Dnes som mala svoje prvé sedenie (online) s terapeutom alebo ako ho nazvať. Psychológ to je. Môj ľahkovážny prístup ku všetkému v kombinácii s neschopnosťou zapamätať si fakty spôsobuje napríklad aj to, že si nepamätám, či je len vo výcviku alebo už je terapeut. Dôverujem svojmu výberu v čase, kedy som tomu venovala pozornosť, a teraz už to ako nepodstatné dočasne odsúvam aby sa mi uvoľnil priestor na iné dáta.

anyway..

Opäť som dnes večer zašla do vinárne s knižkou. Tentokrát už s inou. Hentú 100-stranovú som nedočítala. Asi som ju v rukách naposledy držala vtedy vo vinárni, keď som aj písala svoj posledny blog na kybču. Je to vlastne blog? Možno to sem ani nepatrí..
Môžeme uzavrieť tichú dohodu o tom, že toto je celé len metafora s presahmi do reality, aby to bolo legitímne.

A kúpila som si nedávno tú hroznú odpornú vec - jednorázovú elektornickú cigaretu.

Viem, že to je neekologické a nevkusné a navyše ani nefajčím (už) ale nejak som v slabej chvíli podľahla. Bolo to tak 4 dni dozadu. Cestou domov som nabrala odvahu ísť si kúpiť niečo, čo ani neviem ako sa volá o polnoci na benzínku.

Samozrejme o polnoci je benzínka zavretá lebo je inventúra, a kde-kto by to mohol považovať za znamenie, ale ja keď sa už k niečomu konečne odhodlám tak nie. Postávala som tam s ďaľšími sockami (socky v rôznych smeroch. Proste keď niečo nutne potrebuješ o polnoci z benzínky a neni to benzín či nafta..) a cítila sa trápne.

Aby som zakryla svoje rozpaky, tak som si ešte kúpila aj pivo v plechovke. Nuž:))
Kamoška raz bola kúpiť víno do nonstop pekárne pri dome a k tomu zobrala 2 rožky, aby to uhrala:D

Keďže cigy sa pýtajú pri pulte, a ja som nevedela ako sa to volá, skúsila som veľmi nonšalantne použiť cheat code "vape". Pani za pultom to na moje počudovanie hneď pochopila (keď som si takto pred rokom pýtala "cigy pre nefajšiarov" mysliac na "ultra light slim čosi" tak ma nechápavo spražila pohľadom a odvtedy som si žiaden tabakový výrobok už nekúpila).

"A ktorú?"
aha... no to ma dorazilo.
Tak som pozrela na pultík, kde sa tieto smrady nachádzali a povedala som "Ružovú". Mohla som radšej povedať, že bez nikotínu, ale na to som v danej chvíli nemala mentálnu výbavu.

anyway.. s príbehom to asi nesúvisí.

Ja som od určitého veku veľmi zdielna. Nemala som problém rozrozprávať sa, skôr bol problém držať nejakú líniu. To prečo som sa konečne po rokoch odhodlala naozaj vyhľadať pomoc nie je ani môj vzťah s fotrom, nervydrásajúci rozchod, mama s nádorom na mozgu ani nevysporiadané traumy z detstva. Prahsprostá prokrastinácia to je. Tá, ktorá ma takmer pripravila o prácu (ktorú mám inak rada).

Veľmi dlho by som vedela psychológovi rozprávať o tom všetkom ostatnom, ale asi najprv potrebujem uhasiť toto. Chvíľu som bola presvedčená, že mám ADHD. Ale chýba mi to "H". Tento pán ma každopádne diagnostikovať nebude. Som zvedavá čo vlastne bude.. Zatial stihol povedať len niečo o "stoličkách". Pekný háčik na ďalšie sedenie.

A teda sedela som vo vinárni a zavolala mi mama. Odkedy jej vyoperovali kus mozgu tak jej telefón dvíham takmer hocikedy. Aj by som povedala, že sme si super pokecali. Navonok by to možno niekomu prišlo zvláštne, keďže má prolém práve s rečovým centrom. Asi tak ako sa rodičia naučia rozumieť džavotu malých detí, ja už takmer ani nevnímam, že mama hovorí "inak".

Vonku zas prší.
Koľko "liet" nám ešte zostáva na to užiť si všetko, čo v zime odkladáme na krajšie počasie? Chcela by som patriť k ľuďom, ktorí majú radi zimu. Ak fajčia, tak fajčia ručne balené cigy z tabaku. Ak im v reštaurácii nechutí tak to nedojedia a nesmejú sa, keď sú neistí. Nuž ale ja patrím k tým, čo v lete nenadávajú na POTEP aby to nezakríkli. Letný dážď mám ale rada.

Dobrú noc.