login::  password::




cwbe coordinatez:
548
21
6737026
7793754

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::5
total children::1
16 K

show[ 2 | 3] flat


Tomik0
Mal som teraz tu cest zavitat do jednej dost provincnej oblasti Bulharska. Nejde o mesto, cele to tu spada do obciny Grmen, co je ledva mestecko. Anticka civilizacia sa tu koncentrovala v doline, kde z Rodop vyteka rieka Mesta; Trajan tu po vitazstve nad Dakmi vystaval mesto, ktore avsak slovanske najazdy vela nenechali. Nova kultura vsak vznikla nad dolinou, pri mineralnych pramenoch.

gC8pM278lqT8NQazccW5jctFkjdRLNXXNPNiyLMu9AU=w640-h480

Dedina Kovacevica je pre dnesnych Bulharov vecou hrdosti. Nie je to pritom Terchova, kulturne centrum na krizovatke turistickych ciest, ani Detva, z ktorej sa stala priemyselna metropola regionu. Lezi v odlahlom kraji juhozapadnych Rodop, zhruba 1000 m nad morom, a sice je to len 200 km od Sofie, dostat sa sem za 4 hodiny je dobry vykon. Na rozdiel od inych cielov narodniarskeho turizmu v Rodopach, ako napriklad Asenovgrad ci Backovo, tu chyba masova vystavba novych, viacpodlaznych penzionov, spravidla dlhodobo neomietnutych a neskolaudovanych. Chybaju nepravidelne marsrutky, diva cestna premavka, a vobec cesty. Vek aut pripomina promo zabery z Kuby, no nie kvoli tomu, ze by tych zhruba 36 stalych obyvatelov na lepsie nemalo.

lIEqZjCpwq3b9f72L5GAGGjc4b7YGfa1PSEhnzq0li8=w266-h199-p-no

Dedina je pamiatkovo chranena. Cela je postavena v slohu, ktory si mozme dovolit nazyvat balkanskym pragmatizmom: prizemie je v podstate kamennym opevnenim, nad ktorym su vystavene dve-tri podlazia z dreva, obohnane verandou pre dobry rozhlad. Okna su skor mensie, niekedy nechybaju ani strielne. Obyvatelia neboli bezni sedliaci-rolnici, ale skor pastieri a remeselnici. Hospodarstvo tohto typu si vyzadovalo urcitu akumulaciu cenneho materialu (oviec, kovov), co byvalo lakadlom nielen pre hajdukov, lokalnych zbojnikov, ale neraz aj vladne vojska. Kovacevica sa sama nestala znamou hajdukmi, komitadzijmi, vojvodami ci povstalcami, ale tak aspon jeden partizan tu ma rodny dom:

WavAyrFDjmD5WHm2T2tE2U-StMlhn6h8pbLNsMt82ZY=w266-h199-p-no

Pre znalcov krajiny netreba pripominat, ze ide o jej etnicky najpestrejsi region. Dedina sama sice byvala prevazne bulharska, hned par kilometrov od nej je dedina moslimska Gorno Drjanovo (turecko-pomacko-albanska) a pod nou romska, Kremikovci. Krestanski Bulhari sa sem nasidlili z okolitych dedin vypalenych pocas povstani koncom 17.storocia. Podla povesti sa tu raz stratila zena jedneho kovaca; ludia ju chodili hladat, pricom nasli tu viacero prirodnych pramenov a usadili sa. "Ist za kovackou" bolo metaforou pre unik z doliny a novy zivot v horskej dedine. Samotna Kovacevica je sice znama ako utociste "pravych, krestanskych Bulharov", no aj u tych poslednych 36 zitelov najdeme viac moslimsko-slovanskych Pomakov, nechyba tu ani Holandan a Brit. Folklorne spada dedina paradoxne do oblasti macedonskej; kuchyna je uz ale bulharsky mainstream.

qwKNiwNO_klDYjZ5kxrfIg6Zxp-fGM8j4EbuWyO7Bow=w282-h480-no

Kedze dnes ide v podstate o extremnejsiu chatovu osadu, vela spolocenskych budov tu nenajdeme. Krcma Bratjata ("The Pub") je zvnutra vyzdobena v duchu synkrezy militantneho komunizmu a narodnoosloboditelskeho hnutia: Lenin hladi uprene na tenku hajducku pusku, vedla neho cerveno-bielo-modra vlajka s krizom, a nechyba ani velka mapa bulharskej rise v case mocnej dynastie Asenovcov. Radnica zodpoveda skor bulharskemu vyrazu pre nu - kmetstvoto. Budova v zlom stave sluzi skor ako pristresok pre staresinov, co sa pravidelne schadzaju ku kave na prieceli. Z bazara ostala len dalsia krcma zvana Mechana ("krcma"), posta otvorena v sobotu a nedelu (prave v tento vikend ale nebola), a suvenirovy obchod. Ten je zaroven galeriou: vedie ho stary pan, filolog, organizujuci v lete vystavy a performance festivaly.

6BiLVQRw31Sjxf_FPsb-i5XeQvcPaL3y-oBB1lEKEPw=w231-h173-p-no

Prakticky obchod tu zije ruka v ruke s "tazkym", modernym umenim. Z dediny pochadzalo viacero spisovatelov a maliarov, vratane sucasnej sefky bulharskeho kulturneho institutu vo Viedni. Dedina mala dokonca gymnazium, zalozene este za osmanskej nadvlady. Kovacevica pripadla Bulharsku az po prvej balkanskej vojne r.1912; pre dedinu sa tym zacalo obdobie upadku, kedze ludia sa stahovali do vacsich miest. Az od 70.rokov sa zacalo s pamiatkovou ochranou zvysku dediny, prakticke vysledky ako rekonstrukcie ale priniesli az eurofondy.

4zCu4ggO96ZYoCxjaosZKzDpEuv3ygUYLygjlDnAGvk=w640-h480-no

Podobny osud stretol aj mensi Lesten, ktory ma este menej trvalych obyvatelov - 11. Ti su ale velmi aktivni. Dedinka lezi na polceste medzi Kremikovcami a Gornym Drjanovom; ma galeriu, krcmu s originalnym nazvom Krcma, a medzi domacimi ako rarita popisovany hlineny dom. Bilba sme v nom nenasli, aby nas pohostil, tak sme uprednostnili Krcmu. V nej na obrovskej plazme bezal Spiderman, varili skvele kjufteta, v pozadi hrala latino hudba, nechybalo wifi, v dialkach sa skvel Pirin; skratka postmoderna idyla.

WLZDb57-aw3ddBIs9CNd3XLSgRGQ5URP7BO5Xe-1Y-k=w640-h480-no

prijaten uikend!




0000054800000021067370260779375407793798
Thunder Perfect Mind
 Thunder Perfect Mind      28.12.2014 - 01:18:13 (modif: 28.12.2014 - 01:20:03), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Toto je krasny kus sveta; zapadakov v strete moslimskeho a pravoslavneho sveta dotknuty komunizmom. cca 2006 sme prespali v nejakej ubytovni v Goce Delcev a potom odtial presli cez tieto moslimske dediny do Dospatu, tam sme mali pre seba vlastny dom s krasnym vyhladom na priehradu. V Trigrade je uzky kanon ktory ide hore az ku jaskyni Djavolsko Garlo blizko greckej hranice. Odtial kusok na sever je kupelne mesto Devin. Aj ked, ked tak nad tym rozmyslam mozno sme sli z Goce Delcev tou velmi zlou cestou do Melniku; kde robia strasne tazke cervene vino a rozpravaju sa bajky o osadnikoch tamojsieho (Rozen? v kazdom pripade krasneho) klastora; a az odtial dalej.
Snad sa tam este niekedy dostanem.

000005480000002106737026077937540779379807794022
al-caid
 al-caid      28.12.2014 - 14:36:07 , level: 2, UP   NEW
toto moze byt trochu severnejsie od tej cesty k Dospatu; vraj vacsina domov bola opravena za poslednych 10 rokov, takze je to vo velmi dobrom stave, turisticky je to zatial takmer nedotknute

u tychto som, taky mily parik z Drjanova to vedie; nech im spravim reklamu, na Bajram maju tela a na Vianoce zabijacku ;)

00000548000000210673702607793754077937980779402207797164
mj
 mj      02.01.2015 - 15:23:30 , level: 3, UP   NEW
len pre zaujimavost, co tam stoji teraz kvartir (dvojka) na noc ?

0000054800000021067370260779375407793798077940220779716407797175
al-caid
 al-caid      02.01.2015 - 15:32:19 , level: 4, UP   NEW
tak zalezi kedy a na kolko dojdes, tiez sa mi zda, ze hosti prijimaju na min. 2 noci - potom je to 116 leva, teda 60 € za izbu

000005480000002106737026077937540779379807793851
mj
 mj      28.12.2014 - 10:00:02 (modif: 28.12.2014 - 10:07:28) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
myslim ze to bolo nejako takto :)

...Okolo Melnika je velmi teplo a sucho, malo lesov, kopce su iba travnate, a pestuje sa tu vela vinica. Oblubenym dopravnym a pracovnym prostriedkom su tu okrem konov (ktorych je hojne po celom Bulharsku) osly. Samotny Melnik je zopar obnovenych a udrziavenych tradicnych domov ucupenych medzi pieskovymi kopcami, zjavne len pozostatok niekdajsej slavy. Mestecko bolo plne policajtov, prave prebiehala navsteva nejakych zahranicnych politikov. Pred budovou skoly chlapci hrali basketbal a male dievca sustredene trenovalo gymnastiku. Po kratkej prechadzke sme sa naobedovali, kupili flasu skveleho domaceho vina a sli navstivit nas dalsi ciel. Rozenski monastir bol v case nasej navstevy oazou kludu a ticha, okrem nas tam boli mozno styria turisti. Je ovela mensi ako Rilski monastir a videli sme len troch mnichov. Viem si predstavit ze by som tu stravil nejaky cas. Z Rozenu sme sa vratili do Goce Delèev a pokracovali do mesta Dospat. Cesta viedla cez zaujimave ciastocne moslimske dediny, v ktorych ziju Pomaci, bulharski moslimovia. V Dospati sme nasli ubytovanie vo fajn vybavenych apartmanoch na sukromi za 12 leva na osobu. Vzhladom na pomerne velku nadmorsku vysku, viac ako 1000 metrov nad morom, bolo vecer dost chladno. Napriek tomu sme vecerali vonku na terase hotela Panorama. Bol odtial totiz nadherny vyhlad na zapadajuce slnko nad velkym jazerom Dospat (vsetky jazera okrem horskych plies, ktore sme v Bulharsku navstivili, boli v skutocnosti umele vodne nadrze s hradzou, co nic neubera na ich krase kedze su v horach). Kuchyna hotela bola vynikajuca, mozno najlepsia zo vsetkych co sme skusili. Urcite budem dlho spominat na skvelu hustu hovadziu polievku. Uz tradicne sme na izbe dopili melnicke vino a pobrali sa spat....