login::  password::




cwbe coordinatez:
866
1551575
6587946

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::973
total children::291
22 K

show[ 2 | 3] flat


Burning A0
nubilis0
zviera0
Nesqwik0
al-caid0
darmozrac0
vrq[Locked_OUT]0
tom_myto0
signifikantn...0
Carbon0
andread0
Fil0
lub0s0
mirex0
Stantekk0
tybyk0
dobso0
IDENTITA1
_1
k0zmonAut1
ondatra1
.truebeliever1
baNANA1
psyjuan1
Kubo..1
Banba2
pajkus2
smrtak2
milton2
tramalia2
2
suchydom2
haju2
hogy2
andos4
zdienka4
janeire4
pyxel5
pe:5
normsko5
merien6
~ cosmic lau...6
Huto6
janicka6
bajecna noto...7
Alenie9
drifter10
jebezchuti11
rubik198312
Amber12
tp12
Mathé15
mister.shadow15
topaz15
fefo15
fazulisko15
(baky)15
jedlovec15
Golev15
kyberbubus15
kstslv16
kik.18
rozmarin18
nadia31
Talianski ch...31
kudu38
sj38
palino38
wo.hu42
michael.willow44
ode52
utopia61
Umbrella umr...63
madved70
CuPeTo77
mzpx77
macrek77
touch me i\'...78
*sykorka*82
his name is ...84
cichlasoma86
, 7▲87
valdemar88
vlastos90
Glegla92
mrkqua93
mmad95
ellisdee95
hars101
tali103
gapa104
zlazuz107
Malyf113
ci boha118
je te tue119
dp135
yshish139
uwe filter144
yesimka150
vposled150
Cervesnicka163
sad&kvet163
ivik164
mezcala169
irma223
lula233
=235
lubomier.sk239
Martini239
.maio255
kamikadze[Lo...281
jzcs301
asebest302
sobi20303
maioiam308
~323
mrkrm330
wsk335




00000866015515750658794608204225
SYNAPSE CREATOR
 dobso      24.08.2016 - 15:21:10 [1K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
https://dennikn.sk/544233/postriekali-lesy-na-zahori-priroda-sa-z-toho-bude-spamatavat-roky/?ref=tit

00000866015515750658794608203549
dobso
 dobso      23.08.2016 - 11:30:08 , level: 1, UP   NEW
BSK navrhuje vznik noveho NP Podunajsko.
http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/9936#
cas 39:38

00000866015515750658794608203547
SYNAPSE CREATOR
 zviera      23.08.2016 - 11:27:51 [20K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK

Robíme na ničnerobení, takto sme robili posledné dva mesiace:

Medvede
21. júl 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím č. 6395/2016 rozhodnutím zastavilo konanie vo veci žiadosti spoločnosti Agria Liptovský Ondrej o udelenie výnimky zo zákazu, na usmrtenie chráneného živočícha – jedného jedinca – medveďa hnedého.

Chémia
14. júl 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 5339/2016 vo veci žiadosti Lesov SR o vydanie súhlasu na pozemnú aplikáciu chemických látok zamieta rozklad Lesov SR a z vlastného podnetu vydáva odborné stanovisko v znení, že projekt použitia chemických látok Vaztak Active a Scolycid C na území európskeho významu SKUEV0344 Starovodské jedliny, SKUEV0225 Muránska planina, chránené vtáčie územie SKCHVU036 Volovské vrchy a SKCHVU008 Horná Orava môže mať samostatne alebo v kombinácií s iným plánom alebo projektom významný vplyv na tieto územia.

Lesné cesty
16. máj 2016
Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. 2016/020600 vydáva súhlas vo veci žiadosti o udelenie súhlasu spoločnosti Mestské Lesy Košice na rekonštrukciu lesnej cesty Lieskovec – Nemcová, k. ú. Košická Belá, ktorá je situovaná v území európskeho významu SKUEV0328 Stredné Pohornádie a chránenom vtáčom území CHVU036 Volovské vrchy za dodržania podmienok, ktoré navrhlo LZ VLK vo svojom vyjadrení k danému konaniu.
1. august 2016
Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. 2016/024075 vydáva pre žiadateľa Mestské lesy Košice a. s. odborné stanovisko k realizácií projektu „Rekonštrukcia lesnej cesty Horný Bankov – Krigrung“ v k. ú. Kamenné, okres Košice I. Predmetnú činnosť posúdil a na základe vyhodnotenia získaných podkladov a rozhodol, že návrh pravdepodobne nebude mať významný nepriaznivý vplyv na CHVU Volovské vrchy a tak nemusí byť predmetom posudzovania EIA, žiadateľ súhlasil so zapracovaním požiadaviek LZ VLK do projektu.
18. júl 2016
Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. 2016/024075 vydáva pre žiadateľa Pozemkové spoločenstvo urbariát – Konyárt Plešivec, Plešivec odborné stanovisko k realizácií projektu „Lesná cesta – požiadna cesta“. Predmetnú činnosť posúdil a na základe vyhodnotenia získaných podkladov a rozhodol, že návrh pravdepodobne nebude mať významný nepriaznivý vplyv na CHVU Slovenský kras a tak nemusí byť predmetom posudzovania EIA, v prípade, žiadateľ súhlasil so zapracovaním požiadaviek LZ VLK do projektu.

Ťažba v rezerváciách s 5. SOP (A-zóna)
20. júl 2016
Okresný úrad Liptovský Mikuláš svojím rozhodnutím č. 2016/2247-027 zakazuje Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec vykonať náhodnú ťažbu v lesných porastoch v navrhovanej A zóne TANAP-u na pozemkoch v Bobroveckej doline, Jaloveckej doline a v lokalitách Parichvost a Mních v k. ú. obce Bobrovce v LHC Liptovský Mikuláš – TANAP, LC Liptovský Mikuláš č 1 v lesných porastoch JPRL: 214, 230a, 230cv, 233b, 207, 206, 204a, 204b, 200a, 200c, 200d, 200e, 202, 192a, 192b, 192c, 192d, 191, 188a, 188b, 187a, 187b, 184, 183, 182, 181, 208, 209, 211a, 211b, 211c, 210a, 210b, 215, 216a, 216b, 217a, 218, 219a, 219b, 219c, 220, 151a, 151b, 151c, 152a, 152b1, 152b2 až do doby vyhlásenia zón TANAP-u.
21. júl 2016
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov svojím rozhodnutím č. 2016/020887 zamieta odvolanie Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec vo veci žiadosti o udelenie výnimky na náhodnú ťažbu v navrhovanej A zóne TANAP-u LC Liptovský Mikuláš č 1 v lesných porastoch JPRL: 214, 230a, 230cv, 233b, 207, 206, 204a, 204b, 200a, 200c, 200d, 200e, 202, 192a, 192b, 192c, 192d, 191, 188a, 188b, 187a, 187b, 184, 183, 182, 181, 208, 209, 211a, 211b, 211c, 210a, 210b, 215, 216a, 216b, 217a, 218, 219a, 219b, 219c, 220, 151a, 151b, 151c, 152a, 152b1, 152b2.
5. august 2015
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 6121/2016 nevyhovel žiadosti Pozemkového spoločenstva bývalých urbariaristov obce Pribylina a nepovoľuje výnimku zo zákazov za účelom vykonávania kalamitnej ťažby a lesohospodárskych prác v lesných porastoch JPRL 228b, 228c, 248b, 247, 243c, 243d, 243e, 245a, 246d, 261, 263, 274, 276, 288a, 311 časť porastu, 320, 335 a časť porastu, 325, 326, 327, 328, 329, 331c a časť porastu, 333, 334 časť porastu, 365 časť porastu, 364, 375a časť porastu, 377, 378, 509, 512, 521 s celkovou rozlohou cca 360 hektárov.

Výrub drevín
22. júl 2016
Okresný úrad Poprad svojím rozhodnutím č. 2016/011574 na základe odvolania LZ Vlk, o. z. mení rozhodnutia OÚ PP OSZP 2016/008084-04-HA, zo dňa 30.05.2016 tak že nepredlžuje platnosť súhlasného rozhodnutia zo dňa 11.04.2014 na výrub drevín pre Poľnohospodárske podielnické družstvo Liptovská Teplička.
Mesto Prešov svojím rozhodnutím č. T/15440/5/2015/Ba vo veci vydania súhlasu na výrub drevín (v parku na Masarykovej ulici v Prešove), pre účastníka konania STIPE, spol. s. r. o., konanie zastavuje.

Iné činnosti v chránených územiach
14. júl 2016
Okresný úrad Žilina svojím rozhodnutím č. 2016/024261 vo veci žiadosti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici nepovoľuje výnimku zo zákazov na vjazd a státie motorovým vozidlom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce, mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského alebo letištného priestoru, v území, kde platí 2. a 3. SOP v zmysle zákona.
20. júl 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 2676/2016 zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, OSŽP vo veci žiadosti spoločnosti SKIPTON s. r. o. Prešov o udelenie výnimky zo zákazu na vjazd a státie motorovými vozidlami a motorovou štvorkolkou na pozemky za hranicami zastavaného územia obce na území NPR Morské oko s 5. SOP
1. august 2016
Okresný úrad Nitra svojím rozhodnutím č. 2016/018654v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu LZ Vlk o. z., proti rozhodnutiu č. 2016/018654 ktorým bol udelený súhlas na prieskum a výskum hmyzu z radu chrobáky (Coleoptera) v 5. SOP a udelené výnimky na pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov v 3. - 5. SOP a chytať a usmrcovať chrobáky v chránených územiach Nitrianskeho kraja – územia s 4. SOP: Aluvium Žitavy, Bokrošské slanisko, Búčske slanisko, Čistiny, Chotnínske piesky, Kamenický sprašový profil, Liščie diery, Marcelovské piesky, Mužliansky potok a Palárikovske lúky, – územia európskeho významu: SKUEV0184 Burdov ( s 2., 3., 4 a 5. SOP), SKUEV0158 Modrý vrch (s 2. a 3. SOP), s 4. SOP: SKUEV0067 Čenkov, SKUEV0088 Síky, SKUEV Panské lúky, SKUEV0096 Šurianske slaniská, s 3. SOP: SKUEV0068 Jurský Chlm, SKUEV0066 Kamenínske slaniská, SKUEV0099 Pavelské slanisko, SKUEV0091 Ploská hora a SKUEV0157 Starý vrch. Odvolaniu v plnom rozsahu vyhovuje a výnimku na chytanie a usmrcovanie chrobákov (Coleoptera) v oblasti SKUEV0184 Burdov s 5. SOP nepovoľuje.
1. august 2016
Okresný úrad Nitra svojím rozhodnutím č. 2016/013492 v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu LZ Vlk o. z., proti rozhodnutiu č. 2016/013492 ktorým bol udelený súhlas na prieskum a výskum hmyzu z radu chrobáky (Coleoptera) a blanokrýdlovce (Hymenoptera) v 5. SOP a udelené výnimky na pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov v 3. - 5. SOP a chytať a usmrcovať chrobáky v chránených územiach Nitrianskeho kraja – NPR s 4. SOP: Kamenínske Čenkovská step, Čenkovská lesostep, – NPR s 5. SOP: Burdov, PR s 4. SOP: Vŕšok, Júreky chlm, Drieňová hora, Bokrošské slanisko, Marcelovské piesky, Líščie diery, Mašan, - CHKO s 2. SOP: Ponitrie, Dunajské luhy. Odvolaniu v plnom rozsahu vyhovuje a výnimku na chytanie a usmrcovanie chrobákov (Coleoptera) blanokrýdlovcov (Hymenoptera) v oblasti SKUEV0184 Burdov s 5. SOP nepovoľuje.
4. august 2016
Okresný úrad Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 2016/021296 zastavuje konanie vo veci žiadosti TU vo Zvolene o vydanie povolenia na výskum v PR Periská kde platí 5. stupeň ochrany.
22. júl 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 2633/2016 na základe odvolania LZ Vlk, o. z., mení podmienky rozhodnutia vo veci žiadosti Poľovníckeho združenia Magura, o vydanie výnimky zo zákazu na organizovanie spoločných poľovačiek v poľovnom revíry Párnica na území NPR Malá Fatra s 3. SOP.
29. júl 2016
Okresný úrad Žilina svojím rozhodnutím č. 2016/001168 na základe odvolania LZ VLK mení rozhodnutie č. OÚ ZA-OSZP12015/025242-008/Ryb čím nepovoľuje vjazd a státie motorovým vozidlom v NPR Veľká Rača s 5. stupňom ochrany prírody.

00000866015515750658794608196653
SYNAPSE CREATOR
 andos      09.08.2016 - 13:35:29 [4K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
Sprievodca po prírode: Stretli ste medveďa? Nemáte sa čoho báť

Medveď odtiahne zdochlinu aj dvesto metrov od potoka a zabráni tak otráveniu vodných tokov. Aj preto je dôležité jeho miesto v spoločnosti a ekosystéme.

8. aug 2016 o 14:00 Mikuláš Sliacky
Ilustračné foto. (Zdroj: Mikuláš Sliacky)
Písmo:A-|A+ 2 254

Vladimír Trulík (43) je sprievodca a wildwatcher. Zároveň majiteľ malej cestovky, ktorá ponúka prírodné pobyty na Slovensku. Ako biológ sa špecializuje najmä na veľké šelmy a dravé vtáky.

Je podvečer, onedlho sa začne stmievať. Sedíme už niekoľko hodín s Vladom Trulíkom na vyvýšenom pozorovacom mieste v hlbokej doline Krivánskej Malej Fatry. Čakáme, vyzbrojení ďalekohľadmi a fotoaparátmi, či budeme mať šťastie a objaví sa medveď. Popritom sa pošepky, s dlhými pauzami, rozprávame.

V čom je podľa vás medveď výnimočná bytosť?

Aj keď sa zaraďuje medzi mäsožravce, 95 % jeho potravy tvoria rastliny. Rozhodujúcu časť roka sa pasie, doslova ako krava. Svoj chrup mäsožravca využíva, len ak nájde uhynuté zviera. Veľmi veľa medveďov počas života nikdy živého tvora neuloví.

Koľkokrát ste sa vo voľnej prírode stretli s medveďom?

Raz som to zrátal a vtedy mi vyšlo, že najmenej tristokrát. Mám na mysli stretnutia na blízko. Nie pozorovania ďalekohľadom z jednej strany doliny na druhú, tých bolo nespočetne. Bývajú dni, keď stretnem aj 5-6 medveďov, ale sú dni ako dnes, keď som pochodil za svojimi fotopascami kadejaké ‚krkaháje‘ a nestretol som žiadneho.

Boli aj dramatické stretnutia?

Mám za sebou za tie roky všeličo. Napríklad na hrebeni, kde som to vcelku očakával, lebo všade bol medvedí trus a mal som silný protivietor, medveď ma cítiť nemohol. Uvidel som ho zrazu na desať metrov ako kráča oproti mne. Bol to ostrý hrebeň, po oboch stranách strminy. Keby som bol mal k dispozícii zo päť sekúnd, tak pre istotu vyleziem na najbližší strom. Ale on mi nedal ani dve sekundy a už bol pri mne. Prešiel tesne okolo mňa, dokonca sa mi vyhol, ako keby som bol peň, bez toho, že by si ma všimol. Bol to dospelý samec. Keď šiel okolo, prekvapilo ma, aký bol vysoký, v kohútiku mal minimálne 130 centimetrov. Až keď bol za mnou a zacítil pach, zľakol sa, minimálne tak ako ja. Dal sa do behu a počas behu sa normálne pokadil. Mne tiež veľa nechýbalo...
Inzercia
Akademický rok pre mladých ľudí v zahraničí za najlepšie ceny!
Poď na Agrokomplex! Výstava poľnohospodárstva a potravinárstva. Už tento mesiac!
Máte dostatočný príjem? Naučte sa zarábať obchodovaním mien. Je to jednoduché.
Cyprus – najkrajšie pláže v stredomorí z BA za užasné ceny od CK Fischer!
Stiahnite si aplikáciu O2 Extra výhody a získajte dáta navyše.

Napriek toľkým stretnutiam ste nezažili fyzický útok medveďa? Všetko sa skončilo bez zranenia?

Bez jediného škrabanca. Mal som napríklad jednu ,,spacákovú“ príhodu, vinou vlastnej hlúposti, keď som sa večer uložil priamo na medvedí chodník, plný ich stôp. Pozeral som sa, ako medvede chodia do húštiny na divé slivky, ktoré sú pre ne mimoriadnou maškrtou. Nuž a jeden si to namieril rovno ku mne. Nevidel som ho prichádzať a on si ma tiež nevšimol. Vietor fúkal od neho ku mne, ňuchal slivky, a tak mi skoro stúpil na hlavu. Len som počul zafučanie a keď som sa obzrel, mal som medvediu hlavu pol metra od mojej. V momente som vyskočil a tak, ako som bol v spacom vaku, som ozlomkrky ako nadrozmerná húsenica trielil macovi z cesty. Rovnako utekal on - opačným smerom a bez spacáka. Ale je pravda, že som mal potom tvár trocha doškriabanú – od konárov v húštine, ktorou som skackal...
Ilustračné foto
Ilustračné foto (zdroj: Mikuláš Šliacky)

Čiže potvrdzujete, že medveď v prírode sa človeka bojí a snaží sa mu čo najskôr vyhnúť.

Na ilustráciu poviem ďalšiu príhodu, tentoraz s medvedicou. Stopoval som so zákazníkmi vo februári v snehu vlky, mal som pocit, že niekde niečo ulovili. Prišli sme na miesto, kde vlky cúvali po vlastnej stope. Predpokladal som, že uvideli niečo výnimočné a boja sa tam ísť. Zákazníkov som poslal preč, reku tu niečo nie je v poriadku. Urobil som zo desať krokov a zrazu tri metre predo mnou vyskočila medvedica. Kúsok odbehla a po nej v jame pod smrekom – to nebol ani brloh, len jama pod konármi – zostali dve medvieďatá. S jej dovolením som si spravil fotografiu, a keď neprotestovala, tak aj krátke video. Po štvrť minúte mi dala najavo, že stačilo, zahrabala prednými labami... Tak som sa poďakoval a odišiel.

Má vôbec návštevník hôr šancu stretnúť medveďa?

Nestretne ho. A ak ho uvidí na viac ako 50 metrov, nech si to vychutnáva, nech ho pokojne pozoruje. Ak by sa náhodou medveď pustil smerom k nemu, človek by mal na seba upozorniť, otočiť sa a ísť preč. Nebudem cúvať, aby som nespadol. Normálne odchádzam, pozerám sa pod nohy a pozriem sa občas za seba. Je to reč tela, dávam tým najavo, že nemám záujem o stretnutie. Pozor, nezačnem sa najprv baliť, nechám všetko tak, ako je, aj plecniak s fotoaparátom nechám na mieste a odchádzam. Mne sa to osvedčilo vo všetkých prípadoch.

Šiel som minule z vysokotatranskej túry a dolu v pásme lesa ma dobehla skupina turistov. Jedna dievčina mala na plecniaku zvonec. Vyzváňal na celú dolinu ako umieračik. Rozmohlo sa to ako údajný prostriedok na odplašenie medveďov...

(smiech) Mal som takého zvončekového klienta. Po chvíli vycengávania som mu povedal, že buď musí ihneď utekať ďaleko dopredu, alebo zaostať ďaleko vzadu – tak, aby som ho nepočul. Lebo to vycengávanie nevydržím a zraním ho vari horšie ako medveď. Tak nech si vyberie. A vôbec, reku, keď nachádzam medvedí trus, zakaždým je plný takýchto zvoncov...

Médiá na Slovensku s obľubou farbisto opisujú prípady napadnutia človeka medveďom. Je to už ich trvalá bulvárna téma. Ľudia sa v dôsledku toho čoraz viac boja chodiť do lesa, do prírody, všade tam, kde by sa mohol medveď vyskytnúť. Je to oprávnená obava?

Moji zákazníci, najmä zo zahraničia, sa často pýtajú, ako veľmi nebezpečné je chodiť do lesa, keď tam žijú medvede. Odpovedám im: Vážení, najväčšie nebezpečenstvo už máte za sebou, to bola vaša cesta autom sem. Na cestách je vysoká pravdepodobnosť, že prídete o zdravie alebo o život. Ale tu, v horách, ste v bezpečí. Nemáte sa čoho báť.

Zošerilo sa. Z fotografovania už asi nebude nič, ak sa aj nejaký maco objaví. Nebudeme ho predsa plašiť bleskom, nie sme barbari. Noc bude dlhá, ale my máme poruke aj prístroj na infračervené pozorovanie. Na stromoch okolo čistinky začínajú podozrivo škriekať sojky. To je neklamné znamenie, že v okolitých húštinách sa zjavil niekto neobvyklý. Môže to byť diviak, jeleň, alebo... Pssst... Pri rozhovore už len takmer nečujne pohybujeme perami, nedajbože kýchnuť či zakašľať.

Keď sprevádzate skupinu, darí sa vám udržať disciplínu a ticho?

Nie vždy. Ťažké je to najmä vtedy, ak je partia výkonnostne nerovnocenná. Raz som mal takých Rakúšanov, šli sme pozorovať medvede. Jedni šliapali rýchlejšie, druhí pomalšie. Nepoznali pritom terén a tí rýchlejší si nedali povedať, aby spomalili. Samozrejme, stratili sa, odrazu ich nebolo. Jedna pani povedala, že keď sa u nich v Alpách niekto stratí, treba zajódlovať. A hneď z plného hrdla zajódlovala. Myslel som, že dostanem infarkt. Reku už nič horšie sa mi dnes nemôže stať. Omyl. Tí, čo išli popredku a blúdili, sa postupne začali ozývať. Jódlovali odušu. Počas nasledujúcich dvoch týždňov sa v celej doline nenašla ani medvedia stopa.

Potichu sa smejem do hrsti a práve v tej chvíli sa objaví. Medvedica s dvoma mladými. Všetci traja majú biely golier. Vyjdú rýchlym krokom na čistinku a ja predsa len skúsim exponovať. V absolútnom tichu spúšť zaznie ako guľomet. Medvedica, vzdialená vari 30 metrov, pozrie smerom k nám, otočí sa a za pár sekúnd aj s malými zmizne v húštine. Dočerta. Aj snímky sú rozmazané, veď je už takmer tma. Odložím fotoaparát a čakáme ďalej. Možno sa vrátia, do rána času dosť...

Kde si vlastne medvedice robia brloh?
article_photo
(zdroj: Mikuláš Sliacky)

Za normálnych okolností v nedostupných terénoch. Poznám jeden brloh na skalnej veži, kde sa dá vyškriabať len s najväčšou námahou, pridŕžajúc sa kosodreviny a trávy. Ťažko si aj predstaviť, ako tam medvedica vylezie. Ale je to z obavy pred samcom, ktorý by sa chcel páriť a zabil by jej mláďatá. V takomto teréne mu však ona dokáže včas ujsť aj s mladými. Nie všade sú však k dispozícii bralá či vývraty. Čoraz častejšie nachádzam brlohy v hustých náletových kríkoch, aj na okrajoch lesa. Napokon, aj to je svojím spôsobom nedostupný terén. Napadaný sneh kríky ohne a pod nimi sa vytvorí ideálne miesto na brloh.

Je medvedica s mladými nebezpečnejšia pre človeka ako osamelý samec?

Robí všetko preto, aby sa človeku vyhla. A keď sa nejakou náhodou s človekom predsa len stretne, snaží sa čo najrýchlejšie ujsť. Ak človek nechce hladkať medvieďatá či nezostane stuhnutý v šoku, ale dodrží zásadu otočiť sa a odísť, nehrozí mu vôbec nič.

Aký je vlastne význam veľkých šeliem pre spoločnosť a prírodu?

Pokiaľ ide o vlka a rysa, je to jednoznačné – robia selekciu zranenej a oslabenej zveri, čím sa starajú o jej dobrý genetický a zdravotný stav. To poľovníkom nemusí byť na prvý pohľad jasné, keď nájdu kostru vysokej. Oslabenie či zranenie nemusí už byť rozpoznateľné. Ale podľa mojich dlhoročných poznatkov a dokumentácie je to tak vždy. Dokonca aj časté strhnutie kapitálneho jeleňa vlkmi je o tom. Po ruji, keď kapitálny jeleň už odovzdal genetickú informáciu, je taký vyčerpaný, že sa stal najslabším kusom stáda, mladšie jelene sú pripravené prevziať jeho úlohu. A vlky to zistia a ulovia ho. No a význam medveďa? Ten predsa neloví, neselektuje. Dlho som to skúmal, až som napokon prišiel na zásadnú vec: vysoká zver, ak je chorá alebo zranená a má horúčku, musí často piť vodu a spravidla priamo v potoku aj uhynie. Ani vlk, ani rys uhynutú laň z potoka neodvlečú. Naopak, často zaženú korisť do potoka a tam ju strhnú a žerú. Medveď ju však nájde a odtiahne. Má jeden z najlepších čuchov v živočíšnej ríši, dokonca lepší ako vlk. Odtiahne zdochlinu sto, dvesto metrov ďaleko. Zabráni tak otráveniu vodných tokov. To neurobí nikto okrem neho. Aj preto je miesto medveďa v spoločnosti aj v ekosystéme dôležité. V Alpách sa neodporúča piť vodu z horských bystrín, môže byť otrávená zdochlinami, ktoré nemá kto odtiahnuť. U nás to, chvalabohu, ešte neplatí, teda tam, kde sú medvede.

Prečo to medveď robí?

Určite si nepovie – musím to spraviť, je to moja robota... Príčina je jednoduchá. Nechce, aby zdochlinu našiel iný medveď. Ak by bol väčší, odoženie ho a potravu mu zoberie. Ak by bol menší, vystriehne, keď on bude preč a tiež mu korisť ukradne. Preto si zdochlinu odtiahne na nejaké skryté miesto, napríklad do strmého kopca. Vynaloží na to niekedy neuveriteľnú energiu.

Záverečná otázka. Je nesporné, že v posledných rokoch sa medvede špacírujú po záhumniach horských dedín či mestečiek. Ľudia sa ich oprávnene boja. Čo je na príčine? A čo s tým?

Teraz sa dotknem poľovníckej komunity. Veľmi dôležité je nezakrmovať zver. Poľovníci sa totiž nevedia inak dostať k svojej koristi, k zveri, len tak, že jej sypú kukuricu, kŕmnu repu a veľmi často odpadky z reštaurácií. Takto zakrmujú vysokú aj čiernu zver v blízkosti svojich posedov, kam dôjdu pohodlne na terénnom aute, aby ju potom bez námahy ulovili. To má však práve pre medvede neskutočnú príťažlivosť. Medveď je tvor pažravý a maškrtný. Zo začiatku má síce rešpekt, len čo niečo zapácha po človeku, on sa toho inštinktívne bojí. Opakovaným sypaním ho však poľovníci naučia nebáť sa takej potravy. Taký medveď je však navždy stratený a vždy, keď bude hladný, bude takú potravu vyhľadávať. Čiže poľovníci ich doslova lákajú, ťahajú dolu, von z lesa, prehrabávať sa v odpadkových nádobách a smetiskách. Navyše, keď kontajnery, v ktorých sú zvyšky potravín, nie sú zabezpečené, zamknuté v pevných klietkach.

Je hlboká noc. Voľným okom vidíme pred sebou nehlučne sa pohybujúce tiene. Infračervený prístroj ukáže, že medvedica s mladými sa vrátila. A s ňou aj ďalší trojročný medveď - samec. ,,Hovorí sa mu pestún,“ šepká mi Vlado. A už buďme ticho. Tieto nádherné a vzácne zvieratá si nezaslúžia, aby sme ich akokoľvek rušili. Sú tu doma. A vážme si, že vôbec sú.

Čítajte viac: http://plus.sme.sk/c/20235255/sprievodca-medved-priroda-nie-nebezpecny-rozhovor.html#ixzz4GplvYtXB

00000866015515750658794608195042
k0zmonAut
 k0zmonAut      05.08.2016 - 16:00:14 , level: 1, UP   NEW
Ahojte,
poprosil by som celý tento článok: https://dennikn.sk/517916/jedovaty-arzen-vyteka-zo-skladky-do-chranenej-rieky-orava/

0000086601551575065879460819504208195062
homelie
 homelie      05.08.2016 - 16:46:19 [1K] , level: 2, UP   NEW
Jedovatý arzén vyteká zo skládky do chránenej rieky Orava

Do medzinárodne chránenej rieky Orava vyteká arzénová voda zo starej skládky v Širokej. Posledné namerané hodnoty prekročili povolené limity 36-násobne.

Rieka Orava je chránenou Ramsarskou lokalitou, územím zaradeným do siete Natura 2000, súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Orava, chránenou oblasťou z hľadiska rámcovej smernice o vode, a tiež tokom, ktorým posielame arzén do Dunaja. Nedávno namerali 7,24 miligramu v litri vody.
Nejde o novú vec

Osobitným vkladom Slovenska, predsedajúcej krajiny Európskej únie, by mala byť voda a všetko, čo s ňou súvisí. Do rieky Orava však vteká dlhé roky nebezpečný arzén z jednej z 3 skládok odpadu v Širokej.

Príbeh arzénu v Orave začal pravdepodobne oveľa skôr, ako v roku 2008, keď sa v médiách objavili informácie o znečistení rieky. Vtedy namerali podobné hodnoty ako teraz, 7,2 miligramu arzénu na liter. Povolené limity arzénu v tom čase prekročili 250-krát a dusitanov dvetisíckrát.

Ján Šimún, bývalý mestský poslanec z Dolného Kubína a miestny aktivista, roky bojoval proti nebezpečnej skládke v Istebnom, teraz bojuje proti arzénu v Orave. Na problém už upozornil aj poslancov a vedenie mesta na nedávnom zastupiteľstve.

„Ak by sme pripustili, že namerané hodnoty arzénu z roku 2008 a 2016 sú konštantné alebo, ako sa ukazuje, približne rovnaké, tak vytečie ročne do Oravy vyše 11 kilogramov jedu. Za 8 rokov je to takmer 90 kilogramov,“ zauvažoval znepokojene.

Inštitúcie, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia, skládku označili za environmentálnu záťaž. Pravidelne ju monitorujú, konštatujú prekročenia limitov, stanovujú opatrenia, z ktorých väčšinu nikto neplní, a dávajú pokuty. Arzén vyteká do Oravy, z Oravy do Váhu a cez Dunaj ho posielame susedom.
7,24 miligramu arzénu v litri vody

Miestni zo Širokého si nedávno všimli znova, že z čističky tečie niekedy do rieky Orava veľmi zvláštna tekutina podozrivej farby. Nevedeli, čo vyteká, či je to nebezpečné, alebo majú len dojem a zbytočné obavy.

Oravci oslovili iniciatívu „Za živé rieky a čistú vodu“, ktorej súčasťou je aj Združenie Slatinka, aby preverili kvalitu tekutiny vytekajúcej z čističky odpadových vôd.

Združenie Slatinka dalo urobiť rozbor akreditovanej firme z voľne prístupného výtoku z čističky, ktorá ústi do rieky Orava. Martina Paulíková zdôraznila, že odber urobili v bežnom pracovnom dni dopoludnia, počasie nebolo extrémne a čistička fungovala.

„Vzorky nemohli byť ovplyvnené iným producentom odpadu, lebo firma analyzovala vodu z čističky, nie z rieky Orava. Výsledky nie sú dobré pre namerané vysoké Ph, ale najmä pre arzén. Arzén vysoko prekročil povolený limit, ktorý je 0,2 miligramu na liter. Vo vzorke bolo 7,24 miligramu,“ konštatovala Paulíková.

Arzén je ťažký toxický kov, ktorý sa ukladá v telách živočíchov a zostáva v prostredí. „Nameraná koncentrácia je vysoko prekročená a veľmi problematická,“ dodala.

V malom údolí pri rieke je okolo štvrť milióna kubických metrov odpadu. Navyše, vlastník chce na skládku voziť aj komunálny odpad a práve prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.

„Polovica skládky nie je odizolovaná. Druhá síce je, ale voda tečie do nádrže a potom cez čističku priemyselných vôd. Slovenská inšpekcia životného prostredia konštatovala pri integrovanom povoľovaní, že nádrž, ktorá by mala zadržiavať vodu mimo prevádzky čističky, nemá dostatočnú kapacitu,“ konštatovala Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Združenie podalo podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, aby prešetrila „dlhodobé, systematické a nezákonné“ znečisťovanie rieky Orava. O situácii informovali aj ramsarský výbor, štátnu ochranu prírody a ministerstvo životného prostredia.
Opýtajte sa štátu

Mariana Martinková, riaditeľka žilinskej Slovenskej inšpekcie životného prostredia, označila za problematickú „Skládku odpadov pre prevádzku Široká“, ktorú v minulosti prevádzkovali Oravské ferozliatinárske závody Istebné, ale dnes už nemá majiteľa. Odstrániť ju má ministerstvo životného prostredia.

„Priesakové kvapaliny z tejto skládky obsahujú vysoké hodnoty arzénu. Čiastočne ich zachytáva a čistí čistiareň odpadových vôd prevádzkovateľa ESI, ale väčšia časť z nich vyteká na terén a následne bez čistenia do vodného toku,“ hovorí Martinková a menuje kontroly z rokov 2012, 2014 a 2016. Inšpektori pri každej z nich zistili prekročenie emisných limitov.

Firma ESI prevádzkuje skládku, ktorú umiestnili na spomínanú problematickú environmentálnu záťaž. Podľa inšpekcie je zaizolovaná a stavebne zabezpečená. Od roku 2012 na ňu odpad údajne nevozia.

„ESI pravidelne objednáva mesačné analýzy vôd vytekajúcich z čistiarne. Hodnoty, ktoré uvádzate, neboli nikdy namerané na mieste odtoku z čističky, za ktorú nesieme zodpovednosť,“ konštatoval Ľuboš Schwarzbacher, hovorca firmy OFZ, ktorá je jediným spoločníkom ESI.

Schwarzbacher sa na základe ich analýz domnieva, že vzorky odobrali na inom mieste, ako na ventile určenom na odoberanie vzoriek vyčistenej vody.

„Pravdepodobne ide o priesakové vody z environmentálnej záťaže, na ktoré sa však musíte opýtať zodpovednej osoby – štátu,“ dodal.
Ministerstvo súťaží

Ministerstvo životného prostredia vie o problémovej environmentálnej záťaži v Širokej, aj o tom, že v spomínanej oblasti sú ďalšie dve. Starú skládku zaradili medzi záťaže s vysokou prioritou a podľa hovorkyne rezortu Petry Stano Maťašovskej ju budú sanovať.

„Verejné obstarávanie je už v procese. Okresný úrad v Žiline schvaľuje návrh prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Po schválení začneme s prácami na základe zmluvy s úspešným uchádzačom,“ konštatovala hovorkyňa.

Ministerstvo nereagovalo na otázky o možnom bezpečnostnom riziku pre ľudí a prírodu a nehodnotilo ani posledné analýzy vzoriek znečistenia Oravy arzénom.

Zákon, ktorý sa zaoberá environmentálnymi záťažami, platí od roku 2012. Slovensko ich má v informačnom systéme 2022. Ministerstvo na ich likvidáciu (do roku 2021) potrebuje 210 miliónov eur, z toho 180 miliónov na sanáciu.

„Odstraňovanie environmentálnych záťaží patrí medzi priority vedenia ministerstva. Treba si uvedomiť, že vznikali desaťročia, sú dlhodobým problémom, a nie je možné zlikvidovať všetky zo dňa na deň,“ dodala Maťašovská.
Čistička zachytí aspoň časť jedu

Martinková tvrdí, že jediným efektívnym riešením je likvidácia starej environmentálnej záťaže. Uzavretie aj jedinej fungujúcej skládky by podľa inšpekcie situáciu len zhoršilo. Merania spred roka ukázali, že vo vode pred čističkou bolo 4,42 miligramu arzénu na liter, po vyčistení už „len“ 0,9. To však stále hovoríme len o odpade, ktorý prejde čističkou.

Mesto Dolný Kubín o problematickej skládke vie. Vedúci kancelárie primátora Vladimír Adamec miesto skládok označil za lokalitu s najviac znehodnoteným životným prostredím na území mesta, ale posúdenie situácie nechal na kompetentné orgány.

Plánuje teda mesto Dolný Kubín voziť komunálny odpad do tejto lokality na skládku firmy ESI? Adamec hovorí, že o tom nerokujú, neprijali žiadne rozhodnutie a neviažu ich k tomu žiadne záväzky.

...stop the people, but do not just hätkähdyttävyydellään...

000008660155157506587946081950420819506208195079
k0zmonAut
 k0zmonAut      05.08.2016 - 17:14:11 , level: 3, UP   NEW
díky.

00000866015515750658794608187363
SYNAPSE CREATOR
 zviera      21.07.2016 - 12:38:13 [4K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
Refreshnutý vzor podnetu na jazdu motorovým vozidlom v lese - špeciálne pre Čergov a okolie. Stačí doplniť a to, čo je červeným, vymazať. Obsahuje aj adresy obvodných oddelení. Poslať papierovou poštou doporučene. Konzultácie na katka@wolf.sk.
Za Čergov bez hučiacich motorov a arogantných jazdcov!

00000866015515750658794608185386
dobso
 dobso      17.07.2016 - 21:45:47 [1K] , level: 1, UP   NEW
Obora (zvernica) Biela Skala sa OTVÁRA TURISTICKEJ VEREJNOSTI.

Zákon hovorí že "Každý má právo vstúpiť na lesné pozemky". Po odpore verejnosti voči uzatvorenej zvernici najprv OÚ Pezinok rozhodol, že tieto plochy môže verejnosť navštevovať v určité dni a hodiny počas sezóny.
Toto rozhodnutie potom zrušil OÚ Bratislava s tým, že územie treba sprístupniť kompletne a obmedzenia budú vydávať obce v jej okolí tak, aby zver nebola plašená v určitých časoch.

Zároveň v tom bola interpelovaná rezortná ministerka a existuje nádej, že obory sa otvoria turistom po celom slovensku.

Halelujá. Koniec strihania plotov.

0000086601551575065879460818538608185402
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      17.07.2016 - 22:24:02 , level: 2, UP   NEW
A ľudia ako budú vedieť kedy sú poľovačky? Nie je to nebezpečné?

000008660155157506587946081853860818540208185471
dobso
 dobso      18.07.2016 - 07:04:16 , level: 3, UP   NEW
polovny revir je kazdy les, rozdiel je v tom ze tu to ma panstvo oplotene aby triafali "trofeje s vysokym bodovym ohodnotenim podla kriterii ISI" ci jak sa tie kriteria volaju.. Ked budu hromadne vyhlasi to obec v rozhlase resp. vycapia papier na stupy - iba pribudnu rebriky.

Ale treba povedat ze aktivny odpor pomohol - rebriky zacali pribudat ked ludia zacali masovo nicit plot, a plot ludia zacali masovo nicit ked ho zacalo nicit prvych par ludi. Pred 15timi rokmi ked tam niekto vobec vliezol, skoncilo to casto tak ze dostal bitku od SBS. Dnes nam urady otvaraju cestu.

00000866015515750658794608185386081854020818547108187022
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      20.07.2016 - 16:37:07 , level: 4, UP   NEW
Ked si spomeniem ako sme tam chodili na pankaca na lysohlavky. Tie partizanske presuny, haha. Uz to nebude ono :)

0000086601551575065879460818538608185402081854710818702208187052
dobso
 dobso      20.07.2016 - 18:22:25 , level: 5, UP   NEW
bohuzial, toto je ta tienista stranka slobody - na lysace budes musiet chodit do KLDR :)

00000866015515750658794608184775
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      15.07.2016 - 23:30:53 (modif: 15.07.2016 - 23:34:34) [8K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!

Pripomienka k programu verejných prác 2017 - 2019

Zo zoznamu v Rozvojovom programe priorít verejných prác na roky 2017 až 2019 žiadam vyradiť projekt (verejnú prácu)
· VODNÉ DIELO SLATINKA
číslo verejnej práce: 610
cena celkom: 135 942,01 tisíc eur
zdroj financovania: rozpočet Európskej únie – Operačný program Kvalita životného prostredia
predkladateľ: Ministerstvo životného prostredia SR
pretože nespĺňa náležitosti na zaradenie do rozvojového programu priorít verejných prác z týchto dôvodov:

1) Vodné dielo Slatinka bolo v rámci prípravy Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) z návrhu operačného programu menovito vyradené. V zmysle stanovísk Európskej komisie majú byť z OP KŽP financované prioritne zelené udržateľné opatrenia, nie výstavba vodných nádrží.
2) Vodné dielo Slatinka nie je v takej etape technickej prípravy, ktorá by umožňovala začatie stavby v roku 2017 resp. do roku 2019, pretože v súčasnosti nedisponuje ani platným záverečným stanoviskom z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ani územným ani stavebným povolením. V mieste realizácie nie je ukončené majetkové vysporiadanie a miestna komunita dôrazne nesúhlasí s výstavbou nádrže s negatívnym vplyvom na životné prostredie celého územia.
3) Návratnosť financií na výstavbu vodného diela Slatinka je viac ako 450 rokov, pričom štátna expertíza pred 19 rokmi posudzovala iný stavebný zámer, ako je prezentovaný investorom dnes. Existujú aj vážne výhrady voči jej environmentálnym a sociálnym negatívnym vplyvom stavby.

Týmto sa stotožňujem s pripomienkou na vyradenie vodného diela Slatinka, ktorá bola uplatnená na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/687/hromadne-pripomienky/zobraz

Pripomienku možno podpísať tu:
http://www.ekoforum.sk/peticia/verejne-prace potrebujeme min. 500 ľudí do 21.7. 2016

26971618906_e4fd6d1677.jpg

Ďakujeme

00000866015515750658794608183466
signifikantne idecko
 signifikantne idecko      13.07.2016 - 20:34:43 [1K] , level: 1, UP   NEW
https://dennikn.sk/500464/ekolog-posadnuti-sterilitou-pred-domom-chceme-mat-anglicky-travnik/

0000086601551575065879460818346608183730
dobso
 dobso      14.07.2016 - 10:27:14 , level: 2, UP   NEW
Od tohto typka je ten dokument nizsie.. inak ja zatial kosim kosou a celkom si to pochvalujem, este tie zvery zapojit nech polku skosia za mna..

000008660155157506587946081834660818373008197917
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      11.08.2016 - 11:35:04 , level: 3, UP   NEW

slamenikove zeme from petrikk on Vimeo.


00000866015515750658794608183466081837300819791708197958
dobso
 dobso      11.08.2016 - 12:40:56 , level: 4, UP   NEW
takto aj ja budem raz picovat na rezim co mi vytrhal stromy, len este neviem ktory:)

00000866015515750658794608182852
dobso
 dobso      12.07.2016 - 21:38:03 (modif: 13.07.2016 - 12:00:52) [10K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
odporucam krasny dokument o Bielych Karpatoch, o tom ako sa tam kedysi hospodarilo a ako vznikala pestra kulturna kopaniciarska krajina.
Dokument sa vola Biele Karpaty - tajomstvo strazene Vrsatcom. Da sa kupit alebo stiahnut na uloz.to


edit: DVD stoji 3,50eura a da sa objednat tu: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfDr7xdbraVqYYpqHW5aPvxEG5hwPrEZ3l7I7KPmwOhT3xwjg/viewform

(sory az teraz som si vsimol co a ako)

0000086601551575065879460818285208183519
pyxel
 pyxel      13.07.2016 - 21:59:25 , level: 2, UP   NEW
mi to prislo dost moc abstraktne, cele to bolo o tom ze "trochu je prospesne ale viac uz nie", ale obrazky pekne :)

000008660155157506587946081828520818351908183661
dobso
 dobso      14.07.2016 - 08:48:24 , level: 3, UP   NEW
Co presne myslis?

00000866015515750658794608180232
SYNAPSE CREATOR
 zviera      07.07.2016 - 16:35:15 (modif: 07.07.2016 - 16:37:19) [24K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!

Druhý štvrťrok 2016 - čo sme aspoň niekde dosiahli:


Medvede
- 2. máj 2016
3266/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím zamietlo žiadosť Poľovníckej spoločnosti Fačkov - Rybná o udelenie výnimky zo zákazu, na usmrtenie chráneného živočícha – jedného jedinca – medveďa hnedého na území poľovného revíru Fačkov - Rybná.
- 12. máj 2016
3665/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím zamietlo žiadosť Poľovníckej spoločnosti Korytnica o udelenie výnimky zo zákazu, na usmrtenie chráneného živočícha, medveďa hnedého na území poľovného revíru Prašivá.
- 26. máj 2016
4843/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím zamietlo žiadosť obce Pribylina o udelenie výnimky zo zákazu, na usmrtenie chráneného živočícha – v tomto prípade – medveďa hnedého na katastrálnom území obce Pribylina.
- 30. máj 2016
5128/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím zamietlo žiadosť Roľníckeho družstva Latky o udelenie výnimky zo zákazu, na usmrtenie chráneného živočícha, medveďa hnedého.
- 2. jún 2016
5275/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím zamietlo rozklad obce Hnilec proti rozhodnutiu MŽP SR vo veci povolenia výnimky zo zákazov na usmrtenie chráneného živočícha, medveďa hnedého.
- 22. jún 2016
3670/2016 Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím nepovoľuje výnimku zo zákazu vo veci žiadosti Poľovníckej organizácie Kalamárka, v Detve o udelenie výnimky zo zákazu na usmrtenie chráneného živočícha – dvoch jedincov medveďa hnedého na území poľovného revíru: Spoločný poľovný revír č. 10 Kalmárka Detva.

Výrub drevín
6. jún 2016
Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát ŽP Košice svojím rozhodnutím č, 3397500516/393-5406 Poľnohospodárskemu družstvu Helcmanovce udeľuje pokutu 1500 € za neoprávnený výrub 208ks drevín v CHVÚ Volovské vrchy (k. ú. obce Smolník)

Ťažba v rezerváciách s 5. stupňom ochrany
- 10. jún 2016
Okresný úrad Bratislava svojím rozhodnutím č. 2016/36425 nepovoľuje výnimku zo zakázaných činností v PR Pod Pajštúnom kde platí 5 – ty stupeň ochrany, Lesom SR, š. p. OZ Šaštín vo veci vykonania náhodnej ťažby v JPRL č. 252_2 v LC Stupava na pozemku s par. č. 1502/8, k. ú. Stupava.
- 19. máj 2016
Okresný úrad Prešov vydal odborné stanovisko vo forme rozhodnutia č. 2016/019730 podľa ktorého navrhovaná činnosť – náhodná ťažba bude mať významný vplyv na posudzované územie – NPR Belianske Tatry – ÚEV SKUV0307 a CHVÚ SKCHVU030 Tatry kde platí 5 – ty stupeň ochrany. Musí prebehnúť EIA
- 14. máj 2016
Okresný úrad Prešov vydal rozhodnutie č. 2016/016238 ktorým: 1. nepovoľuje výnimku zo zákazu na zásah do lesného porastu a vegetačného pôdneho krytu v NPR Belianske Tatry – JPRL č. 1422E na LC Kežmarské žľaby a na LHC Vysoké Tatry kde platí 5 – ty stupeň ochrany; 2. nepovoľuje výnimku zo zákazu na rušenie pokoja a ticha v NPR Belianske Tatry – JPRL č. 1422E na LC Kežmarské žľaby a na LHC Vysoké Tatry kde platí 5 – ty stupeň ochrany.

Chémia
- 27. jún 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 5117/2016 vydáva z vlastného podnetu odborné stanovisko, že projekt použitia chemických látok Vaztak Active a Roundup Bioactiv, ktorých aplikáciu zamýšľajú realizovať Lesy SR š. p. - O. Z. Beňuš na území SKUEV0225 Muránska planina, CHVU SKCHVU017 Muránska planina – Stolica, SKUEV0112 Slovenský raj a SKUEV Kráľovohoľské Tatry a SKCHVU018 Nízke Tatry môže
mať samostatne alebo v kombinácií s iným plánom alebo projektom významný vplyv na posudzované územie. Musí prebehnúť EIA
- 6. apríl 2016
Ministerstvo životného prostredia svojím rozhodnutím č. 3739/2016 vydáva z vlastného podnetu odborné stanovisko, že projekt použitia chemických látok Vaztak Active a Scolycid C, ktorých aplikáciu zamýšľajú realizovať Lesy SR š. p. Banská Bystrica na území SKUEV0344 Starovodské Jedliny, SKUEV0225 Muránska planina, CHVU SKCHVU017 Muránska planina – Stolica, CHVU SKCHVU036 Volovské vrchy a CHVU SKCHVU008 Horná Orava môže mať samostatne alebo v kombinácií s iným plánom alebo projektom významný vplyv na posudzované územie. Musí prebehnúť EIA

Lesné cesty
- 16. máj 2016
Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. 2016/001773 zastavuje konanie vo veci žiadosti spoločnosti Lesné pozemkové spoločenstvo Vyšná Myšľa o vydanie odborného stanoviska k projektu „Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej cesty Skároš“ v oblasti CHVU Slánske vrchy.

Iné činnosti v chránených územiach
- 19.máj 2016
Okresný úrad Bratislava svojím rozhodnutím č. 2016/47629 vo veci žiadosti spoločnosti PYRA s. r. .o na použitie ohňostroja, vjazd a státie motorovým vozidlom na územie CHA Pečiansky les ktorý je súčasťou UEV Bratislavské luhy a CHVU Dunajské luhy nevydal súhlas na použitie ohňostroja a nepovoľuje výnimku zo zákona na vjazd a státie motorovým vodidlom v predmetnej oblasti.

00000866015515750658794608180046
SYNAPSE CREATOR
 k0zmonAut      07.07.2016 - 11:16:34 [3K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
V prípade lesov existuje regulácia ťažby aspoň na papieri. No pre aleje a ďalšie posledné pásy zelene mimo lesov neexistuje žiadna norma, ktorá by regulovala ich ťažbu. Sú v akomsi legislatívnom vákuu. V mnohých prípadoch stačí výrub len ohlásiť, netreba čakať na povolenie.

Chýbajú ďalšie jasné pravidlá. Napríklad, že pri výrobe energie zo štiepky by sa malo používať výlučne odpadové drevo alebo iba drevo 6. akostnej skupiny, čiže haluzina a odpad, ktorý vzniká pri ťažbe alebo výrobe. Združenie Priatelia Zeme-CEPA tiež navrhuje hranicu 50 kilometrov. V tomto okruhu by mala byť základňa na spracovanie biomasy. Ak je to ďalej, tak už sotva môžeme hovoriť o znižovaní uhlíkovej bilancie, pretože sa veľa emisií vyprodukuje pri doprave. "A v súčasnosti je producentom energie z biomasy úplne jedno, či dovážajú drevo z Čiech, zo Slovenska, alebo z Ukrajiny.”


Krajina stráca charakter. Miznú aleje

00000866015515750658794608179516
dobso
 dobso      06.07.2016 - 13:57:32 [23K] , level: 1, UP   NEW
Paleobiológ Vršanský: Ľudstvo sa musí spamätať, inak vymrie

Človek stráca schopnosť využívať svoje inštinkty, a to práve v čase, keď
sa začalo veľké vymieranie druhov.



Objavil svetielkujúceho švába, napísal o tom článok a ten si prečítala a
okomentovala miliarda ľudí na celej planéte. Časopisy Science, Time,
National Geographic a mnohé ďalšie potom tento objav označili za jeden z
najväčších v danom roku. Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied sa
venuje skúmaniu fosílií hmyzu, predovšetkým v jantári. Ako prvý na svete
pozoroval pôrod bajkalského tuleňa a našiel nový príbuzný druh tohto
zvieraťa. Upozornil na ohrozenie ekvádorských lesov s unikátnymi
chodiacimi stromami. Riadi vedcov z najprestížnejších organizácií na
svete. Tvrdí, že človek stráca schopnosť prežiť ako jedinec aj ako
celok, a migračnú vlnu považuje za prospešnú.

Počas nášho rozhovoru vymrie niekoľko živočíšnych druhov na planéte. Je
to pre Zem zle alebo dobre?


V podstate dobre, pretože ak sa majú zložité systémy niekam posunúť, tak
potrebujú obnovu. A kvôli nej je určitý odpad nevyhnutný. Takže
vymieranie zatiaľ natoľko neprekáža, pretože nezanikajú veľké skupiny
živočíchov. Vymierajú živočíchy, ktoré nemajú taký zásadný vplyv na celý
ekosystém. Je však pomerne zjavné, že nastúpilo takzvané šieste
vymieranie druhov. Nemusí to trvať ani jedno storočie a náš systém sa
premení na niečo nekontrolovateľné. A je dôležité, aby sme si morálne
uvedomili, že každý jeden živočíšny druh je rovnocenný tomu nášmu.

Človek nie je nadradený...

Nie, nie je. Ale dajme morálku počas rozhovoru bokom a sústreďme sa len
na mechanickú stránku prežitia. Počas nasledujúcich hodín sa môže stať,
že vyhynie kľúčový, ekologicky významný druh. Nemusí však byť ani
početný, ani nikdy viditeľný. Proste o ňom nevieme.

Takže zopár druhov, ktoré zmiznú počas tejto chvíle, nie je taká katastrofa?

Vymieranie druhov je celkom prirodzená záležitosť a je nutné dodať, že
deväťdesiat percent druhov, ktoré v najbližšom čase vyhynú, na to musí
byť pripravených. Vymreli by aj tak. Hrozné je však to, že človek ničí
celé ekosystémy a zabíja tak aj veľké druhy, ktoré by miznúť nemuseli.
Sami nevieme, ktoré druhy sú pre prírodu naozaj dôležité. Ľahko sa nám
môže stať, že narušíme obrovskú štruktúru ekosystému Zeme a ani to
nezistíme. Pôsobenie človeka je nebezpečné v tom, že pri porušení
určitého percenta druhov a ekosystému sa nám môže Zem dostať do štádia
nepredpokladateľného vývoja. To je to, čo poznáme pod pojmom kríza.
Ľudia si najviac pamätajú vyhynutie dinosaurov. Ale takýchto kríz bolo
oveľa viac. Ani jednu z nich by však ľudstvo neprežilo v akejkoľvek nám
podobnej forme.

Aký zmysel a úžitok majú také katastrofy?

V skutočnosti sú veľmi dôležité. Rovnako ako pre psychológiu človeka sú
cenné krízy, bolesti, choroby, tak aj Zem sa vďaka takýmto krízam
vyvíja. Katastrofou pre človeka je to, že pri každej takejto veľkej
zmene sa podmienky stanú nekontrolované a človek nemá žiadnu možnosť
zásahu a nápravy. Pri kríze v evolúcii dochádza k chaosu. Aj keď budeme
vedieť, čo sa deje, nebudeme mať absolútnu možnosť to ovplyvniť. Aj keby
sme zachránili všetky existujúce druhy, už nám to nepomôže tento proces
zvrátiť. Na základe štúdia fosílneho hmyzu, koralových útesov či
ľadovcov sa zistilo, že takéto zmeny sa odohrávajú veľmi rýchlo. Je to
niekedy otázka desaťročia, prinajhoršom storočia.

Môžeme tomu nejako zabrániť alebo si to príroda reguluje bez ohľadu na
človeka?


Väčšinou si to príroda sama nevedome a automaticky reguluje spätnou
väzbou, ale musíme vziať do úvahy aj to, čo už poznáme z histórie.
Evolúcia je plná vymierania, je to prirodzený beh vecí. To posledné,
pomerne bezvýznamné viackrokové vymieranie bolo v ľadových dobách, keď
vyhynuli mamuty a srstnaté nosorožce. A taktiež nešlo o nič zásadné,
bolo to len vychýlenie z rovnováhy. Pomaly a potichu však po ľadovej
dobe zmizli aj mnohé ďalšie druhy nosorožcov. A tých bielych alebo
tuponosých severných sú v zoo po svete už len tri kusy. Potom však
existujú veľké vymierania, keď sa príroda reorganizuje, keď vyhynie až
osemdesiat percent živočíchov. V momente takého zlomu dochádza aj k
vzniku nových organizmov, k masovým, škodlivým mutáciám, k zmene
genetickej informácie.


Najčastejšou príčinou veľkých vymieraní, kríz boli meteority, prírodné
katastrofy, činnosť sopiek. Čo to môže byť dnes?


Niektoré skupiny nás vedcov propagujú teóriu, že samotný biologický
systém dospeje do slepej uličky. Neustále sa vyvíja a zrazu vznikne
niečo, čo už systém nezvládne. Alebo už bude všetkého priveľa. V
matematických simuláciách je to preukázateľné, ale my si zatiaľ nevieme
predstaviť, čo by to mohlo byť. Môže vzniknúť vírus, ktorý bude
rozkladať chlorofyl, a bez toho je príroda stratená. Alebo vymyslíme
biologickú zbraň, ktorá sa vymkne spod kontroly. A nebezpečenstvom pre
nás je aj vývoj umelej inteligencie.

Ovládne nás?

Počítač sa naučil najzložitejšiu stolovú hru na svete. Hru, ktorú je
nemožné vypočítať, a vyhral ju akosi intuitívne. Niektoré ciele vo
vojnách vyberá počítač. Najrôznejšie finančné operácie riadi počítač.
Musíme sa pripraviť na to, že množstvo bežných úkonov, ktoré dnes robí
človek, prevezme technika. A bude nás potrebovať? Čo bude našou úlohou?
Pôvodne sme boli lovci, žili sme v prírode, používali sme tie najhlbšie
inštinkty. Potom prišla zmena a začali sme si suroviny pestovať, vzápätí
nasledovala priemyselná revolúcia, prácu čiastočne prevzali stroje a
dnes máme počítačovú revolúciu. Takmer celá populácia sedí za počítačom,
používa ho v telefónoch, v aute. O pár rokov však už prakticky vo
všetkom, čo dnes robia ľudia, budú počítače vhodnejšie.

Existujú živočíšne druhy, ktoré si príroda sama nezničí, pretože ich
natoľko potrebuje?


Dominantné skupiny živočíchov sa správajú tak, že ovplyvňujú svoj
ekosystém, stabilizujú ho vo svoj prospech. Táto selekcia stabilitou je
tým najzákladnejším výberom a vo veľkej miere platí bez výnimky aj na
neživé systémy. Ale či to funguje aj na úrovni života celej planéty? To
netušíme. Vedecky povedané – nemáme o tom dôkaz. Určite je to našej Zemi
jedno v trópoch, kde je obrovská diverzita a každý je nahraditeľný. Ale
napríklad na niektorých miestach Sibíri sú len tisíce kilometrov
smrekovca. Nič iné tam nemôže rásť. A či sa príroda postará o to, aby
práve tam smrekovec nevyhynul? To naozaj nevieme. Z praxe však vieme, že
lykožrút dokáže každoročne zničiť aj 300 kilometrov takého lesa.

Človeka teda naša planéta nepotrebuje?

To určite nie. Čím sme prospešní? Vytváraním biomasy? To sotva.
Produktivitou? To tiež nie. Možno sme prospešní tým, že dostávame do
obehu uhlík z obrovských zásob organického materiálu, z ropy. V rámci
ekosystému sme však zbytoční. Človek musí veľmi zásadne zmeniť svoj
postoj k životnému prostrediu, pretože dnešný stav nie je udržateľný. K
šiestemu vymieraniu sa už blížime nielen metaforicky. Je jednoducho tu.
Je to realita, pred ktorou nesmieme zatvárať oči. Je koniec. A posunieme
sa až v momente, keď to pochopia úplne všetci. Lesy v ich pôvodnej
podobe sme už zničili. Okrem Sibíri už nikde neexistuje súvislý lesný
porast. V Brazílii je to otázkou päťdesiatich rokov a obrovské lesné
plochy zmiznú aj v Bolívii do osemdesiatich rokov. Už sa nedá povedať,
že niekde na Zemi je naozajstná divočina, kde ekosystém funguje. To
jednoducho nie je pravda. Existuje len miestami v izolovaných
rezerváciách. Inštinkty, ktoré sme milióny rokov využívali, už nemáme
kedy a kde použiť. To sme v sebe pochovali. Rezervácie UNESCO dnes pre
nás slúžia ako pamäť, z ktorej si budeme vyberať ako z genetickej banky
ekosystémy. Ale to nie je udržateľné tisíce rokov.
Prečítajte si tiež
Slovák objavil v Ekvádore chodiace stromy, za rok sa presunú o dvadsať
metrov

Čo teda ono „šieste vymieranie“ znamená pre človeka?

Musíme sa pripraviť na zmenu. Počas toho obrovského vymierania veci
zanikajú, ale tiež vznikajú nové. Pre niektorých to bude začiatok nových
priateľstiev. To je jednoducho fakt. A musíme sa pripraviť na to, že
zmena bude veľmi rýchla.

Zažijú to naše deti?

Skôr vnuci. Nechcem vytvárať paniku, ale vďaka štúdiu jantáru a fosílií
v ňom vieme, že zmeny sú kaskádovité a rýchle. A bude ťažké sa tomu
prispôsobiť. S vymieraním pracujem každý deň. Pozorujem v jantári
desaťtisíce druhov hmyzu a vidím, že neprežil ani jeden. Možno to znie
strašidelne. Napríklad mraveniská a termitiská majú podobnú štruktúru
ako ľudská spoločnosť. Ľudská spoločnosť je však niečo veľmi mladé.
Možno stojí za to, aby bola zachovaná, a azda to naša planéta znesie.
Uvedomme si však, že mravcom aj termitom trvalo sto miliónov rokov, kým
dosiahli takú štruktúru mraveniska a termitiska, ktorá prírodu
stabilizuje a nerozkladá, nenarušuje ju. Ak bude chcieť prežiť človek,
ktorý je väčší, viac toho spotrebuje a viac zasahuje do ekosystému, bude
to mať oveľa ťažšie ako tie mravce. Myslím si, že nájsť správnu podobu
spolužitia s prírodou bude trvať veľmi, veľmi dlho.

A človek sa bude ďalej vyvíjať?

To si práve nie sme istí. Je dosť možné, že schopnosti, ktoré sme
získali pri vzniku, už nie sme schopní zmeniť ani výchovou, ani
krížením. A postupne nevyužívame žiadne svoje inštinkty. Racionálny
mozog síce využívame stále lepšie a efektívnejšie, ale inštinkty už nie.
Pretože nie je kde.

Čo si myslia vedci o vývoji človeka dnes?

Jedni si myslia, že môžeme zasahovať do genómu. Že napríklad pridáme do
systému informáciu, gén o tom, aby živočích svetielkoval, a on bude.
Super. Žiadny problém. Ale už neriešia, čo by tým mohli spôsobiť. Keď do
knihy vložíte jednu vetu iného autora, zrejme sa nič nestane. Lenže keď
do piatej sonáty vložíte refrén z Metallicy, zážitok z koncertu a
celkový dojem sa zmení. Do genómu sa nedá len tak niečo vložiť. Ja sa
okrem toho bojím, že človek sa ako druh nevyvíja. Teda za normálnych
podmienok. Až príde veľká kríza, zrejme sa vývoj zase nekontrolovateľne
obnoví.


Krízy sú teda dobré?

Áno. Bez krízy by tu na planéte stále žili dinosaury, a nie cicavce.
Akurát sa môže pokojne stať, že ďalšia kríza bude v náš neprospech.
Nastúpi trebárs doba krtkov. Sú to veľmi komplikované otázky a nemyslím
si, že na ne dokážeme odpovedať, skôr než tá kríza príde v plnej sile.

Nemáte pre ľudstvo nejakú pozitívnu správu?

Sme jediní, ktorí si môžeme plne uvedomiť, čo spôsobujeme, a tak máme
obrovský potenciál. Sme najtalentovanejší druh, ktorý kedy na súši žil.
Zatiaľ síce bez reálnych schopností a výsledkov, ale to príde. Sme
dieťa, ktoré sa šťastne narodilo a práve sa začalo smiať. Síce „okakalo“
celú izbu, ale rastie a začína si uvedomovať, že ju treba aj upratať.
Ale upratovať sa nemusí všetko, niečo treba nechať tak. Bez divočiny to
nepôjde. Nemusí byť všetko krásna záhrada. Rysuje sa nová úroveň
organizácie hmoty a tou je spolužitie viacerých spoločenských druhov –
spoločenstva štátov v štátoch.

Zatiaľ človek dobre vychádza so včelami, bez ktorých by umrel od hladu.
S kým sa máme ešte spojiť?


So včelami sme sa už dohodli, ešte nás to čaká s mravcami a termitmi.

Ovplyvnil človek veľa evolúcií alebo nie?

Človek je z tohto hľadiska nevýznamný. Nespôsobil nič v rámci evolúcie.
Ale na úrovni vývoja ekosystému sme zmenili všetko. Áno, pre človeka
vyhynulo dosť druhov, ale svojím správaním sme zatiaľ neovplyvnili vznik
nových. Možno okrem psa a kravy. Stále sme ešte pred kritickou hranicou
a živočíšne druhy sa naším vplyvom nemenia. Len čo však pokročí už
začaté šieste vymieranie, bude to veľmi divné a možno aj zlé.

Ako spoznáme, že už nastalo?

Prvé signály už registrujeme. Napríklad klesol počet rýb v oceánoch na
polovicu. Všade v moriach a v oceánoch je igelit. Kamkoľvek dorazíte,
mimo letoviska, je igelit, pretože ho nemá kto upratať. Odlesnili sme
planétu. Smog už namerali aj v Himalájach. Počet nami vyhubených druhov
žiab už dnes mieri k desiatkam percent, ohrozená je viac ako tretina
všetkých ich druhov. To sú prvé varovné signály. A nevidíme reálnu
možnosť, ako to zastaviť.
Prečítajte si tiež
Bol to krásny rok, ale už nevládzem, vraví slovenský paleobiológ z
titulky BBC

Môžeme vytvoriť nejaký skanzen?

Globálny skanzen. To by bolo riešenie. Nič nás to nebude stáť, naopak,
vytvoríme zásoby dreva pre prípad vojny alebo krízy. Bolo by prínosom,
keby sa nejaká krajina vedome rozhodla, že začne tvoriť environmentálny
štát. A nezostane len pri rečiach. Má to obrovský vplyv aj na psychiku.
Rodičia predsa cítia, že zanechávajú ďalším generáciám Zem v horšom
stave. Nemám na mysli celosvetový mier, ale naše okolie. Horšiu pôdu,
horšiu krajinu, žiadne nové mestské parky. To je nespochybniteľné. Znie
to možno naivne, bláznivo, ale je absolútne nevyhnutné, aby sme
definovali životné prostredie ako ústavnú prioritu číslo jeden. A potom
dlho, dlho nič.

Môže z človeka vzniknúť nový druh?

Možné to je. Môže sa vyvinúť z nás alebo napríklad z delfína. Ale
existuje aj veľké množstvo živočíchov, ktoré sa od vzniku od svojich
príbuzných vôbec nemenia. Aj milióny rokov.

Napríklad šváby. Prečo vás tak fascinujú?

Máme totiž k dispozícii obrovské množstvo fosílií švábov. Asi tak
stotisíc. Potom máme asi dva milióny fosílií iného hmyzu. To je pre nás
vedcov neuveriteľne bohatá zbierka. Dinosaury si môžete skladať len z
pár kostí. Môžete si modelovať, ako vyzerali. Ale ja môžem skúmať
dvadsaťpäťtisíc druhov hmyzu, ktorý je zachovaný v jantári len v Barme.
Ide o hmyz, ktorý lietal okolo dinosaurov. Z toho tisíc kusov sú práve
šváby. Do posledného zmyslového orgánu vidím, ako vyzerali. Majú sto
miliónov rokov a zachovali sa dodnes. To je úžasné.

V čom je tá najväčšia výhoda?

Vidím, ako sa v čase postupne menili. Ako sa menila ich farba, skladba
tela i celého spoločenstva. A môžem sledovať, ako vyzeral prvý
spoločenský spôsob života. Ten totiž vytvorili šváby. Šváby sú z
evolučného hľadiska veľmi zaujímavé, pretože žijú na prvý pohľad v
nezmenenej podobe viac ako tristo miliónov rokov. Preto mi z dát
vyskakujú doteraz nepochopené princípy a zákonitosti, ktoré následne
môžeme vztiahnuť aj na človeka. Priznám sa však, že človek ma toľko
nezaujíma. Je nestabilný, neprirodzený, neužitočný, nespolupracuje.

Ako sa švábom podarilo, že sa takmer nezmenili?

Čiastočne preto, že sú konzervatívne. To znamená, že niektoré si
zachovali pôvodné schopnosti. To, čo človek stráca. Stačí, keď budeme
nútiť deti tráviť viac času vonku, v prírode, a nie s tabletmi a
počítačmi. Potom sa nám podarí udržať si typickú tradičnú schopnosť
človeka, a to je život v prírode. Možno to znie banálne, ale je to pre
naše ďalšie fungovanie ako živočíšneho druhu zásadné. Ďalšou výhodou
švábov je ich schopnosť prežiť počas kríz. Vymieranie dalo možnosť
vzniknúť prevratným novinkám. Napríklad zo švábov vznikli dravé
modlivky. Tak sa u nich snúbia dve konfliktné schopnosti: nemennosť a
extrémne zmeny.

Prečo je práve fosílny hmyz najvhodnejší na štúdium evolúcie?

Vďaka jantáru a jemným usadeninám sa uchoval v napohľad nezmenenej
podobe. Neobsahuje organickú hmotu, čo je pre skúmanie ešte lepšie.
Napríklad môžem pod mikroskopom pozorovať hmyz s krídlami s veľkosťou
jedného milimetra, ktorý je starý viac ako stopäťdesiat miliónov rokov.
Vďaka podobnému starostlivému analyzovaniu fosílnych nálezov sa mi
podarilo objaviť zvláštne mikroštruktúry. To bol tiež základ k štúdiu
vývoja zmyslov. Trebárs bruško malého hmyzu je posiate drobnými
štruktúrami, kde sú aj receptory. A to sú tie najcitlivejšie orgány v
živočíšnej ríši. Napríklad môžu fungovať ako magnetický rezonátor. To
znamená, že hmyz dokáže niektoré látky rozpoznať bez toho, aby sa ich
vôbec dotkol. Keby sme niečo podobné dokázali využiť, malo by to pre
človeka obrovský prínos. Niektoré receptory, ktoré majú napríklad šváby,
dokážu zaznamenať zmenu vzduchu o desať milióntin milimetra. Ako keby
bol človek na Mesiaci a registroval pohyb futbalovej lopty na Zemi.

Za tieto objavy ste získali pred rokmi v Oxforde najprestížnejšiu cenu,
ktorú ročne dostane len desať vedcov na svete z oblasti systematiky
všetkého živého. O takých schopnostiach hmyzu sa predtým nevedelo?


Vedelo, ale neboli známe žiadne fosílne zvyšky a nikto netušil, čo je na
dnešnom hmyze pôvodné a čo sa vyvinulo len nedávno. Hmyz mal špeciálne
receptory vždy. Ibaže najskôr mal malý živočích napríklad len jeden
receptor, univerzálny, ktorý mohol prijímať veľa rôznorodých informácií.
Dnes je hmyz v tomto smere viac špecializovaný. Každý senzor sa
orientuje na niečo iné. Je to skôr objav poukazujúci na perspektívy
štúdia než ukončená analýza. Rád by som však zdôraznil, že aj pred
miliónmi rokov mali niektoré druhy hmyzu veľmi moderné „prístroje“.

Šváby by nás mali teda fascinovať, a nie odpudzovať?

Treba si uvedomiť, že niektoré druhy hmyzu prekonali za tie milióny
rokov oveľa dlhšiu púť k dnešku ako cicavce. Aj preto sú oveľa
dokonalejšími živočíchmi, ibaže vo svojej dimenzii. Táto Zem je krajinou
hmyzu, a nie cicavcov. Veď na Zemi je takmer päťkrát viac druhov hmyzu
než všetkých ostatných živočíchov dohromady. A niektorý šváb spoločne s
vážkou sa v priebehu miliónov rokov zmenili len veľmi nepatrne.

Aký je to pocit skúmať vnútornosti švába, ktorý má v sebe potravu
predžutú dinosaurom?


Skúmať fosílny hmyz je podľa môjho názoru esteticky nádherné. A je to aj
intelektuálna výzva. Neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné.

Prestížne časopisy označili váš objav svetielkujúceho švába za jeden z
desiatich najväčších nálezov roka, desaťročia. Prečo?


Potvrdilo sa, že sa môže živočích maskovať a vydávať aj za svetlo, ktoré
napodobňuje. Má dve funkčné „húkačky” a jednu smerovku, aby si ho nikto
nevšimol. Aj tak vyhynul, ale medzitým sme v Ekvádore našli ďalšie,
podobné, ktoré už mali štyri húkačky. Štúdium švábov nám vôbec veľmi
pomáha. Vďaka fosíliám môžeme analyzovať, ako sa môže živočíšny druh
vyvíjať. Napríklad aj človek. Vďaka švábom sa učíme, ako funguje
organizovaná spoločnosť. Politici, a nielen oni, si myslia, že
prichádzajú s prevratnými novinkami pre spoločnosť. Myslia si, že to, čo
ponúkajú, je typické len pre jednu politickú stranu alebo pre ľudstvo.
Že je to výsledok najdôležitejšej intelektuálnej činnosti alebo vládneho
programu. Mýlia sa. Aj pre včely, mravce, termity je veľa z toho bežné.
Pre druhy, ktoré nemajú racionálne uvažovanie, len genetický program a
reálne získané vzťahy.

A aký má tento objav prínos pre vás? To, že si vaše články prečíta
miliarda ľudí na svete?


Slovenská veda si stanovila tri základné piliere. Dôležité sú
publikácie, citácie a popularizácia. Nepochybne pre popularizáciu už
viac urobiť nemôžem. Miliarda ľudí je fakt maximálna čítanosť. Snažím sa
aj veľmi zložité a komplikované veci ponúknuť ľuďom primitívnym,
zrozumiteľným spôsobom. Prínosom je jedine toto v kombinácii s cieľom do
budúcnosti spravovať prírodu. Až dospejeme do dokonalosti, budeme len
správcovia. Nič viac. Ale aj mne to dáva veľa. Od zamestnania a platu až
po témy pre moje vlastné deti. Keby som nebol špičkovým vedcom, nemám
šancu odpovedať na ich otázky.

Preto sa venujete aj projektom pre deti, školákov?

Presne tak. Deťom musíte vedu vysvetľovať veľmi jednoducho. Núti ma to
vyjadrovať sa a uvažovať jasne a jednoznačne. To mi potom pomáha
pracovať so zložitými vecami, ktoré sú veľmi, niekedy takmer úplne
neurčité a na samotnej hranici racionálnosti.
Prečítajte si tiež
Slováci spravili revolúciu v zobrazovaní fosílii, dali im tretí rozmer

Kedy vás deti najviac prekvapili?

Keď mal môj syn päť rokov, spýtal sa ma, čo dýchajú rastliny. A potom si
na obale od šumivého celaskonu prečítal, že tam je CO2. „Vyšumel“ mi
celú krabičku a stál pritom pri jednej rastline u nás doma. Na otázku,
čo robí, mi odpovedal, že práve túto kvetinu má veľmi rád a chcel, aby
sa jej lepšie dýchalo.

Keby za vami prišiel politik a poprosil vás: Pán Vršanský, povedzte mi,
čo mám urobiť. Čo by ste mu poradili?


Aby sa venoval predovšetkým školstvu, vzdelávaniu detí. To musí byť
absolútnou prioritou. Rovnako ako rozvoj vedy a vzťah k životnému
prostrediu. Ale to politici vedia a nemusia za mnou chodiť. Ak by som
však naozaj na jednu zásadnú vec apeloval, tak je to demografická krivka
a jej totálna aplikácia naprieč spoločenskými problémami.

Rodíme málo detí?

Rodíme málo detí, starneme. Môžete si povedať, že to je v konflikte so
životným prostredím, ale je to presne naopak. Potrebujeme mať stabilnú
demografickú krivku. Vyžaduje si to však drastické riešenia a nikde na
svete sa to zatiaľ nepodarilo. Aj krajiny ako Vietnam či Laos opúšťajú
model viacdetných rodín. Takže deti budú chýbať všade na svete. A
prestane fungovať ekonomický systém, na ktorom je všetko založené.
Napríklad považujem za zásadné, aby mladí slovenskí učitelia a lekári
neutekali do Česka.

Čo s tým?

Okamžite im musíme ponúknuť bez zjednávania všetky podmienky, aby
neodchádzali. Pred desiatimi rokmi sme my vedci kričali, že potrebujeme
prijať tisíce Ukrajincov, ktorí v tom čase opúšťali Ukrajinu. Vtedy sa
to politikom zdalo ako bláznivý nápad, zaviedli sme schengen a teraz by
sme boli radi, keby sme tu tých Ukrajincov mali. V ekonomike, v
hospodárstve jednoznačne chýbajú. Môžeme sa tváriť, že nepotrebujeme
utečencov a migrantov, ale kto bude pracovať a vôbec žiť?
Vršanský, Bechly (2015)Vršanský, Bechly (2015)

Migračnú vlnu teda nevnímate tak negatívne?

Ako vedec áno, jednoznačne. Ešte budeme radi, že k nám tí ľudia prídu.
Ak zásadne nezmeníme podporu rodín, to, aby rodiny mali viac detí, tak
budeme pokračovať vo veľkej kríze.

Kritici migračnej krízy však varujú pred odlišnou kultúrou, náboženstvom.

To je absolútne druhoradé. Ak nám hrozí vyhynutie a máme si vybrať medzi
zachovaním alebo len stabilizáciou živočíšneho druhu a životného
prostredia, tak náboženstvo nehrá rolu. Nastáva situácia, keď je
náboženstvo nepodstatné. Možno si niekto povie, že straším, ale ja to
študujem. Vidím to vo fosíliách každý deň. Mám pred sebou na stole
vzorky vývoja za milióny rokov, ale aj za jednotlivé roky. Ako ľudstvo
čelíme dvom zdanlivo konfliktným hrozbám. V skutočnosti sú obe o
stabilite. Prvá je, že nebudeme mať deti, a druhá, že zničíme životné
prostredie. Nemecko potrebuje ročne päťstotisíc migrantov, aby
stabilizovalo demografickú krivku. Nie z pohľadu rastu, ale z pohľadu
štruktúry. Nemajú mladých ľudí.

Možno naozaj človeka nahradia stroje, ako prorokujete v úvode rozhovoru.

Áno, človek si musí nájsť svoje miesto. Dnes ľudia sedia osem hodín za
počítačom, ktorý za nich robí najrôznejšie administratívne úkony. Čo
však bude robiť človek o desať rokov, keď aj zadávanie úkonov budú robiť
samotné počítače? Dnes už aj literatúru faktu, krátke správy píšu
počítače. A ak si zničíme prírodu, nebudeme sa môcť vrátiť ani k
poľnohospodárstvu. A čo naše deti? Naučia sa pracovať s počítačom, ale
bude sa im to hodiť? Pracujem s veľkým počtom slovenských detí. Vlani mi
ich prešlo rukami viac ako desaťtisíc. Tie najlepšie beriem do sveta na
svoje projekty. Mám k dispozícii tie najlepšie z najlepších. Predstavte
si, že väčšina z nich nevedela zapáliť zápalku. Sú to mozgy, ktoré nás
strčia do vrecka. Majú vynikajúce komplexné uvažovanie. Ale dve hodiny
som im vysvetľoval, ako sa orientovať v mape, ako sa jednoducho
nestratiť, vyznať sa v prírode. Nevedeli základné veci. Jednoducho by
neprežili. To je varovanie. Ale ja neviem vychovať desaťtisíce
dobrodruhov, čundrákov. Kam pôjdu? Skúmať mestskú aglomeráciu?

Vzali ste ich do Ekvádoru. Aký to bol pre ne zážitok?

Jednak si odviezli serióznu vedeckú prácu, a ako povedal jeden z nich,
bolo to pre ne aj veľmi kruté. Ukázal som im tak trochu praveký svet v
plnej kráse a potom som ich vrátil do „slovenskej“ reality.

Môžu si však kúpiť v Ekvádore kus pralesa a vracať sa tam.

Áno, ale potrebujem nájsť niekoho, kto si kúpi naozaj veľký kus územia.
Takých sto hektárov. To by vyšlo na takých tridsaťtisíc eur. Napriek
titulnej stránke BBC a rádovo desaťmiliónovej čítanosti sme zatiaľ na
Slovensku ani v Česku nenašli nikoho, kto by mal o to záujem.

Čo by z toho mal?

Kúpi si kus pralesa, kde bude žiť jaguár, puma, niekoľko desiatok tisíc
druhov hmyzu a tie zachráni. Už by nikdy v živote nemusel urobiť nič
dobré. To by na jedného človeka úplne stačilo.

Peter Vršanský (1975)

Je paleobiológ a ochranár Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied,
viedol projekty UNESCO, zaznamenal viaceré objavy v oblasti evolúcie
suchozemských ekosystémov. Získal Cenu Národného múzea vo Washingtone,
ocenenie Amerického prírodovedného múzea v New Yorku či významné
ocenenie IISE TOP 10 of 2013

Autor je spravodajca Českého rozhlasu. Rozhovor pôvodne vyšiel v
týždenníku Respekt.

0000086601551575065879460817951608180146
igggy
 igggy      07.07.2016 - 13:29:51 , level: 2, UP   NEW
ked si predstavim ze mesta su navrhnute tak ze vacsina miesta zabera automobilova doprava https://www.facebook.com/cyklokoalicia/photos/a.231254720235108.80043.214076798619567/1141781819182389/?type=3&theater tak po nastupe autonomnych vozidiel mozme vysadit vela zelene do miest....

0000086601551575065879460817951608180003
lubomier.sk
 lubomier.sk      07.07.2016 - 10:06:27 , level: 2, UP   NEW
Keď dám káčko, to znamená že už to bude v poriadku? Alebo treba nejakú stranu zvoliť? :)

000008660155157506587946081795160818000308180075
dobso
 dobso      07.07.2016 - 11:41:13 , level: 3, UP   NEW
neznamena.

0000086601551575065879460817951608179879
drakh
 drakh      06.07.2016 - 23:55:54 , level: 2, UP   NEW
hms, takze miesto v3s kus pralesa v ekvadore...?

000008660155157506587946081795160817987908179889
signifikantne idecko
 signifikantne idecko      07.07.2016 - 00:15:20 (modif: 07.07.2016 - 00:16:14), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
preco ekvador?
ved je na svk super projekt id zviera a jej OZ VLK http://vsetkoprenic.sk/

uz by sa tie kese mohli na nejake dobro premenit co su tam zbytocne

00000866015515750658794608179516081798790817988908179893
drakh
 drakh      07.07.2016 - 00:33:52 [1K] , level: 4, UP   NEW
sak hej,
kolko evri by vyslo 100ha u nas? (a ani ti ayahuascu neuvaria)

0000086601551575065879460817951608179879081798890817989308179924
dobso
 dobso      07.07.2016 - 07:34:54 , level: 5, UP   NEW
Neviem kolko stoji 100ha ale "kup si svoj strom" je pokial viem program so samostatnym uctovnictvom takze prachy co idu tam skoncia ako bezzasahovy les.

0000086601551575065879460817951608179879081798890817989308179897
signifikantne idecko
 signifikantne idecko      07.07.2016 - 00:40:10 , level: 5, UP   NEW
niekde na vychode dame aj tych 100 imho