total descendants::22 total children::6 25 K |
Za nami silny rok, mozno viac ako zvycajne. Vacsinu roka sme s kamosmi stravili na stavbe - kruhova slamo-hlino-drevena pankacina. Bude tam lesny klub. Pocas toho roka sme sa asi 50x pohadali a pomerili. Vybudovali sme nieco, comu sme sami velmi neverili na zaciatku. Domov som chodil neskoro, ale so zenou ani s detmi som nemal nikdy tak super vztah ako tento rok. So zriadovatelkami lesneho klubu sme tiez uspesne tolko situacii nikdy nevyriesili ako tento rok. Mali by sme vsetci oslavovat, ze sme tento skurveny rok takto na panov dali. Namiesto toho kazdy drzi vhlave krivdy - ten mi to nepovedal, tomu som ja to nepovedala, ocakaval som ze povies nieco ine... Kamosi, za ktorych by som dal ruku do ohna su zrazu pre mna ako cudzi ludia - ja nemam chut volat a ked volaju, rozmyslam ci zdvihnem (nakoniec zdvihnem, ale dycham z hlboka). Deti ma seru neskutocne, ale nemam silu venovat sa im tak ako by si zasluzili. Ked ich obijmem, je to divne, ako keby som objal cudzie deti. Ked objimem zenu, je to akoby som objal cudziu zenu. Je to prijemne, ale neapoznavam ten dotyk. Tieto sviatky sa mi podarili veci, ktore uz davno nie. Veci, ktore som dufal ze ma vratia spat on the track, no akoby ma davali uplne inam. Konecne som sa 2 noci po sebe vyspal. Kazdy den cvicim, dycham, meditujem, davam studene sprchy. Ale akokolvek sa snazim zapojit, mam pocit ze som tu navyse. Aj by ma to nejak bralo, ale tento pocit sa opakuje kazde vianoce. Kazdy rok zautoci z inej strany, v inej miere a najde si ine dovody, ale je tu. Prvykrat mam ale pocit, ze nie su napicu vianoce, ale ja. Kompletne. Ze nieco robim dlhodobo velmi zle, proti sebe aj svojej rodine. A to som si este pred nedavnom myslel, ze vlastne pre rodinu robim vsetko. Potrebujem kurva dospiet. Do 40ky to hadam zvladnem. |