Gandžu som najčastejšie fajčil cez takú fajku, ktorú som si sám vyrobil zo sifónovej bombičky a drievka, ktoré som prevŕtal krížom jak píšťalku a keď sa to dalo prefúknuť, tak som vyvŕtal hore ďalšiu, väčšiu a namontoval tam odrezaný spodok z bombičky. Išlo to tak samorezne. A potom som to vyšmirgľoval. A hej, do kotla som dal také sitko malé, vyšrubované z vodovodnej batérie v triede. Taká šaplavá fajka bola dosť frajerina. Bola moja vlastná a nosil som ju v hornom vrecku riflovky pod slovenským znakom dole hlavou. Trebalo zadnú dierku zakryť palcom, keď si chcel ťahať pri zapaľovaní. Preto sa to držalo veľmi frajersky. Keď už haslo, dalo sa to chytiť ukazovákom a palcom na chvíľku zakryť kotol z hora, žeby si spravil takú jak medzierku, aby to malo lepší ťah. Keď nebolo čo fajčiť, tak som si to len tak naprázdno prepaľoval kvôli vôni. Alebo som si zo sitka vyškrabal to hnedočierne a posypal na tabak, na chuť. Prvú som stratil rýchlo, druhú som mal dosť dlho, možno aj dva roky. Mal som rád vedomie, že v bunde mám fajku na gandžu. Dakedy som sa jej tak dotýkal ako Frodo prsteňa. Dakedy som sa fest zľakol, že mi ju mama nájde a pripravoval si klamstvá. Vtedy som si mohol predstaviť skoro všetko.