login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8591710

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::0
total children::0
5 K

show[ 2 | 3] flat




Kedze este ostava dost casu do prezidentskych volieb, nenecham si ujst prilezitost dat par komentarov ku kandidatom. Funkcia prezidenta sa v doterajsich dejinach samostatneho Slovenska, napriek predsudkom, ukazala ako dolezita sucast ustavneho zriadenia. Jeho pravomoci nielen dostojne, ale aj efektivne vyvazujuce pravomoci vlady a parlamentu. Prikladmi mozu byt Kovacovo veto v pripade privatizacneho zakona 92/1991 Z.z., Meciarove amnestie v pripade unosu Kovacovho syna a zmareneho referenda, zrusene az po takmer 20 rokoch, a tiez sucasny suboj o Ustavny sud. Vdaka priamej volbe sa k nezanedbatelnym ustavnym pravomociam prezidenta pridava aj nezavislost na dohodach medzi parlamentnymi stranami, v nasich koncinach tradicne vnimanymi ako "politicka elita" prinajmensom od vyrovnania r.1867.

Z tohto hladiska by nemalo prekvapovat, ze tradicne delenie na koaliciu a opoziciu, zavisiacu od rozlozenia sil vo volbach parlamentnych, pri tych prezidentskych neplati. Kazda strana, ci uz ju berieme ako fakticku silu alebo ako nezaradeny, parlamentnymi stranami neosloveny elektorat, ide do tychto volieb na vlastnu past. Sefcovic, Bugar a Danko nie su "koalicnymi" kandidatmi tak isto, ako Mistrik, Harabin, Caputova, Kotleba, Krajniak ci Miklosko nie su "opozicnymi". Porazka Kukana r.2004 vychadzala zo zjavneho podcenenia tejto skutocnosti tymi, ktori priamu volbu sami zaviedli.

Mandat, ktory priamo voleny prezident dostane, je cisto z pohladu volieb (z pravomoci samozrejme nie) rovnaky ako ten, co dostanu vitazi parlamentnych. Kedze vitaz tychto volieb je jednoznacny (parlamentna koalicia vznika pomaly a odchody poslancov z klubov mozu karty zamiesat, ako v r.1994), jeho mandat je tiez stabilnejsi nez ten, ktory dostava od parlamentu vlada. Prezident predstavuje zhruba to, co v americkej je Senat. Je stabilnejsi nez premenliva, ludovymi naladami ovplyvnovana Snemovna, zasadzuje sa teda skor za udrzovanie ustavneho poriadku nez prisposobovanie sa potrebam sucasnosti, jeho ulohou je udrzovat dobre meno naroda (ako to btw pre Senat definuje J.Madison v 63. Liste Federalistov). Ak sa aj zjavi vo vlade podivin typu sucasneho rakuskeho ministra vnutra, ktory trebars zacne dumat nad tym, ci demokracia nemoze ludske prava proste zrusit, priamo voleny prezident ho moze uzemnit s vacsim efektom nez taky, co sa zodpoveda len parlamentu.

Druha vec je, ci sa tejto ulohy prezident zhosti sam. Kovac a Kiska sa tejto role udrzovatela poriadku zhostili, v pripade inych sa to vzdy povedat neda. Byt proti, povedat nie, je pri zastavani verejneho uradu tazsie povedat, nez z ulice ci krcmy. Kazdy, co kedy pracoval v nejakom time vie, ze ked bude casto odmietavo krutit hlavou, kolegovia si ho oznackuju ako onoho arogantneho, do seba zalubeneho, bezohladneho, skratene curaka, a ze mu svoj postoj budu davat denne najavo. Kvoli tomu chapem Kiskovo rozhodnutie neist do toho druhy krat, a zo srdca mu vyjadrujem sustrast, ze za takychto kolegov musel mat ludi ako Fico a Danko. Ako vsak vybrat niekoho, kto pri prvom steknuti doterneho kolegu, rozumej ineho vysokopostaveneho ustavneho cinitela, neuhne, a bude dalej chranit kontinuitu ustavneho zriadenia?

O osobnostnej integrite jednotlivych kandidatov mozeme len spekulovat. Ani state-of-the-art neuroveda nam neukaze plauzibilny model, podla ktoreho jeden alebo druhy kandidat by v urade tlak ustal.

Jednou podmienkou by sa mohol zdat prehlad o pravomociach, napriklad vdaka skusenostiam v sudnej ci legislativnej sfere. Z tohto hladiska vychadzaju dobre trebars Caputova, Harabin ci Miklosko (skrtajuc "koalicnych" kandidatov, kedze ti predsa nemozu tvorit hradzu proti legislativnym zmenam, ktore koalicia v parlamente presadzuje). Dani traja kandidati tiez prejavili v minulosti ochotu aj odvahu ist do otvorenych subojov. A vyber sa prijatelne zuzi, ked vyradime aspon jedneho z kandidatov, u ktoreho je ucta k ustavnemu zriadeniu prinajmensom otazna. Dalsou by mohli byt predosle politicke skusenosti, a to nielen z pohladu "zucastnenych", ale skor z hodnotenia urcitych "success story", teda schopnosti vybudovat stranu, udrzat ju v hre (povedzme 10-20% vo volbach) a podobne. V tom boduju zas Mistrik, Bugar (byt on je koalicnym kandidatom) a Kotleba (u ktoreho vsak uctu k ustavnemu zriadeniu nebadat vobec). Najlepsim voditkom je vsak, co ine - ideologia. Pripadne odstupenie jedneho z dvojice Mistrik a Caputova je vitane, kedze tym padom ostane jediny kandidat na stredopravom, liberalnom kridle, tak chabo reprezentovanom v sucasnom parlamente, nechavajuc konzervativne (Bugar, Miklosko, Krajniak) a nacionalisticke (Harabin, Danko, Kotleba) elektoraty roztriestene.

Otazne je, nakolko tato roztriestenost bude pretrvavat, a tiez nakolko nedokaze liberalov oslovit diplomaticky eurokomisar Sefcovic. K sebe stiahne mnohych uz len jeho stranicka afiliacia. Mladym bude jeho moskvicovske pozadie skor imponovat, cim by pokojne mohol lovit aj v nacionalistickych kruhoch, divo verbujucich v novsich rocnikoch. Starym bude imponovat zas jeho sucasny urad, ktory sa neda porovnat s puhym poslaneckym mandatom ci obranou v pripade dopingovej kauzy u Mistrika alebo komunalnym aktivizmom Caputovej. Prestiz jeho uradu a skusenost s Kovacom zas bude argumentom proti teze, ze stranicky prezident stranikom ostava.

Podobne ako v roku 2004, aj teraz je klucovym prve kolo. Nestaci nahradit Kisku niekym, kto zabezpeci kontinuitu jeho praci, kto bude pokracovat vo vyvazovani vlady Smeru. Kandidati, ktori by sa k takejto kontinuite hlasili, musia neustale dokazovat, ze budu este energickejsi a silnejsi nez Kiska. Ze nevyhoreju po prvom volebnom obdobi, aj ked polovica naroda ich bude mat za zidovskeho hereziarcha a iluminatskeho arcidemona. Ze mozu byt nadejou a vzorom pre ludi, ktori by aj mali zaujem o veci verejne, no parlamentne strany im nic neponukaju. Ze nebudu len horkokrvnymi Stefanikmi s kratkym doletom, ale aj Masarykmi, schopnymi dlhodobo viest. Inak budeme mat v tom druhom zas tazky vyber.


kandidati - https://domov.sme.sk/c/20838913/prezidentske-volby-2019-pozrite-si-zoznam-kandidatov.html