Keď sme sa predierali cez hustý džungľový porast cestou dole z Cerro de Gaital, druhý krát som spadol na zadok, nohu som mal od krvi, ruky dostipane od nejakych macgyver mravcov, topanky plne blata, usmev mi sice nemizol, ale pocitoval som po tom vsetkom aj unavu. Otocil som sa na Bena, ktory sa snazil zliezt skalu za mnou (esteze okolo nej trcali korene stromov) a vravim mu: „Kamo, vies, nech sa akokolvek budem snazit niekomu popisat, co sme tu zazili, nech im ukazem fotky alebo videa, nijak to nevystihne toto, co tu teraz prezivame.“ Zasmial sa a odpovedal strohe „no, veru“. Do konca zajazdu nam chybali este 3 dni a ja som presvedcil partiu, nech si dame nieco poriadnejsie.



Nachadzali sme sa nad dedinkou nazvanou El Valle de Anton, ktoru som pre jednoduchost volal Panamská Štiavnica, pretoze nou bola. Mestecko postavene v kaldere sopky, obkolesene typickou dzunglou. Dali sme si v nej dva treky, z toho jeden bol fakt tazky. Ani nie kvoli vzdialenosti alebo prevyseniu, ale kvoli podmienkam. Striedajuca sa teplota a dusno s dazdom, hmlou, to vseko v dzungli plnej veci, co ti chcu ublizit, vsetko zarastene, vsade blato. Nadaval som ako pohan, ze som vcerajsi "joke" o tom, ze by sme mali zohnat macetu nepremenil na realitu.



Keby aspon ten vyhlad stal zato. V tomto prostredi a v danych nadmorskych vyskach je to vzdy hop trop. Ale teda skor hop v prospech hmly a dazda. Nebol to nas prvy trek pocas expedicie, bol predposledny, a aj ked si clovek zvykne na rozne podmienky, vzdy je to tak trochu meh. Ako sme sa predierali miestnou "kosodrevinou" (take kriaky po prsia), predstavoval som si Tenku cervenu ciaru a Catu. Nechcel by som tahat so sebou na takomto mieste este aj utocnu pusku a ine. Proste, dzungla nie je velmi pre ludi.



A ako vravim, ani ten vyhlad nestal zato. Moze si kazdy vraviet "cesta je ciel" ale co ti ja viem, vymenil by som adrenalin za akutny dopamin. Otvorili sme si jedno Panama Light a jednu Coronu extra, vyliezol som na taku (asi) bejvavalo meteorologicku budku a po 20 minutach sa nam trosku poodhalilo udolie. Na druhej strane boli nejake hydinarne a asi som este v zivote nepocul taky jednotny kohuti choral, ktory prichadzal a odchadzal s hmlou.



Cesta nadol bola fakt nahovno. Moc som sa nesmial, skor som ju prenadaval celym portfoliom jazykov, ktore ovladam. Nastastie trvala iba nejake 2-3 hodinky a zakoncili sme ju najvacsim steakom, ake miestne gastro ponukalo. Kopol som do seba od smadu mojito na dva razy a uz som bol spokojnejsi. Do Valle de Anton sme sa v zredukovanej zostave vratili posledny den. Potom, co sme sa rozlucili s ceskou castou (n=2), tak sme (n=3) sa rozhodli, ze si dame posledny vychod slnka niekde na kopci. Ved reku preco to nepotiahnut do posledneho unavoveho extremu.



Boj s oblacnostou sme v poslednom derby opat prehrali, ale aspon to bolo pekne. Cestou hore na Spiacu Indianku sme boli vacsinou ticho. V hlave uz lezal navrat do krajiny temna a zufania. Ale aj si to kazdy uzival tak po svojom. Chodil som si hore a dole, daval si pozor, nech nespadnem na mokrych sutroch a fotil. Krajina bola v rannom opare uplne ako vymalovana.



Ono tie odchody naspat su pre mna ambivalentne. Na jednej strane chce clovek na nejakom mieste este ostat, preskumat ho este viac, dopriat si "este jeden vecer", "este jednu vec", ale na strane druhej aj pride aj pocitovanie potreby robit nieco produktivne(jsie), ine, mat svoj pokoj. Asi viete, o com hovorim.



Najtazsi trek celeho zajazdu sme spachali v jeho polovici. Cielom bol najvyssi vrch Panamy, Barú, ktory je tiez neaktivnym vulkanom. Islo o dost narocnu vec. Cez den sme sa presuvali z Playa Venao cez pol krajiny do mestecka Boquete. Dali sme si veceru, lahli na zhruba 2 hodinky spat a o pol jednej v noci hajde 13.5km hore kopcom do vysky 3500mnm. Teplo, zima, vietor, dusno, dazd, unava, nedostatok kyslika, debilna kamenista cesta, celovky na hlavach a dufanie, ze to hore bude stat zato.



Cestou sme stretli styroch nemcov a jedneho cecha. Povedali sme si niekolko vtipnych smalltalkov, zasmiali sa hlasmi tisic zufalounavenych, ale zas motivovanych ludi a pokracovali sme vo vystupe. Na vrchu Baru sa nachadza vysielac a meteostanica. Ked sme k nim pred 6 hodinou rano dorazili, a ja som sa obzrel do udolia, v momente odisli VSETKY pochybnosti a naliala sa do mna turbo energia a stasticko. Posudte sami.



A to som este nevedel, co pride. Ked sme sa doteperili na vrchol vrchol, kde bol taky biely kriz (ako inak), vsetci si otvorili stredoamericku cocacolu v plechovke a ako som prorokoval, dakovali mi, ze som ju kupil, pretoze to bola v danej chvili najlepsia vec na svete. Smiali sme sa, tesili a fotili, ked tu zrazu sme boli svedkami niecoho, co vidi clovek mozno iba par krat za zivot. Teda, urcite v pripade Barú, pretoze aj tu je to viac hop ako trop. Tych 15-20 minut som si uzival neskutocne. Fotka to neukaze tak, ako sa mi to podarilo zachytit na video a preto hla, trochu sentimentu nizsie.



Po niekolkych minutach nas zahalil mrak a bolo vymalovane. Este jeden ilustracny sigmundjezis na rozlucku s Volcán de Chiriqui. Vtedy mi este slapal kofein tak sa diali zazraky.



Ako to obcas byva, cesta nadol bola sto krat horsia a unavnejsia, ako cesta nahor. Hlavne kvoli tym posratym ostrym sutrom, ktore sa klzali pod nohami a boleli ma z nich nohy este dva dni. Dohromady dalo toto nocne extempore takmer 28 km. Odmenili sme sa za to niekolkonasobne. Nasiel som relativne dobru mexicku restyku, ktorej najlepsi produkt bola neskutocna Margarita. Bem dve nalada a potom by sa zisiel nejaky hot spring. Ej bistu, aj polhodku odtialto nejake su. Tak sme isli do hot springsov, ktore sa nakoniec ukazali ako 40C voda, ktora vyvierala typkovi na pozemku a urobil take strasne cute kamenne vanicky. Ako inak, bolo to v riti v dzungli, takze sme si este poctivo odkracali. Dzungla je fajn. Vizualne. Kym vas nechce dostipat atd, ale to sme si uz povedali.



Boli sme este na jednom takom tripe pozerat nejake vodopady, v jednom sa aj kupat. Kamos chytil kliesta. Normalne kliesta, true story. Mal z toho strasne bobky, lebo to bol jeho prvy kliest v zivote a musel som ho ukludnovat a instruovat o jednej v noci ako ho vybrat. Este vacsia sranda je, ze sme sa o kliestoch bavili v lietadle cestou tam. No nevymyslis.



Aby ste si nemysleli, ze Panama je iba skazonostna dzungla a zufanie pri pochodoch, je to prenadherna krajina. Neskutocne krasne plaze, neskutocne krasne more plne zivota. Tolko roznych vtakov a zvierat, co som videl som vo volnej prirode snad este ani nevidel.



Bookli sme si jeden den lodicku na Isla de Coiba, co je prirodna rezervacia kvoli svojim okolitym koralovym utesom a vtactvu. Apropo vtaky, v Paname sa nachadza viac vtacich druhov ako v celom USA. S danou lodickou sme s duom Jesus Jesus presli haldu ostrov, vratane toho hlavneho. Na jednom mieste sme zobrali snorchle, skocil som do vody a.... bem kareta. Obrovska. Fakt obrovska. Keby som nemal oci vystipane solou, tak aj pustim slzu. A tak som za nou plaval 15 minut. Potom som ich stretol este plno dalsich. Potom zralok, morena... Videl som lietajuce ryby! Neskutocna vec to je. Pozeram, co je to za divneho vtaka nad hladinou?? Bem ryba! Potom vyskocili raje z vody do vysky, rotovali okolo svojej osi a buchli sa o hladinu (vraj sa tak zbavuju parazitov). Neskutocne veci, neskutocne...



Dali sme si stopku na jednom ostrove a typek vravi ze bacha zvyknu tu byt krokodily. Ja ze hej hej a idem si tak okolo rieky ked tu zrazu bem. Kurwa, predator. Lepsie to bolo na Isla Iguana, tam boli tie plazy znacne sympatickejsie.



Expedicia bola napoly surfova. Travili sme cas na niekolkych spotoch, menovite Playa Venao (pecka, brutal dobre podmienky), Playa Catalina (tiez super podmienky a je tam aj reef, kde je vraj naj miestna vlna - kamos dal a potvrdil ze top 3 v jeho zivote) a napokon v Playa Grande, kde sa ale surovat moc nedalo lebo neboli vlny. A tak sme macali iba ustrojenstvo, jak sa vravi. Inak celkom haluz a netradicna vec bola teplota vody. Miestami dosahovala 25-27 stupnov, cize vecer bola teplejsia ako ovzdusie. Nocne kupanie inej kvality!



Este trochu k Paname ako takej. Krajina je brutal cista (v porovnani s ostatnou LatAm) a hlavne bezpecna. Ani raz som sa necitil nejak ohrozeny, miestni ludia boli vsade mili.... a ako bonus im uz nechyba vela k 80% zaockovanosti, vsetci vsade nosia ruska, dodrziavaju opatrenia, davaju si pozor, maju zanedbatelne cisla oproti nam. A potom sa vratim tu do absolutnej idiokracie, co vam poviem. Uz ma nebavi tento Age of Stupid, ktory vyskakuje z kazdeho rohu. No ale naspat k prijemnym veciam. V Paname zije trochu menej ludi ako u nas. Velke mesta maju v podstate iba tri a hlavne obyvatelstvo je koncentrovane v Panama City. To sa deli na Casco Viejo, co je stare mesto, a na nove mesto, ktore vyrastlo v poslednych 20 rokov. Preco sa Paname dari asi viete vsetci. Inak podla mna v tych mrakodrapoch su z polocice fake byty pre "obcanov".



No tolko teda. Mam fakt velke mnozstvo fotiek a zazitkov, ale staci takto. Ked budete mat sancu, chodte. A chodte asi hocikam, nie je vobec zlozite cestovat, len vas budu boliet usi z ruska :) Bude dobre.