login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8500887

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::6
total children::2
3 K

show[ 2 | 3] flat



Premeny na politickej scene v poslednych mesiacoch otvorili mnozstvo otazok, ktore sa u nas na verejnosti snad este neriesili. Uz nestaci ukazat prstom na vladu ci parlament, kedze vsetko to spolocenske "zlo", o ktorom sa popisalo a ponadavalo v poslednom case (Kalinak, zneuzivanie dotacii, hrube podriadenie statnej televizie vladnej garniture, klcovanie lesov...), je tazko vymedzitelne na nejaku "vladnucu triedu", na jednu politicku stranu, ci snad cast politickeho spektra. "Lud" je este stale navykly na ciernobiele vyclenovanie sa voci zlym "politikom" (a "podnikatelom", "financnym skupinam", "developerom", "zidom" atd.), no pomaly sa zacina menit na "verejnost", hladajuca sposob, akym by mohla kontrolovat prinajmensom zakonnych drzitelov moci - vladu, parlament a sudy. Moznost kontroly cisto faktickych drzitelov moci, nezakotvenej v zakonoch (povedzme hracov ako J&T, CEFC, RKC ci GRU), nechame zatial bokom.

Posledne demonstracie vyvolavaju tak u ich stupencov, ako aj u ich protivnikov (rozumej vladnej strane) zmiesane pocity. Tie zrejme odrazaju rozdiely vo vnimani podstaty spolocenskeho "zla", ktore sa verejnost snazi konfrontovat.

Jednou z otvorenych otazok je, ci ide o problem systemu alebo akterov, zakonov alebo ich vymahatelov, legislativy alebo exekutivy. Je tazke zreformovat obidve naraz. System by si vyzadoval hlbkovu reformu, ktoru moze urobit (v nasich ustavnych podmienkach) len silna strana. Takato strana by mohla vzniknut na zaklade spolocenskej poziadavky (aj dlhodobejsich demonstracii), svoj plan reformy predostriet ako predvolebny program (ako teraz v Albansku). Kedze jej ciele su vsak dlhodobe, ani jej vznik by nebol mozny okamzite: politik moze posobit doveryhodne ako napr.protivnik Fica alebo nositel lahko stravitelnej symbolickej hodnoty ("narodovec", "liberal", "bojovnik proti korupcii"), ale tazko si moze vyziadat plnu doveru programom. Ze by verejnost dala silny (Rama vo volbach dostal 48%) mandat nejakemu osvedcenemu reformatorovi (tu sa uz dost aktivne, ale stale neurcite ponuka Miklos), je vsak malo pravdepodobne. Je to mozne v patriarchalnom Albansku, bezvyhradne milujucom svojich hrdinov a spasitelov. Na Slovensku vsak silny mandat evokuje v prvom rade neobmedzenu korupciu. Ze vznik tak silneho mandatu je znemozneny relativnou nezavislostou medii, citlivostou verejnosti na "kauzy", zivou skusenostou so zneuzivanim moci, a napokon tiez roznorodostou politickych, ale aj socialnych, kulturnych a etnickych afiliacii - to verejnost (snad s vynimkou Smeru) vnima ako ideal, ako robustna politicka kultura.

Druha moznost je vymenit, pripadne potrestat konkretnych ludi. Predcasne volby by rychlo zlozili vladnu stranu na lopatky, a ak by aj nasledovala vlada menej stabilna a menej uzavreta voci hlasu verejnosti (podobne ako v 1998), slo by prinajmensom o prilezitost oslabit struktury, ktorymi si Smer "ulieva", inym slovom tajne privatizuje verejne zdroje. Reformy by v tomto pripade boli mensie, menej systemove; nove formy kontroly, co by branila korupcii, by sa len tazko vytvarali bez konsenzu v parlamente - nielen medzi stranami vladnymi, ale aj s predoslou garniturou (podobne ako v 1998). Co hovori v prospech tejto metody dlhodoba skusenost? Zalozenie republiky pred 100 rokmi, Nezna revolucia aj slavny "zlepenec" z 1998 boli v podstate pripady uspesneho rozbijania struktur parazitujucich na hospodarstve statu (feudalov; KSC; HZDS), aj ked casti tejto struktury, teda ludia zodpovedni za zneuzivanie statu, obisli spravidla celkom beztrestne (snad az na tych feudalov). Na druhej strane, skusenosti s nestabilitou vlady Radicovej, ako aj ocakavatelne skore prevzatie vlady populistami (ludaci, Meciar, Fico, Danko?), nerobia tuto metodu spolahlivou. Je pravdepodobne, ze vymena ludi bude principom opozicnej strategie aj nadalej.

Dalsou otazkou, na ktoru verejnost nevie najst jednoznacnu odpoved, je charakter legitimity. Je dana nejakym konkretnym ukonom (napr. volbami) alebo ide o vlastnost vladnuceho organu, akasi hodnota kvality cinnosti? Inymi slovami, v pripade nasej marcovej krizy - ide o stratu legitimity vladnej strany (alebo koalicie, Fica...), alebo je v hre uz legitimita statu ako ustavneho systemu (ako sa pyta trebars Matovic, v Cechach Pirati ci okamurovci) vobec? Alebo, je legitimnou Ficova obrana svojho mandatu, ze legalita je rovna legitimite. A teda, ze ulica (ak nie rovno Soros) nema co hovorit do fungovania statu, kym nevyhra volby? Z pohladu prvej a tretej alternativy su predcasne volby opat najlepsim vychodiskom z krizy. Z hladiska tej druhej sa vynara problem Tocquevillovho paradoxu: rezimy su nachylne k padu prave vtedy, ked sa reformuju. Ak urobime len ciastkovu zmenu (vymenime ludi, vladnucu stranu), moze ist len o dalsi klinec do rakvy sucasneho rezimu. Pod "rezimom" si tu vsak nepredstavujme koaliciu Smeru a SNS - v nasom pripade ide o rezim reprezentativnej demokracie, o ustavu a obcianske prava. Je tu moznost priznat si, ako narod ci verejnost, ze 1989 bola chyba (ako 1948, 1918...) a zmenit to. Alternativy nechybaju: manazovana demokracia, vlada "odbornikov" (vyber: styl Klausa alebo Ciny?), navrat do pohodlia ideologii... No stoji to za to, zas odpojit legitimitu od legality, spolahnut sa na chvilu na pravo silnejsieho? Mame k dispozicii dostatok Masarykov a Havlov, co by vedeli spravodlivost pretavit do zakonov aj povedomia? V tomto pripade nemame proste na vyber: jedna z predstav o legitimite proste prevladne. Otazka je, ci pripadna zmena strhne so sebou len momentalnu vladu, ustavne zriadenie statu, alebo trebars celu EU.

Napokon sa vynara otazka - budeme teraz optimisti? Su marcove udalosti su vobec "problem"? Su prejavom dekadencie spolocnosti, problemom "pozdneho kapitalizmu", systemovou krizou? Alebo ide skor o porodne bolesti obcianskej spolocnosti noveho naroda (ci uz slovenskeho alebo europskeho), o uhrik na tvari stale spravodlivejsej, zlepsujucej sa spolocnosti?

Z hladiska Habermasa mozeme toto vnimanie opisat ako nasledne moznosti. Bud ide o motivacnu krizu, teda neochotu spolupodielat sa na chode statu. Stat bezi v zaujme stale mensieho poctu ludi, a teda stotoznuje sa s nim stale menej ludi. Strata legitimity vladnych stran (alebo systemu) je tu len sprievodny jav; spolocnost ako taka straca schopnost reprodukcie. Clovek v nej tazko najde zmysluplnu cinnost, alebo aspon nahrazku v podobe adekvatnej vyplaty. Druhou moznostou je, ze ide o prerod tradicnej spolocnosti na spolocnost kapitalisticku. Vladna strana chape svoj mandat ako privilegium, ako opravnenie vyuzivat verejne zdroje v zaujme jej clenov - podobne ako KSC kedysi chapala diktaturu proletariatu ci dynastia Habsburgovcov svoje apostolske majestaty. To, o co sa pokusa opozicia, je vlastne rozbitie tohto pohladu na "mandat" vychadzajuci z volieb, jeho nahradenie spravodlivejsim variantom. Priklad, ktory nam poskytuju zapadne krajiny, je teda este daleko. To, co narodu chyba, je nejaky Edi Rama, expert na kvalitne reformy, co to vsetko da do poriadku rychlejsie, snad elegantnejsie ako nasi spolueuropania.

Prva moznost - motivacna kriza - je v tomto pripade tou lepsou. Je to moznost, ktora si vyzaduje viac myslenia a menej pohodlneho spoliehania sa. Drzitelia moci sa nebudu moct spoliehat na osvedcene techniky, ako zmobilizovat verejnost, aby im dala do ruk zezlo. Ocakavat by sme potom mohli skor slabsie a kratkodobejsie vlady. Moznost vytvorit si strukturu, ktora by prevadzala verejne zdroje do sukromnych ruk bez toho, aby nieco pre verejnost aj vytvorila, bude o to mensia. Obcan, ktory nie je clenom vladnej strany, sa zas viac bude musiet dozadovat toho, aby sa nieco vobec spravilo. Ci je vsak tato moznost blizsia pravde, to ukaze cas. To druhe je podla mna cesta k fasizmu.



000000210850088708503579
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      25.05.2018 - 23:54:40 (modif: 25.05.2018 - 23:55:05), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Čo si myslíš o tomto? https://www.nytimes.com/interactive/2018/05/23/opinion/international-world/centrists-democracy.html

00000021085008870850357908503582
al-caid
 al-caid      26.05.2018 - 00:21:03 , level: 2, UP   NEW
tak nackovia sa stale dusuju pravom na slobodu prejavu, demokraciou, o tom, aki su centristi a druhi im len krivdia...

0000002108500887085035790850358208503597
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      26.05.2018 - 04:14:14 , level: 3, UP   NEW
No napr...mne sa ten článok nezdal, preto sa pytam

00000021085008870850357908503581
Thunder Perfect Mind
 Thunder Perfect Mind      26.05.2018 - 00:10:03 , level: 2, UP   NEW
Omg.
Nestane sa taketo nieco ked skrtneme z modelu prilis vela rozmerov?

0000002108500887085035790850358108503596
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      26.05.2018 - 04:10:23 , level: 3, UP   NEW
No veď sa mi tie čísla zdalo uletené, ale tak hovorím si, že článok v NYT..tak asi som ja niečo prehliadla

Teraz pozerám toto https://www.aei.org/publication/are-centrists-really-the-most-hostile-to-democracy/

000000210850088708503252
mirex
 mirex      25.05.2018 - 09:03:40 , level: 1, UP   NEW
"Su marcove udalosti" - nepomenoval si ktoré udalosti, myslis Kuciaka a veci po tom?

Chyba mi niekde take to presviedcanie volica ktory si mysli ze "vsetci politici su rovnaki" na to, aby volil mensie zlo.