login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8665855
8666144
8666146
8666184
8666190
8666197
8666235
8666262
8666282

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::2
total children::1
show[ 2 | 3] flat


s tymi svatymi vojnami zial musim suhlasim, ale tou debatou som myslel skor spolocensky diskurz, nie konkretne tento thread




0000002108665855086661440866614608666184086661900866619708666235086662620866628208666325
čo
 čo      27.09.2019 - 12:24:39 , level: 1, UP   NEW
Pozri. Toto nie je iba veľmi komplikovaná filozoficko-medicínsko-právnická otázka, ktorá by sa riešila iba v teoretickej rovine. Sú štáty, ktoré majú skúsenosť s veľmi prísnou legislatívou, ktorá dovádza priznaný štatút osoby vyvíjajúcemu sa plodu (plne závislému od tela ženy) od počatia. A ich skúsenosti s týmto postojom nie sú dobré a po ich zmene nevolali iba feministky a ľudskoprávne organizácie ale aj poskytovatelia a poskytovateľky zdravotnej starostlivosti, ktoré zažívali situácie, v ktorých nemohli poskytnúť starostlivosť tehotnej žene, ktorá ju potrebovala, pretože táto starostlivosť by priamo ohrozila zdravie alebo život plodu. Ako ľudia máme tendenciu hľadať tie ideálne a dobré riešenia na všetko, aby sme mohli byť so sebou spokojní. A možno uvedomenie si, že sú otázky, ktoré nie je možné jednoznačne morálne odobriť alebo odsúdiť, nás v tejto potrebe vyrušuje. Niekedy je preto možno dobré uvedomiť si, že nie sme zodpovední iba za priamu akciu, ktorú naše schválenie alebo odmietnutie nejakého konania prináša (v tomto prípade povolenie alebo zakázanie interrupcií). Ale naše stanovisko môže mať reálny dopad aj na to, čo sa deje potom a nemáme to pod kontrolou. V prípade ukončenia tehotenstva, ktoré sa dialo vždy v dejinách (a nie je to teda novodobý jav) môžeme interrupcie morálne odsúdiť a zamedziť ich vykonávaniu pod medicínskym dohľadom. Nemôžeme však zákonom zakázať prerušenie tehotenstva ženami vykonané v zóne ilegality. Toto je napríklad kampaň pôrodných asistentiek v Írsku, ktorá sa konala pred referendomm, kde o zákaze alebo povolení interrupcií hlasovali ľudia v referendu.


000000210866585508666144086661460866618408666190086661970866623508666262086662820866632508666339
čo
 čo      27.09.2019 - 12:47:05 , level: 2, UP   NEW
In January 2014 my husband and I sat waiting in the departure lounge to board our flight to Liverpool at 7am. I was extremely unwell; I had pains going down the entire left side of my body and across my stomach.

I was almost 20 weeks pregnant, and my waters, which had broken seven weeks earlier, had changed from running clear to pink in the past few days. I was getting symptoms of septicaemia. I had been refused care by my hospital because my baby still had a heartbeat, even though it had no chance of survival.

The hospital was not going to help me. We had no choice but to keep going. My husband put his arm around my waist and helped me on to the plane
My circumstances were the same as those of Savita Halappanavar, the young woman who had died at University Hospital Galway in 2012, and a new law, the Protection of Life During Pregnancy Act 2013, had been in force for nine days.

I wondered if the airline staff would stop us at the boarding gate, but they let us through. As we went down the stairwell to get on the plane my head went into a spin. I had to sit down on the stairs, as I almost passed out. My husband said to me, “Will I ask them to get an ambulance, and we can go back to the hospital?” But I knew there was no point. The hospital was not going to help me. We had no choice but to keep going. My husband put his arm around my waist and helped me on to the plane.

pokračovanie https://www.irishtimes.com/life-and-style/health-family/my-circumstances-were-the-same-as-savita-halappanavar-s-1.3492038