_o prírode na Slovensku :: six billion people can be wrong


node:	_o prírode na Slovensku
template:	3
parent:	politika.spolocnost.media.historia .alt
owner:	vrq
created:	04.04.2012 - 23:29:21
updated:	01.12.2017 - 12:08:12

cwbe coordinatez:
866
1551575
6587946

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Burning A	0
total trash	0
dalver	0
dobso	0
Tomáš, to ...	0
baNANA	0
vrq	0
zviera	0
Randolph Carter	0
infect	0
Faust	0
mirex	0
Nesqwik	0
Strapataaa	0
jurov	0
mj	0
k0zmonAut	0
_	0
dno	0
Aroth	0
Carbon	0
Phaceo	0
lubes	0
Stantekk	0
.truebeliever	0
Fen	0
andread	0
mb	0
tom_myto	0
hojso	0
nubilis	0
Rusty.	0
Fil	0
opytz	0
Trio	0
milton	0
mikco	0
Dekster	1
sova_dlhochv...	1
grurbangi	1
Amae Capsaicin	1
ciernabiela	2
serfi	2
michal tucny	2
soc	2
aarin	3
WooDy	4
rubik1983	4
m@rek	5
IDENTITA	6
haju	6
smrtak	6
didaktikskal...	9
psyjuan	9
fazulisko	10
Barix	12
ooo	13
zayo	13
jedlovec[Loc...	14
normsko	16
mmad	21
aztec	22
sly	23
calmo	26
p.tra	26
darmozrac	26
aufhebung	28
azazel_	28
mister.shadow	34
luxul	45
TomX	45
q123	46
denimkolos	53
One Man Bukk...	54
Banba	54
Huto	56
FLESh	56
Nsf	61
janeire	62
mrkqua	62
pajkus	62
vlastos	65
up& X	68
krisa	68
suchydom	68
ametyst[Lock...	73
~ cosmic lau...	86
OlegA	90
kstslv	94
ID 1085352	94
SimaSima	101
Golev	102
kyberbubus	104
skurva.	104
merien	105
ode	107
Cervesnicka	134
pstmn	139
cell	143
mzpx	145
lub0s	145
ci boha	145
ondatra	157
mons	163
zdienka	164
.maio	165
hudry	167
tp	172
tramalia	172
Milka	173
Alien DuX	175
unsane	182
/kitty©	182
ᨋ	193
topaz	197
Kubo..	201
pe:	202
kudu	202
macrek	208
empties	211
Heaven and Hell	211
Malyf	211
OnlyI	211
tybyk	216
and.	228
Amber	239
krokobox gomont	247
lubomier.sk	247
Alenie	266
maioiam	267
matej.	267
donatella er...	268
Naivna Skros...	269
mrjn	270
wo.hu	274
=	275
andos	280
hogy	290
pyxel	293
janicka[Lock...	294
drifter	298
fefo	303
(baky)	303
Mathé	303
kik.	306
rozmarin	306
nadia	319
skii chrt[Lo...	319
palino	326
sj	326
michael.willow	332
utopia	349
Umbrella umr...	351
madved	358
CuPeTo	365
touch me i\'...	366
sykorka	370
his name is ...	372
cichlasoma	374
618	375
valdemar	376
Glegla	380
ellisdee	383
hars	389
tali	391
gapa	392
zlazuz	395
je te tue	407
dp	423
yshish	427
uwe filter	432
vposled	438
yesimka	438
sad&kvet	451
ivik	452
mezcala	457
irma	511
lula	521
Martini	527
kamikadze[Lo...	569
jzcs	589
asebest	590
sobi20	591
~	611
mrkrm	618
wsk	623

atlas biotopov - atlas krajiny - pralesy slovenska - mapa Natura 2000
howto
-> ako zistiť údaje o plánovaných výruboch vo vašom okolí (lesnícky GIS)

00000866015515750658794608671730

Včera som bola na zasadnutí kvótovacej komisie k lovu vlka. VLK tam sedí od roku 2015, kedy nás poľovníci prizvali, pretože boli donútení EÚ (V roku 2013 bol spustený infrigement voči SR kvôli lovu vlka).
Komisia sa skladala z cca 20 poľovníkov (Slovenská poľovnícka komora, zástupcovia lesných úradov, zástupcovia Štátnych lesov, vojenských lesov, Nádrodné lesnícke centrum), z veterinára (poľovník), zo zástupcov chovateľov oviec a dobytka a zo zástupcov MŽP a Štátnej ochrany prírody. Za mimovládky tam bol Robin Rigg (SWS) a VLK (Juro Lukáč, Janka Zajaková a ja).
Ak si niekto myslí, že podobné stretnutia sú o odborných argumentoch, tak sa mýli. Ale to je na osobný zážitok.
Každopádne, poľovníci žiadali odstrel v rozmedziach od 70 do 109 vlkov, pokúsili sa opätovne zaviesť spoločné poľovačky a tradične šomrali na prítomnosť pracovníka štátnej ochrany prírody pri zastrelenom vlkovi (chudák poľovník musí v mraze tráviť hodiny pri svojom úlovku a čakať na úradníka...).
MŽP, ŠOP, Rigg a VLK žiadali nulovú kvótu.

Výsledkom trojhodinového jednania a diplomatického úsilia vedúceho komisie, úradníka z ministerstva pôdohospodárstva, je kvóta 35 vlkov a nezmenené podmienky lovu oproti minulému roku (zákaz lovu na spoločných poľovačkách, veľké územné obmedzenie, prítomnosť ŠOP-kára pri zabitom vlkovi).
Nie sme spokojní, ak by bola nulová kvóta, bolo by to veľmi dobré politické rozhodnutie MP.
Ale nie je.
Ale netreba byť smutný. Toto nie je rýchlokvasný boj: https://www.wolf.sk/sk/ochrana-vlka-1993-2019

00000866015515750658794608668227

Lesy sme my, taký slogan si vzali za svoj štátni lesníci. Aktivisti, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku, zase vyšli s presvedčením My sme les.

Tak kto je vlastne les, keď nám mizne pred očami?

“...Len okamih tam pobudnutia, už mŕtvie bôľ, už slabnú putá. Zrak čistí sa, tlak voľneje, i oživujú nádeje...“„
HVIEZDOSLAV O LESOCH

Symbolicky práve pri hájovni pod Babu horou, odkiaľ Hviezdoslava inšpiroval pohľad na zelené lesy k napísaniu slávnej lyrickej básne Pozdrav, ktorá oslávila hornooravskú prírodu a jej liečivú silu, sa stretlo zhruba sto lesníkov a správcov lesov i ochranárov a politikov z celého Slovenska.

Ich dlhodobo ostré spory veštili búrlivú debatu na Lesoochranárskej konferencii aj preto, že organizátori už v pozvánke položili otázku Ťažobná uzávera v lesoch – Áno? Nie?

Ak Áno, prídu o prácu
„Keby sme ťažbu stopli, množstvo ľudí by prišlo o prácu v lese, na pílach i v drevospracujúcom priemysle,“ zhodli sa zástupcovia vlastníkov a obhospodarovateľov lesov.

„To je sociálny aspekt, je tu však aj ekonomický. Nie sme schopní zabrániť odumieraniu smrečín, ale vieme ho spomaliť aktívnym spracovaním živých chrobačiarov i aktívnou ochranou lesa.“

Lesníci a ochranári sa stretli pri Hviezdoslavovej hájovni pod Babou horou.
Lesoochranárska konferencia, Oravská Polhora (44 fotografií)
Ťažobnej uzávere povedal nie aj Milan Ovseník zo Slovenskej spoločnosti urbárov a iných spoločenstiev Žilina. „Na Slovensku je zhruba 3000 pozemkových spoločenstiev. Urbáre sú podľa neho typickými komunitnými podnikmi, ktoré tvoria život na dedinách.

„Keď si porovnáme ich obhospodarované výmery a rozlohy obcí, tak takýto podnik spravuje skoro polovicu katastra. Ťažobná uzávera je nerozumná, nepripravená, nie je cestou pre Slovensko.“

Ovseník dodal, že v posledných rokoch akoby nám nešlo o krajinu, ale iba o prírodu.

„Často sa pýtam ochranárov, že ak chcú chrániť živočícha, rastlinku, chrobáka, kde v tom ich ekosystéme je človek?“

Rovnako nie ťažobnej uzávere hovorí aj Združenie lesných robotníkov. „Mala by dopad na zhruba 3600 živnostníkov a 2000 lesníkov. „Keď U. S. Steel ohlásil, že prepustí 2500 ľudí, bolo z toho veľké haló. Keď ide o ľudí od lesa, je ticho.“

Poriadok v ťažbe
Opačný názor majú ochranári. Predseda Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč nedávno navrhol vyhlásiť dočasnú uzáveru ťažby v lesoch, aby bol čas na zavedenie systémového poriadku v ťažbe, kontrole a predaji dreva.

Les označil Juraj Lukáč ako zložitý ekosystém, akým je napríklad aj spoločnosť, krajina, počítač.

„Aby mohli zložité systémy spoľahlivo fungovať, potrebujú dve zložky. Konzervatívna udržiava skúsenosti, ktoré sa v minulosti ukázali ako dobré. Dynamická, agresívna, chaotická zložku hľadá zas nové riešenia v zmenách, ktoré okolo nás prebiehajú.“

Podľa Lukáča by bolo veľmi zlé, keby niektorá z týchto skupín dostala stopercentnú moc. „Náš návrh je 90 k desiatim. Deväťdesiat percent krajiny nech je obhospodarovaných a 10 percent nech je ponechané na prírode.“

Zároveň požaduje zníženie ťažby, ktorá je teraz 8 až 12 miliónov kubíkov ročne, na polovicu.

Lesníci ochranárskemu zoskupeniu vytkli, že desať percent z územia Slovenska, o ktorých hovorí, je vlastne 20 percent z výmery lesa na Slovensku a považujú to za zavádzanie verejnosti. „My neťažíme preto, že chceme, ale preto, že musíme,“ dodali k množstvu napadnutého dreva v lesoch.

Môže za to klíma, ale aj ziskuchtivosť
Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska upozornil tiež na rešpektovanie princípu kauzality. Lesníci sú obviňovaní z toho, že hynú lesy na Kysuciach či Orave, hoci to nespôsobili oni.

„Môžu za to aj klimatické zmeny a znečisťovanie ovzdušia. Pod nie dobrý stav lesov sa však podpísala aj ziskuchtivosť a neodbornosť, rovnako aj chyby nastavenia ochrany prírody, ktorá je scestná. Často sú nielen aktivisti, ale aj pracovníci životného prostredia skôr ideológovia ako odborníci.“

Ako Vanko dodal, okolo 3,5 miliardy ročne sú tržby drevospracujúceho, papierenského a lesného odvetvia, ktoré zamestnávajú okolo 40-tisíc ľudí. „Kto si ich zoberie na zodpovednosť?“

Lesníci sa obávajú, že ponechanie napadnutých stromov v lese narobí ešte viac škôd.

„Prestávame si vážiť hodnotu lesov, spochybňujeme ich význam pre vodu,“ upozornil Ján Slivenský zo Štátnych lesov TANAPu.

„Jeden dospelý strom len v dreve obsahuje 270 litrov vody. Predstavte si, čo znamená pre krajinu zničenie územia vysokohorských lesov. Je nezlúčiteľné mať vedľa seba obrovské bezzásahové zóny, ktoré chrlia milióny chrobákov, so zelenými lesmi v okolí. Z jedného ležiaceho stromu, ak ho neodkôrnime, sa dokáže vyliahnuť a vyrojiť 150- až 200-tisíc chrobákov. Už 400 ich dokáže zabiť strom."

Lesy ako také sú v poriadku
Pavol Dendys, zástupca Slovenskej lesníckej komory, nesúhlasí s vyhláseniami, že lesy sú v katastrofálnom stave.

„Väčšina lesov na Slovensku je v absolútnom poriadku. Sú tvorené pôvodnou drevinou a majú relatívne dobrý zdravotný stav,“ hovorí.

„Veľké problémy však máme so smrekovými lesmi, ktoré tvoria zhruba 22 percent územia lesov. Tie sú fatálnym problémom, s ktorým si už neporadia obhospodarovatelia ani ministerstvo pôdohospodárstva, nech vydá akékoľvek opatrenia. Tento problém sa musí stať vládnym problémom s patričnou finančnou podporou. Potom máme ešte problém s dubom a čiastočne borovicou na Záhorí.“

Uzávera trvá predsa už roky
„Ťažobná uzávera už dávno existuje,“ kontroval Pavol Dendys požiadavke Leso-ochranárskeho združenia VLK na zastavenie ťažby.

„Ak porast tvoria pôvodné dreviny v prirodzenej priestorovej štruktúre a nie je poškodený kalamitou, tak sa tam ťaží raz za sedem rokov. Do takého lesa takmer netreba vstupovať. Bohužiaľ, takých lesov je na Slovensku málo.“

Na Orave však máme špecifikum – lesy, v ktorých trvá ťažobná uzávera 28 rokov.

„To sú lesy, ktoré po roku 1991 mali prevziať súkromní drobní vlastníci, ale, bohužiaľ, žiadna vláda nebola schopná zabezpečiť, aby si mohli prevziať užívacie práva. Tak ostali bez zásahu takmer tri desaťročia.“

Ak chce niekto vidieť, ako taký stav vyzerá, Dendys dal do pozornosti najmä katastre Brezy, Krušetnice a Lokce. „V týchto lesoch evidujeme bezmála dva milióny kubíkov chrobačiarov. Pre porovnanie, v Tatrách v 2004 padli štyri milióny.“

Okrem toho máme na Orave aj lesy, poväčšine tiež súkromné, ktoré sa tvária ako lesy, ale štát de facto tvrdí, že to nie sú lesy.

„Ide o lúky a pasienky, na ktorých sú 50- až 60-ročné smrekové porasty. Tiež sa rozpadávajú a sú zdrojom ničenia ďalších okolitých lesov.“

Lesoochranárska konferencia, ktorá sa konala 12. septembra, vytvorila priestor na výmenu názorov na správu lesa.

„Chceli sme ak nie nájsť, tak sa aspoň priblížiť k zhode,“ povedal iniciátor konferencie Alojz Hlina (KDH). „Musíme nájsť spôsob, ako prírodu užívať tak, aby po nás niečo ostalo.“

Kde sa podel gazdovský rozum
Orava je región, v ktorom sú ľudia odjakživa spätí s pôdou či na gazdovstve, či v lese. Na túto tému trocha zakonšpiroval Pavol Dendis na Lesoochranárskej konferencii a – zožal potlesk.

„Keď poľnohospodárstvo začalo mať problémy, politici povedali ľuďom z vidieka, že nemusia robiť nič, stačí kosiť, mulčovať, všetko, čo budú potrebovať, im niekto dovezie,“ povedal. A tak tí, ktorí boli naučení chovať, pestovať, odišli za prácou do zahraničia. „Dnes máme plné supermarkety perfektných potravín. Až tak perfektných, že naši politici museli vymýšľať zákon o dvojakej kvalite potravín. Nemuseli. Stačilo, keby sme si ich doma dorobili.“

Po zle nastavenom poľnohospodárstve prišlo ďalšie nerozumné zadanie – vysádzať iný typ lesa. Pavol Dendys však tvrdí, že druhové zloženie musí byť prírode blízke a les musí plniť aj iné prirodzené funkcie.

„Ak si niekto myslí, že v regióne prežijeme bez neho, tak sa mýli. Ale napriek tomu zaznievajú hlasy: Nerobte nič. Máte krásne lesy, nechajte ich tak, príroda si s tým poradí, vy si len sledujte prírodné procesy,“ pokračoval odborník na lesné ekosystémy. „Majú pravdu, bude to síce trvať 300 rokov, ale les sa obnoví, hoci surovina bude chýbať.“ Ak zvíťazí názor, že rúbať sa nesmie ani tam, kde by sme mohli mať z lesa úžitok a pritom by sme mohli zachovať prírodné bohatstvo, tak nám na Orave ostane tretia možnosť a tou je turistický ruch.

„Nebudeme žiť z pôdy, nebudeme mať lesy, ale budeme mať turistov. Tí sa budú pozerať na krásny prírodný skanzen a možno si budú občas ťukať na hlavu, kde je ten zdravý gazdovský rozum,“ uzavrel Dendys.“

00000866015515750658794608663613

Špatně hospodaříme s vodou a neumíme ji v krajině zadržet. To platí stejně tak v Česku jako na Slovensku. V okolí východoslovenských Košic se už deset let snaží vracet vodu lesům i nížinám vizionář Štefan Vaľo. Za momentální sucho, ale i povodně podle něj může také člověk devastováním půdy.

„Vidíte tu hlubokou erozní rýhu v půdě? Druhou, třetí, čtvrtou, pátou? Mají až 5 metrů. Tudy voda odtéká. Všichni řeší emise jako důvod klimatických změn, ale máme zdevastovanou půdu a toto je jedna z hlavních příčin sucha. Voda se nejen vypařuje, ale nevsakuje a ihned z pevnin odtéká, čímž způsobuje erozi. Je potřeba, aby každá dešťová kapka zůstala tam, kam spadne,“.

V rodné vsi Budkovce pak názorným měřením demonstruje, že zvednutí hladiny v odvodňovacím kanále mezi poli může ovlivnit hladinu v 350 metrů vzdálené studni. „Před šedesáti lety jsem se v tomto kanále učil plavat, dnes tu není prakticky žádná voda. Ale jak vidíme, hladina vody je téměř totožná s hladinou ve studni. Když se zvedne voda v kanále, za 9 dní se zvedne i ve studni. Stačilo by zde vybudovat nepropustnou hráz a naplnila by se i studna. Okolní pole by dostala vláhu,“ ilustruje způsob zadržování vody v nížině.

Svá – na začátku možná amatérská – snažení se dnes Štefan Vaľo snaží přiblížit expertům po Evropě a se svými prezentacemi objíždí národní a světové konference. Promluvil na půdě OSN i v Evropském parlamentu.

Štefanu Vaľovi se nedá upřít odvaha, tvrdošíjná vůle konat a učit se. Objel mnoho zemí potýkajících se s povodněmi, aby si své teorie ověřil. Vlastní realizace v krajině i pozorování důkladně zaznamenává, a tak se v šedesáti letech naučil pracovat s kamerou, pročež se z něj postupně stal i dokumentarista. Natočil šest filmů, z nichž třeba dokument Odvodňování pevnin = klimatická změna získal ocenění na festivalu Agrofilm, a právě připravuje další.

Zdroj: https://www.lidovky.cz/domov/sam-byl-hrisnik-ted-vraci-vodu-nejen-lesum-za-povodne-a-sucho-muze-i-clovek-devastovanim-pudy-rika-s.A190918_191645_ln_domov_krev

0000086601551575065879460866361308664523

Je to blud.
Zopár zdrojov k tomu: https://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/vyhlasenie-clenov-slovenskej-vedecko-vyskumnej-komunity-k-problematike-nespravnych-interpretacii-vyvoja-klimy-a?sel_ids=1
https://climatemap.blogspot.com/2016/07/vysusovanie-krajiny-vs-silnejuci.html

0000086601551575065879460866361308663632

https://kyberia.sk/id/8655801
fakt nechapem co na tomto funguje tak ze to kazdy zozere bez kontroly, este aj lidovky uverejnia, ked to ma plno crank flags.

toto je 'promluvil na pude OSN', ignite session na jednej z X konferencii pod zastitou osn:

000008660155157506587946086636130866363208663793

ja som mu zozral, ze sa snazi zadrzat vodu v krajine. co konkretne je na tom zle?

00000866015515750658794608663613086636320866379308663800

ze v suvislosti s klimatickou krizou je to lubivo znejuci nezmysel.

0000086601551575065879460866361308663632086637930866380008663815

v suvislosti s klimatickou krizou asi ano. ale v suvislosti so suchom, ktore tu mame uz X rokov tak pre lokalne zmiernenie dosledkov to zmysel ma.

000008660155157506587946086636130866363208663793086638000866381508663825

aj to je otazne, kedze nie je ziaden ekolog, vodohospodar ani nic podobne, podla vlastnych slov si len jedneho dna uvedomil, ze ako veci su (umelo vytvorene svahy?) a odvtedy to evangelizuje https://povodne.sk/index.php/sk/stefan-valo

00000866015515750658794608663613086636320866379308663800086638150866382508663960

odvodnovanie krajiny je celkom zakladny problem definovany intenzivnym polnohospodarstvom a umelymi korytami riek. mna to ucili na zakladnej skole v ramci geografie v 90tych rokoch. taktiez aj to, ze setri papier zachranis lesy. dnes sa setri plast a pouziva sa papier btw.

v principe co potrebujes je zabezpecit najma:
1: aby sa dazdova voda v mestach proste umelo neliala do kanalov
2: to iste co 1 ale pre dediny
2: polia orat hlbsie nez 20-30cm
3: nerobit holoruby na svahoch
4: a ak to bude energeticky efektivne, tak rozprasovat(polievat) alebo vylievat nase rieky do krajiny.

0000086601551575065879460866361308663632086637930866380008663815086638250866396008663963

inak henten fetish, ze ujazdene lesne cesty, to je imho blbost. tam staci len aby to raz za cas z tej cesty odtekalo do lesa a nie ze to tecie az uplne dole do dediny po ceste

00000866015515750658794608663613086636320866379308663800086638150866382508663832

Myslim, ze si neobjasnil,preco je to otazne. To,ze nema kvalifikaciu, je mozne, nie je to vsak a priori diskvalifikacna podmienka. Dik

0000086601551575065879460866361308663632086637930866380008663815086638250866383208664020

otazne to hlavne je lebo jeho vysvetlenie je jedno velke citation needed.

00000866015515750658794608662097

69982439_2482515448504965_816819543233003520_o.jpg?ssl=1

Príďte aj vy na (nielen) študentský štrajk za klímu v týchto slovenských mestách:
BANSKÁ BYSTRICA
BRATISLAVA
KOŠICE
ŽILINA

Viac na oficiálnej stránke https://www.klimatickystrajk.sk/

0000086601551575065879460866209708662786

Get a free FlixBus ride, if you join the Global Climate Strike

Walk the talk and select CO2-compensation travelling with FlixBus. Book your ticket now and join the Global Climate Strike!

Send a picture of you and your ticket with the CO2-compensation chosen going to join a Global Climate Strike with FlixBus to climatestrike@flixbus.com before the 06.10.2019 and we will send you a voucher for a free ride. Book your free ride with the voucher before 31.10.2019 and travel for between 05.11-05.12.2019

0000086601551575065879460866209708662759

Mestské Lesy v Bratislave sa pridávajú ku klimatickému štrajku, a v najbližšom období zverejníme aktivity ktorých cieľom je zmierňovanie dopadov extrémnych výkyvov počasia. V piatok o 11:00 sa vidíme na Námestí Slobody.

0000086601551575065879460866209708662596

pridem autom

000008660155157506587946086620970866259608662613

Individuals can’t solve the climate crisis. Governments need to step up

00000866015515750658794608662097086625960866261308662652

...aby sme žiadali klimatickú spravodlivosť a urýchlene kroky na prechod na bezuhlíkovú ekonomiku

co konkretne sa chce od slovenskej vlady? ake konkretne kroky?

0000086601551575065879460866209708662596086626130866265208663043

študenti majú požiadavaky už mesiace na weboch.. ostatné iniciatívy takisto.

000008660155157506587946086620970866259608662613086626520866304308663049

ale ako je na kybe zvykom, just nedas link

skusal som googlit klimaticka spravodlivost, nasiel som toto:
https://webapi2016.eesc.europa.eu/v1/documents/EESC-2017-01144-00-01-AC-TRA-sk.docx/content

0000086601551575065879460866209708662596086626130866265208662654

viacej daní predsa (emisná daň) aby ju mohol Danko pretrtkať na najvyšší stožiar v bývalom Rakúsko-Uhorsku :D

000008660155157506587946086620970866259608662613086626520866265408662789

Len aby ste sa neojebali
http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/emisna-dan/

00000866015515750658794608662097086625960866261308662652086626540866278908662831

ja sa neojebem, môj príspevok bol ironický :) som proti akýmkoľvek novým daniam z hocičoho :)

00000866015515750658794608662097086625960866261308662652086626540866278908662794

emisnu dan obidu aerolinky tak, ze budu pristavat vo svajciarsku. proste logika sulik1000.

0000086601551575065879460866209708662323

prečo tam je zemegula otočená amerikou k nám? :)

000008660155157506587946086620970866232308662324

lebo ich glyfosát je už u nás.

0000086601551575065879460866209708662223

My to zvazujeme podporut ako podnik, ale mam pocit ze budeme dost osamoteni..

000008660155157506587946086620970866222308662276

Práveže, SAV to podporila , takisto Viceprezidentka KOZ

Filozofická fakulta UK tuším tiež.. a množstvo iných organizácií oslovujú desiatky klimatických dobrovoľníkov/čok

Plus 71 mimovládnych organizácií: Spoločné vyhlásenie mimovládnych organizácií ku klimatickému štrajku: Už nie je na čo čakať! Štrajkujeme spoločne so študentmi

00000866015515750658794608662097086622230866227608662291

Vsak vravim sami flakaci:) ale ano pridame sa..

0000086601551575065879460866209708662193

Sú aj nejaké demonštrácie ZA konkrétne opatrenia?

sry, ja len tak všeobecne "za klímu" už nemám záujem.

000008660155157506587946086620970866219308662493

Budú požiadavky. Tlačiť na konkrétne riešenia sa bude po štrajku.

login::		password::
	name:: id::