login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8572648

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::3
total children::3
5 K

show[ 2 | 3] flat


Dnes su to styri mesiace po poslednom jobe a tri mesiace v novom meste, v novom state.
Pomaly som si zvykla na auru, identitu cudzinca.
Permanentna osamelost nie je prave radost, ale zabijat sa kvoli tomu nebudem.
Z Bruselu som odchadzala znicena s vidinou zmeny. Nepacilo sa mi kam smerujem, co robim - aj ked je to prave to
co ma svojou gravitaciou vzdy silno pritahovalo. Niekedy mavam zachvaty radosti, endorfinmi v pohode vytopim susedu.
Ale trvaju fakt kratko kym ich nahradi uzkost. Ak sa to tak da nazvat. Respiracne problemy s pocitom, ze na hrudi parkuje
kamion, tras, koncentracia pochovana prdi do zeme.. Ale emocionalne, to necitim nic. Teda len vycitky, hanbu, sebavedomie znasilnene.

Styri mesiace vlastne nerobim nic, jednoducho som sa odpojila. Este prve tyzdne v novom boli fajn.
Mysel okupuje vsetko to nove. No a ked vsetko to nove vyprsi, som spat kde som bola.
Oscilujem medzi zachvatmi detskeho entuziasmu a evil shitom.
Na konci dna clovek pride s tym, ze jednoducho niektore synapsy a spoje v mozgu nefunguju, ako maju.
No a teda, ze mam polamane videnie sveta a vytvaram si falosne zavery. Ze som vlastne lost as fuck. Slaba.

Nevravim, ze potrebujem drzat za ruku. Len, ze je to vlastne desive aj ked ten des v skutocnosti necitim.
Uz od detstva som radsej dostala po hube, ako utiekla.
Slovom, som chybna. A tu by som mohla na roman rozoberat cim to je, pocnuc ocividne detstvom, ale to by bola najskor chyba.
Pokazena, chybna, osamela, casto ani netusim, ze manifestujem svoje defekty vsade naokolo. Ako napriklad moj prvy tyzden na kyberii, absolutne zbytocna, nedotiahnuta akcia.
No ale prave toto je myslim dobry, resp zrozumitelne komunikovatelny priklad. Manifestujuc vlastne defekty (okrem do oci bijucej sebeckosti a egocentrizmu ich vlastne nema zmysel popisovat)
a vypotim zbytocny text, kde radoby amatersky kritizujem funkcionalitu a bezpecnost.
To nie je vlastne tak dolezite, ale zaujimave su nasledky. Na mikroskopickej urovni napriek vsetkym tym zlym dovodom vytvorim priestor pre diskusiu, mozno zmenu, mozno k lepsiemu.
Mozno keby som nebola chybna, text nikdy nenapisem, pretoze by mi chybal dovod. A toto ma fascinuje, jednoducha cesta k silnej implikacii, ze mozno nie som slaba ale plasticka.
Ze moje synapsy nie su polamane ale zamerne vyvinute. Ze nie som chybna, len ina.
A tento novy sposob myslenia meni stav veci. A znie to, ako velmi samoluba vec za ktorou sa urcite neskryva ziaden altruisticky sucit so svetom.
Ale naozaj tajne verim, ze niekomu ako som ja, moze pomoct myslienka, ze chyby (asi hlavne z evolucneho hladiska a podobneho charakteru) mozu byt vyhodou, mozu byt krasne a nutne neznamenaju hendikep. Ze sme vlastne taka ta zla burina. Ale burina.
Sorry za pausal, hadam si rozumieme.

Pa,

Ayn




000000210857264808573360
shady
 shady      08.12.2018 - 18:27:51 , level: 1, UP   NEW
socializujes sa nejak?

000000210857264808572936
mirex
 mirex      07.12.2018 - 10:24:24 , level: 1, UP   NEW
Neboj sa, bude dobre. A netrap sa tym prvym tyzdnom na kyberii, nic strasne sa nestalo.
Kazdy sme iny, chybny. Este som nestretol cloveka dokonaleho. Aj ti co tak vyzerali casom vyjavili svoje defekty.

Ludstvo rozne mutuje, a rozne mutacie prinasaju aj rozne vyhody a nevyhody, nic cim by si sa mala trapit.
A samota sa da prebit konickami. Ja som si tak cez inzerat nasiel partiu na hranie stolovych hier. Len treba aktivne ist po tom.

000000210857264808572777
ode
 ode      06.12.2018 - 21:22:45 , level: 1, UP   NEW
imho hlavná sila, ktorá spôsobuje, že odchýlka sa stáva výhodou a nie nevýhodou je nádej a viera v seba (ako inakšia/í)