maloktore pribehy si udrzuju popularitu od antiky tak, ako tie o Trojskej vojne a vybojoch Alexandra Velkeho; stredoveky clovek vsak mal malo casu na zabavu, a este menej na to, aby si pamatal kto je kto, co sa kde stalo, a podobne; a tak na miesto zzenstileho Parida nastupuje akcny Alexander, ktory si svoju Helenu-Igulidu neda, a namiesto toho, aby sa spoliehal na daku Klytaimnestru, posle na Juga-Agamemnona a jeho blizkovychodnych spojencov obavanych Saracenov...

zdrojom povesti je prepis od B.Coneva z Veleskeho zbornika (signatura 667 v narodnej kniznici v Sofii) zo 16.storocia, pricom ide o jeden z mala zachovanych textov z tohto obdobia, ktore su pisane v hovorovom jazyku


Aleѯa'rь raste vь domu wca svoego i bys ratnikь prěd vsemm ezikì i crь vsem ezikwm. I beše krasota ego velia zělo. I re(če) vlьxvwm svoim: "Ašte mi izьwbrěštet ženu lěpu i mudru, pače vsěx veliko_ti, azь vam dobro učinu." I vlьxvi že wbidoše vse zemlu i wbrětoša ženu vь More Siwna cra crcu imušti veliku krasotu zělo, ime eï běše Iuglida. I pridoše kь Alěѯandru i povědaše emu. Togda pakì' reč(e) vlьxvwm svoim i ljubiš(e)se za *k* lět toliko veliko kat(o) nošti eliko vь dni želaxu več(e)rou byt(i) da jako vь sně zgov(o)raxu se. Aleѯandrь sьtvori se jako edinь wt kupecь" i pride sь korabmì vь Palewpol kь Siwnu cru nosešti mnogo imènía. I darova Siwna cra po obïčajù bivajušte i Siwnь cr tog(da) darova. I sotvorista se brat(ja). Golida crca po običaju bivajušte" s Aleѯandrwm vь sně da egda gostesta se ona sěd(ě)še pri Alѯandrwm. Siwnu se mněše" jako Alèѯandrova žena jes(t), da egda wtxoždaše sì' vь dwm glaše kь crci: W, velie čjudo w sem. Sia žena u sego kupca veliku prilikou imat kь nemu. Togda Igulida gněvaš(e)se i glaše: Počto mene prilagaeši k tomu? Da' ašte takova esmь, da i ti priličen esi kь tomu kupcu. Onь paki zoveše Aleѯandra na gosti i wna tu beše i tako tvoresta *g* mscь. Kogda u t(o)go i wbrětaš(e)se Aleѯandrь vь ina ruxa prěmenajušt(e)se. Imeše bo Aleѯandrь vь koraby" mantiju sь zlatwm i bisrwm i kameniem ukrašenuju. Čjuvše bo Igulida jako prodav(a)tь Aleѯandrь mantiju (...) Siwn crь izvьnь grad izьšlь beše. Igulida crca vьstavši sь malo rabmi i prišьd v korabь i vide mantiju. Aleѯandrь povel i vьzdigoše větrila korabou i un(e)se Igulidu crcu i prived ju vь velki gradь Troanь. Togda gradь potresese zělo. Amor crь r(e)če wcь eg(o): Vь istinu sьbisь se snь moi iže videx glavnu wgnu.

Simwnь crь wsta vъ pečali i vьporugani velicěm. I pusti kь Jugu cru bratu svoemu vь Sanь grad i Jugь crь posla kь svoim šurevem vь Xanwnь i vь Mestopotameju i vь Persisь i vь Tarsisь Mespotamsic(ě) iže crie xaldeisci i tarsïsti i xanawnsti i sьbraš(e)se vsěx cri *dı* i pridoše kь Simwnou crou na velik gradь Troanь i wbsadoše ego i rьvaše za *zı* lět ne iměxu čto sьtvoriti emu sь množьstvom polema. I beše vь nix něky" moužь imenem Pamida pekrni Ijuga cra i sьtvori zarь igrati. Da egda vsi voe nauči i zarь igrati, toiže i tavliju sьtvori jako da wsebe su a ne wpolem. I paki Pamida sьkova kona medna velika zelo. I vlěze vь kona medn(o)go Siwnь crь i sь+nim *l* voe dobri i xrabri. A medni konь imat (...) sky xoždaše. I paki Pamida podkova vse koni nawpaku peldami i naredi vse voiski i sьtvori trista voevodi velikyx i vь pošty" wtidoše i sьkriše(se) za gradь. Nautria padoše nedaleč wt grad. A medni konь wsta na wkolь. I povel(e) Aleѯandrь vьvesti mednog(o) kona vь gradь, da egda približišiš(e)se kь vratwm gradu, togda izide izь kona medni Siwn crь i *l* voe xrabri i uetь grdou vrat doideže i Pamida prišьd sь mnogie voe i sь velikoju voiskoju i prěeše velik gradь Trojanь i razvališe ego gloušte: Istьštaite do wsnovanie zemli! Aleѯandrь že poe ženu svoju Gulidu izьšьdь noštiju izь grad i beža kь Sotanu c(r)ou zetu svoemu vь Sagrakïnь da jako beše gněvь bži na Siona cra. Eg(d)a vьzvratiš(e)se vь dwm svoi ni ednь wt nix ne wbrětaše ženi svoe nь tьkmo pusti domvi wbrětaxu. Pon(e)že bexu bežale sь rabmi svoimi. Aleѯandrь že vъzidže Sutana cra i pride porazi ego i razory" velik gradь Vasanь i tex zemu vьzet sarakinь vь dosanie sěbe takožde i na Siwna cra pride vь Moreju i porazi e"go Aleѯandrь. Sьmiri se sь rabmi siwnskim i bijaxu se raby sь gspodmi svoim. Aleѯandrь stoaše vь e"lewnsě a Sutan (crь) vь Palewpoli. I toliko bexu teškie rati za *k* msca na dnь po tisušta. A ubiše *di* crie i voe ix. I wsta Sutan crь i Aleѯandrь sь nim lixo po *r* junak. A to vsi izbieni biše. Togda bo i Erouslimь razoriše i gradvy inex *sl* voe ix izьbiše a xoru ix wpustiše. I vide Aleѯandrь crь čto se sьtvory" zla za ednu ženu, izь mčь svoi, wts(ě)čě glavu Igulidě crci a sam skoči vь more i udavi se tou.


Alexander rástol v dome svojho otca. Stal sa z neho obávaný bojovník, udatnosťou prevyšoval všetky národy aj ich kráľov, a bol prekrásny. Jedného dňa povedal svojim čarodejníkom: "Nájdite mi ženu, čo je najkrajšia a najmúdrejšia zo všetkých, a bohate vás odmením." A tak čarodejníci prešli celú zem a našli ju v Morei, prekrásnu manželku kráľa Siona, volala sa Igulida. Keď mu o nej povedali, zdôveril sa im, že sa mu zjavila vo sne a odvtedy už 20 rokov (?) túži, dňom i nocou, stráviť s ňou aspoň jeden večer. Alexander sa preobliekol za kupca a prišiel s korábmi do Paleopole ku kráľovi Sionovi, s množstvom tovaru. Podľa vtedajších zvykov sa navzájom obdarovali a pobratili. Igulida podľa zvyklostí spávala s Alexandrom a sedela pri ňom na hostinách. Sion si raz myslel, že je Alexandrova žena, keď sa vracal do paláca a povedal jej: "Žena toho kupca na neho veľmi podobá, je mi to až podivné." Vtedy sa Igulida nahnevala a povedala: "Ja že sa na neho podobám?? To potom aj ty!" On však naďalej pozýval Alexandra a tak to konal zhruba 4 mesiace. Vtedy sa Alexander obliekal do rozličných šiat. Mal na lodi aj odevy so zlatom, perlami či drahými kameňmi. Raz sa Igulida dopočula, že chce jeden taký odev predať (...) Kráľ Sion bol vtedy odišiel mimo mesto. Igulida sa však šla v doprovode niekoľkých sluhov pozrieť na tie šaty. Keď ich uvidela, Alexander zavelil napnúť plachty, a tak uniesol kráľovnú Igulidu, ktorú zaviedol do veľkého mesta Trojanu. Vtedy mestom otriaslo silné zemetrasenie. Jeho otec, kráľ Amor, mu vtedy povedal: "Synu môj, ty si sa naozaj zblázni, ako som to videl v ohni (?)."

Kráľ Sion ostal smutný a zahanbený. A tak poslal zvesť svojmu bratovi Jugovi, kráľovi v meste (Va)san, a Jug ju poslal ďalej svojim švagrom v Kanaáne, aj v Mezopotámii, i v Perzii a Tarzide Mezopotámskej. A zozbieralo sa až 14 kráľov, chaldejských, tarzijských i kanaánskych, prišli s kráľom Sionom k mestu Trojan a obľahli ho. No za 16 rokov, po mnohých bitkách, mu neurobili nič. No bol s nimi jeden chlap, čo sa volal Pamida, (pokrvný brat? kováč?) kráľa Juga, ktorý učil vojakov hrať kocky, a vymyslel tiež tablu, tak ako sa hráva o sebe, a nie o poli (?). Tento Pamida ukoval veľkého medeného koňa. Do neho vliezol kráľ Sion s 30 chrabrými bojovníkmi. Medený kôň mal (...) Vtedy Pamida podkul všetky kone naopak, zoradil vojská pod vedením tristo veľkých vojvodcov a ráno ich skryl za mestom. Medeného koňa nechal niekde pri meste. Keď ho Alexander uvidel, rozkázal ho voviesť do mesta. Keď sa s ním však priblížili ku bráne, vyšiel z neho kráľ Sion a jeho 30 chrabrých bojovníkov, tí sa zmocnili mestskej brány a držali ju, kým neprišiel Pamida s veľkým vojskom. Veľké mesto Trojan dobyli a rozbúrali, hovoriac: "Rúbajte do základov zeme!" Alexander však vzal svoju ženu Igulidu, v noci ušiel z mesta a odišiel k Sutanovi, svojmu zaťovi v Sagrakine (Saracénsku), aby vyvolal hnev boží na kráľa Siona. Keď sa (on a jeho bojovníci) vracali, nemohli si nájsť svoje ženy, nachádzali len pusté domy. Ich ženy boli totiž na úteku aj so služobníctvom. Alexander vtedy na nich vytiahol spoločne s kráľom Sutanom, porazil ich, rozvalil veľké mesto Vasan, a ich zem zaujali Saracéni. Následne vpadol Alexander do Moreje proti kráľovi Sionovi, a porazil ho. Dohodol sa vtedy so sionskými poddanými a poštval ich proti svojim pánom. Alexander vtedy zostal v Eleone a kráľ Sutan v Paleopoli. A prebiehali ťažké boje celých 20 mesiacov, tisíc dní kým pobili všetkých 14 kráľov aj s ich vojskami. Ostali len kráľ Sutan, Alexander a s nimi ledva 200 hrdinov, no aj to všetci dobití. Vtedy zničili aj Jeruzalem, zbúrali jeho hradby, zabili 320 vojakov a spustošili ich zem. Až napokon Alexander videl, koľko zla vykonal kvôli jednej žene. Vzal svoj meč a odťal Igulide hlavu, no sám skočil do mora a utopil sa.