mal som sa stretnut s kamkou co zije v anglicku asi po roku.

som uplne v pici. spim, varim a pozeram serial. to sa stava. nic nove.

nove vsak je ako som v pici v mhd. teda ani to nieje nejaka novinka no panika a uzkost nabrala uplne novi rozmer a styl.
som v pici jak jarny snach.
nevystupim lebo viem ze je to len haluska ktora nieje realna.
mam pocit ze sa poblijem, poseriem a dostim ale nevystupim. lebo viem ze je to blud a tu kokotinu proste nad sebou nechcem nechat vyhrat.

doteraz sa toto stavalo ak som sa vecer pred rozjebal dakde na zure. teraz je to za uplneho triezveho freš stavu.

v saline som si ani nesadol. stal som a hladal v telefone co si pustim aby som tu cestu dako prezil. AFX nic, nieco nic, nieco dalej nic. nakoniec led zeppelin zafungoval aspon ako tak. zajebal som to kurva nahlas aby to bola jedina vec co mozem vnimat.
tu 120% picu som dostal na relativne znesitelnych 100% no stale nic moc.

spolu somnov v saline bola manka s kocarom s dakim malim chalankoclovekom. len tak som si ich vsimol popri tom ako som sa snazil presvedcit sa ze toto je naozaj a nic mi nehrozi. (skoro som vystupil)
sustredil som sa na beeeeejbe beeeejbe v sluchatkach no poruchoroba vie ako s tebov vyjebat aj tak.

moj tekvy pohlad chaoticky sledoval salinu az sa zastavil na tom spuntovi v kocarku.
chvilu som premyslal (asi 0.01sec (klamem. bolo to viac)) co a ci vobec nieco spravim.
sledoval ma. spravil som grimasu. vypulil som nanho oci a chvilu ho sledoval. on vipulil oci a zacal sa smiat a divoko gestikulovat na manku ze sa daco deje.
manka sa obzrela len tak cez plece no to som sa uz davno tvaril ze ja nic ja muzikant (pozeral som na topanky dakej pani).
uz sme boli kamosi. a to vraj deti nemusia zarastenych ludi.

stav sa zrazu dostal zo 100% v pici na zhruba 30% vp co na prejdenie tunelu bohate stacilo.

zachranil ma mali typek v kocare.