akože, na Čergove je všetko veľké. Naše dážďovky po roztiahnutí dosahujú pol metra, nažratí vlci majú 60 kilo a my zastavujeme motorové píly holými rukami a tereňáky vlastným telom.





Podľa legiend tu žijú vretenice, ktoré nielenže skáču, keď útočia, ale keď pred nimi utekáte, zvinú sa do kolesa a kotúľajú sa za vami. Preto nikdy nebežte pred čergovskou vretenicou dole svahom.

Hovorí sa, že voda je tu všade. Ale niekedy kurevsky ďaleko.



Občas to miestnych prestane baviť a v prípade akútneho smädu si odvalia prvý buk, čo im padne do rany. Spočiatku mi vadilo, že za sebou neupracú, ale potom som si povedala, že mŕtve drevo predsa žije.

Sú tu najlepšie rezervácie na svete, staršie a pomalšie ako horotvorné procesy.



Čergov je chaos a řád. Jeho kľukatiaci sa chrbát je hrana, na ktorej balancujem.
Jeho ticho a kľud je vízia, ktorú mám.