Pred pár dňami sa začal Advent ktorým sa ukončí prvé polstoročie Unixovej epochy, Ty aj mama Tvoja aj sestra Tvoja sladko spíte, po mojej pravici horí svieca na venci z ihličia a pomarančových kôrok ktorý si minulý týždeň v škole vytvorila, pred cca hodinou som úspešne zrealizoval prvý federačný antihandshake medzi mojim prvým Matrix homeserverom a homeserverom ktorý u nás rozbehali študenti na fakulte, umývačka riadu si v kuchyni pokojne myje, čas povlovne plynie, krivky sa mi dnes večer lámať nechce, výsledky môjho prvého CoVid testu som ešte nedostal, bolesť spôsobená zle fixnutým zubom múdrosti v ľavom maxilárnom sektore je vypnuteľná len pomocou tvorby a tak myslím konečne nastal čas sa po dlhej dobe vycentrovať a napísať to, čo Ti už niekoľko rokov napísati chcem:

echo "Cennejším ako všetky mince sveta, cennejším ako všetky rády, metály a výsady, cennejším ako samotný čas je pre Človeka ľudské teplo.

To organické, cicavčie, z tela vyžarované a telom prijímané teplo s teplotou kolísajúcou niekde okolo 310 stupňov Kelvina; tá forma pohybovej energie s vysokou entropiou a životodárnou silou ktorá sýti a lieči a pre ktorú oplatí sa bojovať a žiť.

Bezútešný a chladný je Život Človeka ktorý nemá toho druhého, tú druhú, ku ktorému – ku ktorej – by si mohol líhať, nešťastný je Dasein duší čo ani v detstve radosť pritúlenia k mame svojej neznali.

A preto - ak Ti môžem, aj napriek tomu že si v momente keď čítaš tieto riadky oveľa ďalej a oveľa vyššie ako ja kedy budem, stále niečo poradiť – vypočuj si prosím túto radu: ďakuj, ďakuj a ešte raz ďakuj za každé jedno otvorenie dverí pri ktorých sa chlad zimy mení v teplo domova; cíť bázeň a úctu a ešte raz vďaku za každú jednu z konečného poľa nocí kedy Ti bolo, je a bude umožnené stráviť ju v blízkosti toho či tej či tých ktorým dôveruješ a miluješ." | sha224sum



Toť vskratke to najpodstatnejšie z toho, čo som Ti sem, na prvú kyberiu, dlhé roky napísati chcel.

Pokojný a všetkými vôňami Vianoc vyhriaty Advent AE50 vinšujem.