login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8558596

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::3
total children::2
8 K

show[ 2 | 3] flat


andread2


Dejiny pisu vitazi! pisu jedni, vypocitavajuc mena slavnych vojvodcov a ich bitiek. Nie, vyhravaju ti huzevnatejsi, ti, co sa lepsie prisposobia podmienkam! oponuju im ini, poukazujuc na prastare narody ako Cina ci Izrael. Vsetci sa klamete, hovori napokon dialektik, vyhrava idea, pred ktorou sa kazdy skloni, kazdeho si podmani!

Ceskoslovensko, ktoreho narodeniny si pripominame, z tychto radoby objektivnych hladisk len tazko hlada svoje miesto. Viackrat ho z politickej sceny zmiatla nerozhodnost jeho vodcov. Jeho skladackovy narod nepreukazal huzevnaty odpor boci tym, co sa z krajiny rozhodli spravit exemplarny priklad pre svoje "nove poriadky". Anabaza Legii na Sibiri alebo Povstanie sice nadchli mnohych jeho dobovych spojencov, no ako si povzdychol jeden z nich, vojny sa nevyhravaju ustupmi... a nasledujuce ustupy uz boli menej hrdinske. Ani odvazna idea, ktorou v prospech Prvej republiky kedysi argumentoval sam Masaryk, ze v Europe malych narodov nebude dovod viest vojny, sa neukazala ako produktivna. Coskoro (a neraz) sa sama zdiskreditovala tym, ze pasmo malych narodov nevedelo obstat ani v role naraznika. Nie Masaryk, ale sablona herderovsky narodnych statov, udrzujucich sa viac prislusnostou vacsiny k monokulturnej mase nez geopolitickou stabilitou, obcianskou cnostou ci spravodlivostou zriadenia, tento sen mnohych jeho protivnikov, prevladol v nasom regione, v nasich ustavach, v nasich hlavach.

Prva republika nemala sa pred sudom dejin len tazko sama obhaji. Nie nadarmo je sviatok jej zalozenia tak blizko k Dusickam; spomienka na nu lezi v narodnej pamati neobriadene, ako hrob na kraji cintorina, nebezpecne blizko do smetiska hnijucich vencov s vlajkami dobovych radovych republik a Ligy narodov. Ani nie ako stary rodic, ale skor ako excentricky stryko. Vieme ten hrob najst, obcas z neho pozamatame listie (a "nas zapadny brat" mu dokonca zapali aj sviecku), ale preco by si zasluzil viac pozornosti? Dnesny clovek tazko najde inspiraciu v tolko odlisnom svete, aky tu bol pred storocim, tazko by sa dal do reci s clovekom, ktory sa zo dna na den mal zmenit z poddaneho na obcana. Vidi skor nove trhliny, ktore neraz medzi bratmi oddelili panslava od madarona, pripise ich, ako prerovsky masaker, skor na vrub prvorepublikovemu, sokolsko-husitskemu fanatizmu nez napatiam, ktore boli rozbuskou prvej svetovej. Prvu republiku vidi skor ako experiment nez riesenie, a s odstupom casu moze dat potichu za pravdu Fochovi, ze Versailles bol len mier na 20 rokov. Nepostrehol snad Hitler, planujuc svoju tisicrocnu risu, odstredivu silu jazykovych skupin lepsie?

Z hladiska tychto prvkov objektivnej historie aj subjektivnej naklonnosti teda najdeme len tazko dovody, preco by spomienka na Prvu republiku mala mat vysadnejsie miesto. Ani projekcia sucasnych hodnot do minulosti nepomaha. Obcas sa sice zjavi myslienka, ze slo o pomerne bohaty, rozvinuty stat, no neboli Cechy takou zemou uz za monarchie? Neprispeli k blahobytu slovenskych zemi Hitler a normalizacny rezim 70.rokov, davajuc tolko autonomie lokalnym manazerom, viac? Omielanou temou je aj jazykovy utlak, snad najblizsi ekvivalent #metoo kauzy 19.storocia, no bolo to skutocne tak tazke pre nasich praotcov naucit sa madarsky?

Ako som spomenul, vznik Prvej republiky sa vymyka vzorcom nacionalneho vyvinu. V ramci Hrochovej tezy bola odsudena na neuspech uz od zaciatku. Scholasticka aj mobilizacna faza narodneho obrodenia prebiehala v Cechach a Uhorsku paralelne, v katolickych kruhoch prinajmensom uz od zaciatku 19.storocia. Napriek urcitym kontaktnym bodom v evanjelickych kruhoch (vdaka spolocnej literarnej tradicii Biblie Kralickej) sa aj tieto, nepochybne vdaka osobnosti a intenzivnej praci Sturovej, oddelili. Vnutorne hranice v ramci rise zohravali svoju rolu az do konca, predovsetkym v kritickom obdobi medzi vyrovnanim a prvou svetovou. Vzhladom na posilnenie autonomie Budapesti (a trebars aj vizovy rezim medzi Uhorskom a zvyskom rise, nehovoriac o spominanych jazykovych peripetiach) sa nedalo predist tomu, aby mobilizacia mas prebehla na oboch stranach Moravy oddelene. Nielen akteri, ale aj temy kazdodenneho zivota, ktore museli riesit, boli v ceskom a slovenskom obrodeneckom hnuti neporovnatelne. Martinska deklaracia, ako aj vobec ucast Slovenska na projekte Prvej republiky, bola z tohto (Hrochovho) hladiska docasnym kompromisom, zavanom benesovskeho geopolitickeho kalkulu, predstupnom jej rozdelenia.

Ani z hladiska Handelmanovej teorie sa Prva republika nejavi ako regulerny produkt dejin. Risska etnologia nepoznala "cechoslovakov". Poznala "Slovanov", co vsak zahrnalo aj Chorvatov a ine narodnosti. Uspesne sa tym sice vyhybala zemskym narokom Ciech, Chorvatska ci Polska, no zas nahravala panslavskemu hnutiu, ktore v priebehu 19.storocia ziskalo silneho spoluhraca v podobe expanzivneho Ruska. Po r.1848 tento moment vedie monarchiu to sebaznicujuceho nepriatelstva s carskym rezimom, ktory ho v dobe madarskej revolucie zachranil. Druhy prud etnologie, predstaveny Adamom Kollarom ci Sturom, zas rozlisoval uz jasne Slovakov a Cechov ako separatne "kmene". Risske pokusy o etablovanie "Moravy" ako tretieho, ci Budapesti o pozdvihnutie vychodnych "Sloviakov" ako stvrteho naroda, spadaju tiez do tejto oblasti. A tak sa da z Handelmanovho hladiska povedat, ze narodne povedomia vzdy zahrnali tak integrativne, "panslavske" myslenie, ako aj odstredive, "kmenove", prispievajuce k vytvaraniu paralelnych ci autonomnych struktur. Integrativny panslavizmus vsak stracal podu pod nohami. Imploziou Ruska v r.1917 stratila Prva republika hlavneho prirodzeneho spojenca skor nez vznikla, pricom oba rozklady Juhoslavie, so vsetkymi desmi, tuto ideologiu naplno zdiskreditovali.

Preco potom pokracovat s tymito vylevmi k storocnici, s tymto oslavovanim prezidenta Osloboditela, s apologetikou Prvej republiky?

Jeden dovod nam ponuka ten chladny geopoliticky kalkul. Ak bola Masarykova teza o mierotvornom pasme malych narodov chybna, treba si uvedomit, ze sa v nom ocitame znova. Stratou Britanie (a ako je na tom Taliansko? Madarsko?) a nerozhodnostou v ukrajinskej otazke sa idea EU geopoliticky diskredituje, tak ako panslavizmus ci system Ligy kedysi. Nemecko sa rado zhostuje role vodcovskej krajiny Unie, no len tazko si priznava, ze vo svete rastucej Ciny a Indie bude aj ono jednym z narodov malych. Rozkladna politika Ruska, ktore v EU zrejme vidi smrtelne nebezpecenstvo, tymto novym "velkym narodom" len nahrava. Kalkul, ktoreho sa chytili ludia okolo Masaryka ci Stefanika, tato kompetencia byt akterom, a nie len polickom svetovej politickej sceny, je znova aktualnym problemom nasej generacie. V ramci jednotnej EU maju europske narody moznost silu novych azijskych mocnosti vyvazovat aj v nasledujucom storoci. Izolacionisticky svetonazor, trvajuci na prime narodnej suverenity za kazdu cenu, ktorym sa nechala strhnut Britania, ale aj par nasich susedov, predstavuje bud zakryvanie oci na styl blazniveho denializmu, akym sa nerozumni ludia stavaju "proti" klimatickym zmenam ci tvaru Zeme, alebo naivnu vieru v dobrosrdecnost, ktoru nam v buducnosti nasi azijski pani budu prejavovat.

Dalsi dovod je vsak, podla mna, ovela zasadnejsi pre existenciu ludskeho spolocenstva, akym narod je. Prva republika bola priestorom, v ktorom mala urcity vyznam obcianska cnost. Pod tymto vyrazom si nepredstavujme nejaku abstraktnu lojalitu voci statu, modlosluzobnicke klananie sa vlajkam a slzy pri hymnach, ktore sluzia skor vnutornemu uspokojeniu jedinca (a tych, co z nej cerpaju), ci puhu oddanost litere a zmyslu zakona, ako tuto cnost vysvetloval Montesquieu. V pripade Prvej republiky islo o krajinu, v ktorej jestvovalo povedomie o spolocnych potrebach, a zaroven aj pracovitost a rozhodnost naplnat ich. Ak chybali ludom znalosti, statna propaganda nezacala bit na poplach kvoli odlivu mozgov, ale skor ocenila zaujem obcana o poznanie. Kto pred sto rokmi mal moznost vidiet Pariz ci Vieden, a potom sa siel pozriet trebars do Terchovej, ten si hned vsimol, ze narod - masovo - nevie pisat, cistit si zuby, ci nasporit si na traktor. Nemal poriadne zeleznice, univerzitu, ani jedno letisko, na ktorom by jeho novy minister a vojnovy hrdina mohol bezpecne pristat. Cnostou bolo, ze nad tymto kontrastom, ktoreho si mohol uzivat aj pri pohlade z rychlika z Prahy do Mukaceva neurekom, neohrnul nosom, ale prijal ho ako vyzvu.

Prva republika bola v mnohom revolucnym projektom. Netrpela len zaostalostou zdedenej krajiny. Pozdvihnut sa musela z bahna starych pomerov a zanedbanosti, z pocitu nemohucnosti. Musela pochopit odkaz moderny, ktora odmietla ucenie o tom, ze Boh stvoril svet ako nespravodlive slzave udolie. Tak ako dobovy myslitel Klima uci o schopnosti odvazne vymanit sa zo zvyklosti a pohodlia ako zmysle zivota, tak aj osloboditelska generacia sa odhodlala na rezolutny skrt. Zaroven si vsak budovatelia statu neulahcovali cestu nasilnym zomknutim sikov, ake predviedli dobove Nemecko, Rusko ci Taliansko. Armada bola, ako sa raz vyjadril gen.Viest, prvym aj poslednym nositelom narodnej vole, no zaroven si bola vedoma, ze pre pozdvihnutie krajiny sama nestaci. Revolucia, ktora v nasej krajine prebehla, nebola divokym nicenim vsetkeho stareho, slepym vyburenim sa nespokojnej luzy - toho mala prezivsia generacia roku 1918 dost. Nalady uz ustupovali pred rozumom, a aj v samej ustave z r.1920 sa Prva republika prihlasila tak k vzorom americkym, francuzskym ci svajciarskym, ako aj k ludskym pravam z ustavy predoslej monarchie.

Tieto skutocnosti sa prihovaraju k cloveku skor ako model cnosti, osobna vyzva, nez ideologia, ktora by sa dala predostriet pred narod ako obrodny program. Neosvojis si ju ako podprahovy odkaz, ktory by salal z kladenia vencov a preletov stihaciek, akym narod slavi ine udalosti. Neuspela by ako kantovska maxima, hodna stat sa "principom vseobecneho zakonodarstva". Svet s jednotnym Ceskoslovenskom na mape by nebol spravodlivejsi ako svet bez neho. Cnost nasich predkov vsak moze byt pohnutkou k zamysleniu, co spravit mozeme my dnes. Kulturny a duchovny rozmach krajiny po zalozeni Republiky predstavuje inspirujuci odkaz, ktory je na jej politickom a historickom osude tak nezavisly, ako je svedomie nezavisle na imperativoch moci. A v tom je tento odkaz tiez nesmrtelny.



000000210855859608559006
nubilis
 nubilis      29.10.2018 - 13:07:05 , level: 1, UP   NEW
o csr tu asi nie je forum, ci? vyslo dost vela pomerne zaujimavych clankov na tu temu teraz a rozmyslam, kam ich odlozit. mozem ti to pripadne dat sem ako koment?

00000021085585960855900608559833
al-caid
 al-caid      31.10.2018 - 14:33:55 , level: 2, UP   NEW
neviem najst ziadne v oficialnom strome, tak rovno otvaram nove - https://kyberia.sk/id/8559831

000000210855859608558670
DreeStyler
 DreeStyler      28.10.2018 - 14:55:08 , level: 1, UP   NEW
tos napsal moc hezky