login::  password::




cwbe coordinatez:
548
21
8698671

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: moderated
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::0
total children::0
2 K

show[ 2 | 3] flat



Vznik Prvej republiky je opradeny mnozstvom mytov. Niektore z nich vznikli este za zivota akterov, ci uz zo stran novej politickej elity, roznorodej opozicie, alebo revansistickej propagandy susednych krajin. Dalsie nanosy mytickej horniny dodali rezimy zavrhujuce samotnu existenciu CSR v oboch jej poloviciach pocas druhej svetovej, nasledny rezim komunisticky, ktory osciloval medzi stalinskym pragmatizmom (mala CSR sa dobyje lahsie nez Habsburska risa) a triednym bojom proti burzoazii, a tiez diskurz sucasny, v ktorom polemiku vedu prointegracni myslitelia, vidiaci v Prvej republike predobraz Unie, s nacionalistami, zdoraznujucimi cesstvo (ci uz v dobrom alebo zlom) onoho statu. Pri oslavach jeho nedozitej storocnice sme tak mohli pozorovat mnozstvo pokusov o zbozstenie aj demonizaciu, o utuzenie tradicie aj jej reviziu, a to z hladiska roznych stranickych sporov, umeleckych ilustracii, nacionalistickeho nadsenia, a len obcas z triezveho pohladu nezaujateho historika.

Mozeme sa sice spytat, na co nam taky pohlad vobec je? Aku pozornost, kolko k-cok by ziskala esej o ideologickych rozdieloch Masaryka a Stefanika? Dramaticke vykreslenie vynimocnosti tychto dvoch muzov lepsie zaplni kina, zarobi viac, vycari viac usmevov na detskych tvarach. Na druhej strane, opat sa blizia volby. Opozicia je rozdelena do mnozstva stran oddelenych striktnymi zoznamami kandidatov a menej citatelnymi ideologickymi (a este menej citatelnymi socialnymi) rozdielmi. Temou dna je Kocner, predstavujuci otupenie sebakontrolnych mechanizmov jednotlivych zloziek moci. Aspon ze geopoliticke otazky, ktore zatial predstavuje len par nezhod medzi Macronom a Trumpom, nie su take akutne.

No vsetky tieto javy, ktore dnesnemu citatelovi pripadaju take komplexne a nepochopitelne, maju svoje precedenty aj v obdobi prvej CSR; mnohe z nich vychadzaju z charakteru jej ustavneho zriadenia, z jej zahranicnopolitickych moznosti. Budovani statu od Ferdinanda Peroutku predstavuje predovsetkym zurnalisticko-historicku pracu, ktora sa pokusa najst odpovede na nie nepodobne otazky (vzostup antisystemovych stran, napatie na medzinarodnej scene) v 30.rokoch minuleho storocia. Porovnanie so situaciou z obdobia vzniku republiky ma dve urovne: 1. takto jednali akteri, ktori boli v relevantnej mocenskej alebo spolocenskej pozicii, a 2. taketo podmienky boli nasledkom onych cinov.

Napriklad pomerny volebny system mal svoj precedent v zriadeniach oboch polovic starej monarchie. Kontinuita jednotlivych stran nesiahala, a to predovsetkym v slovenskej casti republiky, velmi hlboko, no pomerny system im daval velku silu. Sila stran umoznila pomerne rychle vytlacenie nacionalistickych sil z vlady, vedenych prvym premierom Kramarom. Rozpad vladnej strany (ako v pripade socialistov v r.1920) mohol viest k ustavnej krize, poziadavka stranickej kandidatky vsak viedla k tomu, aby sa vacsina sporov presunula z parlamentu na stranicke snemy. Na druhej strane moc, ktoru strany pozivali vdaka ustave neskor umoznila vzostup jednostranickych rezimov, ako v pripade HSLS, a este viac vo februari 1948. CSR mala kvoli sile stran neustale tazkosti s rozvojom vzajomnej kontroly mocenskych zloziek: v 20.rokoch to bola bezzuby senat, v r.1948 lahke prevzatie moci nad sudmi a upevnenie veducej ulohy KSC. Dopady vlady Smeru (a ANO) budeme este dlho objavovat.

Z toho dovodu Peroutka nevenuje vela pozornosti len historickym udalostiam, osobnostiam a zakonom, ktore novy stat formovali, ale aj vyvoju stran. Na prvy pohlad nie je situacia v parlamente velmi odlisna od tej dnesnej: vo volbach r.1920 zvitazili socialni demokrati (s 25,7%, v Sk az 35), nasledovani styrmi stranami okolo 10%, a mnozstvom dalsich, kedze hranica 5% este neexistovala. Mnozstvo stran vsak nezaviselo ani tak od ambicii jednotlivych "lidrov", ako skor od sirokej palety zaujmov vychadzajucich z rozlicnych spolocenskych stavov a ideologii. V beznom chapani na zaciatku 20.rokov je hlavnym cinitelom spolocenskeho diania kolektiv, nie individualita. Aj taticek TGM bol nositelom skor moralnej autority nez politickej moci. Vdaka tomu mal vplyv na niektore rozhodnutia vlady a jednotlivych politickych vodcov, no jeho vplyv na charakter politickeho zriadenia bol velmi obmedzeny. Schodzkami s predsedami stran Patky tomuto systemu vlastne len daval patricne pozehnanie.

Mnozstvo politickych stran je tazke vystihnut v beznych kategoriach. Klasicke delenie na "lavicu" a "pravicu" zodpoveda zastancom revolucie a reakcie v zaciatkoch francuzskej republiky, liberalom a konzervativcom v Anglicku, alebo snad dnesnym stranam v Spojenych statoch. U Peroutku toto delenie predstavuje dynamicky jav vnutrostranickej politiky: inymi slovami, "lavicou" nazyva radikalov, a "pravicou" zas umiernenych. V podmienkach statu, ktory bol prave vytvoreny revoluciou, by inak boli "lavicou" vsetci. Komunisticka strana sa len postupne vyvijala ako radikalne, "lavicove" kridlo v ramci socialnej demokracie, ktoru vo volbach r.1925, kde uz vystupovala samostatne, aj porazila. Uz pocas rozkolu po volbach r.1920 sa vsak toto kridlo od socialnodemokratickych "praviciarov" jasne vymedzuje: je lojalnejsie Tretej Internacionale nez republike, tvrdo kritizuje socialne reformy vlady (veduce k strate revolucneho zapalu v pracujucom lude), neboji sa ani fyzickeho zastrasovania oponentov, a to najma vo vlastnych radoch.

Okrem socialnych demokratov a komunistov existovala este strana socialisticka, ktora zhromazdovala radikalov este pocas vojny, spajajuc anarchizmus s narodnooslobodzovacim, pacifistickym a protirakuskym sentimentom. Ked vznikla republika, podarilo sa jej ziskat na kandidatku aj Benesa. Postupne sa premiena na umiernene nacionalisticku Narodne socialisticku (sic) stranu, ktora o narodne citiaceho volica superi s o nieco radikalnejsou Narodnou demokraciou. Ta hrala vyznamnu rolu pri oslobodeni aj prvej vlade, no po vzniku CSR akosi nevie co ponuknut, a jej volebne vysledky su slabe. Antisemitizmus este nie je trendy, Nemci zatial nevedu voci vlade rozhodny odpor a Kramarove sny o intervencii v Rusku nenachadzaju v narode unavenom vojnou ohlas.

Z hladiska CSR ako uz etablovaneho statu sa tak mozeme za "pravicu" povazovat najma povestnu Pětku - okrem socialnych demokratov, narodnych socialistov a narodnych demokratov este ludovcov a agrarnikov. Tieto dve strany predstavuju obcianske kridlo politickej sceny, zamerane skor na strednu triedu a rolnikov. Ludovci, ako aj ich dnesni ceski nasledovnici, predstavuju konzervativnu stranu, agrarnici skor liberalnu. Aj tieto strany vsak vzisli zo sveta stavovskych privilegii Habsburskej monarchie: nie socialisticke strany, ale prave agrarnici iniciuju pozemkovu reformu a trhove obmedzenia. Na druhej strane, dan z pridanej hodnoty, ktoru dobova verejnost kritizuje ako protisocialnu, zavadza prave vlada vedena socialnymi demokratmi. Nuz, teoria a prax sa nerozchadzaju len dnes.

V medzivojnovom obdobi sa politicke sily zvycajne klasifikuju podla troch prevladajucich ideologii. Ideologiou reakcie, ako by sa snad Masaryk s Leninom zhodli, bolo zachovanie privilegii jednej obmedzenej skupiny. Dalsie dve sa lisia v definicii tychto privilegii. Wilsonovsky liberalizmus hlasal narodne sebaurcenie, volny trh, odstranenie stavovskych vyhod aristokracie a kolektivnu bezpecnost. Po vstupe Spojenych statov do prvej svetovej stava nejaky cas dominantnou v krajinach, ktore tuto vojnu prezili, straca vsak recesiou v 30.rokoch. Marxisticky socializmus sa s tymto burzoaznym liberalizmom rozchadza jednak vo veci nedotknutelnosti vlastnictva kapitalu: to povazuje za to najhorsie privilegium. Narodne sebaurcenie tiez povazuje za krok spat, za zavadzanie umelych hranic na otupenie triednej solidarity. Aj vdaka tomu zaziva vzostup v krajinach, ktore vojnou stratili. Okrem Ruska je vsak revolucny zapal vsade inde porazeny reakciou, alebo aspon otupeny kompromisom s nou. Po nutenom ustupe si zachovava militantny raz, ktory mu pride vhod vo vojne naslednej, ako aj pri dekolonizacii v nasledujucich desatrociach.

Politicke strany CSR sa nedaju do tychto kategorie lahko vtesnat. Agrarnici, ludovci, ale aj socialni demokrati boli skor strany stavovske (rolnicke resp. robotnicke) nez ideologicke. V pripade ludakov slovenskych, ktori v prvych volbach boli s ceskymi v koalicii, bol rozpor len v konkretnej otazke autonomie. Agrarnici (a este viac ich slovenska vetva) sa od ludovcov odlisovali skor podla starsieho, konfesionalneho kluca, podla vztahu ku katolictvu; vdaka tomu agrarnici byvali celkom silni aj v mestach. Typicky ideologickymi stranami bola KSC a Narodna demokracia - aj ta druha vsak len odvtedy, co jej povodny stavovsky zamer na drobnych podnikatelov "ukradla" mensia Zivnostnenska strana.

Nacionalizmus, ktory bol v case pisania Budovania statu temou dna, si nasiel cestu do kazdej z onych troch ideologii. Pre reakciu nebolo tazke nahradit koncept Bozej milosti apostolskeho majestatu na predstavu o panskej rase, alebo aspon narodnom zaujme. Narodne sebaurcenie u nas mnohym pripadalo bezzube, ked nemalo zahrnovat revans za Bielu horu, za Brezelauspurch alebo rovno ukrizovanie Krista. Wilsonovo ucenie o narodnom sebaurceni si rychlo osvoji nemecka mensina (a predovsetkym jej stredna trieda), ktora protestuje proti nasilnemu zacleneniu pod cesku nadvladu; a ani cs. establishment sa nevyhne expanzivnym snaham o juznu hranicu na Dunaji a (menej uspesne) Tesinsko. Tiez su to najma narodne zaujmy, co vedu k vytvaraniu farebnych, v podstate protinemeckych koalicii, aj ked sama Narodna demokracia ostava jednou zo slabsich stran. Napokon aj marxizmus si s tymto produktom burzoazie porozumie: dava argument revolucionarom v Madarsku zjednocovat historicke uzemie svatostefanskej koruny.

Pri vzniku CSR to bola drviva sila Dohody, ktora drzala na uzde jednak nemecku iredentu, a jednak nacionalisticke sily v novych krajinach; a ani v nich (napr. v pripade polskeho tazenia na Ukrajinu) nie vzdy uspesne. Ta vsak vychadzala skor z kolektivnej vole nez spolocnej ideologie. Ked sa tato vola stratila, do popredia postupuju zas dielcie narodne zaujmy: obrana proti pangermanizmu a madarskej iredente. Wilsonovsky koncept kolektivnej bezpecnosti opat nahradzuju ucelove aliancie, aku predstavuje aj Mala dohoda.

V tomto ohlade je doba vzniku CSR s dneskom neporovnatelna. Hrozy svetovej vojny tuto volu nabudili sposobom, aky si my, generacia uzrievsia svetlo sveta po perestrojke a r.1989, len tazko mozeme predstavit. Komunisticky blok nepadol tak razne, ako padli monarchie strhnute prvou svetovou, nestrhol ho uprimny ideologicky boj medzi troma koncepciami usporiadania sveta; strhla ho skor skostnatelost, dogmaticka prispatost jednej z tychto koncepcii. Toto iste sa vsak moze stat aj v tabore, v ktorom sa nachadzame v sucasnosti. Ak si strany, drzitelky faktickej moci v state, neuvedomia, akym spolocenskym silam zodpovedaju, tak bud sa podcinia ideologickym trendom vo svete, alebo padnu. Ficov Smer dokazal ziskat urcity stav, ktory za padom stareho rezimu smutil. Dve-tri nacionalisticke strany cerpaju z onych nalad a trendov. Kolko stran vsak zodpoveda burzoazii? V casoch opisovanych Peroutkom bola poctom mala, no politicky silna; dnes skor naopak.

Poucit sa z minulosti neznamena len nadobudnut schopnost vyhnut sa minulym chybam: umoznuje to predovsetkym rozpoznat vsetky tie vztahy priciny a nasledku, nastroja a ciela, idey a praxe. Presadzovatelia ilustracii a mytov to radi zavrhuju ako zbytocny hlavybol. Ich riesenia su mozno na chut lepsie, hlava z nich vsak rozboli na druhy den.