Celkom oblubena tema medzi slavonistami je rekonstrukcia povodnej hlaholiky, ako ju vytvoril Konstantin-Cyril.
Podla Ciernorizca Chrabra vytvoril 38 pismen, ktore sa vsak v prepisoch trochu stracaju, kedze aj Chrabrova esej je dolozena len v cyrilike. Abecedaria a akrostichy (basne, kde zacina kazdy vers pismenom abecedy) sa tiez v tom rozchadzaju. Podla oblubeneho Trubeckeho (1954:17) vykladu bolo pismen samostatnych povodne 36, rozdelenych do styroch skupin po 9 (ennead). Kedze hlaholika pouzivala pismena podla greckeho (resp. fenickeho) vzoru aj ako cislice (napr. ·ⱍⱌ҃ⱁⰸ· pre 1989), abecedou sa tak dalo zapisat akekolvek cislo od 1-9999 (iny model vykladu ma napr. MacRobert). Dalsie dve "pismena" (ⱆ /u/ a ⱏⰻ /y/) sa zapisovali, tiez podla greckeho vzoru, ako digrafy (ⱆ < ⱁⱛ). No ktore pismena Cyril sam vytvoril, a ake ich bolo poradie, resp. ake ciselne hodnoty im pridelil? Cislice 5000-9000 este stale nie su dolozene, ako spomina Trunte. Podla kaukazskych paralel rekonstruuje Mathiesen hlaholske enneady nasledovne:

1. jednotky. Znaky pre fonemy spolocne tak starosloviencine (OCS), ako aj dobovej grectine (GR), plus dalsie znaky pre alofony greckych fonem, v OCS aj fonetizovanych - /b,ź,ž/. Zatial vsetko jasne, kedze ciselne hodnoty su dobre dolozene.

ⰰ azъ 1
ⰱ buky 2
ⰲ vědě 3
ⰳ glagoli 4
ⰴ dobro 5
ⰵ estъ 6
ⰶ živěte 7
ⰷ źělo 8
ⰸ zemlja 9

2. desiatky. Podobny princip, zacinajuci s 3 znakmi pre /i/ a /j/ (v Chorvatsku sa znak ⰼ pouziva ako /j/, v "kanonickej" OCS ako /g/), co sa dost miesaju. V tomto sa rozhodol Cyril v hlaholike zachovat komplikacie z GR abecedy - asi ako my mozeme dakovat Hattalovi za tvrde y! Podla Kievskych listov sa vsak zda, ze ⰺ bolo dlhe i (spojka) a ⰻ skor kratke /jь/ vo vztaznom zamene *jьže. ⰹ je zrejme pozdejsi variant znaku ⰺ (Kiev.l. ho vsak pouzivaju skor ako ⰻ).

ⰺ iže 10
ⰻ i 20
ⰼ ǵervъ 30
ⰽ kako 40
ⰾ ljudie 50
ⰿ myslite 60
ⱀ našь 70
ⱁ onъ 80
ⱂ pokojь 90

3. stovky. Znaky 400-800 su podla Mathiesena specificke pre GR, pouzivane najma pri prepisoch mien a toponymov. Toto je otazne najma v pripade ⱈ, hoci povodnym znakom mohlo byt ⱒ. Kiev.l. rozdiel medzi ⱚ a ⱇ nerobia (oba pre /f/). Chorvatska hlaholika pouziva ⱇ ako "hranaty" variant ⱚ. Pre hodnotu 800 je navyse dolozeny aj znak ⱋ. S ⱌ zacina novy set znakov pre fonemy specificke pre OCS, co sa vyjadrit GR pismom nedaju.

ⱃ rьci 100
ⱄ slovo 200
ⱅ tvrьdo 300
ⱛ ukъ 400
ⱇ frьtъ 500
ⱈ xěrъ 600
ⱉ otъ 700
ⱚ thi 800
ⱌ ci 900

4. tisicky. Vsetko zrejme znaky specificke pre OCS. Dolozene su vsak hodnoty len pre 1000 (ⱍ) a 2000 (ⱎ). Trunte dalej predpoklada hodnotu 3000 pre ⱐ, 4000 pre ⱑ a 5000 pre ⱓ; na hodnote znaku pre nosovku ⱔ (9000), ako poslednom samostatnom pismene hlaholiky, sa s Mathiesenom zhoduju. Znak ⱖ dolozeny sam bez neho nieje - podla Trunte slo o povodny znak pre zadnu resp. zaokruhlenu nosovku (neskor ⱘ alebo ⱙ podla jotizacie). Znak ⱖ mohlo byt tiez /ö/, zadny protipol ⱓ /ü/ a ⱑ /ä/, co bola vyslovnost typicka pre Slovanov okolo Soluna. Trunte a Mathiesen sa zhoduju, ze rozdiel medzi jermi (ⱏ a ⱐ) bol druhotny, co vsak trochu odporuje ich fonetickemu vyvoju.

ⱍ črьvъ 1000
ⱎ ša 2000
ⱋ ća (?) 3000
ⱐ jerь 4000
ⱑ jatъ 5000
ⱒ xlъmъ (?) 6000
ⱖ jǫsъ (?) 7000
ⱓ ju 8000
ⱔ ję (?) 9000

Znak ⱒ pre /x/ (nase ch), dolozeny v jedinom slove (xlьmъ 'kopec') to zamotava - co robi medzi "cisto slovanskymi" fonemami? Mohlo ist o tvrdy variant ⱈ (v podobnom vztahu ako ⰼ a ⰳ), kedze nazov xěrъ odraza makku vyslovnost, blizsie k /ś/. ⱒ bolo zrejme akesi "svate" /x/ pre oznacenie Krista (Xrьstъ; podobne ako magicka skratka ⰻⰺⱄ pre jis 'Jezis'), a predtym snad boha slnka Chrъsa (Chorsa), ako to vyklada tiez Kempgen - takmer na konci abecedy, akesi "power-ⱈ". Znak ⱋ Kempgen inde povazuje za /p/, adaptaciu GR ѱ, az neskor reinterpretovany ako /št/ (ci /ć/) pod vplyvom cyriliky. Preto ho aj viaceri (Trubeckoj, Trunte, Veder) kladu namiesto ⱚ pod hodnotu 800. Ak vezmeme do uvahy, ze znak ⱇ mohol byt do hlah. prevzaty neskor z GR (rozdiel oproti ⱚ sa v Kiev.f. a Zogr. nerobi, inde sa pouziva len jeden z oboch znakov), a Cyril rozlisoval oba jery, predklada sa nam zhruba taketo rozlozenie ennead:


ⰰ ⰱ ⰲ ⰳ ⰴ ⰵ ⰶ ⰷ ⰸ
ⰺ ⰻ ⰼ ⰽ ⰾ ⰿ ⱀ ⱁ ⱂ
ⱃ ⱄ ⱅ ⱛ ⱚ ⱈ ⱉ ⱋ ⱌ
ⱍ ⱎ ⱏ ⱐ ⱑ ⱒ ⱓ ⱖ ⱔ


A keby si chcel niekto vytvorit vlastny model - https://www.punco.uzh.ch/gla