login::  password::




cwbe coordinatez:
123456
704815
979810

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
show[ 2 | 3] flat


Anton Neuwirth:
Som človek na moste


* Po otcovi máte židovské korene a zároveň ste po mame katolíkom. Kým teda ste?

Snažil som sa ži? svoje náboženstvo celkom prirodzene. Zo židovstva som veľa čerpal – čím hlbšie som prenikal do katolíckeho náboženstva, tým hlbšie som si uvedomoval túto spätos?. Svoj život som žil tak ako človek, ktorý je – podľa Halíka – na moste. To znamená medzi Židmi na jednom a Nežidmi (najmä katolíkmi) na druhom brehu. Ak mám by? celkom úprimný, o voľačo bližšie stojím k tomu brehu, kde sú katolíci, ale na dosah ruky som k jedným i druhým.

* Prednedávnom rozbúril vody slovenskej verejnej mienky dokument STV o pogrome na Židov, ktorý sa odohral po druhej svetovej vojne v Topoľčanoch. Vy ste dokument verejne kritizovali za obrazovú asociáciu medzi katolíckymi symbolmi a verbálnymi výpoveďami o násilí. Je tá asociácia, vzhľadom na to, čo sa odohrávalo počas slovenského štátu, naozaj taká úplne nespravodlivá?

V tom filme sa ma dotklo najviac to, čo sa v Topoľčanoch odohralo – tým viac, že som o tom nevedel. Určite som nebol na Slovensku jediný. To neľudské správanie mnou otriaslo. Považoval som za veľké pozitívum, že ktosi sa k tejto téme vrátil. Je to neobyčajne cenná historiografia. Myslím si však, že neš?astná bola koncepcia – hľadanie a nachádzanie príčiny tam, kde nebola. Príčina bola v neľudskosti ľudí, a nie v tom, že ľudia, ktorí tieto veci spáchali, boli kres?ania, predovšetkým katolíci. Spomeniem jeden veľmi všeobecný kinematografický princíp – máme reklamu na auto a nad autom je naklonená mladá dáma – každému je predsa jasné, že tento piktogram hovorí o tom, že ak budeš ma? toto auto, budeš pre ženy prí?ažlivý. Navykli sme si vyjadrova? myšlienkové skratky obrazom.

* Kto je teda skôr katolík – ten, kto vyzve Slovákov, aby bili svojho nepriateľa Žida, alebo ten, ktorý Židom v núdzi pomáha?

To je celkom jednoznačné. Je to ten druhý. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Profesor Rajec, ktorý prednášal na právnickej fakulte, sa zachoval veľmi ľudsky. Bol po vojne preverovaný, či môže na fakulte zosta?, a ja som svedčil v jeho prospech, lebo neby? jeho, nikdy by som nebol dostal prezidentskú výnimku. Opakujem znovu – tí ľudia nerobili krutosti preto, že boli katolíkmi, ale naopak – nezachovávali prikázania kres?anstva, ku ktorému sa hlásili. V kres?anstve je dôležité, a vyplýva to aj zo židovskej morálky, že ten, kto činí zlo, porušuje náboženské a morálne normy svojho náboženstva. Ak to porovnám s komunizmom – mne mnohí komunisti urobili dobre, ale vtedy vždy prekročili direktívu svojej strany.

* Z toho vyplýva, že katolícky kňaz – Jozef Tiso – prekročil normy vlastnej viery, keď v Holíči vyzval Slovákov, aby sa zbavili svojich nepriateľov Židov.

Nezodpovedalo to rozhodne katolíckemu duchu. Bolo to nekatolícke vyjadrenie, a je to doteraz najväčší problém historiografov aj z katolíckej strany. Ale neodvážil by som sa to univerzalizova? – že Tiso bol svojím postojom proti princípom katolíckeho náboženstva.

* Stál na čele štátu, ktorý zbavil ľudských, majetkových a občianskych práv veľkú čas? svojich občanov a vyviezol ich do koncentračných táborov. Môže to urobi? katolícky kňaz?

Aj ja sa s tým musím vyrovna?. Pre mňa to boli reálni ľudia. Moja 84-ročná stará matka, ktorá sa dívala cez mriežku dobytčiaka, to nebolo nič abstraktné. Ale ak posudzujeme Tisa a jeho konanie za tých pä? rokov, tiež by sa patrilo prebra? v kontexte jednotlivé momenty, a to nie len tie negatívne, ale aj pozitívne, a zamyslie? sa nad tým, aké boli jeho reálne možnosti. Tým ho nechcem zbavi? viny, ale dôležité je urobi? rozdiel medzi exkulpovaním a vysvetlením okolností, za ktorých sa človek previnil. Ak hovorievam o týchto veciach, ľudia si myslia, že chcem exkulpova?, odstráni? vinu. Ale človek na prijatie pravdy potrebuje určitú psychologickú dispozíciu a my musíme vytvori? takúto dispozíciu na židovskej i katolíckej strane. Ide o to, že ľudia sú v podstate dobrí, ale vonkajšie okolnosti často determinujú to, že prijmú nepravdu alebo sú zavedení.

* Naozaj sa ľudia rodia dobrí a iba okolnosti ich urobia zlými? Nie je to skôr tak, že zlo je súčas?ou ľudskej podstaty?

Podľa kres?anského vyznania sa človek rodí dobrý, ale s dedičným hriechom, ktorý oslabuje jeho rozum a vôľu. Tam je problém. Čiže znovu a znovu treba hľada? kontakt na absolútne dobro, aby sme mohli prekona? naše slabosti. Každý sa rodíme so svedomím a tento vnútorný hlas nám hovorí, že máme robi? dobro a nemáme robi? zlo. Nič nám však nehovorí o tom, čo je dobré a čo je zlé. Na to máme rozum. Preto som napríklad veľmi intenzívne zastával zákon o vyučovaní náboženstva. Lebo ak si povieme, že však die?a raz na to príde, môže by? už neskoro.

* Čím to podľa vás je, že po holokauste, po najpríšernejších zločinoch dvadsiateho storočia, je dnes antisemitizmus v Európe znovu natoľko živý a intenzívny? Niekde dokonca na miestach, kde nežijú nijakí Židia. Hovorím o znesväcovaní cintorínov, o útokoch na synagógy.

Ja by som sa postavil proti generalizácii, pretože znesväcovanie cintorínov je ojedinelé. Je to niekoľko málo jednotlivcov, ktorí vedia zdevastova? polovicu cintorína. Je možné aj to, že medzi ľuďmi prežíva predpojatos?.

* Fyzicky tu Židia nie sú viditeľní a „predpojatos?“ prežíva aj v generácii ľudí, ktorí sa so Židmi nikdy fyzicky nestretli.

Povedzme si úprimne, že Židia majú určité vlastnosti väčšmi vyvinuté než iní. Geneticky je tam inbreeding po mnohé storočia. To je jedna vec. Druhá vec je otázka vzdelávania. Jeden izraelský novinár mi povedal asi pred dvadsiatimi rokmi, že už dva a pol tisíca rokov neexistuje negramotný Žid. Je to pravda. Lebo dvanás?ročný chlapec má bar micva a musí vedie? číta?. To znamená, že keď ktosi vie číta?, otvára sa mu veľký svet. Ďalším momentom je, že u Židov sa, okrem bohatstva, cení aj vedomos?. Pamätám sa ako mladý chlapec na úctivé: Er ist ein sehr gebildete Man. Tretím faktorom je súdržnos?. Ak je nejaká možnos?, tak si Židia pomôžu. Ale nikomu nepomáhajú v oblasti, v ktorej je neschopný. Vytipujú si človeka, do ktorého sa oplatí „investova?“. Preto sa stáva, že na mnohých významných miestach sú Židia, ale zriedka bývajú neschopní. Židia pomôžu slabému, ale na významné miesto si vyhliadnu niekoho, kto to bude naozaj vedie? robi?. Ak to všetko spočítame, zistíme, že Židia sú naozaj na vplyvných miestach. A tu je tá simplifikácia – ak vplyvný Žid urobí niečo zle, robí to zle preto, že je Žid. Poviem to veľmi hrubo a ?ažko sa to počúva, ale sú to dva faktory. Moja stará mama mi kedysi povedala, keď som hovoril o národnostnej otázke: „Vieš čo, syn môj? Ak máme preži?, musíme by? vždy na strane vlády.“ To je čosi veľmi dôležité, lebo za Rakúsko-Uhorska boli Židia na strane Maďarov, respektíve Nemcov – nie preto, že by boli bývali proti Slovákom, ale preto, že chceli v tomto prostredí preži?.

* Ale antisemitizmus predpokladá, že všetci Židia sveta, aj tí sekulárni, aj tí, ktorí mali len prababku Židovku, majú v sebe akýsi čip, ktorý ich núti by? súčas?ou akéhosi svetového sprisahania.

To je blud. Ale čo sa týka tých sekularizovaných Židov – to je istý falošný predpoklad, ktorý zaviedol Mendelsohn, princíp haskary, že doma si Židom a na ulici si občan. A tak došlo fakticky k sekularizácii Židov, k vzdialeniu sa od náboženstva. Židia si mysleli, že sa takto približujú k iným, a to isté žiadali od tých ostatných. Tak prišlo k sekularizácii spoločnosti. Mne je bližší ortodoxný Žid než sekularizovaný Žid, pretože sa dostal niekam, kde mi chýba prepojenie. Žid, podľa mojej mienky, je človek zakorenený v Bohu. Ak prestane by? zakorenený v Bohu, prestáva by? Židom, aj keď sa povedzme z rasových či akých dôvodov zaraďuje do tejto skupiny.

* Vy máte víziu, ako da? do poriadku veci medzi ľuďmi veriacimi i neveriacimi. Nehovorme o tom, kto všetko si má prizna? vinu, ale o tom, ako si poradi? so svetom, ktorý sa zjavne odmieta vzda? démonov minulosti.

Mali sme tým zača?. Podstata veci je, že zlo plodí zlo. Celé dejiny sú interpersonálne vz?ahy, nie skupinové, ale od človeka k človeku. Existuje určitá kontinuita zla vo svete a bude tu tak dlho, kým ju vedome neprerušíme. Buď si navzájom povieme, že si už nebudeme robi? zlo, alebo, keď tí druhí na to nechcú prista?, musíme si navzájom odpusti?. Náprava sa začína odpustením. Jediným človekom, ktorého môžem napravi?, som ja. Druhému môžem iba poradi?, aby sa napravil. Čo znamená odpustenie? Súvisí aj s láskou. Každý z nás chce by? š?astný, neobmedzene š?astný. Miluj blížneho svojho ako seba samého, je pochopiteľné iba z tohto pohľadu. Ak som narážal na to, že aj Židia nesú nejakú vinu, ak sú si vedomí nejakej viny, tak to súvisí s tým, že ja potrebujem odpustenie, a to poci?ujem vždy, keď idem na spoveď, o toľko ľahšie odpúš?am. Židia by sa mali tiež zamyslie? – do akej miery som vinný, ak mám nejakú vinu, tak sa nesmiem bá? poveda? odpustite, ja odpúš?am. V šes?desiatom druhom, keď som sa vrátil z basy, bol som na návšteve v Osvienčime, každý krok mi pripomínal niekoho z tých dvanástich z rodiny, ktorí zomreli. Veľmi intenzívne som to prežíval, ako by som bol niekde inde. A keď som nakoniec prišiel do plynovej komory, zostal som tam sám. A zdalo sa mi, ako by to všetko kričalo. Ľudia sa modlili, niektorí nadávali, boli zúfalí, ale určite tam bol ktosi, kto prosil Boha a povedal: „Pane, ja odpúš?am.“ Ak to urobil len jeden, tak som si uvedomil, že by to malo by? napísané na tej bielej stene, pretože by to bolo odpustenie na prahu smrti všetkých šiestich miliónov ľudí.

František Šebej

Domino Fórum 26/2004


MUDr. Anton Neuwirth (1921) bol prvým slovenským veľvyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne. Počas komunistického režimu sa angažoval v katolíckom spoločenstve Rodina, za čo ho odsúdili na 12 rokov väzenia za velezradu. Odsedel si 7 rokov. Je čestným predsedom KDH a predsedom Konfederácie politických väzňov.