login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8606870

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
5 K

show[ 2 | 3] flat


Správa z médií

Postupne by sa mali začať zatvárať nemocnice, ktoré nespĺňajú kritérium 640 pôrodov ročne. Argumentácia je postavená na mylnom predpoklade: viac pôrodov v nemocnici ročne = vyššia kvalita poskytovanej starostlivosti.

Prečo je tento predpoklad nesprávny a prečo je opatrenie zatvárať menšie nemocnice nesystémové?

Začnem zoširoka. V prvom rade na Slovensku veľmi chýbajú kvalitné a podrobné štatistiky z pôrodníc, ktoré by zachytávali mortalitu a morbiditu pre ženy a deti podľa miery rizika v tehotenstve. Niektoré štatistické údaje sa reportujú prostredníctvom "odborných odhadov" - hlásené teda nie sú exaktné údaje. Takýmto príkladom je percento nástrihov hrádze v jednotlivých nemocniciach. Iné údaje sa začali sledovať pomerne nedávno, nie sú presné alebo sa nesledujú vôbec (najmä závažná morbidita žien - ako silné krvácanie, hysteroktómie v dôsledku komplikácií pri pôrode, závažné poranenia hrádze ale dokonca nemáme ani presné údaje o materskej úmrtnosti)

Systémy pôrodnej starostlivosti vo vyspelých krajinách, ktorých výsledky sú prezentované v medzinárodne uznávaných odborných časopisoch, rozlišujú medzi nízkorizikovými a rizikovými rodičkami, prípadne majú viac kategórií, podľa ktorých triedia tehotné ženy ešte pred samotným pôrodom. Takže vykazujú mortalitu a morbiditu zvlášť pre ženy s nízkym rizikom komplikácií pri pôrode a pre ženy so zvýšeným rizikom. Prečo je toto dôležité?

Vieme, že je určitá skupina žien, u ktorých sa štatisticky predpokladá vyšší výskyt komplikácií pri pôrode. Sú to ženy, ktoré majú počas tehotenstva rôzne zdravotné riziká, samotné tehotenstvo neprebieha bez problémov, dieťa je otočené v neštandardnej polohe, žena mala silné krvácanie pri predchádzajúcom pôrode atď. Týmto ženám je v dobre fungujúcich systémoch zdravotnej starostlivosti odporúčaný pôrod v špecializovaných nemocniciach, ktoré sú dobre vybavené na riešenie komplikácií pri pôrode a po ňom. Inými slovami, nie je im odporúčaný pôrod v malom pôrodnom centre, nemocnici, prípadne doma. Už pred tým ako teda idú rodiť, tak majú dohodnutý pôrod v takej nemocnici, ktorá je na to vybavená.

Zároveň sú tieto systémy pripravené podporovať normálny fyziologický pôrod u nízkorizikových rodičiek. Z výskumov na základe takéhoto rozdelenia vyplýva, že s podporou fyziologického pôrodu dosahuje morbidita a mortalita u nízkorizikových pôrodov najlepšie výsledky - lepšie ako v špecializovaných centrách, ktoré sú v týchto systémoch primárne určené pre pôrody rodičiek s vyšším výskytom komplikácií.

Zvýrazňujem, že rodičky s nízkym rizikom komplikácií, majú lepšie výsledky v nešpecializovaných zariadeniach, pôrodných centrách vedených pôrodnými asistentkami v rámci nemocnice, samostatne stojacich pôrodných domoch vedených pôrodnými asistentkami alebo doma, než vo vysokošpecializovaných pracoviskách vedených lekármi a lekárkami. Úplne najlepšie výsledky dosahujú nízkorizikové pôrody v samostatne stojacich pôrodných domoch, vedených pôrodnými asistentkami - teda v zariadeniach, ktoré nedisponujú možnosťou vykonania cisárskeho rezu, oddelením anesteziológie, JIS a nie sú v nich zamestaní pôrodníci alebo pôrodníčky.

Čo ak nastanú komplikácie počas samotného pôrodu - u predtým nízkorizikovej ženy?

Na takéto prípady sú vypracované podrobné protokoly, ktoré určujú, za akých okolností je počas pôrodu potrebné previezť ženu do pracoviska s vyššou úrovňou starostlivosti. Aj k dôvodom prevozu sú vypracované podrobné štatistiky a najčastejší dôvod takéhoto prevozu býva žiadosť ženy o medikamentózne tíšenie bolesti (ktoré sa v týchto centrách neposkytuje), ďalej je to nepostupujúci pôrod (čo zvyšuje rizikovosť pôrodu a vyžaduje si v niektorých prípadoch opäť medikalizáciu), popôrodné krvácanie u ženy. Len veľmi malá časť z týchto prevozov sa deje z dôvodov, že dieťa si vyžaduje pobyt na JIS a aj napriek tomu, že tieto centrá nie sú pre to vybavené (na rozdiel od veľkých nemocníc), stále je v týchto centrách miera morbidity u detí NIŽŠIA ako u nízkorizikových pôrodov, ktoré prebehli od začiatku do konca v nemocnici.

Samozrejme že pôrodné asistentky, ktoré pracujú v centrách pre nízkorizikové ženy alebo pôrodných domoch, sú školené a schopné podať prvú pomoc bezprostredne po pôrode a počas prevozu do nemocnice. Sú školené a pripravené na včasné zachytenie patológií počas nízkorizikového pôrodu a následný presun rodiacej ženy do nemocnice. Zariadenia tiež disponujú medikamentami na zastavenie silného krvácania a pod.

Dosahovanie takýchto výsledkov a bezpečnosť týchto systémov vyžaduje niekoľko opatrení súčasne:
- systém rozdelenia žien do kategórií v závislosti od miery rizika pri pôrode
- protokoly, ktoré určujú za akých okolností si pôrod žien s nízkym rizikom vyžaduje presun na špecializované pracovisko
- protokoly ako postupovať počas samotného prevozu a v jednotlivých situáciách v závislosti od komplikácie
- podpora a vytvorenie podmienok pre normálny fyziologický pôrod v settingoch na to určených

Špecializované centrá sú veľmi dobre vybavené na riešenie komplikácií a patológií, no opakovane sa ukazujú ako nie priveľmi vhodné pre podporu normálnych, fyziologických, nízkorizikových pôrodov.

Rôzne vyspelé krajiny vytvárajú rôzne podmienky a možnosti pre pôrody žien v závislosti od rizika, no majú spoločné túto základnú "kategorizáciu" žien a aj porovnávanie výsledkov pre rôzne rizikové ženy v rámci vlastného systému. Na Slovensku momentálne nie sú verejne dostupné štatistiky mortality a morbidity pri pôrodoch v závislosti od miery rizika. Verejnosť teda nie je informovaná ani o takých základných veciach, aká je miera cisárskeho rezu, novorodeneckej mortality a morbidity pre nízkorizikové tehotenstvá.

Navyše chýbajú spoľahlivé štatistiky, ktoré by dokazovali predpoklad, že veľké pôrodnice vytvárajú v Slovenských podmienkach pre nízkorizikové ženy bezpečnejšie podmienky pre normálny pôrod ako malé nemocnice. Nie je teda jasné, na základe akých objektívnych okolností ide ministerstvo robiť takéto zmeny.

A tiež veľmi zásadná otázka - sú väčšie nemocnice pripravené na takýto nápor personálne a priestorovo? Neustále počúvame výhovorky, že zdravotná starostlivosť nemôže byť ženám pri pôrode poskytovaná v požadovanej kvalite aj z dôvodov, že nemocnice nie sú "nafukovacie", že personál je vyťažený a podobne. Zrazu sú nemocnice "nafukovacie" a je zabezpečené dostatočné personálne obsadie nemocnice pre prípad presunu pôrodov z menších nemocníc do väčších? V akom regióne sa nachádzajú nemocnice, ktoré sa idú rušiť? Ak sa jedná o regióny, ktoré sú síce menej zaľudnené ale ďalšia najbližšia nemocnica je xy km - je takáto vzdialenosť pre rodiace ženy prijateľná a bezpečná? (napríklad Myjava) Ako funguje (alebo nefunguje) už teraz systém transportov žien so zvýšeným rizikom do špecializovaných centier?

Takéto zmeny - ako navrhuje Ministerstvo - by sa nemali diať iba na základe predpokladov "zdravého rozumu", že väčšia pôrodnica je pripravená poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Znamená to, že na Slovensku nemáme vypracované protokoly na zaradenie žien do skupín v závislosti od rizika? Že nemáme vypracované protokoly (tak ako v iných vyspelých krajinách), ktoré overene a spoľahlivo zachytávajú zvyšujúce sa riziko komplikácií pri pôrode dostatočne včas na to, aby bolo možné ženu previezť na vyššiu úroveň starostlivosti?

Tvrdenie, že čím väčšia nemocnica, tým automaticky kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre všetky rodičky, sa nezakladá na objektívnych výsledkoch a štatistických analýzach. Bezpečnosť systému záleží od nastavenia mnohých iných faktorov než len od veľkostí pôrodníc. Tie tento návrh nijako nespomína.

Aj veľké nemocnice môžu byť bezpečné aj pre nízkorizikové rodičky (napríklad ako je tomu v Nórsku), no opäť: tieto nemocnice majú špeciálne centrá určené pre nízkorizikové rodičky, kde je im starostlivosť poskytovaná pôrodnými asistentkami a miera podpory normálneho pôrodu je vysoká. Napríklad v Dánsku idú opačným smerom ako na Slovensku a začali otvárať menšie pôrodné centrá určené pre ženy s nízkou mierou rizika pri pôrode. Prvé vyhodnotenia výsledkov týchto centier (ktoré otvárali pôvodne ako "pilotný projekt") ukazujú, že tieto centrá nielenže nezvyšujú mortalitu ale dokonca znižujú morbiditu do takej miery, že sa idú otvárať ďalšie centrá.

Ak by ministerstvo neargumentovalo zvýšením kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, záujmom žien a detí v prípade zatvárania menších pôrodníc, tiež by bolo možné s týmto rozhodnutím polemizovať. Je však ironické, že v skutočnosti sa nejedná o žiadne zvýšenie kvality poskytovanej starostlivosti ani o záujem žien a detí, ale o mocenské a finančné záujmy. Na základe dostupných (alebo skôr nedostupných) štatistických dát a známych skutočností (dezolátny stav niektorých väčších zariadení, nedostatočná priestorová kapacita, vysoká miera medikalizácie a pod.) zo slovenských pôrodníc si dovolím vyjadriť obavu, že takéto opatrenia nie sú v záujme rodiacich žien. Predstavujú riziká, ktoré sa spájajú s "masovým" a nie individualizovaným prístupom k rodiacim ženám. To môže viesť k nárastu miery cisárskych rezov, zbytočných zásahov do pôrodu, zvýšenej miere separácie matiek od detí a k celkovému zníženiu miery intimity a podpory žien pri pôrode.




000000210860687008607192
čo[Locked_OUT]
 čo[Locked_OUT]      18.03.2019 - 10:54:22 , level: 1, UP   NEW
Revúca 298
Snina 334
Svidník 352
Kráľovský Chlmec 364
Myjava 424
Brezno 507
Topoľčany 536
Humenné 540
Bánovce nad Bebravou 552
Rožňava 567
Ružomberok 568
Partizánske 600
Bojnice 628
Liptovský Mikuláš 634