Krasnoyark založili v 17. storočí Kozáci ako pevnosť proti Tatárom*. Neskôr sa vďaka polohe stal obchodným a administratívnym centrom regiónu. Sibír Rusom v minulosti slúžil na dve veci: ako zdroj surovín a miesto kam "na administratívny príkaz" posielali nepohodlných ľudí

*Dnes majú Volžského Tatára (sunitského moslima) za primátora

Človek na Sibíri však bol vždy v prvom rade kresťan, potom Sibírčan (potom revolucionár) a až potom Rus. Pragmatickejší základ na to ľudia získali po vybudovaní Transsibírskej magistrály na prelome 19. a 20. storočia, ktorá umožnila väčší obchod s komoditami a pohyb kapitálu. Je zaujímavé čítať v cestopisoch z tohto obdobia ako si ľudia budúcnosť predstavovali - väčšiu alebo úplnú nezávislosť od Moskvy a krajinu bohatšiu ako Kanada.

Len dve prekážky stoja v ceste ekonomickému progresu Sibíra – progresu, ktorý prekoná ako verím, ten v Kanade – nerozvinutá infraštruktúra a krátkozraká tarifná politika Ruskej vlády. Tá prvá sa už začala odstraňovať, čo sa týka druhej, tu nie sú ani náznaky zmeny. Siberia. M.P. Price. 1912

Aj po sto rokoch ľudia túžia po tom istom - aby ich dane netiekli do Moskvy, ale ostali "doma" a rovnako tak isto ako pred sto rokmi reaguje Moskva - separatistické názory sú oficiálne považované za extrémizmus a potláčané. V kontraste s oficiálnou politikou oslavujúcou imperializmus som sa v rozhovoroch s mladými Rusmi a Ruskami stretla s názorom, že ich krajina je príliš veľká na to, aby fungovalo v takejto centralistickej podobe. I keď priznám sa, hlbšiu znalosť o povahe regionálnej administratívy som získať nestihla.

V minulosti bolo hlavnou obchodovanou komoditou drevo, nerastné suroviny a kožušina, ktorú Židia nakupovali odľahlých severných regiónoch od Ugrofínskych a Turkických etník a potom s nimi v Krasnoyarsku kupčili s Nemeckými obchodníkmi.

Človek si môže urobiť celkom dobrú predstavu o istých aspektoch života ľudí v meste ako Krasnoyarsk strávením pár hodín v jednej z najnavštevovanejších reštaurácíí. Boli tam obchodní cestujúci zo starého Ruska, predávajúci všetko od mentolových cukríkov až po piána. Sediaci v skupinách a debatujúci nad pohárom koňaku alebo vodky; prospektori, ktorí sa vrátili z vnútrozemia, tí, ktorí sa venujú ryžovaniu zlata na dolnom toku rieky Jenisei, židovskí obchodníci s kožušinou a díleri slaných rýb. Z gramofónu hulákala ruská zábavná pesnička, nasledovaná tónmi „Songe d´Automne“ a inými peknými valčíkovými melódiami. Aká irónia. Melódia, ktorú som posledný krát počul v tanečnej sále v Anglicku, teraz počujem v lacnej kaviarni v Sibírskom baníckom meste. Siberia. M.P. Price. 1912

Songe d´Automne https://www.youtube.com/watch?v=g73kOrhAai4

V súčasnosti je v Krasnoyarsku 5% nezamestnanosť, pričom miestna fabrika na spracovanie hliníka zamestnáva asi štvrtinu populácie. V súčinnosti s prítomnosťou iného ťažkého priemyslu a faktom, že veľa ľudí stále kúri uhlím, sa v Krasnoyarsku v porovnaní s inými regiónmi u obyvateľov vyskytuje vo zvýšenej miere rakovina a iné. Presné čísla si ale nepamätám. V súvislosti s nezamestnanosťou jedna miestna spomenula, že fabriky nezvyknú celkom prepúštať ľudí, ale zamestnávať ich na pol úväzku a potom ich nútiť do plných výkonov. Ľudia nemajú na výber, nemali by sa kde inak zamestnať.

Ranná romantika s taxikárom - majú aj Uber. Adjektívum, ktoré vraj najlepšie vystihuje ruskú krajinu je сkупои - skupoi a odkazuje k úspornosti, ktorú v sebe má. Fotky krajiny nemám, ale neviem, či som niekedy videla niečo krajšie ako je krajina v okolí Krasnoyarsku. Možno to bolo tým ranným slnkom, ale stále platí. Kto je zvedavý, musí tam ísť osobne.



Doprava

Za sedem dní som videla jedného cyklistu. S cyklotrasami to je bieda. Neviem či majú jednu na celých 350 km sq. A jazda na bicykli mi bola neodporúčaná z dôvodu bezpečnosti.

Video 1 https://drive.google.com/open?id=0B9-4feTJOPV6QzRfcXdHU3VqaDg

Bieda to je aj s verejnou dopravou. Autobusy tu majú len nízko kapacitné*, pričom tu žije o 600 tis obyvateľov viac ako Bratislave.

*Alebo som len také videla. Mala som celý týždeň jetlag, tak možno bol problém v mojej percepcii.

Srandovná je funckia tzv. konduktora - predavača / y lístkov. V autobuse má svoje miesto, na ktoré si neradno sadať. Pre bábušky inak budete za čiernu ovcu - nachádzajú sa rôzne po autobuse - treba si všímať i značenia napísané fixkou.





Vzorka z vozového parku a interiér





Jedlo a pitie (a fajčenie)

Na verejných priestoroch je zakázané fajčiť (v celom Rusku). To znamená na letisku a aj v hoc akom random Irish pube alebo kaviarni. Mallborky stoja 120 rubľov.

V miestnych jedlách všade, ale že všade pridávajú kôpor. Dá sa najesť veľmi skromne (zle) ale nájdete aj dobré reštiky, ktoré by sa obsluhou, prostredním a jedlom nestratili ani tu.

Odporúčam naučiť sa základy ruštiny, pretože ani v hipsterskom podniku vám nebudú musieť (chcieť) rozumieť.



Alkohol vám po 23:00 nepredajú v obchode (tiež v celom Rusku) a v bare som si nie istá, ale decká od nás čo boli v meste vraveli, že podnik v ktorom boli zavreli tiež o 23:00. Stretli ale potom nejakých Rusov, čo im predali domácu Whiskey. Bola super.

(Títo to neboli, to sú len nejakí náhodní postávajúci)



Ľudia

Ľudia sa spravila tvária dosť neprítupne (nerozmyslite si pls svoj výlet po skúsenosti s personálom na letisku v Moskve) a inostrancov sa dosť hanbia - ako som už písala, nie sú moc ochotní hovoriť po anglicky, skôr je to rarita a samozrejme skôr u mladých. Ľudia od nás, čo boli večer v meste vraj ale mali dobré skúsenosti a s nejakými Rusmi sa tam pobratali, poobímali a vybozkávali. Skúste na nich (aj s lámanou) s ruštinou a srdcia sa im otvoria.

Tety pôvodom z Azerbajdžanu, ktoré mi predali kebab (v ktorom bol zas ten sk**ný kôpor, ale inak bol super)



Mesto

Bavili sme sa chalanom, ktorí sa snaží robiť osvetu v oblasti triedenia odpadu. A vec sa má tak, že v miliónovom sa meste rycykluje neviem aké promile odpadu. Exituje jedno zberné miesto na plasty. Neexistuje žiadna infraštruktúra a zatiaľ ani snaha to riešiť.



Mesto, hlavne na perifériách, pôsobí ošarpano. Pozostáva z nadhodilej zmesi solitérnych panelákov, panelákových sídlisk a drevených domov z predsovietskej éry. Tie sú ale postupne búrané po celých štvrtiach.





(Ruské príslovie praví, že ak má Rybina veľa plodov, bude tuhá zima)

VID_20171013_102408(1) from ... on Vimeo.

S tými starými domcami to je tak, že sú síce romantické, ale všetci v nich kúria uhlím, drevom (a neviem čím všetkým), čo je pre vzduch v okolí dosť zlé. Nerada dramatizujem situácie, ale z tamtoho miesta som sa fakt ponáhľala preč. Nerozumiem ako tam ľudia môžu bývať, niekedy z toho človek pociťuje na pľúcach až fyzickú tažobu.







Miesto to je ale krásne



Video https://drive.google.com/open?id=0B9-4feTJOPV6OF9WZU5yeHpSRm8

A potom sú v okolí aj nejaké skaly (Stolby)



a lesy (brezy)*



* special dedication for id femme (ostatní mi ich pomohli určiť)

Stolby je nielen obľúbené turistické miesto pre bábušky, ktoré vás po ceste hore predbehnú len taký fukot, ale tiež pre súčasný disent - má to aj meno: "stolbizmus". To je keď s partiou odídete z mesta do prírody a tam sa kúpete v ľadových potokoch, pijete pri ohni vodku a spievate si pesničky o slobode a nadávate na Putina. Pripomenulo mi to, ako keď Maňo Huba s partiou chodili v 70.-80. rokoch opravovať drevenice na Podšípe a v Kvačianskej doline.

e: Territory of freedom

trailer

Territoire de la liberté - bande annonce from Juste Doc on Vimeo.

Celý film (+anglické titulky) https://vimeo.com/92842577 pwd: TERENG14

Kamarátka Nasťa si u mňa poťažkala, že moc nemá rada keď cudzinci fotia Rusko - pretože fotia len to, čo je pre nich exotika (teda, čo to vidíte hore) a nefotia to, čo je na Rusku "pekné". Mne sa časť z toho nepodarila odfotiť, pretože to bolo v ľuďoch. To ako sme sa bavili o politike, o tom, že tu nikto nič nevie, pretože neexistujú nezávislé médiá, o zmanipulovaných voľbách, o apatii ľudí voči politike, o tom, že demokracia je pre nich hanlivé slovo, pretože demokracia je pre nich to, čo bolo u nás za Mečiara. Z toho, z čoho sa oni nedostali a z čoho sme sa my dostali len kvôli EÚ. Pekné je to v tom, že človek vidí zrazu aj inú, nie tú obskúrnu, časť Ruska, mladých dvadsať ročných ľudí, ktorí premýšľajú a vedia kriticky zhodnotiť v akej krajine žijú. Či sú z Petrohradu, Moskvy alebo z Krasnoyarsku.

Tu sú (+ pár deciek z Moldavska)



(Aj kvôli nám aj kvôli nim by sme mali začať viac cestovať na východ, nielen na západ. Pretože nie je len jedno Rusko - a poznanie toho druhého nám zúfalo chýba)

Boli sme v múzeu a mali tam výstavu k "príležitosti" výročia Revolúcie. S kurátorom som sa pri cíge bavila o Latourovi, Mortonovi, o starých komunistoch, ktorí otvárajú nad výstavou ústa, o tom, že sa to dá robiť aj takto, že vedenie múza "má gule" a že to dokážu robiť aj svoje veci.

Ja som tak rada, že tam žije aj takéto. Držím im palce veľmi

Pôvodné súsošie revolucioárov s Leninom "drzo" prekryté inštaláciou moderného umenia



a iné ...





+ video https://drive.google.com/open?id=0B9-4feTJOPV6dWJQMjl6MDduQ2s

Tu čítajte ešte poetické slovo o Sibíri v kontexte kultúrnej pamäte Ruska http://docdro.id/AWJf7IS