Rozlicne podivne jazyky :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Rozlicne podivne jazyky
template:	5
parent:	reci
owner:	al-caid
created:	30.11.2014 - 00:14:48
updated:	15.02.2015 - 13:10:58

cwbe coordinatez:
4684483
1495370
2449314
7771662

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Militantny A...	0
kyberbubus	0
Milka	0
edvard gray	0
darmozrac	0
neviem*	0
jedlovec[Loc...	0
_	0
pilier	0
martin	0
__	0
al-caid	0
Faun	0
deathangel	2
.:stigma:.	2
vrq	3
sujka	3
karol	3
andread	4
s7	4
Prospero	4
sad&kvet	4

chrestomatie, gramatiky, rozpravky, piesne alebo aspon zvuky z roznych jazykov sveta

0468448301495370024493140777166208240675

Plains Cree (Central Algonkin) - awāsisak nipahēwak sīsīpa "the children killed some ducks"
Cheyenne (Plains Algonkin) - mȧhnȯhtsėstovȯtse "if you ask him"
Mohican (Eastern Algonkin) - nuyáh ngíispih "I am full"
Eyak (Na Dene) - dik’ lAXi:qAqi’dAxsLXa’Xch’gLG "I did not tickle your (plural, emphatically) feet"
Navaho (Athabaskan, Na Dene) - Áádóó baa nahidoonih biniiyé kintahgóó dah yidiiłjid jiníʼ "and they then set out for town lugging the goatskins on their backs"
Mohawk (Iroquoian) - ku-noruhkwa "I love you"
Cherokee (Iroquoian) - Nigada aniyvwi nigeguda'lvna "All human beings are born free"
Comanche (Numic, Uto-Aztecan) - ʉnha nʉmʉ tekwaʔeyu? "Do you speak Comanche?"
Sioux (Siouan) - Winúĥča, itĥó wayé mní kte ló "Wife, I think I must go out and hunt"
Tsimshian (Penutian) - ɫadm ḵ'ag̲a 'yuuta liksoog̲ada haḵ'ag̲a "A man is about to open a door with a key."
Kiowa (Tanoan) - Thaum khoiye tdoen gyah (ucebnica)
Upper Chinook (Penutian?) - Agͅa gayu´ya isk!u´lᴇyᴇ "And he went on" (Sapir)
Chickasaw (Muskogean) - Chi chukma? "How are you?"
Nuxalk (Salishan) - xłp̓x̣ʷłtłpłłskʷc̓ "he had had [in his possession] a bunchberry plant"
Pawnee (Caddoan) - Wití’at Tahkutiri "he went"
Kwakiutl (Wakashan) - kʷixidida bəɡʷanəmaχa qʼasasis tʼəlwaɢaju "The man clubbed the sea-otter with his club"
Inuinnaqtun (Eskimo-Aleut) - Pihuuyarumayutin? "Would you like to go for a walk?"

046844830149537002449314077716620824067508240707

ktore ovladas?

04684483014953700244931407771662082406750824070708240710

rozmyslam nad Cheyenne, ale trebars ten Nuxalk by bola vyzva

0468448301495370024493140777166208240675082407070824071008240712

Karankawa polski stajl: https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/32/98/cb/3298cb87932ccd1e2185c9c5a8d672d7.jpg

046844830149537002449314077716620824067508240707082407100824071208240715

toto nie su zakrpatene hunske koniky

0468448301495370024493140777166208240675082407070824071008240711

ja sa naucim eskimactinu nech viem desat vyrazov na sneh
aj ked zevraj to je fake

046844830149537002449314077716620824067508240707082407100824071108240716

podla mna neni, ale Sami vraj maju viac - https://en.wikipedia.org/wiki/Eskimo_words_for_snow

0468448301495370024493140777166208003945

gruzincina je sama o sebe zaujimavy jazyk - agglutinativny a ergativny, od ostatnych dost izolovany, s prislovkovym padom, ejektivami a vlastnym pismom

pismAMI teda - https://en.wikipedia.org/wiki/Georgian_scripts

teraz pre zmenu nasli pri kopani chramu v Grakliani dalsie zaujimave znaky; co je zaujimave, kedze chram je o dobrych 1000 rokov starsi nez prve zmienky o gruzinskom pisme - http://news.nationalgeographic.com/2015/09/150916-caucasus-writing-republic-of-georgia-grakliani-iron-age/

01caucasus.ngsversion.1442412000740.adapt.1190.1.jpg

01caucasus.ngsversion.1442412000740.adapt.1190.1.jpg

046844830149537002449314077716620800394508004290

...no ale ze sa po gruzinsky otec povie "mama", matka "deda" a dedko "babua"?!

0468448301495370024493140777166207859371

Balkan byval jazykovo pestrejsi, aspon okolo 1000 BCE

Paleo-Balkan_languages_in_Eastern_Europe_between_5th_and_1st_century_BC_-_Spanish_and_English.png

Paleo-Balkan_languages_in_Eastern_Europe_between_5th_and_1st_century_BC_-_Spanish_and_English.png

zial z vacsiny je zachovanych len par slov; na mape navyse chyba grectina, a tiez pelasgijcina, ktora zrejme nebola indoeuropsky jazyk

dlhsi napis mame napr.v thractine (tu): Rolisteneas Nerenea tiltean ēsko Arazea domean Tilezypta miē era zēlta

a v messapijstine, nieco blizsie albancine -

klauhi Zis
Dekias Artahias
Thautouri andirahho
daus apistathi vinaihi

046844830149537002449314077716620785937107963801

co je v tomto pripade macedoncina?

04684483014953700244931407771662078593710796380107963824

nepochybne toto - https://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_Macedonian_language

ide dnes o fragmentarne zachovany jazyk, takze vela sa o tom povedat neda; pochopitelne, grecki lingvisti ho povazuju za severny hellensky dialekt, bulharski zas za jazyk blizky thractine, a europski za nieco medzi

0468448301495370024493140777166207843875

http://entertainment.time.com/2013/05/03/tongues-of-ice-and-fire-creating-the-languages-of-game-of-thrones/
http://winteriscoming.net/2014/10/09/dothraki-secrets-david-peterson-interview/

0468448301495370024493140777166207841187

khoisanske jazyky su v nasich koncinach zname hlavne vdaka jednemu legendarnemu filmu -

N!Xau tu hovori jazykom juǀ'hoan, pricom Indoeuropan sa nepochybne pozastavi nad cvakavymi hlaskami, ktore su v danom jazyku, no aj celej kojsanskej skupine, hojne; no predovsetkym ich je vela - okrem asi 30 klasickych spoluhlasok (najma ploziv) jazyk rozlisuje este 48 roznych cvakov a 5 samohlasok so styrmi roznymi tonmi

dobry prehlad znenia cvakov alebo "mlaskaviek" ma wiki - http://en.wikipedia.org/wiki/Click_consonant

este viac ma jazyk taa alebo !xóõ, ktory je zrejme rekorderom: ak povazujeme afrikaty (aj nase /c/ je foneticky vlastne /ts/, no fonologicky sa vnima ako rozdielna jednotka) za samostatne hlasky (fonemy), tak ma 111 cvakov a 53 spoluhlasok; na fonetickej urovni by to bolo trochu menej (44 cvakov, 43 spoluhlasok), ale stale je to dost

taa je aj jeden z mala jazykov (ak nie jediny), co ma tzv. ingresivy, teda vdychovane hlasky - napr. bilabialny cvak /↓ŋ̊ʘʰ/

ide v podstate o sonoranty, pri ktorych sa zvuk dodava cvaknutim (v pripade /↓ŋ̊ʘʰ/ perami; pri beznych spoluhlaskach fonemu definuje pozicia a zahnutie jazyka) do prudu; samo cvaknutie je sice vzdy ingresivne (prud sa z miesta cvaku pali smerom dnu), no vacsina aj taa-skych cvakov a spoluhlasok, tak ako aj nase /n/ ci /l/, vseobecne vyuzivaju egresivny prud vzduchu, teda smerom von z pluc; daju sa sice vyslovit aj naopak, vdychovanim, no pre jazyk taa je jedinecne, ze sa vydychovany a vdychovany cvak vyznamovo rozlisuje

rovnako rozlisuje znele a neznele /n/, no len pri cvakoch, ale to uz znie priam bezne (aj ked nie je)

0468448301495370024493140777166207839684

mordorsky jazyk mal vytvorit sam Sauron na lepsie ovladanie svojich orkov; podla wikipedie ide o ergativny jazyk inspirovany hurijcinou, jednym zo substratovych jazykov armenciny, zrejme pribuzny severnych kaukazskych jazykov (napr. cecenciny)

Ash nazg durbatulûk, ash nazg gimbatul,
ash nazg thrakatulûk agh burzum-ishi krimpatul

konstrukcie durbatulûk "ovladne-ich-vsetkych" ci burzum-ishi ukazuju, ze ide o silne aglutinativny, dalo by sa povedat, ze dokonca polysynteticky jazyk; nedostatok glos zial neumoznuje urcit mieru flexie

ci ide o ergativnu koncovku je tazke povedat, kedze sklonovane, resp. aglutinovane mame len sloveso; problem je tiez, ze zachovane vety nie su prave v indikative, skor v imperative ci desiderativnom konjuktive; vid napr. rozhovor orkov z Dvoch viez -

Uglúk u bagronk sha pushdug Saruman-glob búbhosh skai!
"Uglúk to the cesspool, sha! the dungfilth; the great Saruman-fool, skai!"

syntax je tu velmi porusena; Saruman-glob je skor negativny epitet nez aglutinacia; tiez sha moze byt sloveso "hodit" (Summoning ma shaut "dokonca"), skai jeho mnozne cislo; ide ale zrejme o orsky dialekt, pricom "spisovnou" verziou, oktrojovanou Sauronom by bolo -

pushdug Saruman-glob-búbhosh skaiul!
"hovna Sarumana-debila-velkeho hodit (do cesspoolu)!"

znie to ako pasivna konstrukcia, co nas zas nabada, ze by mohlo ist o ergativny jazyk; "Ugluk hadze Sarumanove hovna do cesspoolu" by bolo:

pushdug Saruman-glob-búbhosh Uglúk(-ERG) shaul

koncovka ergativa zial dolozena nie je

kolektivum -ulûk napadne pripomina madarsky plural; samohlaska je tiez vo vokalnej harmonii s predoslou slabikou, co je tiez paralela s uralskymi a altajskymi jazykmi, no moze ist o nahodu kvoli vyvodeniu z hurijciny

fonologia nie je jasna, kedze "h" sa pouziva v anglictine rozne; film aj hudobnici interpretuju /gh/ ako aspirovanu velarnu plozivu, resp. velarnu frikativu na konci slova, /th/ a /sh/ ako dentalne frikativy, no mozno aspirovane plozivy, aj ked by v pohode mohlo ist o dve fonemy, napr. /t/ a /h/, ako je aj v hurijcine; na druhej strane hur.koren še zodpoveda dobre BS ash "jeden"

lexika je napokon fakt blizko hurijcine - http://folk.uib.no/hnohf/orkish.htm

podla tychto Nemirovskeho rekonstrukcii a predpokladu, ze BS je starsia nez hurijcina, mozme rekonstruovat tieto fonologicke zmeny:

1.strata rozdielu medzi znelymi a neznelymi velarami: /k,g/ -> /k/
2.epenteza samohlasok v skupinach ploziv a sonorantov: /kr/ -> /ker/, /rb/ -> /rob/, /thr/ -> /thar/ (-> /sar/), /gl/ -> /gil/
3.palatalizacia aspirovanych velar: /gh/ -> /j/, mozno /th/ -> (*/ś/? ->) /s/
4.labializacia /b/ (ako v stredov.grectine) -> /w/
nesp. /û/ -> /o/
nesp. nasalizacia a nasledne odpadnutie: gimb -> *giNb -> gib

046844830149537002449314077716620783968407847080

wow.

046844830149537002449314077716620783968407843119

si nalozil

0468448301495370024493140777166207837547

chetitsky manual pre trenerov koni pre bojove vozy - http://www.lrgaf.org/Peter_Raulwing_The_Kikkuli_Text_MasterFile_Dec_2009.pdf

original -

Kikkuli-Quarta-tavoletta-Berlin-Vorderasiatisches-Museum.jpg

Kikkuli-Quarta-tavoletta-Berlin-Vorderasiatisches-Museum.jpg

0468448301495370024493140777166207771668

prvym panom na holenie je jazyk Mansi, ktorym hovori zhruba 3000 ludi v povodi dolneho Obu, v Chanty-Mansijskom Autonomnom Okruhu v Rusku; jednoduchy, aglutinativny SOV jazyk ugrofinskej skupiny, najblizsi geneticky pribuzny madarciny

I.N.Šestalov: Piońer

"Piońer, piońer" -
Saka jomas nam.
Piońeriɣ ōlunkʷe
Kāsaśeɣəm am.

Xūrəm sāmpa galstuk,
Sujəŋ baraban...
Pūmaś ēriɣ sow jot
Jalaseɣət tān.

Otr'ad ēli-pālt
Xorɣi wīɣər tōr.
Wōrn ke joxteɣət,
Sujeŋiɣ jēmti wōr.

"Piońer, piońer" -
Saka jomas nam.
Piońeriɣ ōlunkʷe
Kāsaśeɣəm am.

"Pionier, pionier" -
Tak prekrásne meno.
Pionierom stať sa
Po tom túžim.

Trojrohá šatka,
Burácajúci bubon...
Krásne piesne
s melódiou pejú.

Pred oddielom
Žiari červená vlajka
Do lesov keď dorazia,
Hlučným sa stane les.

"Pionier, pionier" -
Tak prekrásne meno.
Pionierom stať sa
Po tom túžim.

login::		password::
	name:: id::