login::  password::




cwbe coordinatez:
101
8333809
8703087
8728475
8728478

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
1 K

show[ 2 | 3] flat


Odborník na imunitu radí, aké vitamíny sú teraz najdôležitejšie a koľko ich užívať
Renata KalenskáRENATA KALENSKÁ

Imunológ Jaroslav Svoboda. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Imunológ Jaroslav Svoboda. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Imunológ Jaroslav Svoboda je médiami označovaný za českého Dr. Housa. Každému pacientovi sa venuje množstvo hodín a hovorí sa o ňom, že je tým pádom možno najdrahším lekárom v krajine.

Českému Deníku N dal zoznam odporúčaní, čo robiť, aby sme si zvýšili imunitu, a vymenoval, ktoré vitamíny a v akom množstve je dobré v čase pandémie užívať.

Je to síce mediálna skratka, ale už sa ujala, tak ju tiež použijem: ako by si český doktor House poradil s koronavírusom a chorobou Covid-19? Spoznali by ste chorého, keby stál pred vami?

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. ]
Tak to by som si netrúfol. Nikto by túto konkrétnu infekciu nerozpoznal. Videl by buď zdravého človeka, alebo človeka trpiaceho chrípkovým ochorením, ktorý prišiel z inkriminovaných oblastí. Rozhodujú testy a klinický obraz.

Je ten konkrétny koronavírus, ktorý choroba Covid-19 vyvoláva, taká veľká neznáma, ako sa všade hovorí? Alebo sú vedci a lekári o niečo ďalej? Čo verejnosť nevie?

Koronavírusy nie sú veľkou neznámou, existuje ich viacero druhov. Často ide o pôvodcu zoonóz, to znamená, že spôsobujú choroby, ktoré sú prenosné napríklad z jedného druhu živočícha na iný alebo na človeka. Vyskytujú sa v celej živočíšnej ríši.

Koronavírus obsahuje svoju genetickú informáciu v takzvanej ribonukleovej kyseline, teda v RNA, zatiaľ čo iné druhy vírusov v kyseline deoxyribonukleovej, teda v DNA. Koronavírus SARS-CoV-19 vstupuje do napadnutej bunky tak, že si, obrazne povedané, otvorí jej biochemický zámok, do ktorého zapadne jedna jeho časť ako kľúč.

Tým zámkom, do ktorého vírusový kľúč pasuje, je látka, ktorá sa bežne tvorí v ľudskom organizme a okrem iného reguluje krvný tlak. Ide o takzvaný SACE, čiže enzým konvertujúci sérový angiotenzín. Jeho molekuly sa bežne nachádzajú nalepené zvonku na bunkovej membráne. Vírus sa s molekulou SACE spojí a tá mu umožní prejsť membránou dovnútra bunky.

Rovnaký mechanizmus používajú aj koronavírusy spôsobujúce choroby SARS a MERS. Enzým SACE poznáme z klinickej medicíny ako marker (poznávacie znamenie) chronického autoimunitného ochorenia zvaného sarkoidóza. Jeho výskyt v krvnom sére je potom sprevádzaný zvýšeným množstvom inej látky, takzvaného interferónu gama.

Ten slúži ako signálna molekula, odovzdávajúca informácie medzi lymfocytmi, teda bunkami imunitného systému. Možno aj tadiaľ povedie cesta k liečbe.

Ďalšiu perspektívnu látku predstavuje takzvaný remdesivir, ktorý pochádza z myšlienkovej školy profesora Holého – rovnako ako väčšina liekov na svete proti HIV či hepatitíde B a C. Neskôr bol vyskúšaný pri prípadoch eboly v Afrike a zdá sa, že má perspektívu aj pri koronavirózach typu SARS, MERS či Covid-19.

Tu teda vidíte možnosti liečby choroby Covid-19?

Je to možné.

Prečo chorobu nedostanú deti?

Prečo sa deti síce infikujú, ale veľmi zriedkavo majú klinicky zjavné ochorenie, je predmetom výskumu. Pokiaľ viem, nie je to zatiaľ úplne jasné. Je možné, že vírus potrebuje na svoju klinickú manifestáciu nejaký vnútorný imunologický systém, ktorý malým deťom zatiaľ chýba.

Na druhej strane ľudia s imunodeficienciou, oslabení, starí, majú ťažký, niekedy až fatálny priebeh ochorenia. Protilátky zatiaľ nie sú k dispozícii. Musela by to byť pravdepodobne vakcinácia stimulujúca takzvanú bunkami sprostredkovanú imunitu.

Čo konkrétne poviete pacientom, ktorí sú najviac ohrození? Teda onkologickým pacientom, ľuďom s cystickou fibrózou, ťažkým astmatikom, transplantovaným pacientom?

Nech nevystrkujú nos z bytu. Viac pre seba urobiť nemôžu.

Máte nejaké imunitné desatoro?

Vo všeobecnosti je potrebné udržiavať kvalitnú obranyschopnosť a dobrú kondíciu. Vyvarovať sa stresu je asi ťažké, ale netreba si to tak brať. A tiež dostatočne spať.

Koľko hodín spánku je dobrých?

Určite sedem až osem hodín.

Aké vitamíny sú teraz pre nás najdôležitejšie?

Dostatok vitamínu C, E, D. V našej populácii je ho veľmi málo. A predovšetkým odporúčam nechodiť medzi ľudí. To je naozaj dôležité. Je smutné, že chýbajú účinné rúška.

Môžete byť pri tých vitamínoch konkrétnejší?

Nechcem menovať lieky podporujúce všeobecnú imunitu, pretože o ich používaní sa musí pacient poradiť so svojím lekárom. V každom prípade sú ale vhodné vyššie dávky vitamínu C, vitamín B ústami. Nie každý smie dostať zo skupiny B napríklad acidum folicum alebo vitamín B12 injekčne.

Tiež odporúčam spomínaný vitamín E a vitamín D s vápnikom, aj to ale radšej po porade s lekárom. Avšak vitamín D má významný vzťah nielen ku kostiam, ale zlepšuje aj zmrštiteľnosť svalov a myokardu, a predovšetkým zlepšuje imunitu.

S čistým svedomím by som odporučil aj bežné dávky zinku a selénu, prípadne horčíka. Ostatné imunologické preparáty by som sa už neodvážil odporúčať, pretože ide často o veľmi účinné látky, ktoré nesmie užívať každý. Mohli by stimulovať napríklad aj takzvaný poškodzujúci zápal pri autoagresívnych ochoreniach či po transplantáciách.

Prvé, čo človeku napadne, je skutočne zvýšiť dávky vitamínu C. Ale aké množstvo je teraz vhodné?

Vitamín C je rozpustný vo vode, takže sa nemôžete predávkovať. Museli by ste ho vykryštalizovať do tela a vypiť toho nápoja šialenú dávku. V tejto dobe, keď je potrebné zvýšiť takzvanú akútnu imunitu, by som odporúčal dva gramy vitamínu C a k tomu dva litre vody. A nemusíte to vypiť naraz.

Ide o to, aby to boli tie dva gramy, ale záleží aj na tom, ako si to rozložíte. Ideálne je dať si jeden liter vody s rozpustným céčkom ráno a jeden na poludnie. Určite to neodporúčam večer, pretože vitamín C stimuluje mozog. A je potrebné, aby ste sa zároveň dobre vyspali, pretože aj to je na imunitu veľmi dobré.

Naozaj nie je možné sa predávkovať?

Nič sa nesmie preháňať, držal by som to na tých dvoch gramoch. Céčko sa totiž pri vysokých dávkach koncentruje v nadobličkách, a to vyvoláva v tele stresovú reakciu.

To by znížilo imunitu?

Áno. Je tam ten obojstranný účinok. Hovoríme naozaj o imunite v akútnej fáze, ktorá prispeje k prežitiu. Keď ale táto fáza trvá príliš dlho, môže to naopak nenávratne poškodiť imunitný systém.

Ako dlho môže dospelý človek túto dávku užívať bez toho, aby došlo k poškodeniu imunitného systému?

U každého je to inak, závisí aj od doktora, je to individuálne. Svoju úlohu tu zohráva mozog, imunita, endokrinný systém a všetko dohromady to musí byť vyvážené.


Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Dá sa povedať, či je bezpečné užívať takú dávku céčka napríklad mesiac?

Áno, to je bezpečné. Ak teda človek nemá trebárs obličkové kamene. Ale tiež by to mal každý so svojím lekárom telefonicky konzultovať. Všeobecne to ale platí. Vezmite si, že na akútne zvýšenie imunity sa odporúča 7,5 gramu do žily raz týždenne.

Odporúčate rozpustné tablety? Lebo konzumáciou ovocia tieto dávky ťažko ustrážite.

Všetky látky z prírody sú komplexne viazané a inak vstrebávané. A odhadnúť to nie je jednoduché. Bral by som teda tablety.

Na internete čítam, že podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je odporúčaná denná dávka vitamínu C 90 miligramov za deň pre dospelého zdravého muža a 80 miligramov pre ženu.

Viem, to sú ale dávky pre potravinársky priemysel, koľko majú kam dať vitamínu, aby u spotrebiteľa nedošlo k hypovitaminóze.

Ako je to s vitamínom D?

Tam by mal potrebnú hladinu stanoviť lekár. Hodnota sa pohybuje zvyčajne medzi 0,4 a 0,7, pričom teraz by som odporučil držať sa tej hornej hranice. Záleží ale, samozrejme, na mnohých faktoroch, okrem iného na momentálnom stave pacienta. Ľudia to musia konzultovať s lekárom. V každom prípade je teraz skutočne dôležité, aby človek množstvo vitamínu D zvýšil.

Ako to dosiahnuť? Vitamín D môžete čerpať z pobytu na slnku, sú tu tiež lieky ako Vigantol…

Odporúčam v každom prípade veľa piť a k tomu ešte dvakrát denne päťstovku kalcia. Vigantolu by som k tomu užíval asi tri kvapky denne. To je rozumná dávka. Ale zase to nemožno brať ako odporúčanie pre všetkých. Záleží napríklad na funkcii obličiek, na tom, či pacient netrpí na vápenatenie orgánov, súvisí to aj s funkciou štítnej žľazy.

Varovali by ste teda pri vitamíne D pred predávkovaním? Pretože pri vysokých dávkach hrozí hyperkalciémia a môže sa to skončiť aj smrťou. Sama za seba môžem povedať, že Vigantol užívam a lekári mi množstvo užívaných kvapiek dosť strážia.

Všetko sa to musí kontrolovať, musí sa to diať pod dohľadom lekárov. Nehovorím tu o žiadnom pchaní vitamínov do seba za každú cenu. A opakujem –treba veľa piť, aby sa nadbytočný vápnik dostal z tela. To je alfou a omegou všetkého.

Aký dlhý pobyt na slnku odporúčate? Pýtam sa aj v situácii, keď platí celková karanténa a s tým spojený obmedzený pohyb po vonku.

Dvadsať až tridsať minút denne na slnku vám imunitu zvýši dostatočne. Ale záleží aj na tom, kto je ako citlivý. Sú ľudia, na ktorých je aj toto veľa. Konkrétny človek musí vedieť, či nemá napríklad takzvanú slnečnú žihľavku.

Spomeňme ešte vitamín E, ktorý je tiež dôležitý. Koľko a odkiaľ ho čerpať?

V jednej guľôčke je 200 miligramov vitamínu a odporúčal by som brať jednu červenú tobolku denne. Vitamín E okrem iného odstraňuje stres. Ale čo sa týka vitamínov všeobecne, zdôraznil by som, že vitamíny A, D, E a K sa nedajú vylúčiť vodou. Vylučujú sa žlčovými cestami, a ak v žlči uviaznu, môže to robiť neplechu. Preto by som to s vitamínmi nepreháňal. Ostatné vitamíny sú rozpustné vo vode a z tela sa po prípadnom predávkovaní vylúčia.

Hovoríte aj o potrebe zvýšiť v tele zinok. Už spomínaný európsky úrad stanovil maximálny tolerovaný príjem zinku na 25 miligramov za deň. Platí to aj teraz, keď sa máme snažiť zvýšiť akútnu imunitu?

Ak človek neužíva tetracyklínové antibiotiká, ja by som dal krátkodobo pokojne aj 50.

Z čoho čerpať? Vajcia, mlieko, vnútornosti, orechy, fazuľa, tekvicové semienka? Alebo tiež tabletky?

Zo všetkého. Ale napríklad v mlieku je toho minimum. Klasické tablety by som určite odporučil – nech má organizmus prísun. Dokonca by som povedal, že v čase infekcie a následnej rekonvalescencie je to skoro nutné. Tam ide o to, aby sa infekcia neskomplikovala, a potom o to, aby sa rekonvalescencia podarila – aby človek v druhej fáze nebol zničený.

Rekonvalescencia je neraz horšia ako samotná infekcia. Samozrejme, stále platí, že všetko treba konzultovať s lekárom, pretože toto každý zvláda inak. Pri množstve ľudí nie je čoho sa báť, ale pri iných áno.

Selén, ďalšia potrebná látka. Optimálna hranica má byť 60 až 200 mikrogramov denne. To je dosť veľký rozptyl. Záleží na hmotnosti človeka? Alebo na stupni akútnosti zvýšiť imunitu?

V skutočnosti sa to pohybuje okolo 50 až 60, takto sú dokonca robené aj tablety. Keď človek bude normálne jesť a k tomu bude brať šesťdesiatku selénu, bude to stačiť. Rád by som ale zdôraznil, že európska populácia je hlboko podzinkovaná a podselénovaná. Takže táto rada by mohla platiť aj za normálnych okolností, nielen teraz.

Ale tiež je nutné to konzultovať s lekárom. Ten by mal zmerať hladinu selénu v krvi a podľa toho určiť postup. Ja takmer pri každom svojom pacientovi hladinu selénu meriam a podľa výsledku sa potom riadim.

Pri predávkovaní hrozí okrem iného depresia.

Vysoké dávky selénu sa môžu na depresiách podieľať, ale za seba môžem povedať, že som nikdy nevidel, že by sa niekomu podarilo selénom predávkovať. Možno je to len tým, že si žiadny môj pacient takúto superdávku nevzal. Ale je ťažké dávať konkrétne rady, pretože keď sa nimi bude niekto riadiť bez ohľadu na moje odporúčanie konzultovať to s lekárom, bude sa potom na mňa nakoniec ešte sťažovať.

Myslím, že z každej vašej rady vyplýva, aby to ľudia so svojím lekárom konzultovali. Akú úlohu v kombinácii so spomínanými látkami hrá konzumácia alkoholu? Znižuje účinok týchto látok?

Ak alkohol poškodí sliznicu tenkého čreva a žalúdka, môže sa zhoršiť vstrebávanie napríklad B12. Na to by ale mal každý doktor svojho pacienta upozorniť. Inak nehovorím, aby si pacient, čo užíva B12, nedal pohár vareného vína. To pokojne.

A všeobecne v tejto situácii?

Trocha alkoholu neškodí, ale nepreháňal by som to.

Jaroslav Svoboda (67)
Popredný český internista a imunológ. Pôsobí v Ústave imunológie Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. S lekárkou Teréziou Fučíkovou založili v Československu odbor imunológie. Venuje sa tiež alergológii a problematike AIDS.

S Martinom Nouzom napísal knihu Chronický únavový syndróm, v súčasnosti dokončuje knihu o imunológii. Je dlhoročným kritikom zdravotných poisťovní, ktoré podľa neho špecialistov jeho typu odrádzajú od holistického prístupu k pacientom.




000001010833380908703087087284750872847808728678
Prospero
 Prospero      22.03.2020 - 18:46:01 , level: 1, UP   NEW
vdaka