login::  password::




cwbe coordinatez:
21
8419594

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::9
total children::4
25 K

show[ 2 | 3] flat


_0
shady0
Chcela by som sa podeliť o skúsenosť s VBAC pôrodom (vaginal birth after cesarean) tj. vaginálnym pôrodom po predchádzajúcom cisárskom reze. Viem, že je dosť žien aj tu na kyberii, čo majú za sebou sekciu a možno uvažujú o ďalšom pôrode – moja skúsenosť by sa mohla hodiť.
Prvú dcéru som rodila v Prahe v Podolí – pôrod bol dlhý a zastavil sa na 4 cm – skončil po takmer 30 hodinách sekciou. V Podolí to bolo ok, nemala som pocit, že by sa niečo urobilo zle – dostala som prostaglandin, pichli mi vodu, oxitocín mám neurológom kontraindikovaný, takže na ten nedošlo. V každom prípade nepomohlo nič a keďže ma trápili otrasné krížové kontrakcie (o ktorých som vtedy nevedela, prečo ich mám) – lekári spravili cisársky rez.
Nijak extra som to neprežívala, keď som však po dvoch rokoch zistila, že som zase tehotná, začala som si zháňať informácie ohľadom VBAC pôrodu. O tom, aké je riziko ruptúry maternice, je toho na webe dosť, niečo z toho myslím vo svojich štúdiách publikoval aj Yossa. Bála som sa najmä krížových bolestí – v tomto mi poradila dula Ivana Weissová, ktorá mi poslala odkaz na cviky spinning babies. V nich ide o to, aby sa dieťa natočilo správnym smerom tj. nielen dole hlavou, ale najmä predným lavým postavením – to jest zadkom smerom do brucha. Tým sa zamedzí tomu, aby tou najväčšou časťou tj. práve zadkom tlačilo na chrbticu – to je najčastejší dôvod krížových bolestí. Bohužial som pri prvom pôrode o tom nevedela nič.
Keď som u svojej gynekologičky nadhodila, že by som po sekcii rada porodila vaginálne, s veľkou podporou som sa nestretla. Povedala, že by sa skôr prikláňala k sekcii, ale pokiaľ na tom trvám, musí byť všetko tip top – jazva aspoň 4 mm, dieťa nie väčšie ako 4 kg, nález na krčku maternice aspoň 5 cm a ideálne v 38. týždni. To mi zdôrazňovala vždy, keď som prišla do poradne.
Ešte o niečo horšie bolo moje rozhodnutie prijaté v 36. týždni v pôrodnici v poradni – tentokrát som sa rozhodla rodiť v Mělníku, nakoľko sme sa sem presťahovali. V poradni mi lekárka povedala, že nepostupujúci pôrod je syndróm a že ďalší bude mať pravdepodobne rovnaký priebeh. A že som podstúpila pred 10 rokmi konizáciu, čo je tiež priťažujúca okolnosť – pôrod nepostupuje často z tohto dôvodu. Po vyšetrení mi povedala, že mám hrdlo maternice „úplne zabetónované“ – čo som v 36. týždni považovala skôr za plus. Moje zabetónované hrdlo sa stalo evergreenom každej ďalšej poradne. Keď nastal 38. týždeň, lekárka sa ma po vyšetrení spýtala, ako sa teda dohodneme. A ja že zatiaľ nijak. Ona na to, že v 38. týždni je ideálne urobiť plánovaný cisársky rez – čo som rezolútne odmietla ako neopodstatnené. Navrhla teda alternatívu – vyvolať pôrod. Toto ma úplne zarazilo, lebo vyvolávať pôrod po predchádzajúcej sekcii je dosť riskantné – práve z dôvodu ruptúry. Navyše mi to dva týždne pred termínom pripadalo absurdné. Spýtala som sa, či je možné prenášať – najprv že nie, po naliehaní že teda áno – týždeň maximálne. Teraz sa tomu smejem, ale na mojej psychickej kondícii mi to velmi nepridalo. Dosť mi pomáhala dula, s ktorou som všetko konzultovala a ktorá zdôrazňovala, že zažije v ČR tak šesť VBAC ročne a najlepšie pre ten pôrod je, keď začne prirodzene a spontánne. Lekárka mi odporučila predoperačné vyšetrenie – v prípade, že by sme sa predsa len dohodli na sekcii. Na žiadne som nešla.
Tri dni pred pôrodom som začala cítiť slabé kontrakcie. Bola som stále plná energie, deň pred pôrodom som bola ešte v Prahe na výstave a prešla pešo pol Bubenča. Užívala som si posledné chvíle v klude osamote a cítila som sa úplne skvele. V deň pôrodu už som celý deň odpočívala a zberala sily – cítila som, že rodiť budem v noci. Tieto veci boli úplne krásne – na pôrod som sa vyslovene tešila. Okolo deviatej večer som išla spať. Zobudila som sa presne o polnoci – na kontrakcie. Boli ešte slabé, aj keď už dosť časté – zhruba po piatich minútach. Zostala som doma do ôsmej ráno – od piatej už s dulou. Na jej radu som veľa odpočívala – správne predpovedala, že to bude dlhý pôrod. Všetko bolo úplne super – tma, klud a sústredenie na to, čo sa deje – bola som naozaj v psychickej pohode. Po príchode do pôrodnice sa toto zákonite muselo posunúť do inej roviny – bola som na to pripravená.
Na príjme mi hneď povedali, že dula ani partner so mnou byť na vstupnom monitore nemôžu. Tu sa musím pozastaviť nad myšlienkou mať pri pôrode dulu – nie je nič lepšie. Vždy vedela, ako obísť rôzne drobné obmedzenia, a to tak, aby nikoho nenasrala:) Asistentky boli za ňu samozrejme rady – väčšinu práce v prvej dobe pôrodnej urobí dula za nich (jedna z nich si skoro all the time čítala na sesterni časák, čo mi vôbec nevadilo). Otvorená som bola na dva centimetre – na sál berú až po štyroch. Ponúkli mi izbu na šestonedelí, kde bola mamička s čerstvým novorodencom. Dula ani partner so mnou ísť nemohli. Predstava rozdýchavania kontrakcií pri čerstvej mame s deckom mi prišla viac ako absurdná. Domov ma už pustiť nechceli – práve kvôli predchádzajúcej sekcii. Ale navrhli alternatívu – možnosť rodiť v návštevnej miestnosti! To bol ten pravý bizár, ktorý mi spravil náladu. Rozložili sme tam kožený gauč, priniesli všetky propriety a hurá na prvú dobu pôrodnú v návštevnej miestnosti:D Strávili sme tam pol dňa – až do návštevných hodín. To ma znovu skontrolovali – 5cm, takže sme sa mohli presunúť na sál.
Tam nastal scenár navlas podobný môjmu predchádzajúcemu pôrodu – každú polhodinu kontrola ako to pokračuje, časté monitory, neustále zdôrazňovanie rôznych možností umelého urýchlenia atď. Museli sme vyhádať každú blbosť, čo spôsobovalo, že mi kontrakcie začali ustávať. Podľa mladej neatestovanej lekárky trval pôrod už príliš dlho a navrhla pichnúť vodu (dirupcia vaku blán). S týmto som mala z Podolí echt zlú skúsenosť – kontrakcie nabrali na velkej intenzite, ale pôrod nepostúpil ani o centimeter. Odmietla som. Od tej doby začala byť veľmi napätá atmosféra. Prišiel hlavný lekár s tým, že mám prestať haluziť. Po ďalších dvoch hodinách už som na to nemala nervy – dirupciu som si nechala urobiť. Kontrakcie mi komplet ustali a malej začali na monitore padať ozvy. To bol okamžitý impulz pre prípravu sekcie – mladá lekárka bola úplne vystrašená, staršieho lekára nevedeli zohnať. Keď nakoniec prišiel, povedal, že mu máme - keď sme boli takí múdri - teda povedať, čo má urobiť. V hlave mi bežal alternatívny scenár – že mu Peter zo svojich dvoch metrov a stodesiatich kíl jednu najebe:D Hrozne som sa bála, lebo ozvy boli stále zlé. Keď si lekár konečne vyhonil ego, zhodnotil, že by ešte pár minút počkal a dal tomu šancu. Tu musím zdôrazniť - nech už to bol ľudsky akýkoľvek kár, za toto mu budem nadosmrti vďačná - viem, že v Podolí by som už bola pod kudlou. Nikto nechce riskovať prípadné žaloby zo strany pacientov. On to ale riskol a mňa to strašne nakoplo. Predstavila som si malú Stelu a v hlave som jej začala opakovať, nech zabojuje, že to zvládneme a ona sa krásne narodí. Bude to znieť neuveriteľne, ale ozvy naozaj naskočili a od tej doby už boli ok. Toto je pre mňa záhada a zároveň veľmi dôležitý okamih – dôvera v to, že sa to podarí, sa vrátila v plnej sile. Kontrakcie boli stále veľmi slabé aj po slávnej dirupcii vaku blán – vtedy lekárku napadla výborná myšlienka dať mi vnútrožilne spazmolitikum – roztok, ktorý nijak neovplyvňuje silu kontrakcií, ale uvolňuje spazma na hrdle maternice. Po tomto zákroku som zrazu bola na 8 cm. Obaja lekári to nezabudli prisudzovať dirupcii, čo niekoľko krát zdôraznili. Možno to bola kombinácia oboch faktorov, neviem. V každom prípade sa to zase zastavilo na tých 8 cm. Lekárka opakovala, že by sa teraz velmi hodil oxytocín – ten mi našťastie dať nemohla. Skúsila to teda inak – v priebehu kontrakcie rukou vnútri dočiahla na hrdlo a zostávajúce dva centimetre mi tlačila dole, pričom ja som do toho mala tlačiť. Do tej doby boli všetky bolesti ok – medzi kontrakciami som sa normálne rozprávala, všetko sa dalo predýchať. Toto bol ale hrozný masaker – až po chvíli mi došlo, že ten nekoordinovaný ryk vychádza zo mňa. Po tomto zákroku, ktorý ničomu nepomohol, som jej povedala, že jej kludne podpíšem reverz na tento zákrok – že ho už znova nemienim podstúpiť. V tom sa ozvala pôrodná asistentka s tým, nech sa dám teda na bok, vyložím si nohu a na kontrakciu normálne skúsim pritláčať – aj na tých 8 cm. Toto som urobila štyrikrát – a zrazu 10 cm. Bez oxytocínu, ktorý by mi boli dali úplne zbytočne. A aj bez predýchavania tých kontrakcií, ktoré už velia tlačiť – čo je najťažšia časť pôrodu pre väčšinu rodičiek – nesmieť tlačiť, keď už telo chce. V každom prípade som na 10 cm konečne mohla začať rodiť – v úplnom závere prišiel ešte hlavný lekár, aby nám zadelil, že to podla neho nedám a dieťa bude musieť vytiahnuť extraktorom alebo kliešťami. Na čo odišiel. Za toto intermezzo som mu tiež vďačná – s mojou pridrbanou povahou ma to len nakoplo. Slabším náturám by to však pred záverom mohlo zobrať po takmer 24 hodinách rodenia aj posledné zvyšky síl.
Malá sa nakoniec krásne narodila – ten pocit, že sme to zvládli, bol najlepší na svete. Oceňujem, že aj pri pomerne dramatickom priebehu personál rešpektoval pôrodný plán – malú mi dali hneď na hruď, nechali dotepať pupočník atď. Pred pôrodom placenty prišlo zase na frflanie ohladom tak obľúbeného oxytocínu – dáva sa povinne všetkým rodičkám, aby porodili placentu. Mne ho dať nemohli – čo vôbec nevadilo, lebo lekárka ani nedokončila vetu a ja som pocítila poslednú kontrakciu – na čo zo mňa milá placenta doslova vypadla. Týmto sa môj boj konečne skončil a mohla som sa tešiť jak z malej, tak z celkového úspechu VBAC pôrodu.

Týmto príspevkom som nechcela znevažovať prácu lekárov – to, že som sa zverila do ich rúk, hovorí samo za seba. Dôležité mi však pripadá zdôrazniť, že nie všetko, čo nariadia, je bohužial pre danú osobu správne. V mojom prípade by to znamenalo hneď po prvej návšteve u gynekologičky objednať sa na sekciu. Ako ukazuje moja – síce dosť turbulentná – skúsenosť, bolo by to úplne zbytočné. Pred VBAC je dobré zistiť toho čo najviac. A nechať sekciu ako tú najposlednejšiu možnosť, ktorá sa dá vykonať vždy (pokiaľ je samozrejme jazva v poriadku, meria sa v 36. až 38. týždni – ja som mala 6,5 mm, čo je viac ako dosť).

Ešte taký milý záver. Najväčšieho zadosťučinenia sa mi zo strany lekárskeho personálu dostalo pár dní po pôrode – pri prvej návšteve na pediatrii. Detský lekár neveriacky hladel do pôrodopisu a potom sa ma spýtal, či som skutočne porodila prirodzene po sekcii. Keď som pritakala, natiahol ruku, potriasol mi pravicou a povedal, že možno ani sama netuším, čo som pre svoje dieťa urobila. A že to veľmi oceňuje, pretože sa s tým vo svojej ordinácii ešte nikdy(!)nestretol.

Link na spinning babies: https://spinningbabies.com/learn-more/techniques/the-fantastic-four/forward-leaning-inversion/




000000210841959408421631
blondava mrha
 blondava mrha      20.11.2017 - 15:12:21 , level: 1, UP   NEW
si skvela! a super si zabojovala a nenechala sa rozhodit

000000210841959408420266
shady
 shady      15.11.2017 - 21:12:19 , level: 1, UP   NEW
nerozumiem; preco ma byt jazva velka?

00000021084195940842026608420567
mata
 mata      16.11.2017 - 18:17:52 , level: 2, UP   NEW
meria sa hrubka jazvy-ak by bola prilis tenka (menej ako 3,5mm),hrozi ruptura.

0000002108419594084202660842056708420740
shady
 shady      17.11.2017 - 13:58:56 , level: 3, UP   NEW
aha, dakujem za odpoved

000000210841959408420090
mamaralo
 mamaralo      15.11.2017 - 12:58:51 , level: 1, UP   NEW
masaker! a gratulujem :)

00000021084195940842009008420210
mata
 mata      15.11.2017 - 18:05:17 , level: 2, UP   NEW
dakujem:)

000000210841959408419841
haness
 haness      14.11.2017 - 19:05:17 , level: 1, UP   NEW
A môžem sa teda spýtať, či už tušíš čo si tým pre svoje dieťa urobila?
..ma to zaujíma ako druhú v poradí porodenú cisárskym :)

00000021084195940841984108419928
Shalko
 Shalko      14.11.2017 - 21:57:14 , level: 2, UP   NEW
click

0000002108419594084198410841992808420209
mata
 mata      15.11.2017 - 17:55:52 , level: 3, UP   NEW
díky!:)