Čím viac pôvodných druhov budeme mať zastúpených v ekosystéme, tým lepšie. Ale vracať sa k srstnatým nosorožcom alebo mamutom nemá zmysel, vraví český zoológ.
Eliška Černá 6. februára 2019
Tomáš Jůnek. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Vlky urobia omnoho menej škôd než srnčia a vysoká zver, ktorá je ich lovnou. O opätovnom zavedení, teda reintrodukcii, o návrate a vymieraní živočíšnych druhov, monokulturizácii krajiny a o tom, ako každý človek môže pomôcť dosiahnuť čo najširšiu biodiverzitu, sa český Deník N rozprával so zoológom Tomášom Jůnkom, ktorý sa už dvadsať rokov zaoberá ekosystémami a etológiou zvierat.
Medzi najviditeľnejšie druhy, ktoré sa podarilo opätovne zaviesť alebo sa samy vrátili, patrí rys, vlk, zubor, divé kone alebo pratury. Aké ďalšie druhy sa za posledné obdobie podarilo vrátiť do českej prírody?
V osemdesiatych rokoch sa vysádzali orly morské. Po revolúcii zasa bobry v Litovelskom Pomoraví. Stále sa vysádzajú lososie plôdiky. Existuje reintrodukčný program pre orly skalné a zoologická záhrada v Hlubokej nad Vltavou sa snaží o návrat sovy dlhochvostej na Šumavu. O praturoch však nehovorme. To totiž nie je pôvodný druh, ale spätne vyšľachtená krava, ktorá len ako pratur vyzerá. Je to rovnaké, ako keby som ja namaľoval Monu Lisu – aj tak to Mona Lisa nebude.
To som netušila. Ktoré zvieratá sa vrátili samy?
Bez väčších ľudských zásahov sa vrátil do prírody krkavec. Prispôsobil sa fungovaniu človeka v krajine a posledných 20 – 30 rokov sledujeme, že sa začína stávať opäť bežným zvieraťom. Postupne sa vracajú vlky. Nie sú to však tie karpatské, ktoré žijú na Slovensku, ale stredoeurópska nížinná populácia, ktorá k nám preniká z nemeckej Lužice. Na rozdiel od karpatských vlkov nepotrebujú hlboké lesy, vysoké hory a odľahlé údolia. Prispôsobili sa pohybu v kultúrnej krajine, v ktorej sú cesty, železnice a dediny. Pri svojej mobilite sú schopné nepozorovane prebehnúť „remízky“ a lesy a usadiť sa, kde sa im zapáči.
Postupujú na české územie nejaké ďalšie zvieratá alebo sú plány na ďalšie reintrodukcie?
V Českom Švajčiarsku chceli vysadiť jariabka (vták podobný jarabici, pozn. red.), ktorý žije na Slovensku alebo na Šumave. Sú plány, že by sa tetrov vysádzal aj inde než na Šumave. Posledné pokusy boli, myslím, v Beskydách.
Vo fotopasci z Českého Švajčiarska sme zase zachytili mývaly. Pokiaľ viem, utiekli z kožušinovej farmy v Nemecku a odtiaľ sa šíria ďalej. Ďalším zavlečeným druhom je napríklad korytnačka nádherná alebo norok americký, ktorý úplne vyhubil norka európskeho.
Môže sa reintrodukcia človeku vypomstiť?
Hovoriť o tom, či sa niečo také môže vypomstiť, je z môjho uhla pohľadu nezmysel, pretože zvieratá vždy narazia na nejaké hranice, kde môžu robiť škody. Otázkou je skôr, čo je to škoda. Vôbec sa nedajú porovnávať miliardové škody na lesných porastoch od premnoženej raticovej zveri a škody v jednotkách miliónov, ktoré urobí vlk.
Sú vlky schopné korigovať vysokú, ktorá robí človeku oveľa väčšie škody než samotné vlky?
Pokiaľ máte niekde nezabezpečené stádo oviec, tak naň vlky skôr alebo neskôr zaútočia. To isté medvede. Vlk zároveň vytvára tlak na svoju lovnú a donúti ju tým zmeniť správanie. Bude viac rozhýbaná a nebude sa zhlukovať na miestach, kde robí človeku škody. Hovoriť o tom, či sa niečo vypomstí, nemá zmysel.
Vypomstiť sa môže introdukcia nepôvodných druhov, ako je muflón, daniel, jeleň sika, pasrnec bielochvostý alebo ondatra pižmová. Kedykoľvek vysadíte nejaký druh, nemôžete dohliadnuť na to, ako sa mu bude dariť a aké to bude mať dôsledky. Exemplárny príklad je jeleň sika, ktorý sa z Plzeňska rozšíril až do Krušných hôr. Je pritom taký agresívny a prispôsobivý, že vytláča jeleňa európskeho z miest, kde žije.
Môže teda vlk alebo rys znížiť výskyt týchto nepôvodných druhov?
Môže, ale hoci je vlk špecialistom na siku, bude naďalej loviť prasa, srnčiu a vysokú zver. Osobne si myslím, že sika je dnes rovnaký problém ako prasa divoké a je de facto nevyloviteľný. Ak poľovníci neboli schopní vystrieľať ošípané v malej oblasti na Zlínsku, keď bolo podozrenie na africký mor, rozhodne nebude mať nikto motiváciu na lovenie siku, za ktorého je ešte menšia odmena.
Pre vedcov je to úžasné obdobie
Čo je ideálny stav, k akému sa snažíme ekosystém vrátiť?
Nedá sa povedať, že by bolo nejaké ideálne obdobie, vždy bol nejaký problém a nebolo to dokonalé. Platí, že čím viac pôvodných druhov budeme mať zastúpených v ekosystéme, tým lepšie. Zrejme však nie je žiaduce vracať sa k srstnatým nosorožcom alebo mamutom.
Dôležité je vrátiť do ekosystému zvieratá, ktoré v ňom majú svoju nezastupiteľnú úlohu, ako napríklad vlk. Ak zvieratá chýbajú, musí ich úlohu zastúpiť človek. Ľudia budú musieť vyvíjať menej úsilia, aby udržiavali fungujúci ekosystém, keď budú mať vrcholových predátorov. Keď z toho celku vytiahnete kolieska, súkolie začne škrípať a dôkazom toho, že škrípe, sú škody na lesných porastoch. Napríklad jeden môj známy, ktorý hospodári, má ročne škody 200-tisíc korún (približne 7800 eur) iba na svojej poľnohospodárskej technike. Lúky, ktoré kosí, sú totiž rozryté od ošípaných a on na tom ničí kosačky a techniku.
Takže by sa mu hodilo mať za susedov pár vlkov, ktoré diviaky lovia?
Niektoré zvieratá sú také premnožené a inteligentné, že ich poľovníci nevylovia. To by musel začať strieľať každý jeden človek. A ani tak by to nepomohlo. Čím väčší tlak na nejaký druh vyvíjate, tým viac mení správanie, množstvo mláďat, biorytmus, pohyb po krajine. Aj preto sú druhy, ktoré sú schopné vracať sa. V tom je to fascinujúce. Vidíte, že správanie nie je danosť. Keď má srna v okolí predátora, začne sa podľa toho správať.
Čo to znamená? Stiahne sa hlbšie do lesa?
Začne byť ostražitejšia a prispôsobí sa biorytmu predátora tak, aby sa mu čo najviac vyhla. Zmení preto napríklad čas svojej aktivity z dennej na nočnú.
Ako rýchlo dokážu zareagovať a zmeniť svoje správanie? Je to otázka niekoľkých rokov alebo generácií?
Máme potvrdené, že na miestach, kde sa vyskytli vlky, spozorovali ochrancovia lesa zmenu správania jelenej zveri počas jedného roka. Zmenila miesto a stretávali ju v iný čas.
To je teda rýchlosť.
Áno, môže to byť veľmi rýchle. Potom sú druhy, ako napríklad muflón, ktorý nemá voči vlkovi obranné mechanizmy. Je to v podstate ovca, ktorá zdivočela na Korzike a Sardínii a bola sem privezená. Pri stretnutí s vlkom prakticky nemá šancu a je pravdepodobné, že ak sa tieto dva druhy stretnú, tak vlk muflóna kompletne vyloví. Potom vzniká otázka, komu dať prednosť. Či pôvodnej alebo nepôvodnej zveri.
Aké sú trendy? Kto u ľudí túto súťaž vyhrá?
To zatiaľ nikto nevie, všetci len pozerajú, čo sa bude diať. Máme jedinečnú situáciu, keď môžeme v reálnom čase pozorovať, ako sa mení správanie zvierat a druhové zloženie vo chvíli, keď sa vráti vrcholový predátor. Pre vedcov je to úžasné obdobie.
Čo návraty a úspešné reintrodukcie vypovedajú o českej krajine a ochrane prírody?
Azda to svedčí o zmene v nastavení ľudského druhu. Väčšina ľudí nie je závislá od svojho vlastného hospodárstva, takže nám prestalo prekážať, že je v lese vlk a že nám môže zožrať ovce. Väčšinová populácia dnes prijíma šelmy lepšie ako naši predkovia, pre ktoré boli vyslovene konkurentom. Návrat živočíšnych druhov tiež vypovedá o spôsobe využívania krajiny, ktorý je ohľaduplnejší než za totality. Určite sa využívajú šetrnejšie chemické prostriedky a dochádza k obnove krajinotvorných prvkov, ako sú živé ploty, tône, vetrolamy a zelené mosty cez diaľnice.
Ako to môže ovplyvniť človeka a krajinu?
Napríklad bobor môže krajinu ovplyvniť výrazne. Tým, že stavia hrádze, zaplavuje okolité nivy, ktoré sa potom zanášajú. Vznikajú veľké močiare, kde žijú vodné bezstavovce a obojživelníky. Stromy, ktoré v nich rastú, potom buď aktívne vyrúbe, alebo odumrú, pretože sú dlhodobo zaplavené. Najlepšie je to vidieť v Českom lese, kde je najstaršia bobria hrádza z roku 1996. Keď pri nej stojíte, vidíte, ako bobry krajinu zmenili. Zároveň hrádzami vracajú regulované potoky do pôvodného koryta, narušujú vodný režim a tým udržia viac vody v krajine. Vtipné je, že to je to, čo všetci chceme. Prezident Zeman hovorí o tom, že je potrebné postaviť viac priehrad, aby sa udržala voda v krajine, pritom bobor to robí za nás. Na druhej strane, potok potom môže niekomu zaplaviť pozemok alebo cestu.
Človek sa snaží vrátiť zvieratá do prírody, ale potom sú tu obrovské monokultúrne lány, kde tie zvieratá nemôžu žiť. Nie je to nevyvážené?
Áno, je. Sú to dve veci, ktoré si spolu nerozumejú. Intenzívne veľkoplošné hospodárenie je niečo, čo ide úplne proti akýmkoľvek princípom ochrany prírody a krajiny, a teda aj proti všetkým snahám o reintrodukciu. V obrovskom repkovom poli žije len pár druhov zvierat. Je to v podstate púšť, akurát je žltá a niečo na nej rastie.
Môže normálny človek nejako napomôcť väčšej biodiverzite?
Pokiaľ máte chalupu, tak napríklad tým, že si na záhrade nebudete udržiavať intenzívne kosený anglický trávnik. Keď si necháte kus lúky, kde vykvitnú traviny a kvety, bude v ňom mať priestor množstvo hmyzu a motýľov. Golfový trávnik je totiž rovnaká púšť ako repkové pole.
Príliš šikovný človek
Celý čas sme sa rozprávali o návrate zvierat do prírody. Ako je to s ich odchodom a vymieraním? Aká je bilancia? Je viac druhov, ktoré sa vracajú, alebo tých, ktoré miznú?
Globálne je to jednoznačné a dnes hovoríme o ďalšej vlne svetového vymierania. Že sú v Česku relatívne podarené návraty zvierat, je fajn, ale zlé je, že tu dochádza k niečomu, čo nie je vidieť. Prichádzame o hmyz, čo je omnoho zásadnejšie, než že sme prišli o pratura. Keď prídeme o včely alebo mravce, zrúti sa svet. A to vôbec nevidíme do nižších úrovní, ako sú baktérie, huby alebo článkonožce, ktoré žijú v pôde a robia humus, na ktorom všetko rastie a funguje.
To sa zase vraciame k tým anglickým trávnikom.
Áno, ale nie je to len o intenzívnom hospodárstve, ale aj o jednotlivcoch. Nech každý popremýšľa, než zapne kosačku, či nutne potrebuje kompletne pokosiť trávu, alebo či tam môže mať kus, kde nechá vykvitnúť ďatelinu. Dobré sú napríklad aj hmyzie hotely.
Hrozí v blízkom čase vymretie človeku?
Planéta Zem tu nie je navždy, takže ak sa z nej nepresťahuje, určite vymrie. V horizonte roka 2100 nám to však nehrozí, na to sme príliš šikovní. Na druhej strane hrozí, že tu v roku 2100 budú len ľudia.
Stále tu však musia byť tie včely a mravce, inak to ani človek nezvládne…
Mali by sme už pochopiť, že naše presvedčenie, že sme najdokonalejší hospodári, je výlučne naším pohľadom. Suchá z posledných rokov to len dokazujú. Pre prírodu a organizmy je často lepšie, keď revitalizáciu neurobíme, keď ten lykožrútom zničený les necháme proste len zarásť, keď záplavové oblasti riek nebudeme osídľovať.
Problém je, že si myslíme, že príroda má svoje miesto len v národných parkoch a zvieratá, osobitne šelmy, len v zoo. Funkčný ekosystém však nemôže fungovať bez oboch – producentov a konzumentov, šeliem a bylinožravcov. Keď toto nebudeme rešpektovať, bude nás to stáť viac a viac.
Tomáš Jůnek
Vyštudoval zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej so zameraním na etológiu zvierat. Teraz pôsobí na Katedre ekológie Fakulty životného prostredia České zemědělské univerzity, kde sa podieľa na projekte návratu vlkov do českej prírody (OWAD). Biodiverzite a správaniu zvierat sa venuje presne 20 rokov.
