login::  password::




cwbe coordinatez:
4684483
1495370
8167041
7315611
8105096

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::0
total children::0
1 K

show[ 2 | 3] flat



vysledna seminarka - https://www.academia.edu/27266029/Die_Waffenterminologie_im_Altkirchenslavischen

brady - "sekera", snáď "bradatica, typ sekery s predĺženou spodnou čepeľou"; AP (c); len v jSl: OCS брадъı, RCS брадъвъ, BG брадва, SC/SL brâdva, HU bárd; <- Ger *bardō (OHG barta, ONor barda), pred delab. (Cejtlin 1994: 100; Gołąb 1984: 376)

branь - "zbraň (všeobecne)", pôvodne však "boj"; AP (c); OCS брань "vojna, boj", ale aj "národ" či "velenie", ORu боронь "bitka, stráž", OCz braň "zbraň, obrana", CZ/SK zbraň, PL broń "zbraň, divízia", SC brân "bitka, vojna", SL bran "obrana, brána", hor.luž. bróň, LI bar̃nis "hádka", PSl *barni; <- PIE *bʰorh-nis, zdedený koreň, čo je tiež v SK brána, brániť, boriť, zábradlie... (Cejtlin 1994: 100; Derksen 2008: 57)

*brojь - "výzbroj", pôvodne asi "množstvo (zbraní)"; AP (c); len v zSl s pôvodným významom: OCz zbrojě "húf, výzbroj", BG брой "počet", CZ/SK výzbroj, zbroj, PL zbroja "zbroj", SC brôj "číslo"; <- *briti "rezať", PIE *bʰreih-, tiež v SK britva, brojiť; PIE abl.o-st. *bʰroi-os (Derksen 2008: 63; Rejzek 2002: 776)

brъnja - "zbroj zo želežných krúžkov"; AP (b); OCS брънıѧ (plur.tant.), OCz brně, OPl brnia, ORu бронıа, BG брънка "železný kruh na dverách", BG/RU броня, CZ brnění, SC bȑnjica "náušnica", SK brnenie, snáď aj obrúčka?, hor.luž. brónčka "zbroj"; <- OHG brunja "krúžková zbroj" (DE Brünne, ONor brynja, GOT brunjo; z Cel? bret. bronn, OIrl bruinne "hruď"; PIE *bʰhrendʰ- alebo *bʰrus-n-), pred uml.skr.; výraz Slovania vnímali ako plurál (dosl. ako "množstvo žel.krúžkov"), z čoho potom neskôr vznikol druhotný nom.sing. pre "železný krúžok", "náušnicu" či "prsteň" (Cejtlin 1994: 101; Georgiev I 81; Gołąb 1984: 379; Kroonen 2012: 80; Pronk-Tiethoff 2012: 121)

*čekanъ - "bojové kladivo", jazdecká zbraň; RCS (12.st.) чеканъ, BG чeкан "kladivo", PL czekan, SC čakanac, SK čakan, HU csákány "palička" (pôvodný HU výraz pre "bojové kladivo" bol fokos); <- OTr *čakan (napr. čag./kaz. çakan "bojový čakan", TR çakmak "biť"), pred uml.pal. (Gołąb 1984: 401; Miklosich 1865: 1112; Rejzek 2002: 110)

drǫgъ - "palica, kyjak"; AP (b); OCS nom.pl. дрѫгъı "kyjaky" (len v Euch.), CZ drouk "(železná) palica", PL drąg "palica", RU друк, SC drûg "zábradlie", SK drúk UA дрюк, LI drañgas "palica (páka)", PSl *drangu; <- PIE *dʰrongʰ-os, kogn. ONor drangr "kamenná tyč, stĺp" (Cejtlin 1994: 199; Derksen 2008: 121)

dr̥kolь - "(drevená) palica, kyjak"; OCS дрьколь/дрькъль "kyjak" (Lk 22:52; ξυλον), OCz dřkolna, CZ drkolí, RU дрекольe, SL drkoł; <- *dъr- "drevený" + *kolь "kôl" (Cejtlin 1994: 198)

xorǫgy - "korúhva, znak, vlajka"; OCS хорѫгъı "žezlo" (σκῆπτρον), ORu хоругъı, OCz korúhva, BG хоръгва "vlajka", CZ korouhev, PL chorągiew "prápor", RU хоругвь "bojová vlajka pri boji s pohanmi", SC horugva "vlajka", SK korúhva, LOT karuogs; <- OTr? (mong. oronɣo, kalm. orŋ̥ga "prápor, znak", pôvodne orŋ̥ga ewr "roh antilopy orongo", ktorý sa používal na označenie majetku) s prot./x/ (Gołąb 1984: 402; Remstedt 1935: 289; Skok 1971 I: 680; Vasmer 1967 IV: 269) alebo <- Ger *hrungō (GOT hrugga "tyč"), ak bol OCS význam pôvodný, určite pred nas. (Rejzek 2002: 313)

kopьje - "kopija"; OCS копиıе (λόγχη alebo ῥομφαία), копииникъ "kopijník, ľahká pechota", BG копие, CZ kopí, RU копье, SC kòplje, SK kopija; <- *kopati, PIE *(s)kop-, koreň tiež napr. v SK kopať (Cejtlin 1994: 290; Derksen 2008: 234)

kyjь - "kyjak", pôvodne však asi "kladivo"; AP (c); RCS къıи, CZ/SK kyj (*-ák je neskoršia prípona), PL kij, RU кий, SL kîj, LI kújis "kladivo", PSl *kūˀju; <- PIE *kuh₂-ios, ktorého kognátom je SK kuť/kovať, kov a pod. (Derksen 2002: 265)

lǫkъ - "luk", doslova "to ohnuté (ako EN bow, DE Bogen); AP (c); OCS лѫкъ "luk", ale aj "lukostrelec", CZ/SK luk, BG лък, PL łęk, RU лук, SC lûk, LI lañkas; <- *lękti, PIE *lenk-, čo je aj v SK lúka, lúčiť sa, vyľakať... (Cejtlin 1994: 319; Derksen 2008: 289)

lǫšta - "vrhacia kopija, oštep"; len v OCS лѫшта "kopija" (λόγχη; Supr.); <- *lękti? alebo skôr LAT lancea, po rom.jotizacii, cez CSl *lanťia (Cejtlin 1994: 319; Holzer 2011: 25; Miklosich 1865: 358)

mečь - "meč", snáď obojsečný; AP (b); OCS мьчь/мечь "meč, nôž" (CGr μάχαιρα, ξίφος aj ῥομφαία), BG/RU меч, CZ/SK meč, PL miecz, SC mȁč; <- GOT akuz.sing. mēki? (kogn. ONor maekir "bojový nož", z toho FIN miekka "meč"; to sa spája s LAT mactāre, OIrl machtaim "obetovať, zabiť", čo však môže byť výpožička z LAT; etymologicky z macere "rásť"), ešte pred I.pal.; tu však nesedí dlhé /ē/ (-> CSl *ě); je však možné, že PSl aj PGer výraz bol výpožička z Cel *mecc- alebo iného jazyka, z ktorého čerpali tiež napr. CGr μάχη "boj" a μάχαιρα, prípadne ARM makʿaṙel (մաքառիմ) "bojovať", a tiež snáď gruz. maxva "meč" (Beekes 2010: 916; Cejtlin 1994: 325; Pronk-Tiethoff 2012: 194; Rejzek 2002: 385; Skok 1971: 345; de Vaan 2008: 357; Vasmer 1967: 613)

nožь - "nôž", zrejme aj "jednosečný meč"; AP (b); OCS ножь (CGr μάχαιρα, ξίφος) "nôž, meč", ножьницѧ "pošva", CZ nůž, BG/RU нож, PL nóż, SC/SK nôž, PSl *nazju; <- PIE *h₁noǵʰ-ios, kogn. CSl *(vъ-)noziti "vbodnúť", CGr enchos (ἔνχος) "kopija" (Cejtlin 1994: 383; Derksen 2008: 358; Rejzek 2002: 435)

orǫžje - "zbraň" všeobecne; len v jSl: OCS орѫжье/орѫжие/орѫжиıе "zbraň, zbroj, štít, meč" (CGr ὅπλον, ῥομφαία, μάχαιρα, ξίφος), raz aj "šíp" (βέλος), či "bojový voz" (ἄρμα; tiež колесьница), орѫжьникъ (ὅπλιτης) "ťažkoodenec" (Supr.), BG оръжие "zbraň", SC òrūžje; <- *ręgti, kogn. LI irangùs "výbava", reñgti "chystať, cvičiť, obliekať"; Derksen to spája s OCS орѫдиıе "vec, nástroj" (<- *rędъ "usporiadanie"), čo je tiež vo voj. význame v RU орудие "kanón" či SC oruđe "zbraň" (Cejtlin 1994: 416; Derksen 2008: 375; Skok 1971 II: 567)

*oščepъ - "oštep"; OCz oščep, ORu оскеп, CZ oštěp, PL oszczep, SK oštep; <- *ščipati, kogn. LI skiẽpti "prederaviť", PIE *skeip- (Rejzek 2002: 677)

*prakъ, prašta - "obliehací, vrhací stroj"; OCS праща "prak" (Georgiev V 615), ORu порокъ "obliehací stroj", BG праща "prak", CZ/SK prak, PL proca, SC praća; <- *perti (+ *-kъ alebo *-tja), PIE *per- "biť" (Rejzek 2002: 519; Skok 1971 III: 20) alebo z nezn. IE jazyka, s pôvodným významom "obliehacia veža"; <- PIE *bʰergʰ-, kogn. DE Berg, SK breh (Holzer 1989: 147)

*rofeja - "meč"; len SCS рофеıа, BG рофия "hrom"; <- KGr ῥομφαία "meč, kopija", pôvodne "obojručný meč Thrákov", podobne aj AL rrufeja "blesk" (Miklosich 1865: 804; Račeva 2002: 330)

sekyra - "sekera" všeobecne; OCS секъıра "sekera", CZ sekyra, PL siekiera, SC sekìra, SK sekera, HU szekerce; <- *sekti (OCS však má len сѣщи), kogn. LAT secūris "sekera" (Cejtlin 1994: 600; Derksen 2008: 446; Rejzek 2002: 595)

strěla - "šíp"; AP (c); OCS стрѣла "šíp, strela", CZ střela, BG стрела, PL strzała, RU стрела, SC strijéla, LI strėlà "šíp, lúč", PSl *strēˀlāˀ; <- PIE *streh₁-leh₂, kogn. DE Strahl "lúč" (Cejtlin 1994: 613; Rejzek 2002: 641; Skok 1971 III: 345)

*sudlo - "sudlica, pechotná kopija"; CZ sudlice "kopija s hákom", RU сулица "kopija", SC sȕlica "kopija", HU szuca, RO suliţă "oštep"; <- *sunǫti, kogn. LI šáuti "strieľať", PIE *ḱeuh- (Derksen 2008: 462; Rejzek 2002: 646; Skok 1971 III: 359)

*šipъ - "šíp"; CZ/SK šíp, BG шип "šíp, tŕň", RU шип "tŕň", SC šîp "šíp, ostrie"; <- *ščipati? (Rejzek 2002: 663)

šlemь - "helma"; AP (a); OCS шлѣмъ "prilba", ORu шеломъ, BG шлем, SC šljȅm, UA шолом; <- Ger *helmaz (OHG/EN helm, ONor hjalmr, GOT hilms; PIE *ḱel- "chrániť", *ḱel-m- "to kryjúce") pred II.pal.; v CZ/SK sa neskôr objavujú nové lokálne výrazy: helma je z MHG, prilba (OCz přielbice, dosl. "přes lebku" + dim.konc.) je z neskoršieho obdobia (Kroonen 2012: 219; Pronk-Tiethoff 2012: 87; Rejzek 2002: 539)

ščitъ - "štít"; AP (b); OCS щитъ/штитъ "štít" (θυρεος, ὅπλον), BG щит "štít", CZ/SK štít "štít, vrch", PL szczyt "vrch", RU щит "štít", SC štît, LI skiẽtas "trstina", PSl *skeitu; <- PIE *skei-tom "štít", kogn. LAT scūtum "štít"; význam "vrch" len v zSl (Cejtlin 1994: 770; Derksen 2008: 486)

*toporъ - "sekera"; BG/RU топор, CZ topor "násada sekery", PL topór, SK topor "sekera, násada sekery"; <- *te(p)ti, PIE *tep-, kogn. LI tèpti "obtierať"; často sa považuje za výpožičku z IR napr. kvôli nPer teber (تبر), skôr to však bolo naopak, keďže deverbálna prípona *-r- je v IR nezvyklá (Derksen 2008: 491; Gołąb 1984: 321)

tulъ - "tulec"; AP (b); OCS тоулъ "tulec", OCz túl, CZ toulec, SC túljac, SK tulec; <- *tuliti? (Cejtlin 1994: 708; Skok 1971 III: 520); dnes v BG колчан (<- TR?)

žezlь - "(okovaná) tyč", asi aj všeobecne "palica" či "tupá zbraň"; OCS жьзлъ/жезлъ "palica, žezlo" (βακτηρία, ῥάβδος), OCz žezl, CZ/SK žezlo, BG жeзъл, RU жезл, SC žèzlo, PSl *gezlu; <- PIE *geǵʰ-l-, kogn. OHG kegil "klinec", OCS жьзлиıе "prútie" (Cejtlin 1994: 221; Derksen 2008: 559)

žr̥dь - "kyjak", asi tiež "kôl, tyč v plote"; OCS жрьдь "kyjak" (Sav.), PL żerdź, RU жердь, SK žrď, PSl *girdju; <- PIE *gʰr̥dʰ-ios "oplotenie", kogn. SK hrad (Cejtlin 1994: 220; Rejzek 2002: 789)