login::  password::




cwbe coordinatez:
4684483
1495370
8167041
7315611

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::16
total children::6
4 K

show[ 2 | 3] flat


krokobox gomont0
femme10
v kazdom jazyku, alebo rovno nareci, su ine fonologicke zmeny

slovencina ma dobry prehlad od jedneho Poliaka - http://books.google.at/books/about/The_Lexical_Phonology_of_Slovak.html?id=ppOAAAAAIAAJ&redir_esc=y

ale skvely prehlad, taky ucebnicovy ma aj Rejzkov slovnik, ktory bol postnuty nedavno; je toho ale strasne vela, len v obdobi 5.-9. storocia prebehli v praslovancine (resp.slovanskom kontinuu; "Common Slavic") minimalne tieto zmeny (datovanie je hrube, no poradie by malo sediet):

5.st. - prva regresivna palatalizacia (vyslovnost velar sa pred prednou samohlaskou posuva na tvrde podnebie, palatium: napr. /k/ pred /e,i/ alebo /j/ -> /č/ atd.; od tohto momentu sa prestava praslovancina vyvijat spolu s baltickymi jazykmi)
7.st. - "tretia", teda progresivna palatalizacia (velary po prednej samohlaske sa menia na palataly, napr. /k/ -> /ť/ atd.; prasl.*awiká -> *awiťá)
7.st. - umlaut (prehlas) samohlasok po palatalnych spoluhlaskach (*awiťá -> *awiťé)
7.st. - monoftongizacia (teda diftong/dvojhlaska sa meni na samohlasku: /aj/ -> /é/, /au, eu/ -> /ú/, /ej/ -> /í/ atd.: *kwajtu -> *kwétu -> *květъ)
7.st. - depalatalizacia samohlasok (/é/ -> /á/; napr. *čésu -> čásъ -> čas; *awiťé sa meni zas na *awiťá)
7.st. - proteza (predsunutie) likvid (napr.prasl.*údra -> *wúdra -> vydra; v cs.najma /w/ pred zadnymi a /j/ pred prednymi samohlaskami)
8.-10.st. - druha reg.palatalizacia (/k/ pred prednou samohlaskou alebo /j/ -> /ť/ atd.; napr.OCS rѫka -> plural rѫcě; Čech -> Česi; mimo cs. prebehla aj vo sekvenciach s -v-: napr. *kwajtu -> *kwétu -> *ťwétu -> OCS цвѣтъ)
8.st. - prva metateza (presmycka) likvid (prebiehala len na zaciatku slova: napr.lat.Arrabona -> vulg.lat.Arba -> sl.Ráb, teda Györ)
8.st. - Dybov zakon (presunutie prizvuku na nasledujucu slabiku)
8.st. - delabializacia (/ú/ -> /ý/; prasl.*súnu -> *sýnъ -> syn)
do 8.st. - asibilacia (/ť/ -> /c/, /ď/ -> /dz/; *awiťá -> *awicá)
8.-9.st. - druha metateza likvid (zasahuje vsetky sekvencie ar/al resp. er/el: napr. *melka -> *mléka)
do pol.9.st. - umlaut kratkeho /a/ -> /o/ (*awicá -> *owicá; *mléka -> mléko)
9.st. - umlaut /é/ -> /ě/ (*mléko -> mlěko)
9.st. - dalsi umlaut, skratenie indoeur.samohlasok (sucastou toho bola epenteza dh.pridanie jerov tam, kde sa dve spoluhlasky za sebou tazko vyslovovali: ie./i/ -> /ь/; ie./u/ -> /ъ/; *owicá -> *owьca)
9.st. - vznik slabikotvornych likvid (z tautosyllabickych teda jednoslabicnych sekvencii ьl/ьr: napr. prasl.*wilku -> *wьlkъ -> *wĺkъ -> vlk; tato zmena asi sla od nas, teda cs.priestoru)
9.st. - nazalizacia (tautosyllabicke /en/ alebo /em/ -> /ę/, /on/ alebo /om/ -> /ѫ/ atd.; napr.ie.pent-, gr.pente -> OCS pięt -> neskor sl.päť; vidno aj na madarcine: csl.*sѫsedъ -> mad.somszéd "sused")

zhruba v tomto case prichadzaju na Moravu "Kyrilь" i "Mefodij", cim sa kontakt medzi Slovanmi severu a juhu na chvilu zintenzivni, a potom na par storoci prerusi madarskym vpadom a rozsirenim latinciny; niektore zmeny ako napr. /dz/ -> /z/ dorazia na stredne Slovensko, no do Ciech a Polska uz nie; Havlikov zakon, podla ktoreho jery v neparnej slabike s jerom od konca slova alebo pred slabikou s plnou samohlaskou (teda inou nez jer) v 10.-12.st.odpadaju (co je tzv.elizia), v ostatnych sa vokalizuju (teda menia na plnu samohlasku; preto */owьca/ -> ovca, no */owьčьka/ -> ovečka), pritom este prebehne vseslovansky; ten sa uci v prvom semestri u nas na slavistike (zvysok postupne pocas Bc.), bych ho dal do topicu ;)

v cs.priestore tiez nepresla epenteza /l/ na palatalnych poziciach (prasl.*zemjá -> OCS zemlja ale st.cs.země, pol.ziemia); resp. mozno presla uz v praslovanskom obdobi, no potom prave v zs. (ale aj v js.) priestore prebehla jeho elizia; delenie na zapadne, vychodne a juzne slovanske jazyky niekedy nesedi, napr. pri denazalizacii zadnej nosovky /ѫ/ v 11.-13. storoci: dokonale prebehla napriklad v rustine, srbcine ci u nas, kde sa zmenila na /u/ (rѫka -> ruka), no v polstine ci v rodopskych dialektoch bulharciny vobec nie

tiez dalej neprebieha ablaut, teda "strieda" alebo "odhlas" (alternacia samohlasok vo slovach ako tiect/tok); tento jav je o dost starsi, zhruba tak z mladsej doby kamennej - vsetky indoeuropske jazyky to maju v podstate rovnake; niektore fonologicke zmeny prebiehaju na takmer indoeuropskej urovni, napr.regresivna asimilacia pri skupinach spoluhlasok (napr. "bozk" sa cita ako /bosk/) alebo koncova desonorizacia, neznelost konecnych obstruentov (plozivnych/frikativnych/afrikacnych spoluhlasok - napr. "chlieb" citame ako /chljep/)

nazvy sa vyvodzuju najcastejsie z miesta alebo sposobu tvorby hlasok, prip.jej typu, takze v podstate ktorykolvek z vyrazov tu sa s priponou -izacia moze stat fonologickym pravidlom (aj ked nemusi byt historickym faktom) - http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/15/IPA_chart_2005.png

(s tou "ovcou" este, ano, moze byt otazka, preco ako ovca prijimam tezu, ze praslovancina pred svojim prvym rozmachom niekedy v 2.storoci vyuzivala prave vyraz *awiká? napad nam ponuka staroirsky vyraz aviká, kde -ká je tiez zdrobnenie, lat. ovis, lit.avis, gr.óis atd.)




  • 0468448301495370081670410731561108105096
    al-caid 04.03.2016 - 15:03:18 (modif: 02.08.2016 - 15:11:06) level: 1 UP [1K] New Content changed

    vysledna seminarka - https://www.academia.edu/27266029/Die_Waffenterminologie_im_Altkirchenslavischen

    brady - "sekera", snáď "bradatica, typ sekery s predĺženou spodnou čepeľou"; AP (c); len v jSl: OCS брадъı, RCS брадъвъ, BG брадва, SC/SL brâdva, HU bárd; <- Ger *bardō (OHG barta, ONor barda), pred delab. (Cejtlin 1994: 100; Gołąb 1984: 376)

    branь - "zbraň (všeobecne)", pôvodne však "boj"; AP (c); OCS брань "vojna, boj", ale aj "národ" či "velenie", ORu боронь "bitka, stráž", OCz braň "zbraň, obrana", CZ/SK zbraň, PL broń "zbraň, divízia", SC brân "bitka, vojna", SL bran "obrana, brána", hor.luž. bróň, LI bar̃nis "hádka", PSl *barni; <- PIE *bʰorh-nis, zdedený koreň, čo je tiež v SK brána, brániť, boriť, zábradlie... (Cejtlin 1994: 100; Derksen 2008: 57)

    *brojь - "výzbroj", pôvodne asi "množstvo (zbraní)"; AP (c); len v zSl s pôvodným významom: OCz zbrojě "húf, výzbroj", BG брой "počet", CZ/SK výzbroj, zbroj, PL zbroja "zbroj", SC brôj "číslo"; <- *briti "rezať", PIE *bʰreih-, tiež v SK britva, brojiť; PIE abl.o-st. *bʰroi-os (Derksen 2008: 63; Rejzek 2002: 776)

    brъnja - "zbroj zo želežných krúžkov"; AP (b); OCS брънıѧ (plur.tant.), OCz brně, OPl brnia, ORu бронıа, BG брънка "železný kruh na dverách", BG/RU броня, CZ brnění, SC bȑnjica "náušnica", SK brnenie, snáď aj obrúčka?, hor.luž. brónčka "zbroj"; <- OHG brunja "krúžková zbroj" (DE Brünne, ONor brynja, GOT brunjo; z Cel? bret. bronn, OIrl bruinne "hruď"; PIE *bʰhrendʰ- alebo *bʰrus-n-), pred uml.skr.; výraz Slovania vnímali ako plurál (dosl. ako "množstvo žel.krúžkov"), z čoho potom neskôr vznikol druhotný nom.sing. pre "železný krúžok", "náušnicu" či "prsteň" (Cejtlin 1994: 101; Georgiev I 81; Gołąb 1984: 379; Kroonen 2012: 80; Pronk-Tiethoff 2012: 121)

    *čekanъ - "bojové kladivo", jazdecká zbraň; RCS (12.st.) чеканъ, BG чeкан "kladivo", PL czekan, SC čakanac, SK čakan, HU csákány "palička" (pôvodný HU výraz pre "bojové kladivo" bol fokos); <- OTr *čakan (napr. čag./kaz. çakan "bojový čakan", TR çakmak "biť"), pred uml.pal. (Gołąb 1984: 401; Miklosich 1865: 1112; Rejzek 2002: 110)

    drǫgъ - "palica, kyjak"; AP (b); OCS nom.pl. дрѫгъı "kyjaky" (len v Euch.), CZ drouk "(železná) palica", PL drąg "palica", RU друк, SC drûg "zábradlie", SK drúk UA дрюк, LI drañgas "palica (páka)", PSl *drangu; <- PIE *dʰrongʰ-os, kogn. ONor drangr "kamenná tyč, stĺp" (Cejtlin 1994: 199; Derksen 2008: 121)

    dr̥kolь - "(drevená) palica, kyjak"; OCS дрьколь/дрькъль "kyjak" (Lk 22:52; ξυλον), OCz dřkolna, CZ drkolí, RU дрекольe, SL drkoł; <- *dъr- "drevený" + *kolь "kôl" (Cejtlin 1994: 198)

    xorǫgy - "korúhva, znak, vlajka"; OCS хорѫгъı "žezlo" (σκῆπτρον), ORu хоругъı, OCz korúhva, BG хоръгва "vlajka", CZ korouhev, PL chorągiew "prápor", RU хоругвь "bojová vlajka pri boji s pohanmi", SC horugva "vlajka", SK korúhva, LOT karuogs; <- OTr? (mong. oronɣo, kalm. orŋ̥ga "prápor, znak", pôvodne orŋ̥ga ewr "roh antilopy orongo", ktorý sa používal na označenie majetku) s prot./x/ (Gołąb 1984: 402; Remstedt 1935: 289; Skok 1971 I: 680; Vasmer 1967 IV: 269) alebo <- Ger *hrungō (GOT hrugga "tyč"), ak bol OCS význam pôvodný, určite pred nas. (Rejzek 2002: 313)

    kopьje - "kopija"; OCS копиıе (λόγχη alebo ῥομφαία), копииникъ "kopijník, ľahká pechota", BG копие, CZ kopí, RU копье, SC kòplje, SK kopija; <- *kopati, PIE *(s)kop-, koreň tiež napr. v SK kopať (Cejtlin 1994: 290; Derksen 2008: 234)

    kyjь - "kyjak", pôvodne však asi "kladivo"; AP (c); RCS къıи, CZ/SK kyj (*-ák je neskoršia prípona), PL kij, RU кий, SL kîj, LI kújis "kladivo", PSl *kūˀju; <- PIE *kuh₂-ios, ktorého kognátom je SK kuť/kovať, kov a pod. (Derksen 2002: 265)

    lǫkъ - "luk", doslova "to ohnuté (ako EN bow, DE Bogen); AP (c); OCS лѫкъ "luk", ale aj "lukostrelec", CZ/SK luk, BG лък, PL łęk, RU лук, SC lûk, LI lañkas; <- *lękti, PIE *lenk-, čo je aj v SK lúka, lúčiť sa, vyľakať... (Cejtlin 1994: 319; Derksen 2008: 289)

    lǫšta - "vrhacia kopija, oštep"; len v OCS лѫшта "kopija" (λόγχη; Supr.); <- *lękti? alebo skôr LAT lancea, po rom.jotizacii, cez CSl *lanťia (Cejtlin 1994: 319; Holzer 2011: 25; Miklosich 1865: 358)

    mečь - "meč", snáď obojsečný; AP (b); OCS мьчь/мечь "meč, nôž" (CGr μάχαιρα, ξίφος aj ῥομφαία), BG/RU меч, CZ/SK meč, PL miecz, SC mȁč; <- GOT akuz.sing. mēki? (kogn. ONor maekir "bojový nož", z toho FIN miekka "meč"; to sa spája s LAT mactāre, OIrl machtaim "obetovať, zabiť", čo však môže byť výpožička z LAT; etymologicky z macere "rásť"), ešte pred I.pal.; tu však nesedí dlhé /ē/ (-> CSl *ě); je však možné, že PSl aj PGer výraz bol výpožička z Cel *mecc- alebo iného jazyka, z ktorého čerpali tiež napr. CGr μάχη "boj" a μάχαιρα, prípadne ARM makʿaṙel (մաքառիմ) "bojovať", a tiež snáď gruz. maxva "meč" (Beekes 2010: 916; Cejtlin 1994: 325; Pronk-Tiethoff 2012: 194; Rejzek 2002: 385; Skok 1971: 345; de Vaan 2008: 357; Vasmer 1967: 613)

    nožь - "nôž", zrejme aj "jednosečný meč"; AP (b); OCS ножь (CGr μάχαιρα, ξίφος) "nôž, meč", ножьницѧ "pošva", CZ nůž, BG/RU нож, PL nóż, SC/SK nôž, PSl *nazju; <- PIE *h₁noǵʰ-ios, kogn. CSl *(vъ-)noziti "vbodnúť", CGr enchos (ἔνχος) "kopija" (Cejtlin 1994: 383; Derksen 2008: 358; Rejzek 2002: 435)

    orǫžje - "zbraň" všeobecne; len v jSl: OCS орѫжье/орѫжие/орѫжиıе "zbraň, zbroj, štít, meč" (CGr ὅπλον, ῥομφαία, μάχαιρα, ξίφος), raz aj "šíp" (βέλος), či "bojový voz" (ἄρμα; tiež колесьница), орѫжьникъ (ὅπλιτης) "ťažkoodenec" (Supr.), BG оръжие "zbraň", SC òrūžje; <- *ręgti, kogn. LI irangùs "výbava", reñgti "chystať, cvičiť, obliekať"; Derksen to spája s OCS орѫдиıе "vec, nástroj" (<- *rędъ "usporiadanie"), čo je tiež vo voj. význame v RU орудие "kanón" či SC oruđe "zbraň" (Cejtlin 1994: 416; Derksen 2008: 375; Skok 1971 II: 567)

    *oščepъ - "oštep"; OCz oščep, ORu оскеп, CZ oštěp, PL oszczep, SK oštep; <- *ščipati, kogn. LI skiẽpti "prederaviť", PIE *skeip- (Rejzek 2002: 677)

    *prakъ, prašta - "obliehací, vrhací stroj"; OCS праща "prak" (Georgiev V 615), ORu порокъ "obliehací stroj", BG праща "prak", CZ/SK prak, PL proca, SC praća; <- *perti (+ *-kъ alebo *-tja), PIE *per- "biť" (Rejzek 2002: 519; Skok 1971 III: 20) alebo z nezn. IE jazyka, s pôvodným významom "obliehacia veža"; <- PIE *bʰergʰ-, kogn. DE Berg, SK breh (Holzer 1989: 147)

    *rofeja - "meč"; len SCS рофеıа, BG рофия "hrom"; <- KGr ῥομφαία "meč, kopija", pôvodne "obojručný meč Thrákov", podobne aj AL rrufeja "blesk" (Miklosich 1865: 804; Račeva 2002: 330)

    sekyra - "sekera" všeobecne; OCS секъıра "sekera", CZ sekyra, PL siekiera, SC sekìra, SK sekera, HU szekerce; <- *sekti (OCS však má len сѣщи), kogn. LAT secūris "sekera" (Cejtlin 1994: 600; Derksen 2008: 446; Rejzek 2002: 595)

    strěla - "šíp"; AP (c); OCS стрѣла "šíp, strela", CZ střela, BG стрела, PL strzała, RU стрела, SC strijéla, LI strėlà "šíp, lúč", PSl *strēˀlāˀ; <- PIE *streh₁-leh₂, kogn. DE Strahl "lúč" (Cejtlin 1994: 613; Rejzek 2002: 641; Skok 1971 III: 345)

    *sudlo - "sudlica, pechotná kopija"; CZ sudlice "kopija s hákom", RU сулица "kopija", SC sȕlica "kopija", HU szuca, RO suliţă "oštep"; <- *sunǫti, kogn. LI šáuti "strieľať", PIE *ḱeuh- (Derksen 2008: 462; Rejzek 2002: 646; Skok 1971 III: 359)

    *šipъ - "šíp"; CZ/SK šíp, BG шип "šíp, tŕň", RU шип "tŕň", SC šîp "šíp, ostrie"; <- *ščipati? (Rejzek 2002: 663)

    šlemь - "helma"; AP (a); OCS шлѣмъ "prilba", ORu шеломъ, BG шлем, SC šljȅm, UA шолом; <- Ger *helmaz (OHG/EN helm, ONor hjalmr, GOT hilms; PIE *ḱel- "chrániť", *ḱel-m- "to kryjúce") pred II.pal.; v CZ/SK sa neskôr objavujú nové lokálne výrazy: helma je z MHG, prilba (OCz přielbice, dosl. "přes lebku" + dim.konc.) je z neskoršieho obdobia (Kroonen 2012: 219; Pronk-Tiethoff 2012: 87; Rejzek 2002: 539)

    ščitъ - "štít"; AP (b); OCS щитъ/штитъ "štít" (θυρεος, ὅπλον), BG щит "štít", CZ/SK štít "štít, vrch", PL szczyt "vrch", RU щит "štít", SC štît, LI skiẽtas "trstina", PSl *skeitu; <- PIE *skei-tom "štít", kogn. LAT scūtum "štít"; význam "vrch" len v zSl (Cejtlin 1994: 770; Derksen 2008: 486)

    *toporъ - "sekera"; BG/RU топор, CZ topor "násada sekery", PL topór, SK topor "sekera, násada sekery"; <- *te(p)ti, PIE *tep-, kogn. LI tèpti "obtierať"; často sa považuje za výpožičku z IR napr. kvôli nPer teber (تبر), skôr to však bolo naopak, keďže deverbálna prípona *-r- je v IR nezvyklá (Derksen 2008: 491; Gołąb 1984: 321)

    tulъ - "tulec"; AP (b); OCS тоулъ "tulec", OCz túl, CZ toulec, SC túljac, SK tulec; <- *tuliti? (Cejtlin 1994: 708; Skok 1971 III: 520); dnes v BG колчан (<- TR?)

    žezlь - "(okovaná) tyč", asi aj všeobecne "palica" či "tupá zbraň"; OCS жьзлъ/жезлъ "palica, žezlo" (βακτηρία, ῥάβδος), OCz žezl, CZ/SK žezlo, BG жeзъл, RU жезл, SC žèzlo, PSl *gezlu; <- PIE *geǵʰ-l-, kogn. OHG kegil "klinec", OCS жьзлиıе "prútie" (Cejtlin 1994: 221; Derksen 2008: 559)

    žr̥dь - "kyjak", asi tiež "kôl, tyč v plote"; OCS жрьдь "kyjak" (Sav.), PL żerdź, RU жердь, SK žrď, PSl *girdju; <- PIE *gʰr̥dʰ-ios "oplotenie", kogn. SK hrad (Cejtlin 1994: 220; Rejzek 2002: 789)

  • 0468448301495370081670410731561108050491
    al-caid 07.12.2015 - 10:10:31 level: 1 UP New
    skratenie samohl.skupin pri zaniku *j s naslednym predlzenim; tvrdost vychadza z prvej samohlasky, zafarbenie z druhej (podla Lamprechta)

    *aja, *oja -> á; *stojati -> stáť, *dobraja -> dobrá

    *ěja, *ьja -> (-> /ia/); *dějati -> diať, *prьjati -> priať

    *oje, *ojě, *yje -> é; *dobroje -> dobré (ale sSK dobrô), *plъnyje -> plné

    *ěje, *eje, *ьje, *ьjě, *ije -> (-> /ie/); *pěšeje -> pešie, *znamenьje -> znamenie

    *iji, *ьji, *ьjь, *eji, -> í; nom.pl. *dobriji -> dobrí (CZ dobří), gen.pl. *izь kostьjь -> z kostí

    *oju -> ú; *toju ->

    *ьju, *eju -> (-> /iu/); dat.sing. *znamenьju -> znameniu

    *ъjь, *ъji, *yji, *yjь -> ý; *dobrъjь -> dobrý, *stryjьcь -> strýc
  • 0468448301495370081670410731561107972158
    al-caid 02.08.2015 - 12:10:27 (modif: 02.08.2015 - 13:20:18) level: 1 UP [1K] New Content changed
    AP b

    kratke

    bobor (*bobrъ) kde je prizvuk?
    bedro (*bedró; PL biodro)
    blcha (*blъxá) taut.liq.
    brvno (*brъvъnó) taut.liq.
    bodrý (<- RU)
    včela (*bъčelá)
    čelo (*čeló)
    česať (*česáti)
    črta (*čъrtá) taut.liq.
    ďaleký (*dalékъ)
    dvere (*dvъrъ); taut.liq. prizvuk?
    dno (*dъnó) jer
    hloh (*glógъ; *PL głóg) 1.
    holý (*gólъ) 1.
    honiť (*goníti)
    hovno (*govъnó; PL gówno) jer
    humno (*gumъnó) jer
    hnať (*gъnáti; CZ hnát) jer
    chromý (*xrómъ) 1.
    chrastie (*xvórstъ) 1. (b?)
    hra (*jъgrá) jer (?)
    hrať (CZ hrát); Olander b?
    klať (*kólti) 1.
    kosa (*kosá)
    koza (*kozá)
    koža (*kožá; CZ kůže)
    kozľa (CZ kůzle); Olander
    krov (*króvъ) 1.
    lepiť (*lěpiti) prízvuk? u Olandera (c)
    lomiť (*lomíti)
    lono (*lonó; CZ lůno)
    uložiť (*ložíti)
    luhať (*lъgati) prizvuk?
    ľan (*lъ´nъ) 1.
    mäta (CZ máta); Olander
    meč (*mъ´čъ) 1.
    medza (*medjá)
    mena (CZ měna, PL miana); Olander d? (*moin-) cf. meniť (AP c)
    metať (*metáti)
    močiť (*močíti)
    modliť (*modlíti)
    mokrý (*mokrъ) ?
    mlat d!
    hmla (*mъglá) jer
    mzda (*mъzdá) jer
    nosiť (*nosíti)
    nový (*nóvъ) 1.
    nozdra ?
    oheň (*ógňъ´)
    okno (*okъnó)
    orol (*orъ´lъ)
    osa (*osá)
    osem (*ósmъ)
    osteň (*ostъ´nъ)
    osol (*osъ´lъ)
    otvoriť (*otъ voríti)
    otec (*otъcъ) prizvuk? *otēc v Pauliny 1963: 241
    ovca (*ovъcá) jer
    ovos (*ovъ´sъ)
    pero (*peró)
    pleco (*pletjé)
    plť (*plъ´tъ)
    prosiť (*prosíti)
    peklo (*pъkъlo)
    prst (*pъ´rstъ) 1.
    pestrý (*pъ´strъ) 1.
    pes (*pъ´sъ) 1.
    pšeno (*pъšenó)
    rebro (*rebró)
    roj (*rójъ; rôj?, PL rój)
    sedlo (*sedъló) jer
    sestra (*sestrá)
    sova (sůva?)
    srať (srát); Olander
    stehno (*stegnó)
    steblo (*stъbló; CZ stéblo) jer
    stlať (CZ stláti) prizvuk?
    poslať (*sъláti) jer
    sen (*sъ´nъ)
    smola (CZ smůla); Olander
    teplý prizvuk?
    tesať (*tesáti)
    tlo (*tъló) jer
    um (*úmъ) 1.
    uzda (*ūzdá; *OCz uzda) !
    vreteno (*vertenó)
    veslo (*vesló)
    vedro (*vědró; CZ vědro)
    vodiť (*vodíti)
    voziť (*vozíti)
    vdova (*vъdová)
    vŕba (CZ vrba); Olander
    vrch (*vъ´rxъ) 1.
    zelený (*zelénъ)
    žena (*žená)
    žezlo (*žezló)
    žať (*žéNti; CZ žít) 1.nasal.?
    život (*živótъ)


    dlhe

    bieda (*bēdá) monoph. (*bhoidh-eh2)
    biely (*bē´lъ) PIE ablaut (*bhēl-)
    blúdiť (*blōNdíti) nasal. (*bhlondh-eie-)
    brázda (brāzdá) 2.liq.met. (*bhrs-d-)
    bôb (CZ bob); Olander predl.
    cieva (*cēvá) monoph. (*koi-weh2)
    črieda (*črēdá) 2.liq.met. (*sker-deh2)
    triediť (*črēdíti) 2.liq.met.
    č(e)rieslo (*črēsló) 2.liq.met. (*skert)
    čierny (*čъ´rnъ; ale CZ černý) ?
    dáviť (*dāvíti) PIE ablaut (*dhōh2w-)
    dláto (*dlātó) 2.liq.met.
    drieň (*drē´nъ) 2.liq.met. (*dhergh-no-)
    drieť (*drētí) Olander (c)
    diel (*dē´lъ) monoph.
    diera (*dērá) PIE ablaut (*dēr-eh2)
    dieža (*dēžá) monoph. (*dhoiǵh-)
    ďasno (*dēNsnó; CZ ďáseň) nasal.
    driemať (*drēmáti) laryn. (*dreh1-) b?
    drúk (*drō´Ngъ) nasal. (*dhrongh-)
    dúha (CZ duha); Olander
    dúchať (*dūxáti) monoph. (*dhows-)
    dvor (*dvorъ´; CZ dvůr, PL dwór) predl.
    dážď (*dъzdjъ´) ?
    jadro (*jēNdró) nasal.
    CZ játra (*jēNtró) nasal.
    hlísta (*glīstъ´) laryn. (*glhit-to-)
    hlúpy (*glōpъ´): Zaliznjak
    hniezdo (*gnēzdó) ?
    hrádza (grā´djā) 2.liq.met. (*ghordh-yeh2)
    hriech laryn. (*gwhreh1-)
    hviezda monoph. (*ǵhwaiǵhw-)
    hnúť (b?) nasal. (*ghubh-n-)
    chápať laryn. (*skeh2b-) b?
    ískať laryn. (*h2iskeh2-) b?
    ísť (*jъti): Zaliznjak monoph. (*h1ei-)
    kľúč monoph.
    klátiť 2.liq.met. (*kolh-)
    klát 2.liq.met.
    kôl predl.
    koniec (CZ konec); Olander predl.?
    kôň predl.
    kôra predl. - typ *volja
    -krát 2.liq.met. (*skort-)
    krátky (*krātъ´kъ) 2.liq.met. (*kort-)
    zakríknuť (CZ zakřiknout); Olander
    kôš predl.?
    kút nasal. (*komp-)
    krása PIE ablaut (*krōs-eh2)?
    krídlo monoph. (*skreidh-lom)
    okrúhly nasal. (*krongh-)
    kŕmiť (CZ krmit); Olander
    krúpy monoph. (*krowp-eh2)
    kúriť monoph. (*kwowr-)
    kúzňa monoph. (*kowzn-)
    CZ lícha (*lēxá) monoph. (*lois-eh2)
    lieska monoph.?
    líce (*līcé) monoph. (*leik-)
    lízať (*līzáti) monoph. (*leih-)
    ľúbiť monoph. (*lewbh-)
    ľúty (*ľutъ´) monoph. (*lewt-)
    lúčiť nasal. (*lonk-ei-)
    lúka nasal. (*lonk-eh2) cf. luk (< *lonkъ AP c)
    lúč monoph. (*lowk-)
    lúpiť monoph. (*lowp-ei-)
    mlieko 2.liq.met. (*hmelǵ-) cf. mĺzť
    mlieť 2.liq.met. (*melh-)
    miesiť (*mēsíti) monoph. (*moiḱ-ei-)
    miazga monoph. (*hmoiǵh-)
    môcť ?
    mlátiť 2.liq.met. (*molt-ei-)
    múdry nasal. (*mondhh1-ro-)
    múka nasal. (*monk-)
    mútiť nasal. (*monḱ-tei-)
    mŕtvy ?
    náhly (*nāglъ´) ?
    nôž predl. (*h1noǵh-jo-)
    ôsmy (CZ dial.ůsmý?) predl. (*h3eḱth3-mo-)
    fúz (*wōNsъ) nasal. (*wondh-som)
    páchať (*pāxáti) ?
    párať iter. od *prāti
    páliť (*pālíti) PIE ablaut (*pōlh1-)
    piest (*pē´stъ) monoph. (*pois-tom)
    piesok (*pēsъ´kъ) PIE ablaut (*pēs-w-)
    piaty (*pēNtъ´) nasal. (*penkw-to-)
    pískať (*pīskáti) ? (PBS onom., lebo LI pyškē´ti)
    plást (*plāstъ) PIE ablaut (*plōsk-to-)
    pľúca (*pľūtja) monoph. (*plew-t-yeh2)
    plátno (*plātъnó) 2.liq.met. (*pol-t-)
    púť (*pō´Ntъ) nasal. (*pont-h1-)
    pýtať (*pȳtáti) laryn. (*pwh-t-)
    písať monoph. (*peiḱ-)
    ráčiť (*rāčíti) PIE ablaut (*rōk-eie)
    rúno monoph. (*hrow-mno-)
    siedmy (*se´dmъ; OCz sédmý) predl.?
    sídlo (*sēdló) Wint.z.? (*sed-lo-m)
    srieň (*srēnъ´) 2.liq.met. (*ḱerh-nom)
    sieť monoph. (*sh2oit-)
    súdiť (*sōNdíti) nasal. (*somdhh1-ih1-)
    súd (*sōNdъ) nasal.
    stôl (*stolъ´) predl. (*sto-lo-)
    svieca (*swētjá) monoph. (*ḱwoit-)
    štít (*ščītъ´) monoph. (*skei-tom)
    tiahnuť (*tēNgnō´Nti) nasal. (*tengh-)
    túha (*tōNgá) nasal.
    tiaž (*tēNgъ´) nasal.
    tráva PIE ablaut (*trō-wo-)
    tráviť PIE ablaut
    tŕň (*tъ´rnъ) ? (*tr-nom)
    ústa monoph. (*hows-t-eh2)
    vábiť PIE ablaut (*wōb-)
    viazať (*wēNzáti) nasal. (*h2mǵh-)
    vôľa (*woljá) predl. - typ *volja
    vlákno 2.liq.met. (*wolḱ-nom)
    vôňa predl. - typ *volja
    vrátiť 2.liq.met. (*wort-eie-)
    žriedlo 2.liq.met. (*gwerh3-tlom)
    žiadať (*žēNdáti) nasal. (*gwhedh-)


    AP c


    kratke (CZ/SK)

    běs/bes monoph. (*bhoidh-s-)
    běžet/bežať Wint.z. (*bhegw-)
    bledý monoph. (*bhloid-w-)
    blesk monoph. (*bhloig'-sko-)
    blud nasal. (*bhlendh-)
    bůh/boh monosyl. (PSl *bagu)
    boj (PL bój) monosyl. (*bhoi-Ho-)
    bolet/bolieť laryn.? (*bholh-)
    blaho 2.liq.met.
    brada 2.liq.met. (*bhardh-eh2)
    zbraň 2.liq.met. (*bhorh-n-i)
    brav 2.liq.met. (*bhor-wo-)
    bor monosyl. (*bhoru)
    břicho/brucho monoph. (*bhrews-)
    brod monosyl. (*bhrodh-os)
    bučet/bučať monoph. (*bhowk-)
    budit/ť monoph. (*bhoudh-eie-)
    brzo (*bhris-)
    cedit/ť monoph. (*skoid-)
    celit/ť monoph. (*kail-)
    celý monoph.
    cena monoph. (*kwoi-neh2)
    čad PIE ablaut (*kwédh-)
    třen/čreň 2.liq.met. (*kwerh-no-)
    střep/črep 2.liq.met. (*skerp-o-)
    střevo/črevo 2.liq.met. (*ker-m-)
    častý nasal. (*kmk'-to-)
    čásť/časť nasal.
    činit/ť monoph. (*kwein-)
    čin monoph.
    čerstvý (*krt-wo-)
    česť (*skwi-ti-)
    daň laryn. (*deh3-n-)
    dar laryn. (*deh3-r-)
    dřevo/drevo 2.liq.met. (*derw-o-)
    deset/desať nasal. (*dek'mt-)
    devět/deväť nasal. (*h1neun-)
    deveř/dever laryn. (*deh2i-wer-)
    divit/ť monoph. (*dheih-w-)
    dojiť monoph. (*dhh1-eie-)
    důl/dol (PL dół) monosyl. (*dhol-o-)
    dům/dom (PL dom) monosyl. (*dom-u-)
    drahý 2.liq.met. (PBS *dorg-)
    dub nasal. (PSl *dambu)
    druh monoph. (*dhrewgh-)
    druhý monoph.
    duch monoph. (*dhows-)
    duřit/duriť monoph. (*dhow-ro-)
    duše/a monoph. (*dhows-i-eh2)
    dluh/dlh monosyl.
    den/deň (*din-)
    držet/držať (*dhr-)
    jedle/ľa (*h1edh-li-)
    jeseň (*es-eni-)
    jebať (*h3iebh-o-)
    jezero/jazero (*h1eg'h-er-)
    jed Wint.z. (h1ed-)
    jarý laryn. (*ieh3- ?)
    hasit/ť PIE ablaut (*sgwós-)
    hluchý monoph. (PBS *glowś-)
    hněv/hnev monoph. (*gnoi-wo-)
    hnůj/hnoj monoph. (*g'hnoih-)
    hnus ? (CSl *gnúsъ)
    hodit/ť (*ghodh-)
    hlad (PL głód) 2.liq.met. (*gwoldh-o-)
    holub nasal. (CSl *golóMb-)
    hlas 2.liq.met. (*gal-so)
    hlava 2.liq.met. (*golh-weh2)
    hora (*gwrh-)
    hrad 2.liq.met. (*ghordh-o-)
    host/ť monosyl. (*ghost-i-)
    hustý nasal. (PBS *gonstus)
    hus nasal. (*g'hh2ens-)
    ohřada/ohrada nasal. (*ghrndh-)
    hrom monosyl. (*ghrom-)
    hrozit/ť ?
    hruď nasal.
    hrmět/hrmieť (*ghrm-eh1-)
    hubit/ť monoph. (*ghowbh-eie-)
    hrdý (*gwrd-us)
    hrsť (PBS *gurst-i)
    pochod monosyl. (*sod-)
    chlad 2.liq.met. (PSl *xaldu)
    chladný 2.liq.met.
    chudý monoph. (*ksowd-o-)
    juný monoph. (*h2i-ew-hn-o-)
    jho (*iug-om)
    mít/mať ? (*h1m-)
    jizba/izba (PSl *istuba)
    kadit/ť PIE ablaut
    kal ?
    kazit/ť Wint.z. (*kwog'- ?)
    klečet/kľačať nasal. (*kwlenhkw-)
    klas 2.liq.met. (*kolh-s-)
    kosť monosyl. (*kosti-)
    kotit/ť (*kat- ?)
    kovat/kuť monoph. (*kowh2-)
    kus nasal. (PBS *kanhd-)
    křičet/kričať monoph. (*kreik-)
    krik monoph.
    krosna/á (*krot-sno)
    kruh nasal. (*krongh-o-)
    krutý nasal. (*kront-)
    krev/krv laryn. (*kruh2-s-)
    kvas PIE ablaut (*khw-ós)
    květ/kvet monoph./monosyl. (PSl *kwajtu)
    kypět/kypieť PIE ablaut? (PBS *kup-)
    led/ľad monosyl. (*ledh-us)
    letět/letieť (*lek-t-)
    ležet/ležať (PSl stat. *leg-éj-)
    lenivý laryn. (*leh1-en-)
    lep monoph. (*loip-eie-)
    lepší monoph. (?)
    les laryn. (*leh1s-w-)
    levý/ľavý monoph. (*lh2ei-wo-)
    list monoph. (*leid-sk-to-)
    lidé/ľudia monoph. (*h1lewdh-o-)
    lůj/loj monosyl. (*loih1-)
    loviť (*low-)
    lov monosyl.
    luh nasal. (PBS *lonhg-)
    luk nasal. (PBS *lankas)
    lít/liať (CSl *lъjati)
    lesť (PSl *listi)
    mast/masť laryn. (*meh2g'-)
    med monosyl. (*medhw-)
    metat/ť (*met-)
    mech monoph. (*moiso-)
    měnit/meniť monoph. (*moin-ei-)
    měkký/mäkký nasal. (*mnhk-)
    maso/mäso nasal. (*méms-om)
    mih monoph. (*h3meigh-)
    moc monosyl. (*moght-i)
    mladý 2.liq.met. (*mld-w-)
    more (*mor-i-)
    mrak 2.liq.met. (*morhk-o-)
    most monosyl.? (*mast-do-)
    mozek/mozog (*mosgh-o-)
    muž nasal. (*mongw-io-)
    mysl/myseľ laryn. (*muhdh-)
    mlčet/mlčať (*mlkw-)
    nahý Wint.z. (*nog-)
    nebo (*nebh-es-)
    neřest/neresť (*h2ner-)
    noha (*h3nogwh-eh2)
    nehet/necheť (*h3nogwh-)
    noc (*nokwt-)
    nora (PBS *norh-)
    nos (*nh2es-)
    oko (*h3ekwo-)
    loket/lakeť 1.liq.met. (*h3elk-)
    olovo (PSl *al-)
    los 1.liq.met. (*h1ol-k'i-)
    ol(ej?) monosyl. (*h2el-w-)
    opak (*h2epoh3-kw-)
    ostrov (CSl *ob-*struja)
    os monosyl. (*h2ek'si-)
    ovce/a (*h3ew-i-)
    pec monosyl. (*pekw-ti-)
    plen 2.liq.met. (PBS *pelnos)
    popel/popol laryn. (*pepelh2-)
    pěst/päsť nasal. (*pnkw-s-ti)
    pěta/päta nasal. (*spenh-)
    OCz pieti/-päť nasal. (*spnh-)
    pět/päť nasal. (*penkw-)
    pivo ? (*ph3i-wo-m; SC pîvo)
    pleš monoph. (*ploik'h2-o-)
    pojit/ť (*poh3i-ei-)
    pole (*pol-iom)
    plaz 2.liq.met. (*polg'h-)
    prach 2.liq.met. (PBS *porś-)
    prase/a 2.liq.met. (*pork'-os)
    pot monosyl. (*pokw-to)
    prostý (*pro-stho2-)
    pustit/ť ?
    pustý monoph. (PBS *powst-)
    plst/ť (*pls-)
    peň monosyl. (SC pûn, CSl *pьnь)
    prdět/prdieť (*perd-)
    prsť (PBS *pirśtis)
    ř/reč PIE ablaut (*rék-)
    řad/rad nasal. (PBS *rinda) -> alt.řád/riad
    rod monosyl. (PBS *rod-os)
    roh monosyl. (PBS *rog-os)
    rosa (*hros-eh2)
    rub nasal. (PBS *romhbas)
    ruka nasal. (PBS *ronkah)
    rudý monoph. (*h1rowdh-)
    ruch monoph. (*hrous-o-)
    rvát/rvať laryn. (*hrwh-) <- ryť
    sadit/ť Wint.z. (*sod-eie-) -> alt.sázet/-sádzať
    sad Wint.z.
    středa/streda 2.liq.met. (*k'erd-)
    sekat/ť PIE ablaut (*sék-)
    seno monoph. (PBS *śoino)
    slovo (*k'low-os)
    sluch (*k'lows-o-)
    smrad 2.liq.met. (*smord-os)
    sníh/sneh monoph. (*snoigwh-o-)
    socha (*k'ok-eh2)
    sok (*sokw-)
    slaný 2.liq.met. (*sh2el-n-)
    stan laryn. (*steh2-no-m)
    strana 2.liq.met. (*sterh3-)
    střihat/strihať monoph. (*streig-)
    stud monoph. (*stowd-)
    suchý monoph. (*h2sows-)
    sušiť monoph.
    svět/svet monoph. (*k'woit-o-)
    svině/a laryn. (PBS *swihn-)
    svrab 2.liq.met. (*sworbh-)
    sl(u)nce (*sh2wl-)
    sto (*dk'mtom)
    syn laryn. (*swh-nu)
    srdce (*k'rd-)
    šest/ť (*swek's)
    tajit/ť laryn. (*steh2-)
    těsný/tesný monoph. (*teih1-)
    těsto/cesto monoph. (*teh2is-tom)
    tok monosyl. (*tokwos)
    tuhý nasal. (*tongh-)
    trup monosyl.
    trst/ť (*trus-)
    tuk monoph. (*towhk-)
    tur monoph. (*th2ewro-)
    tvar PIE ablaut (*twórh-) -> alt.tvář/r
    tvorit/ť (*tworh-)
    tvor (*tworh-os)
    tvrdý (PBS *twird-)
    tenký (*tnh2-w-)
    učit/ť monoph. (*h1owk-eie-)
    ucho monoph. (*h2eus-)
    vařit/variť PIE ablaut (*wór-eie-)
    var PIE ablaut
    večer (*wekspero)
    velet/veliť laryn. (*welh1-eh1-)
    vřes/vres 2.liq.met. (PBS *werhź)
    vid monoph. (*weid-o-)
    voda (PBS *wundnes)
    vlak 2.liq.met. (*h2wolk-)
    vlas 2.liq.met. (*wolk'-)
    vrah 2.liq.met. (*h1worg-)
    vraný 2.liq.met. (PBS *worwos)
    vůz/voz monosyl. (*wog'h-)
    voš monosyl. (*ws-)
    vlk monosyl. (*wlkw-os)
    vlna (*wlhn-)
    vrtět/vrtieť ? (*wrt-)
    zima monoph. (*g'hei-meh2)
    zob monosyl. (PBS *źob)
    zlato 2.liq.met. (*g'holh3-to-)
    zrak 2.liq.met.
    zub nasal. (*g'ombh-)
    zvěř/zver laryn. (*g'weh1r-)
    zvon monosyl. (*g'hwon-)
    zvat/ť (*g'hwh-e-); -> alt.zvát
    žalud/ď nasal. (*gwelh2-)
    žít/žiť laryn.? (*gwh3i-w-)
    živý laryn.?
    žváti/žuť monoph. (*g'iewh-)


    dlhe (CZ/SK)

    bol/bôľ ? (*bholh-i)
    bdít/bdieť monoph. (*bhudh-eie-)
    dcera/dcéra PIE ablaut (*dhugh2-tér-)
    hřeznout/hriaznuť nasal. (CSl *gréNznóNti)
    pohroužit/pohrúžiť nasal.
    hrůza/hrôza ? (PBS *groź-)
    hrýzt/ť laryn. (PBS *gruhź-)
    mír/mier monoph. (*meih-ro-)
    nést/niesť nieco post-CSl (SC nèsti; CSl *nestí)
    rást/ť 1.liq.met. (*h3erst-)
    údit/ť nasal. (*swondh-)
    úhel/uhol nasal. (*h2eng-)
    pást/ť laryn. (*peh2s-)
    péct/piecť nieco post-CSl (SC pèći; CSl *pektí)
    přít/prieť nieco post-CSl (CSl *perti)
    pět/pieť monoph. (*poih-)
    píď/piaď nasal. (*spend-)
    plést/pliesť nieco post-CSl (SC plèsti; CSl *plestí)
    pás kontr. (SC pojás)
    příst/priasť nieco post-CSl (SC prȅsti)
    říct/riecť nieco post-CSl (SC rèći)
    smích/smiech kontr. (SC smijeh)
    smrdět/smrdieť laryn. (*smrd-eh1-)
    CZ stříci 2.liq.met. (*sterg-)
    stát/ť kontr. (*stoh2-yeh2-)
    stráž 2.liq.met. (*storhg-)
    šestý/šiesty (analógia so "siedmy"? *swek's-th2o-)
    téct/tiecť nieco post-CSl (SC tèci; *tekw-)
    tlouci/tĺcť 2.liq.met.? (SC túći)
    třást/triasť nasal. (*trem-)
    vést/viesť nieco post-CSl (OCS vesti; *wedh)
    vézt/viezť nieco post-CSl (SC vèsti)
  • 0468448301495370081670410731561107938644
    al-caid 16.06.2015 - 07:38:57 (modif: 16.06.2015 - 12:23:18) level: 1 UP New Content changed
    1. druhotne koncovky (1.os. *daj-ǫ -> *dam-ь; inf. *vę̄zati -> *vę̄zatь)
    2. 2.jotizacia: Cj -> Cʲ (napr. *desętь -> *desʼętʼ; *vę̄zatь -> vʼę̄zatʼ)
    3. kontrakcia: vjv -> v̄ (*mojego -> *mégo; *sь ženojǫ -> *sь ženǭ)
    4. vokalizacia silnych jerov: /ь/ -> /e/ (*dьždžь -> *deždžь)
    5. kompenzacne predlzenie: CvCь -> Cv̄Cь (*deždžь -> *déždžь)
    6. vypadnutie slabych jerov (*déždžь -> *déždž)
    7. denasalizacia: /ǫ/ -> /u/, /ę/ -> /ä/ (*s ženǭ -> *s ženú; *tęžký -> *tʼäžký; *męso -> *mʼäso; *měsʼę̄cʼ -> *měsʼa̋cʼ; *vʼę̄zať -> *vʼa̋zať)
    8. umlaut /ě/ -> /é/ (pri dlhych: *mlěko -> mléko; pri kratkych dava /'e/: *bělý -> *bʼelý; *měsʼa̋c -> *mʼesʼa̋cʼ)
    9. umlaut CZ (12.st.): /'ä,'a/ -> /ě/ (teda /'e/: *tʼäžký -> těžký /tʼežký/; *desʼäť -> *desʼeť; *mʼesʼa̋cʼ -> OCZ měsiec /mʼesʼécʼ/; *dušʼa -> OCz dušě /dušʼe/); pred tvrdou okrem velar -> /a/ (*mʼäso -> *maso; *vʼa̋zat -> *vázať)
    10. glotalizacia: /g/ -> /ɣ/ -> /h/ (*grad -> hrad)
    11. novy rezonant: /rʼ/ -> /ř/ (*brʼucho -> *břucho)
    12. metateza /čr/ -> /stř/ (*črevo -> střevo)
    13. zjednodusenie clusterov: /čs/ -> /c/, /ždž/ -> /žď/, /šč/ -> /šť/ a pod. (*déždž -> déšť)
    14. CS-depalatalizacia: /bʼ,pʼ,vʼ,mʼ/ -> /bj,pj,vj,mj/; /sʼ,zʼ,čʼ,šʼ,cʼ,lʼ/ -> /s,z,č,š,c,l/ (ostava len /ď,ť,ň/, no aj /ť/ tvrdne na konci; *desʼeť -> deset, *vázať -> vázat; *bʼélý -> *bjélý; tiez /sj/ mame v dlhych slabikach: *mʼesʼécʼ -> *měsjec)
    15. umlaut CZ (14.st.): /'u/ -> /i/, /'o/ -> /ě/ (*břucho -> břicho)
    16. umlaut /y/ -> /i/, /ý/ -> /ej/ (výlet -> vejlet)
    17. rozpad taut.liq.: /l̥/ -> /lu/, /r̥/ -> /er/ (*čl̥n -> člun)
    18. diftongizacia: /ó/ -> /uo/, /ú/ -> /au/ (*bóh -> *buoh; *s ženú -> s ženau)
    19. II.umlaut CZ: /ie,é/ -> /í/, /uo/ -> /ů/ (*bjélý -> *bílý; *měsjec -> měsíc; *buoh -> bůh)
    20. umlaut /au/ -> /ou/ (s ženau -> s ženou)
  • 0468448301495370081670410731561107934814
    al-caid 10.06.2015 - 18:30:08 (modif: 11.06.2015 - 17:47:21) level: 1 UP New Content changed
    1. vorurslavisch

    lange Vokalen werden oft schon für PIE rekonstruiert; auf einer Seite ginge es um die sog. Dehn- oder Langstufen des Ablauts - hier die Längen betreffen die Wurzelvokalen; diese Längen sind nur teilweise erhalten: im CZ ist die Länge von *ē z.B. im Wort sbírat (<- *bʰēr-) erhalten (das lange /é/ wird durch 2.uml.CZ zu /í/), im SK sind solche Instanzen durch die Diphthongierung (/é/ -> /ie/) verloren gegangen: zbierať; das lange *ō (nach baltosl. Umlaut /ō/ -> /á/) wird noch reflektiert, z.B. im Wort ráno (<- *wrōdʰ-no-)

    weitere lange Vokalen entstehen in Silben, die mit einem Laryngal endeten: diese hielten gewissen phonetischen status im Urslavischen, wo sie als Akut noch erhalten sind. Die Silben mit einem Akut, die auch betont waren, erhalten die Länge bis heute vor allem im CZ; im SK nur in gewissen Wörter (z.B. CZ/SK láska <- *leh2s-keh2, aber CZ bába, SK baba vom PIE *beh2b-eh2)

    letztendlich entstehen weitere Längen durch das sog. Winters Gesetz: kurze Vokale vor stimmvollen unaspirierten Plosiven wie /b,d,g,ǵ,gʷ/ werden verlängert; einige Reflexe sind noch im CZ erhalten (PIE *ugnis -> PSl *ú'gni -> CZ výheň, aber SK vyhňa); der Gesetzt bleibt bis heute noch kontroversiel wegen grossem Anzahl der Ausnahmen (z.B. CZ/SK voda <- PIE *wod-r/n-); eine Modifikation des Gesetzes wurde von Kortlandt formuliert: es ginge nicht so viel um Verlängerung, als eher um Akutierung - die PIE "stimmvollen Plosiven" eigentlich eine pre-glottale Aussprache hatten, und vor der Wirkung des Gesetzes zerfielen sie in ein Laryngal und eine Plosive; das Laryngal entwickelte sich ins Akut; das ist auch der Grund, warum sich die Längen dieser Ursprung eher im CZ beobachten lassen


    2. urslavisch

    die urslavische Sprache, die sich im 6.Jahrhundert verbreitete, vererbte vier langen Silben /á,é,í,ú/; aus der Sicht der Prosodie, ausser die Länge war noch die Betonung phonologisch relevant, wobei die alten Akute oft als Intonation interpretiert werden

    in der nachurslavischer Periode sind dann weitere lange Vokalen durch verschiedene Lautwandel entstanden; die erste war die Monophthongierung von tautosyllabischen Gruppen von Vokalen und /w/ oder /j/; /aw,áw,ew,éw/ produzierte das neue lange /ó/, /aj,áj/ ein /é/, /ej,éj,uj,új,ij,íj/ ein /í/; das lange /ó/ hat sich später ins /ú/ entwickelt, was heute im SK Wort kľúč, bzw. CZ klíč (<- PSl *kljawčju) zu beobachten ist

    weitere Längen sind durch die zwei Liquidametathesen entstanden; die erste betraf die Gruppen von Vokalen und Liquiden /l,r/ am Anfang des Wortes (z.B. *ar'dla -> CZ/SK rádlo), die zweite auch die restlichen (z.B. war'ná -> CZ vrána); die Reflexen von diesen Längen sind nur teilweise erhalten





  • 0468448301495370081670410731561107814813
    al-caid 20.01.2015 - 10:15:58 (modif: 07.05.2016 - 15:22:54) level: 1 UP [2K] New Content changed
    The národ has length due to the Dybo's law, of course. (Roman Sukac 2013)

    slovnik - https://kyberia.sk/id/7814765

    - z praktickych dovodov, w zodpoveda v PIE /u̥/, x nasmu /ch/, nosovky (ę,ǫ) maju ohnik atd.
    - dlzen, resp. acute (´) ma vyznam podla konvencii v danom jazyku a lokalnej fonologii: v PIE oznacuje palatalne plozivy /ḱ,ǵ,ǵʰ/, v ZH stupajuci ton, v inych jazykoch (balt.,slov.,GOT,ONor,IRL...) dlhu samohlasku; dlzne su vo viacerych jazykoch (LAT, sans.) vodorovne; pre SC a LI vid tu
    - poradie fonetickych zmien je relativne, no nie pevne
    - v slovniku je spravidla uvedena len skratka oznacujuca zmenu


    protoindoeuropsky prajazyk a jeho zmeny (do cca 2000 BCE)

    - pod praindoeuropcinou (PIE) sa mysli hypoteticky jazyk, ktory sa zhruba pred 6-7 tis. rokmi zacal rapidne sirit v okoli Cierneho mora; datovanie je velmi kontroverzne, kedze spaja material zo spolocnej slovnej zasoby IE jazykov (ktora uz obsahuje techniku z neolitu) s archeologickymi objavmi; kazdopadne slo o jazyk expandujucej kultury, a zhruba od 4.tis. BCE sa kvoli ken.-sat. izoglose oddeluju prve narecia na okrajoch uzemia, kde sa PIE pouzivalo - ide najprv o protojazyky anatolskych a tocharskych, o nejake to tisicrocie neskor aj keltskych, germanskych, greckych a italickych skupin; protojazyky baltoslovanskej, indoiranskej, a thrackej skupiny sa vyvijaju spolu trochu dlhsie

    - v PIE sa slová tvorili v podstate rovnako ako este v PSl, pricom dnesna SK tiez nie je velmi odlisna: zo synchronneho hladiska (teda "in action"), 1. derivaciou lexikalneho korena s priponou (najma -n-, -t-, -r-, -w-; dalsie vid tu) sa vytvoril kmen slova, nasledne 2. sklonovany gramatickou koncovkou podla potreby (napr. v *bʰer-o-h2 "beriem" je *bʰer- koren, *-o- pripona a *-h2 koncovka)
    - dalsie kmene sa vytvarali ablautovou variaciou (niektore stupne mohli mat specificky vyznam, ako slovesne "formy" v arabcine) korenovych samohlasok, spajanim korenov, alebo ich reduplikaciou
    - ked sa ablautova samohlaska vyskytla na konci pripony, islo o tzv. thematicky koren, ktory mal vlastne sklonovanie (preto PIE 1.os.sing. *bʰer-o-h2/2.os.*bʰer-e-si -> CZ beru/bereš, no pri athematickom 1.os. *h1es-mi/*h1es-si -> CZ jsem/jsi); z ablautovych variacii vznikla pre vacsinu PIE slovies dvojica korenov, jeden thematicky, pouzivany pre perfekt (terminativny/dokonavy minuly cas; v PSl sa z neho potom tvori pritomny cas), a jeden athematicky pre aorist (pre nedokonavy resp. neurcity; z neho vznika v PSl neurcitkovy kmen)
    - gramatika sa rekonstruuje podla kategorii v dolozenych jazykoch, predovsetkym spolocnych znakov: preto sa predpoklada, ze PIE mal napriklad 8 padov (ako SK + ablativ, mozno navyse aj lativ, urcujuci "smer" ako v HU), 3 cisla (singular, dual a plural; plus mozno kolektivne cislo pre latky a zivly, tvorene cez affix *-orh2 resp. *-ōr) ci 2 rody (nezivotny, teda stredny, a zivotny, z ktoreho vznikol muzsky a zensky); podla reflexov laryngal sa odlisuje viacero sklonovacich osnov, v OCS su dolozene o- (napr. *gʰordʰ-os "ohrada, hrad, mesto", lok. *gʰordʰ-ey), jo-, a- (*gʷen-eh2 "žena", gen. *gʷn-eh2s), ja-, i- (*nokʷt-is "noc", nom.pl. *nokʷt-es), u- (*doru "drevo", gen. *drews), a zvysky po konzonantickych r- (*bʰreh2-tēr "brat", gen.*bʰreh2-tres), en-, ent-, n-, s- a ú-
    - vyznamovo relevantny mal byt aj prizvuk, ktory bol volny, no posuval sa napr. pri athematickych slovesach v plurali, ako aj ton slabik
    - vysvetlenie znakov (teda PIE "fonologia") je tu
    - a teraz jednotlive zmeny datovane do PIE-post.PIE obdobia:

    PIE-abl. - ablaut: variacie samohlasok v ramci korena podla vyznamovo relevantnych osnov, zvycajne po troch kmenoch, v ie.terminologii stupnoch (plny, teda e-,o- a nul.; e- a o- sa dalej delia na dlhe a kratke stupne)
    kent.-sat. - kentum-satem izoglosa: ide skor o tendenciu nez jazykovu zmenu - rozdiel medzi velarnymi /k,g,kh,gh/ a labiovelarnymi /kw,gw,gwh/ spoluhlaskami sa postupne straca (podla vacsiny okrem Matasovica labiovelarny charakter mizne az hlboko v PBS obdobi); prebieha v ARM, IN, IR, PBS, ako aj protothractine, no nie v GR, PGer atd., ktore sa z praindoeuropskeho kontinua oddeluju trochu skor: tam prebieha kentumizacia, teda /k,g,kh,gh/ sa spajaju s palatovelarmi /ḱ ,ǵ, ǵh/ a rozdiel oproti labiovelaram ostava; nazov vychadza z reflexie vyrazu *ḱm̥tóm "sto" -> LAT centum (/kentum/; /ḱ /->/k/) ale! -> sans.IN śatam (/ḱ /->/s/; vid dalsie)
    PIE-depal. - depalatalizacia palatovelar /ḱ ,ǵ/ pred rezonantami a zadnymi samohlaskami
    sat. - satemizacia: palatovelary /ḱ ,ǵ/ -> (zrejme postupne cez /ć,ď/ ->) /s,z/; datovanie podla Matasovica; podla Kortlandta prebehla az po RUKI
    assib./t/ - assibilacia skupin dental; PIE skupiny /dt/, /tt/ či /tst/ -> PBS,IR,GR /st/, no AL,ARM,LAT -> /s/; v PGer su oba varianty, IN skupiny zachovava (Rejzek A5d); aj v PSl funguje este fonotakticky
    RUKI - "ruki" pravidlo: /s/ pred /r,w,k,g,j/ -> /š/; ak nasleduje /o,a/ -> PSl /x/; v balt.,IR,IN,AL,ARM -> /š/ alebo /s/; vraj; no to /x/ je kontroverzne
    uml.laryn. - hypoteticke laryngaly sa koncom PIE obdobia zrejme zjednocuju, a to vsade okrem protoanatolciny (tu spadaju /h2/ a /h3/, ktore su este dolozene v chetitcine ako jednotne /h/); v PBS, ako aj vo vacsine inych IE skupin, sa prejavuju na samohlaskach, ktore predlzuju regresivne (/eh1/ -> /ēh/; /eh2/ -> /āh/; /eh3/ -> /ōh/; /oh1,2,3/ -> /ōh/) alebo umlautuju progresivne (/h1e/ -> /he/; /h2e/ -> /ha/; /h3e/ -> /ho/; na /o/ nemaju vplyv)


    baltoslovanske kontinuum (cca 2000 BCE - 450 AD)

    - protojazyk baltickej a slovanskej skupiny jazykov (PBS) sa zaciatkom 2.tis. BCE zacina oddelovat od kontinua, v ktorom byvalo este zhruba s proto-indoirancinou (IN,IR) a proto-thractinou (okrem TH a fryg. snad aj AL,ARM); este stale ide o velmi hlboky pravek; PBS je kontroverzny konstrukt, neda sa aplikovat na vsetky slova - najma tam, kde malo vplyv RUKI pravidlo; kazdopadne, balticka a slovanska skupina sa v 2.tis. BCE az do nasho letopoctu vyvijaju spolocne
    - pod PBS sa teda mysli rekonstruovany stav okolo 2000 BCE

    oxyton. - PBS oxytonéza: vznik koncoveho prizvuku (oxytonu) v paradigmach sklonovania (napr. *mogʰ-mus -> *mogʰ-mus "môžeme"; v niektorych slovach to feeduje Hirt.z., presuvajuc prizvuk o slabiku: napr. PIE dativ *gor-eh2mus -> PBS gor-āhmus, Hirt.z. -> *gor-hmus "horám"); prvy zakon, ktory je spolocny pre PBS, obe "skupiny" sa po diskrepancii kvoli RUKI pravidlu opat vyvijaju spolu (Kortlandt 6)
    PBS-konc. - umlaut koncoviek *-om -> *-um (v CSl sa nasalizuju, v balt. -m odpada); zaroven odpada koncove /d/ a /t/; koncove /s/ v o- a u-osnovach zanika neskor, len v slov.jazykoch
    Hirt.z. - Hirtov zákon: ak bol prizvuk v slabike nasledujucej po slabike uzatvorenej laryngalou, presunie sa na tu predoslu; funguje na neablautovatelnych samohlaskach, resp. slabikotvornych sonorantoch v koreni: napr. PIE *dʰuh2m-os -> PSl *dúmu (tiez LI dúmai, no CGr θυμς) -> SK dym
    PBS-son. - PIE slabikotvorne sonoranty /l,m,n,r/ stracaju slabikotvornost a realizuju sa so samohlaskou /i/ alebo /u/, ak nasleduje labiovelara
    PBS-delab. - labiovelary /kʷ,gʷ/ stracaju labialny charakter (-> /k,g/)
    Wint.z. - Winterov zákon: kratke samohlasky /e, o, a/ (resp. h2e) sa pred znelymi neaspirovanymi plozivami (teda /b,d,g,ǵ,gʷ/) predlzuju a zaroven dostavaju prizvuk: (/h2e/->)/a/->/á/, /o/->/ó/(->/á/ potom podla PBS-uml./o/; napr. PIE *h2ebl̥s -> PBS *abl̥s, Wint.z.,PBS-son.,PBS-konc. -> PSl *á'blu "jablko")
    deasp. - deaspiracia aspirovanych ploziv ako /bʰ, pʰ, kʰ/, resp. ich zjednotenie s "normalnymi" /b, p, k/; v IR/IN je aspiracia scasti zachovana; podla Kortlanda prebieha este pred RUKI: rozdiel medzi "normalnymi" a "aspirovanymi" v post-PIE podla neho spocival v opozicii ejektivnej/ustnej vyslovnosti, ktory by sa stratil pred Wint.z. rozpadom ejektiv (teda vlastne preglotal) na znelu plozivu a laryngalu (Kortlandt 2 a 11)
    laryn. - elizia hypotetickych laryngal; v tomto stadiu (teda bez rozlisenia h2 a h3 od h1 ako v anatolskych jazykoch) su dolozene este v ARM a GR ako spiritus asper (zaciatocne /h/), v IN/IR vyvolali aspiraciu niektorych spoluhlasok; podla Kortlandta a Holzera ostavaju este v balt. a PSl v slabikach so samohlaskami ako tzv. akut /'/
    uml./ew/ - PIE /ew/ -> /aw/; ak nasleduje spoluhlaska, -> /jaw/ (Kortlandt 14)
    PBS-uml. - straca sa rozdiel medzi PIE /o/ a /a/ -> ostava len /a/, plati aj pre dlhe; tu sa baltoslov. areal rozpada, kedze dlhe balt. /ō/->/uo/
    IS.z. - Illic-Svitycov zakon: neutra o-osnovy s prizvukom na koreni sa menia na maskulina


    rozmach a rozpad praslovanciny (cca 450-900)

    - do I.palatalizacie bola praslovancina (PSl), spolocny predok vsetkych slovanskych jazykov, v podstate baltickym jazykom, do velkej miery, ak nie uplne, zrozumitelnym po celom kontinuu baltickej skupiny; jazykom, co rekonstruujeme ako PSl, sa asi nehovorilo v "pravlasti" na severovychodnom upati Karpat, ale skor v case expanzie k Dunaju a avarskej nadvlady; vzhladom na jej rozsirenie okolo roku 600 po velkom uzemi Europy, v naslednych storociach doslo ku viacerym zmenam tak na vseslovanskej (CSl) urovni, ako aj k rozpadu na dialekty (zSl, jSl, vSl, ONg, sol. atd. podla izoglos)

    - pri porovnani s PIE bola praslovancina roku 600 (no aj OCS o tristo rokov neskor) pomerne archaicky jazyk: fungovalo napriklad rozlisovanie aoristoveho a perfektoveho, v PSl chapani "neurcitkoveho" a "pritomneho" kmena slovies; novinkou boli tzv.sigmaticke aoristove korene (zachovale riedko, napr. v konjuktive s bych) vzisle z tych, co sa koncili na rezonant (samohlasku alebo sonorant)
    - v SK tieto rozdiely zanikli scasti kvoli zjednocovaniu paradigiem podla jedneho alebo druheho kmena (no ostalo par "vynimiek" napr. 1.os.sing. PIE perf.kor. *h1es-mi -> CSl/OCS prit.kor. jes-mь -> SK som, no 3.os.pl. PIE *h1s-ont -> CSl/OCS neur.kor. s-ǫtь -> SK ), a scasti kvoli tomu, ze aorist bol uplne nahradeny jednotnym minulom casom tvorenym z l-pricasti
    - v PSl boli zrejme dva typy prizvukov, a to pohyblivy a pevny; stare laryngaly zrejme prezivaju, predstavuju tzv. (stary) akut, ktory sa casto interpretoval ako stupajuci ton (rising pitch; casto oznaceny ako /ő/, tu ako /'/ na konci slabiky); vplyvom Dybovho a Meilletovho zakona sa prizvukovy system radikalne meni: vznika novy druh pevneho prizvuku, alternujuci v ramci sklonovania medzi prvou slabikou koncovky a korenom; ten neskor vplyvom Stangovho zakona dostava novy ton, tzv. neoakut, ktory sa u nas casto prejavuje predlzenim slabiky
    - pod PSl sa mysli najma stav okolo 600 AD, alebo pripadne pred I.pal., teda okolo 400 AD; ak sa prida balt., mysli sa tym, ze etyma je dolozena aj v sucasnych balt.jazykoch; rekonstrukcie PSl slov sa preto tiez lisia oproti zdrojom (napr.PSl *awiká oproti Rejzekovmu *ovьca), kedze tie spravidla zohladnuju len zdroje po vzniku OCS, a nie napr. glosy a vypozicky v mGR ci druhych jazykoch

    I.pal. - prva regresivna palatalizacia (vyslovnost velar sa pred prednou samohlaskou /e,é,i,í/ posuva na tvrde podnebie, palatium: napr. /k/ pred /e,i/ alebo /j/ -> /č/, /g/->/dž/, /x/->/š/); zmena uz nezasahuje balticke jazyky
    III.pal. - "tretia", teda progresivna palatalizacia (velary po /i,í/ sa menia na palataly, napr. /k/ -> /ť/ atd., vsesl., no reflex /x/ je v zSl /š/, inde /s/ (tato izoglosa je vsak novsia); prasl.*awiká -> *awiťá; na rozdiel od I. a II., /e/ tuto zmenu nevyvolavalo, zasiahlo to aj velary po /n/ alebo /m/)
    uml.pal. - umlaut (prehlas) samohlasok po palatalnych spoluhlaskach (*awiťá -> *awiťé)
    monoph. - monoftongizacia (teda diftong/dvojhlaska sa meni na samohlasku: /aj/ -> /é/, /au, eu/ -> /ó/ -> /ú/, /ej/ -> /í/ atd.: *kwajtu -> *kwétu -> *květъ)
    depal. - depalatalizacia samohlasok (/é/ -> /á/; napr. *čésu -> čásъ -> čas; *awiťé sa meni zas na *awiťá); PSl *e sa zrejme vyslovovalo viac otvorene, podobne ako v skand.jazykoch alebo nasom /ä/
    liq.p. - proteza (predsunutie) likvid (napr.prasl.*údra -> *wúdra -> vydra; v cs.najma /w/ pred zadnymi a /j/ pred prednymi samohlaskami; zaroven (delab.) /w/ -> /v/, teda vlastne bilabialna frikativa /β/: *awiťá -> *aviťá); posledna vsesl. zmena; Holzer 5-6
    II.pal. - druha reg.palatalizacia (/k/ pred prednou samohlaskou alebo /j/ -> /ť/ atd.; napr.OCS rǫka -> plural rǫcě; Čech -> Česi); mimo zSl prebehla aj vo sekvenciach s -v-: napr. *kwajtu -> *kwétu -> *ťwétu -> OCS цвѣтъ; zasiahuje teda vSl na juh od Smolenska a vychod od Polesia, ako aj narecia na juh od rumunskych Karpat (dnesne BG,SC,SL); II.pal. vobec nie je dolozena v ONg; tato zmena vytvara vobec prve izoglosy dochovane v slov.jazykoch; Holzer 7
    1.liq.met. - prva metateza (presmycka) likvid; prebieha na zaciatku slova v akutovanych skupinach *ar'-/al'-; likvida sa presmykne na zaciatok a slabika sa predlzi, napr. *ar'dla -> *rá'dla (-> radlo); vsesl.zmena, Holzer 10
    Dyb.z. - Dybov zakon: ak v prizvukovanej slabike neni akut, prizvuk sa presunie na slabiku nasledujucu); tymto sa podstatne meni prozodicky system jazyka - vznika tym nova akcentova paradigma (b), kde prizvuk alternuje medzi poslednou slabikou korena a prvou koncovky (napr. *džen-á', gen.pl. *džen-u -> *džená', *dženu; uml.skr. -> *žena (kr.neoakut), *ženъ (Stang.z. -> ženъ, s kr.neoakutom -> CZ žen, SK žien - len v SK kr.neoakut vedie ku kompenzacnemu predlzeniu); pri povodne viacslabicnych slovach, ako napr. národ (<- *náradu) Dybov zakon vytvara kratky neoakut na druhej slabike, podla Sukaca kontrastujuci s povodnou dlzkou, ktora sa potom zachova (preto mame CZ/SK reflexy *móže z *mažétъ, no v inf. CZ moci a SK môcť); zmena je vsesl.
    Meil.z. - Meilletova metatonia: akut zanika, ak slovo nema prizvuk, alebo je na slabike, co je az po akute, inak spada s prizvukom; vsesl.zmena
    skup.pal. - palatalizacia skupin /kt/->/kť/; Holzer 13-14
    delab. - delabializacia (/ú/ -> /ý/: prasl.*súnu -> *sýnъ -> syn); nove /ú/ vznika na to z dlheho /ó/ (napr. FIN/ONor *Rótsi -> vSl *Rósi -> *Rúsi -> Русь); vsesl., Holzer 15,17
    1.assib. - prva asibilacia zasahujuca vysledky II. a III. palatalizacie (/ť/ -> /c/, /ď/ -> /dz/; *aviťá -> *avicá); nezasahuje vysledky skup.pal.; vsesl., Holzer 16
    2.liq.met. - druha metateza likvid; zasahuje vsetky sekvencie ar/al resp. er/el, na zaciatku aj v strede slova, vysledkom su tiez predlzene slabiky: napr. *melka -> *mléka -> CSl *mlěko (-> mlieko), resp. *gardu -> *grádu -> CSl *gradъ (-> hrad); v CZ/zSK/vSK sa predlzuju len slabiky v strede slova: napr. *alkuti -> *lakuti -> CSl *lokъtъ -> CZ loket, no v mSK/SC *lákuti -> *lakъtъ -> SK lakeť, SC lakat; v PL metateza prebieha bez predlzovania (cf. PL łokieć, mleko, gród) zmena neprebieha v pomor.jazykoch, vo vSl sa prejavuje ako tzv.polnoglasie, pridanim dalsej kratkej samohlasky (lokoť, moloko, gorod); podobne v skupinach s /i/: /ir/ vo vSl -> /er/, u nas a v jSl ale -> /ri/, co feeduje uml.skr. -> /rь/ a uz mimo BG/PL taut.liq. -> /r/), Holzer 20
    uml./a/ - umlaut kratkeho /a/ -> /o/, suvisiaci s uml.skr. (*avicá -> *ovicá; *mléka -> mléko; vsesl.); vsesl., no prinajmensom v sol.BG zavisi od kontextu; vacsina slov.vypoziciek v HU (napr. rab, ladik, széna oproti rob-iť, loďka, seno) tuto zmenu tiez neodraza; Holzer 23
    uml.skr. - v urcitom obdobi po PSl stratila dlzka slabik fonologicky vyznam; vysledkom bol dalsi umlaut, skratenie indoeur.samohlasok, a nasledna prva epenteza dh.pridanie jerov tam, kde sa dve spoluhlasky za sebou tazko vyslovovali: /i/ -> /ь/; /u/ -> /ъ/; navyse sa skracuje /á/ -> /a/ (*ovicá -> *ovьca) a zaroven /é/ -> /ě/ (*mléko -> mlěko) na konci slov, pricom sa straca akut, tato zmena vsak prebieha az po uml./a/; v CZ/SK prebehlo zrejme v zavislosti od prizvuku, dlzka sa zachovava predovsetkym na stupavych tonoch (akutoch); Holzer 24-26, 31
    prav.ot. - pravidlo otvorenych slabik: podobne ako dnesna taliancina, v OCS koncia slabiky samohlaskou, bud normalnou, alebo aspon jerom; zrejme vzniklo ako dosledok skratenia a fungovalo zhruba do konca 9.storocia, ked sa zacal prejavovat Havlikov zakon
    nas. - nazalizacia (tautosyllabicke /in,en/ alebo /im,em/ -> /ę/, /on/ alebo /om/ -> /ǫ/ atd.; napr.ie.pent-, gr.pente -> prve nosovky su dlhe, skracuju sa vsak na konci slov alebo v suvislosti s Kapovicovymi zakonmi; OCS pięt -> neskor sl.päť; vidno aj na madarcine: csl.*sǫsedъ -> HU somszéd "sused"), Holzer 28
    akc. - akcentuacia neprizvukovanych slov: v slovach bez prizvuku vznika prizvuk na prvej slabike; prebieha vsesl., Holzer 30
    kont./ъi/ - kontrakcia skupin, predovsetkym koncoviek /ъiь/ resp. /ъjь/ -> /ý/; ak je koncovy jer prizvucny, /ý/ dostava neoakut a udrzi si dlzku aj v CZ/SK (napr. v *mladъjь -> mladý); /ý/ spada v jSl s /í/, u nas trochu neskor, ostava v PL a vSl; Holzer 32
    jot. - jotizacia: skupiny dental a /j/ sa palatalizuju: napr./sj/->/š/, *dusja -> duša, zhruba posledna vsesl. zmena, Holzer 33
    2.skup.pal. - palatalizacia skupin /kť/ a /xť/ -> /ť/; Holzer 34
    2.assib. - druha assibilacia: /ť/ a /ď/ vytvorene jotizaciou sa menia v SK/CZ na /c/ resp. /dz/, no zalezi podla kontextu a narecia, či sa /dz/ nevyvija dalej na /z/ (v stred.SK napr.nie); je to vsesl. zmena, no s roznymi vysledkami (napr. v RU /č,ž/, v OCS/BG /št,žd/, v SC /ć,đ/...); PSl rekonstrukcie zdrojov, ako napr. u Vasmera ci Rejzeka, sa vacsinou orientuju podla stavu prave pred touto zmenou (cca 1.pol.9.st.)
    3.assib. - vysledok 2.assib. v zSl bol /c,dz/; v CZ priestore vznika asi este v 9.st.dalsia inovacia /dz/ -> /z/, dosahujuca zhruba po Male Karpaty, ale aj jazyk Kievskych listov (pannonsku slovancinu) a scasti aj Povazie; Holzer 35
    Ivs.z. - 1.Ivsicov zakon; posun prizvuku z dlhych slabik bez akutu na predoslu slabiku (Holzer 36)
    Stang.z. - Stangov alebo 2.Ivsicov zakon; posun prizvuku zo slabych (ale este nevypadavajucich) jerov na predchadzajucu slabiku (Holzer 37); pri urcitych podmienkach - v CZ ide o vyrazy s AP (b) a (c), kde po predlzovanej samohlaske nenasleduje neznely obstruent, v sSK sa predlzuje /e/ a /o/ v slovach s AP (b), v SC ide trebars vseobecne o dlhe slabiky - dostavaju novoprizvukovane slabiky neoakut, co vedie neskor k ich predlzeniu
    uml./jь-/ - umlaut zaciatocnych skupin /jь/ -> /i/ (napr. v *jьgьla -> ihla); prebieha este pred Havl.zakonom smerom z juhu ci vychodu, nezasahuje CZ ani Zahorie; Holzer 40
    taut.liq. - vznik druhotnych slabikotvornych likvid (z tautosyllabickych teda jednoslabicnych sekvencii ьl/ьr: napr. prasl.*wilku delab.,2.liq.met.,uml.skr. -> *vlьkъ -> *vl̥kъ -> vlk); tieto sekvencie sa v SC/sSK, neuchytia na zaciatku resp.konci slov, a tak nastava 2.epenteza jerov (2.ep.jer.: *néslъ -> nésъlъ -> niesol); inovacia ide smerom zo SC (v case este pred nas.) k nam na sever (kedze este prebiehol Stang.z.), Holzer 27, 45, Pauliny §18
    Kap.z. - Kapovićove zakony o pretonickej kvantite: prvy (Holzer 41) je tzv. zakon o dvoch morach (dlha samoh. ~ 2 mory, kratka ~ 1, jer ~ 0.5), skracuju sa dlhe slabiky pred prizvukom, po ktorych nasleduja 2+ mor (napr. *vrá'na -> CZ vrána; avsak inst.sing. *vrá'nojǫ -> *vranojǫ, kontr.,dipht. -> vranou); druhy (Holzer 42) o 4 slabikach, skracuju sa druhe slabiky v slovach o 4+ slabikach; zatial kontroverzne, podla Kortlandta je dlzka v CZ/hor.luž. slovach s AP (a) druhotna
    tilg. - "tilgung", teda zanik stareho akutu; vyrazne sa tym meni prozodia jazyka: v CZ/SK sa dostava do popredia dlzka slabik, pricom v CZ (a zSK) sa dlzka akutovanej slabiky zachovava, ak v dalsej nenasleduje cluster (teda *krá'va -> CZ kráva, no *brá'trъ -> bratr), v sSK sa (podobne ako v SC) straca; stracaju sa vsetky akutovane dlzky vo viacslabicnych slovach (napr. *sěverъ -> sever, *sǫsědъ -> sused); podobne sa skracuju aj neakutovane dlzky; Holzer 43


    ceskoslovenske dialekty (od cca 900)

    - zapadoslovanske kultury sa od casov Karla Velkeho dostavaju do stale intenzivnejsieho kontaktu so stredoeuropskou latinskou kulturou; okrem mnozstva vypoziciek z latinciny a hornej nemciny dochadza k novym upravam ako obnovenie dlzky ako merkmalu samohlasok a izolovanym zmenam v ramci ceskoslovenskeho, a neskor zapadoceskeho arealu; na stredne Slovensko pritom prenika niekolko inovacii zo SC

    - zaroven sa zjavuje starosloviencina (OCS), teda prvy spisovny slovansky jazyk: mame suvisle texty poskytujuce bohaty nahlad na lexiku aj gramatiku; nakolko fungoval ako "administrativny" jazyk na Morave je tazke povedat, kedze zrejme moc komplexny aparat Moravane nevytvorili a ine kmene v oblasti ich vplyvu ako Blatensko, Cechy, Zlicane, Nitra ci luz.Srbi sa zrejme bavili svojimi dialektami; nalezy z Bojnej, ako aj niektore vypozicky v CZ/SK napovedaju o misiach v romanskom alebo bavorskom jazyku; OCS sa ale takto zabehala v Bulharsku, ako aj u Srbov a Chorvatov, neskor tiez na Kyjevskej Rusi a v Moldavsku; v Cechach sa pouzivala v cirkevnom prostredi, asi len v klastore v Sazave do konca 11.st., podobne v Uhorsku v Tihany, kde ju vsak doniesli kievski mnisi za Andreja I.; potom este asi neskor v okrajovych oblastiach vychodu SK, ktore svojho casu (13.-14.st.) zrejme patrili Halici
    - v obdobi medzi PSl-CSl sa vyrazne menila prozodika: okrem dlzky a prizvuku sa stava dolezitou aj intonacia (stupava alebo klesava); vsetky podstatne mena mali bud (a) pevny prizvuk so stupavym tonom na koreni; (b) prizvuk so stupavym tonom, alternujuci pri sklonovani medzi poslednou slabikou korena a prvou slabikou koncovky; alebo (c) pohyblivy prizvuk, alternujuci medzi prvou slabikou korena a prvou koncovky (tieto tzv. akcentove paradigmy su v rekonstrukciach vyvoja zaznacene pri CSl zneni aj s dlzkou a intonaciou v nom.sing.)
    - zanika stary akut (AP a); v SC (ako aj v LI) sa meni na klesajuci ton (circumflex; kratky sa znaci casto ako /ȍ/, dlhy ako /ȏ/); Havlikov zakon oslabuje niektore jery, z ktorych su niektore prizvucne, a tento prizvuk sa posuva o slabiku nazad, cim vznika novy stupajuci ton, zrejme odlisny od toho stareho (Stjepan Ivsic ho nazval "neoakut": napr. *kanji -> *konjь -> *kóň -> kôň; podla SC notacie sa znaci kratky ako /ò/, dlhy ako /õ/); AP (b) ma takto neoakuty na prizvukoch v koreni alebo kratke neoakuty na koncovke; pri mobilnej paradigme (c) bol v pripade prizvuku na koreni klesavy (ak vobec nejaky) ton, ktory sa presuval na klitika (napr. predlozky: dlzka sa straca v *na gláve, no ostava v gen. *gláv), len na koncovke mal neoakuty; v RU prizvuky ostali zhruba na rovnakych miestach ako v stadiu po zaniku starych akutov

    - v CZ/SK (a asi aj v PL a vSK) sa upevnuje prizvuk na prvej slabike; hlavnym prozodickym rozlisovacim prvkom sa stava dlzka, ktora vo vacsine slov.jazykov zanika (v PL a vSK asi v 15.st.); zachovava sa na neoakutoch (*karlju -> *krãljь -> kráľ), v CZ (a hor.luž.) aj po akutoch starych (*kar'wá' -> *ka̋rvá -> CZ kráva), v SK pre zmenu vznika dlzka niekedy po kratkych neoakutoch, a to najma v slovach, ktore sa pri strate jerov stali jednoslabicnymi (*babu -> *bàbъ -> *bób -> bôb; na jeroch funguje len ak ide o viacslabicne slovo, napr. *konьcь -> koniec, no *pьsъ -> pes; Krajcovic tento rozdiel vysvetluje tym, ze slo len o slova s -ьcь, avsak Pauliny uvadza aj vyrazy ako sSK kotieľ "kotol"); v niektorych poziciach (napr. v gen.pl. zenskeho rodu/a-osnovy) sa zrejme dlzka analogicky rozsirila po paradigme, rozdielne medzi CZ/hor.luz. a SK/dol.luz. (preto podla Sukaca je v CZ kráva vs gen.pl.od krav, a v SK krava vs gen.pl.od kráv); dalsie dlzky vznikaju pri kontrakcii slabik s /j/ (napr. CSl *pojasь -> pás)
    - pod CSl sa mysli priblizny stav slova okolo r.900, ktory mohol byt este zrozumitelny po vsetkych slovanskych nareciach
    - pre narecia, z ktorych vzisla spisovna CZ, plati trochu ine poradie

    Havl.z. - Havlikov zakon: jery na slabych poziciach (pred samohlaskami, silnymi jermi a v neparnych slabikach) odpadaju; jery na silnych sa vokalizuju (/ь/->/e/, /ъ/->/a,e,o/); zakon prebehne vsesl., no s roznymi vokalizaciami; konkretne sa tu mysli vypadnutie jerov, rozlisovanie slabych a silnych jerov prebehlo zhruba uz pri Ivsicovych zakonoch; ako prva prebehla vokalizacia jerov silnych, v SK zrejme este pred 2.Ivsicovym (ukazuje sa to na dlzkach ako napr. v *konьcь -> vok. *konecь -> 2.Ivs.z. *kone'cь -> vyp.j. *konéc -> koniec), zapadne od Malych Karpat az po nom (*konьcь -> 2.Ivs.z. *konьcь -> vok. konecь -> vyp.j. konec)
    druh.konc. - druhotne koncovky slovies: v CZ/SK zanika -t v 3.os. (napr. 3.os.pl. *nesǫt -> CZ nesou, no RU несут); tiez sa skracuje koncovka neurcitku *-ti, zrejme este pred vypadnutim slabych jerov a jotizaciou (-> -ť; v CZ sa jotacia druhotne straca, no v dokladnom lit.jazyku sa tento tvar pouzival ako supinum); okrem toho vznika asi podla analogie s 1.os.pl. alebo jednosl.slovesami nova singularova koncovka *-mъ, vytlacajuca *-ǫ
    2.jot. - druha jotizacia: vypadnutie slabych makkych jerov na konci slabiky regresivne zmakcuje (napr. *desętь -> *desęť); v jSl neprebieha
    predl. - kompenzacne predlzenie (compensatory lengthening), predlzenie slabik s neoakutom po vypadnuti slabych jerov; v CZ/SK sa nasledne prizvuk presuva na prvu slabiku; vychodiska (zachovanie samohlaskovej kvantity) a vysledky (pevny prizvuk na prvej slabike) tejto zmeny su specifikom CZ/SK arealu, okrem vSK; tu sa prizvuk posuva na predposlednu slabiku, dlzka sa ako fonologicky relevantny jav neskor straca; tiez sa predlzuju jednoslabicne infinitivy slovies (*klasti -> klásť)
    regr.assim. - regresivna assimilacia pri clustroch spoluhlasok, teda spodobovanie podla druhej, zacina po vypadnuti slabych jerov podla Havl.z.; Holzer 51
    kontr. - kontrakcia slabik s /VjV/ na dlhe slabiky (*pojas -> pás); v CZ funguje dlhsie (napr. moje -> mý), v SC prebehla este pred Havl.z.
    denas. - denazalizacia: /ǫ/ -> /u/, /ę/ -> /ä/ resp. /a̋/; vyslovnost zadnej nosovky /ǫ/ sa v OCz, OSc a ORu posuva dozadu a napokon nosovost straca, az je z nej /u/; v SL sa nosovost straca este na pozicii ako /o/, v PL sa vyslovnost posuva dole na /ą/, v BG sa neposuva, no straca nosovost a spada s /ъ/; predna /ę/ straca nosovost zhruba v tom istom case a vytvara nove /ě/, ktore vo vych.mBG, a ORu spada s /ja/ (resp.regresivne zmakcuje ako /'a/); v CZ/SK je vyslovnost najprv viac vzadu, ako makke /ä/ (resp. dlhe /a̋/; dalsi vyvin vid tu), nasledne sa meni podla kontextu; podla Lunta bola vyslovnost CSl /ě/ rovnaka ako pri /ä/, rozlicny zapis sa vsak udrzuje kvoli jednoznacnosti
    uml./ě/ - umlaut otvoreneho /ě/; v CZ/SK sa rozlisovalo dlhe a kratke, a podla toho bud zmakcuje predoslu spoluhlasku /'e/ (*lěvý -> *ľevý -> SK-depal. ľavý) alebo sa meni na /é/ (*bě̄lý -> *bély -> dipht. biely)
    uml.CZ - "cesky" umlaut prebieha v 13.-14.st. na zapade CZ: makke /'a,'o/ -> /ie/ (tym spadaju reflexy CSl kratkeho /ę/ a dlheho /ě/), /'u/ -> /i/ (Rejzek C1)
    glot. - glotalizacia: v OCz a zrejme uz aj kievskych dialektoch (-> UA) sa vyslovnost /g/ meni zhruba v 12.st. najprv na frikativu /γ/ a zaciatkom 13.st. na znele /h/
    res./rʼ/ - makke /rʼ/ -> /ř/, prebieha zrejme na zap.CZ a v PL, zhruba v 13.st.
    CS-depal. - depalatalizacia spoluhlasok; zanika parova makkost pri vacsine z nich, z bilabial sa oddeluje /j/ (/bʼ,pʼ,vʼ,mʼ/ -> /bj,pj,vj,mj/), u ostatnych sa straca (/sʼ,zʼ,čʼ,šʼ,cʼ/ -> /s,z,č,š,c/; v CZ aj /ľ/ -> /l/; vo vSK ostavaju vsetky) alebo nadobuda charakter fonemy (/d,t,n/ vs /ď,ť,ň/; v SK aj /ľ/); (Krajcovic §17)
    clust. - zjednodusovanie clusterov, skupin spoluhlasok v dosledku straty jerov; sem patri trebars assibilacia skupin /čs/ -> /c/, ktora prebehla niekedy po 13.storoci (v OCz este dolozena nie je: napr. čstiti "ctit"); skupiny /šč,ždž/ sa zjednodusuju na /šť,žď/ (Krajčovič §30); zmena zasahuje aj CZ; v sSK sa zjednodusuju skupiny so slabikotvornymi rezonantami na zaciatku alebo konci slova pridanim samohlasky (napr. *větrъ -> *vétr -> vietor; vs CZ/zSK vítr; vLAT missa -> *mьša -> *mša -> omša; vs CZ mše; Pauliny §18); neskôr vzniká z clusterov *p a plozív nové /f/ (napr. *bьčela -> regr.assim. *pčela -> /fčela/; tu debata)
    ep./st/ - epenteza /t/ v skupinach po /s/ s nasledujucou samohlaskou; prebieha len v CZ/SK, zrejme doteraz ;) podobna zmena prebehla aj v TH (Georgiev 1977: 173); v CZ zasahuje aj skupiny s /čr/ napríklad OCz črěvo -> CZ střevo
    uml./y/ - vyslovnost /y/ spada v CZ/SK/SC s /i/; pri dlhom /ý/ v CZ a juz.sSK dialektoch s /ej/ (Rejzek C4)
    diphth. - diftongizacia: zmena dlhych samohlasok na dvojhlasky; CSl /ě/ -> /ie/, /ó/ -> /uo/ (okrem zSK), /ú/ -> /au/ (len CZ), (/ę̄/ ->) /a̋/ -> /ia/ (len sSK)
    lab.dis. - dissimilácia labiál: skupin /vVb/ -> /lVb/, napr. svoboda -> sloboda; len v sSK/SC, foneticky ide vlastne o spadanie /v/ a /l/ vnutri a na konci slabik do /w/
    SK-depal. - depalatalizacia samohlasok /je/ -> /o/ a /jä/ -> /a/, po zmakcenych /ď,ť,ň,ľ/ zas /'e/ -> /'a/ v sSK (*popěl -> *popjel -> popol)
    2.uml.CZ - nove dlhe samohlasky v CZ vznikaju po 15.st. dava /uo/ -> /ů/, /ie/ a /é/ -> /í/; tiez /au/ -> /ou/ (Rejzek C5)

    vyznamnou zmenou je napokon aj kodifikacia spisovneho jazyka - v SK mala takyto vplyv Kralicka Bible, Bernolak a Stur, cim sa dovtedy dialektalne specifika stali dominantnymi po celom uzemi, kde sa v danom jazyku ucilo a pisalo
  • 0468448301495370081670410731561107725917
    Synapse creator 09.10.2014 - 18:35:55 (modif: 11.10.2014 - 11:16:08) level: 1 UP [6K] New Hardlink Content changed

    toto by mala byt schematicka mapa nareci praslovanciny (presnejsie kontinua slovanskych dialektov) zhruba od r.600 po 1000 podla Georga Holzera (Wiener Slavistisches Jahrbuch 43 z r.1997, s.87-102); ide o aplikaciu Schmidtovej vlnovej teorie: ciary predstavuju izoglosy, teda narecove specifika, ktore vznikali viacmenej nahodne na tomto uzemi; po r.1000 bolo kontinuum pretate rozsirenim nemciny a madarciny v Podunajsku, ako aj vplyvom uradnej polstiny v kralovstve Piastovcov a staroslovienskej literatury na Rusi

    wtf2.png

    cisla su odkazom na jednotlive inovacie (zjednodusene zakreslene), ktore sa sirili smerom, ktory oznacuje sipka (ak sa smer inovacie da zistit: pri §6 napriklad nie); napriklad §16 nam ukazuje, ze niekedy medzi 600-1000 za skupiny hlasok tl/dl zacali zjednodusovat na proste -l (napr. slov. šidlo vs srb.ch. šilo), pricom tato zmena zacala niekde na juhu, sirila sa smerom na sever a vychod a dosla zhruba po Alpy, Karpaty a Bielorusko, kde narazila na druhu inovaciu (§16a: tl/dl -> kl/gl), ktora sa odtialto rozsirila do vychodnych polskych a pomoranskych nareci; vacsina inovacii je ale kompatibilnych, a preto jazyk Kievskych listov ("stara panoncina") ukazuje tak typicky "zapadoslovanske" (zmenu tj/dj -> ť/ď), ako aj "juhoslovanske" (tl/dl -> l) javy

    narecia zhruba v r.1000 sa oproti praslovancine z r.600 odlisovali tymi inovaciami, ktore ako vlny cez ich uzemia presli; co ma znamenat ta anomalia na strednom Slovensku sa ma radsej nepytajte ;) a to este Holzer slovenskym dialektologom neuznal, ze by tam mala siahat aj 17-ka

    v kratkosti si zhrnme, ako to zhruba znelo (inak platia znaky pre jery ъ - teda slabe /u/, ь - slabe /i/, zadna nosovka ѫ /on/ je nase /u/, prasl. x je /ch/, prasl. a OCS ě znie ako /ä/; C znaci akukolvek spoluhlasku okrem /j/):

    1. prasl. *kw/gw/xh -> ťw/ďw/sw (-> OCS cv/zv/sv); inovacia prebiehala z juhu, napr. *kwajtú -> OCS cvět (BG cvet), ale -> CZ květ
    2. II.regresivna palatalizacia: *k/g/x (pred predn.samohlaskou alebo j) -> *ť/ď/ś (-> OCS c/z/s); nezasiahla len etnicky pestre uzemie okolo Novgorodu a Pskova: *krьky -> (metateza likvid) *kьrky -> OCS cěrkov, ale v novgorodskom dialekte ostava kьrky
    3. *ď -> *ź -> dz; prebehlo v Polsku a u nas, no narazilo na §15; *kъnęź -> PL ksiądz, no BG knez
    4. *sk/zg -> *śť (-> ORu šč); *duskáj "doska" -> (gen.) *na duśťé -> RU *na dušče, no OCS *na dъscě; imho zle zapisane, v cestine je to rovnako ako v OCS ("na dosce")
    5. *ś/ź -> s/z; slo z Polska na juh a vychod: *mѫxa "mucha" -> (lok.) *o mѫxe -> BY o musьe, no CZ o mouše
    6. skupiny arC/alC (na zaciatku slova); zmena prebehla vsade, no rozne: na juh od izoglosy ako -> raC/laC, preto psl. *alkuti -> BG lakъt, zatial co na sever od nej ako -roC/loC, napr. v CZ loket; dakujme Sturovi, ze nas zaradil medzi progresivne balkanske narody
    7. dalsi vplyv metatezy likvid: skupiny *CelC -> CalC na sever od linie alebo -> CělC na juh od nej; preto *melka -> polab. mlåkǎ a RU moloko, no -> OCS mlěko -> SK mlieko и пр.
    8. *CalC (prizvucna slabika) -> CálC -> CalC; sice psl. *zalto -> OCS zlato, v par BG dialektoch dlzka slabiky uchovala praslovanske znenie (preto podla neho mame v stredovekej BG zaltarin "zlatnik")
    9. *CarC -> *CárC -> CarC; podobny princip ako §8 prebehol v pobaltskych a polskych jazykoch: psl. *storna -> pob. stórnǎ, oproti SK strana
    10. *CalC -> ClaC -> ClåC; pobaltcina a vacsina polskych dialektov mali pekne, norsky znejuce /å/, ktore vzniklo tam, kde metateza nenarazila na dlhe samohlasky: preto psl. *saldu -> pob. slåd, PL słód, avsak SK slad
    11. zase metateza: zmena z CarC prebehla v niekolkych, vzajomne sa bijucich variantach, a to -> CroC v severozapadnych (§11a; psl. gardu -> PL gród), -> CraC vsade "u Avarov", teda na juh od Sudet a Karpat (§11b; -> OCS grad, CS hrad), a novsia z nich -> CoroC vo vychodnych (§11c, tzv.polnoglasie; RU gorod)
    12. koncovka ie. já-kmena (zensky rod s makkou koncovkou) v genitive ma dva varianty: na juhu nosove ę, na severe otvorene ě; napr. psl. *izu dušjá -> OCS izъ dušę, no v starej CZ z dušě
    13. *tj/dj -> ď/ť (-> z/dz/c podla §8 alebo §15); zasiahla tradicne zapadoslovanske uzemie (CZ, PL, SK, Pobaltie), ako aj Rakusko a Panoniu; juznejsie a vychodnejsie uz vlna nedosla, a tak prasl. *medjá -> CZ meza, no OCS mežda
    14. *ś/ź -> x/γ (prizv. /ch/); novgorodska specialita tam, kde nemali vplyv §4 a §5, dalej sa ale nedostala; *vьś -> novg. вьxo, zatial co CZ vše
    15. *dz -> z; prebehlo po §3 a v CZ (+ luzickej srbcine a sliezskych dialektoch) ho uplne znegovalo; preto dual (dnes plural) *nogě -> CZ noze, ale PL nodzě; slovenske dialekty zachovali vplyv §3 tam, kde *ď (zvycajne -> ź -> dz) vzniklo az neskor, ako zrejme pri slove *medjá -> SK medza
    16. *tl/dl -> l; zmena sa spustila niekde na juhu a narazila zrejme na Alpy a Karpaty: napr. ps. *sjúdla -> SC šilo, avsak CS šidlo; na severovychode narazila na zmenu -> kl/gl (§16a), preto v starej PL mame šiglo
    17. koncovka instrumentalu sing. o-kmena (muz.rod konciaci v gen. na -u) -omъ spada s koncovkou -u kmena -ъmъ: prebehlo zo severu na juh, preto *plѫgomъ -> CZ pluhem a ORU plugъмь, no SC plugom
    18. koncovka inst. sing. á-kmena (zensky rod s tvrdou koncovkou) mala uz v psl. dva varianty: na severe -ѫ (nosove /o/), na juhu po Karpaty -ojѫ; preto v starej CZ s rybú, PL s rybą, zatial co OCS rybojѫ, OSC ribovь; ono to ale aj tak neskor spada