V súvislosti s tým, čo sa tu popísalo v blogu nižšie, by som sa rád podelil o zážitok z dneška. Hneď po ukončení akcie sa nám prihovorili dvaja chalani, ako som časom zistil, práve končia strednú. Keďže som držal transparent od Jonáša, rozhodli sa ma opýtať, s čím vlastne nesúhlasím. A prečo ich označujem za fašistov iba pre to, že volili Kotlebu. Bol to najprv šok, lebo nie vždy sa zadarí ocitnúť sa v debate s voličom ĽSNS. Hitom posledných dní je rozčarovanie z tejto časti prvovoličov, všetci zrazu analyzujú, kde sa stala chyba a podobne. Nejednalo sa o agresívnych vyholených hulvátov, ktorí ma chcú o niečom presviedčať. Dvaja týpci sa ma normálne došli opýtať, hneď na začiatku rozhovoru prízvukovali, že neprovokujú, iba ich to naozaj zaujíma. Nechápu, že zrazu sa kvôli Kotlebovi v parlamente spustila taká vlna odporu. Celý čas sa nás nesnažili o ničom presviedčať, iba sa pýtať, lebo nálepka fašista, či už na nich, alebo Kotlebu ich zarazila.

Ako sa vlastne vedie rozhovor s takýmito ľuďmi? Ťažko. Stále omieľajú, že oni nie sú fašisti. Oni len súhlasia s Kotlebom, ktorý tiež nie je podľa nich ani fašista. Slovenský štát bolo jediné východisko ako si udržať hranice a že Tiso nemal na výber. Dokonca pomáhal židom s priepustkami. Von z NATO, von z EU, lebo veď treba chrániť národné záujmy a podobne. Takže rozhovor sa dotýkal všetkých tém, kde boli „argumentačne pripravení“ (alebo nabriefovaní) a iba veľmi ťažko sa takým ľuďom vysvetľuje, čo je to historická pamäť, sloboda vs. totalita a že východisko z ich frustrácie nie je voľba extrémnych riešení. Tá frustrácia tam bola fakt cítiť, podobne, ako zmätenie. Čo je na tom najdepresívnejšie, oni pracujú s argumentami, ktoré majú niekym vštepené a naučené. Toto sú mladí ľudia, ktorí vravia „nič proti cigáňom, pokiaľ sú slušní“, „imigranti znásilňujú ženy“, „západ rozvracia rodinu degenerovanou kultúrou“… Asi si to viete predstaviť. Nazval by som to naučený názor. Tj. niekto ti povie čo je tvoj najväčší problém a potom ti ponúkne jeho populárne riešenie. Pri pokusoch vysvetliť, že nie je všetko také jednoznačné, že to, čo oni pokladajú za top problémy tejto spoločnosti sú dôsledky niečoho väčšieho a tým pádom riešenie týchto problémov nie je také jednoduché, som dospel k pocitu, že títo dvaja chlapci sa len potrebujú niečoho v živote chytiť. A našli sa v Kotlebových názoroch, lebo sú easy a dávajú im zmysel, kým ostatné, súvislosti sú trochu zložitejšie. V takomto štádiu a za hodinu je darmo im vysvetľovať, čo je to kritické uvažovanie. A čo ma najviac zarazilo bolo, že neboli vyslovene sprostí. Skôr by som povedal, že ich táto lepkavá ideológia zastihla nepripravených.

Že prvovoliči ĽSNS sú ľudia, pri ktorých sa pri formovaní osobnosti niečo zanedbalo a že to je výsledkom katastrofálneho stavu nášho formálneho aj neformálneho vzdelávania, nie je žiadna novinka. No uvedomil som si, že ak je tu nejaká vôľa s tým konečne aj niečo urobiť, bude to ťažké, oni sú v tom už hlboko. A toto boli aspoň dvaja odvážlivci, čo sa naozaj prišli opýtať, boli ochotní sa baviť a bez nejakých emócií, či invektív diskutovať. Nechcem vedieť, aké by to bolo s tými, čo sa ešte viac vymedzujú. Keď sa nás pýtajú, čo robíme, aký je život po vyštudovaní VŠ, (kam sa možno chystajú - ešte ani to nevedia) mi je trochu zvláštne. Ako keby chceli vedieť, ako je to vlastne s tou samostatnosťou, ktorá ich čaká, keď časom odídu z domu. Tiež tam cítiť neistotu, že vlastne nevedia, ako s ňou naložiť a aké to je mimo tej bubliny zvanej stredná škola. Prvú šancu použiť samostatnosť už mali predvčerom a teraz sú rozčarovaní, ako sa na nich za to nazerá, hoci sa za to nehanbia, lebo veď mali dôvody, tak čo… My sa s nimi lúčime „čaute“, oni s nami „na stráž“.

Bude to ťažké.