login::  password::




cwbe coordinatez:
866
1551575
6587946

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::4040
total children::746
32 K

show[ 2 | 3] flat


Aroth0
sova_dlhochv...0
Randolph Carter0
Nesqwik0
vrq[Locked_OUT]0
Burning A0
zviera0
mj0
_0
jurov0
your biggest...0
mikco0
smotko0
matt0
tom_myto0
svetielko0
Fen0
.truebeliever0
dobso0
mirex0
Stantekk0
mb0
andread0
Phaceo0
hojso0
total trash1
One Man Bukk...1
ci boha1
Fil[Locked_OUT]1
opytz1
Faust2
segment2
aarin2
dno3
rubik19833
baNANA3
his name is ...4
m@rek4
hroch4
nubilis4
janicka4
aufhebung5
stanley_ptaaach5
Amae Capsaicin6
cut9
omfalos9
vposled9
skeptik10
suchydom10
dickie11
mitch_lifeguard11
capterova17
~ cosmic lau...17
Dekster17
psyjuan17
k0zmonAut22
pht23
Tomáš, to ...24
=24
Strapataaa26
Cervesnicka31
Huto35
Carbon35
zuza36
ivik37
calmo37
Umbrella umr...42
p.tra43
Rusty.49
ciernabiela49
IDENTITA51
ID 108535252
krokobox gomont52
dagga56
Barix58
darmozrac59
georgio63
normsko64
SimaSima69
dalver73
soc74
Banba75
m.l.s.78
Trio78
skurva.81
q12382
milton85
orvaq88
topaz88
serfi95
Heaven and Hell105
sly108
pavka113
fazulisko113
cell119
mardou120
niko120
enemista120
Ljubes125
MiHo125
unsane128
den bar132
michal tucny134
OnlyI134
ellisdee135
sad&kvet142
infect144
vlastos144
kyberbubus162
mrkqua168
grurbangi174
WooDy177
haju179
smrtak179
didaktikskalica182
zayo186
ooo186
jedlovec[Loc...187
mmad194
aztec195
azazel_[Lock...201
mister.shadow207
TomX218
luxul218
FLESh229
Nsf234
pajkus235
janeire235
krisa241
bee guess241
ametyst246
OlegA263
kstslv267
Golev275
merien278
ode280
pstmn312
mzpx318
lub0s318
ondatra330
mons336
zdienka337
.maio338
hudry340
tp345
tramalia345
Milka346
Alien DuX348
/kitty©355
366
Kubo..374
pe:375
kudu375
macrek381
empties384
Malyf384
tybyk389
and.401
Amber412
lubomier.sk420
Alenie439
maioiam440
matej.440
donutella er...441
Naivna Skros...442
mrjn443
wo.hu447
andos453
hogy463
pyxel466
drifter471
Mathé476
fefo476
(baky)476
rozmarin479
kik.479
skii chrt[Lo...492
nadia492
sj499
palino499
michael.willow505
utopia522
madved531
CuPeTo538
touch me i\'...539
*sykorka*543
cichlasoma547
618548
valdemar549
Glegla553
hars562
tali564
gapa565
zlazuz568
je te tue580
dp596
yshish600
uwe filter605
yesimka611
mezcala630
irma684
lula694
Martini700
kamikadze[Lo...742
jzcs762
asebest763
sobi20764
~784
mrkrm791
wsk796

QaXyvoa.jpg





00000866015515750658794608847013
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.03.2021 - 08:49:17 (modif: 01.03.2021 - 08:49:33), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Dokážeme mať ešte krajinu za mestom radi? Obyčajnú obhospodarovanú krajinu - už nie za humnami, ale za halami. Koľko dobrého sme v nej vytvorili? O tom, aku si ku krajine vytvoriť vzťah a možno aj ako o nej písať básne sa budeme rozprávať s Matúšom Antolíkom z iniciativy Krajina v okolí Popradu. https://www.facebook.com/events/885195442213728

00000866015515750658794608846787
One Man Bukkake Assault
 One Man Bukkake Assault      28.02.2021 - 06:25:02 [12K] , level: 1, UP   NEW
Prvy tohtoročný ježko

IMG-20210227-081115-01.jpg

00000866015515750658794608845788
dobso
 dobso      24.02.2021 - 22:34:00 , level: 1, UP   NEW

00000866015515750658794608844654
SYNAPSE CREATOR
 zviera      21.02.2021 - 23:23:10 [2K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
V lete, keď sme značili hranice Vihorlatského pralesa, s nami niekoľko dní v lese strávili aj filmári a vznikol 25 minútový dokument o VLK-u:
Po vlčích stopách - Nedej se!
:)

00000866015515750658794608843813
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      19.02.2021 - 09:08:13 , level: 1, UP   NEW
Píšte, ak máte záujem o dáta
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdYgGetCt_5av4z9y1cOwmn80KSn5lYT4R0iP_twt5pWtPoPQ/viewform

0000086601551575065879460884381308844470
al-caid
 al-caid      21.02.2021 - 13:48:53 , level: 2, UP   NEW
ten nadpis je divny

Prieskum dopytu verejnosti po najžiadanejších z datasetov? Prieskum dopytu verejnosti podľa najžiadanejších datasetov? Prieskum dopytu verejnosti po datasetoch? Prieskum dopytu verejnosti najžiadanejším datasetom?

00000866015515750658794608842402
SYNAPSE CREATOR
 zviera      16.02.2021 - 11:44:02 (modif: 16.02.2021 - 11:45:21) [14K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
Na hlbokej ekolológii stojí naša práca. Bohuš Binka, donedávna vedúci Katedry environmentálních studií Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity, dnes prodekan MU, bol o nej aj niekoľkokrát prednášať v Prešove na našich zimných prednáškových cykloch.

Raz sa sľúbil prísť na tri dni na Gaiu do Becherova (poľsko-slovenská hranica nad Bardejovom). Ako superzaneprázdnený človek to potom skrátil na dva dni, potom na jeden (akurát v Brne riešili odpor voči zmenám týkajúcich sa Hlavního nádraží).
Nakoniec to dopadlo tak, že vyšľapal večer po tme hodinu do lesa, od deviatej do polnoci rozprával a debatoval s 5 ľuďmi a ráno o štvrtej odišiel nazad do Brna, kde mal opäť pracovné stretnutie k nádraží.
Takto otočil Brno-Becherov-Brno a tí ľudia na to dodnes spomínajú.
Mám ho bars rada, raz v Prešove nám na neho prišlo len asi 10 ľudí, mal prednášku práve o hlbokej ekológii a ja som sa hanbila jak pes. Bolo mi to totálne ľúto. Vždy nás pozýva do Brna na univerzitu počas Ekofilmu, platí nám jedlo a stará sa o nás. Keď s ním niekedy budete mať možnosť sedieť na pive, určite sa ho spýtajte na príbeh o sýkorke. Keď bol malý, jeho matka si adoptovala sýkorku, presnejšie sýkoriaka,... no proste, jedna z najvtipnejších story v živote - ale musí to rozprávať Bohuš.
Spravil si gestalt výcvik a rieši aj Symbios "sdílené bydlení mladých dospělých z dětských domovů a studentů Masarykovy univerzity" - jeden z projektov, ktorým posielam mesačne prachy (okrem VLK-a haha).
Po Kohákovi je výrazná osobnosť, ktorá sa v československom priestore zaoberá hlbokou ekológiou, naposledy, čo som sa s ním rozprávala, mi nechcel dať jeho knižku, lebo mal rozpracovanú jej druhú verziu s vyevolvovanými stanoviskami :)

Chcela som vlastne len linknúť jeho dnešnú prednášku na FB, volá sa Hlbinná ekolológia, čo verím, že nie je preklep... každopádne, je rozdiel medzi hlbokou a hlbinnou ekológiou, tak sama som zvedavá, z ktorého konca to chytne. Enjoy.

00000866015515750658794608840856
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      11.02.2021 - 18:56:04 (modif: 12.02.2021 - 08:48:50), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Dobrý rozhovor s Líviou Vašákovou k Plánu obnovy, do ktorého sa dostala nakoniec biodiverzita aj alokácie do rôznych ekostabilizačných opatrenií v rámci adaptácie na klimatickú zmenu
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/577169-vasakova-plan-obnovy-nema-riesit-historicke-dlhy-ale-posunut-slovensko-do-21-storocia/

Tak ako MŽP na začiatku pôsobilo veľmi rozpačito, vyzerá, že prídu s celkom zaujímavými reformami.

0000086601551575065879460884085608841005
dobso
 dobso      12.02.2021 - 08:19:19 , level: 2, UP   NEW
jednej veci som sa tam zlakol "budovanie hrádzok v extraviláne" to je čo kravčík?

000008660155157506587946088408560884100508841012
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      12.02.2021 - 08:47:41 , level: 3, UP   NEW
Pochybujem, Maťa to rieši. Neviem čo to je za haluz

00000866015515750658794608840609
his name is alice
 his name is alice      11.02.2021 - 09:45:31 [1K] , level: 1, UP   NEW
https://martinondras.blog.sme.sk/c/554874/slovenske-potraviny-sa-uz-nebudu-vyrabat-tento-rok-je-posledny.html

Ak sa pán premiér skutočne rýchlo neodhodlá razantne riešiť situáciu v rezorte, stane sa niekoľko vecí. Zrejme farmári pôjdu do ulíc. To je ten menší problém. Väčší je ten, že tieto hlúpe rozhodnutia nakoniec rezort úplne zničia. Veľkí hráči začnú počítať. Ak sa znížia platby na ha, ok nebudú sa o ne uchádzať. Síce stratia 70-90 Eur/ha ale nemusia dodržiavať agrotechnické operácie, budú si sadiť to čo chcú a kde chcú. Ak všade kukuricu na bioetanol, tak nech. Ak repku na MERO, tak nech. Štát do toho nemá čo kecať. Striedanie plodín? Zabudnite. Remízky a vetrolamy? Sen, noci svätojánskej. Greening, alebo enviromentálne opatrenia? Nech si ich robí ten, čo poberá platby. Zníženie výmery monokultúr? To nech si plní ten, čo poberá platby. Lenže práve títo ľudia tvoria 75% z tých 1,9 mld Eur agroprodukcie na Slovensku a obhospodarujú viac ako 65% výmery celej krajiny. Kto by už len pestoval papriku, zemiaky, melóny...načo. Je to pracné, potrebuje to veľa ľudí, veľa strojov, sklady, spracovanie. Časť z toho vykrývali platby, tie ale nebudú. Každý jeden z nich bude náklady minimalizovať. Prepustia ľudí. Prestavia výrobu. Na 500 ha bude stačiť 1 človek a 5 strojov. Kde pôjdu všetci, čo dnes robia? Možno to minister vie, možne ešte nepochopil, že za nich nesie zodpovednosť. Našli ste agropotravinárstvo v pláne obnovy? Nie? Ani ja nie. Zrejme nie je dôležité, ale pozemkové úpravy, ktoré "niekomu" vyhovujú tam zázrakom nájdete. Ak sa dnes trápime s výrobou tých 10% objemu potravín, tak sa s nimi viac trápiť nikto nebude. Celý svet investuje do rozvoja vidieka, my spíme a tešíme sa z nalešteného auta. Susedia v HU zvýšili pomoc trojnásobne. Počujete správne, viac ako 3x zvýšili objem prostriedkov, ktoré nalejú do rezortu čo obrába krajinu a dorába potraviny. Česi, Poliaci úplne to isté. My? Sme svetový unikát a ideme opačným smerom. Jediný. Ideme zničiť úplne všetko a pri tom v pozadí hrá známa reklama na ponožky.....

Rozbiť krehký džbán dokáže ktokoľvek, ale zalepiť diery, očistiť od špiny, obnoviť glazúru a vrátiť džbán do plnej prevádzky, to už chce podstatne viac len ako bielu vranu...... Raz som dostal otázku, či si myslím, že je pán minister slabý. Nie. Myslím si, že je to druhý najlepší minister pôdohospodárstva, ktorého máme. Prišla otázka. A kto je ten prvý? Hocikto iný.....

0000086601551575065879460884060908840969
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      12.02.2021 - 00:16:57 , level: 2, UP   NEW
https://e.dennikn.sk/2266590/micovsky-na-vyssie-dotacie-pre-malych-farmarov-napokon-nezoberie-z-podpor-velkych-no-ti-chcu-aj-tak-protestovat/?ref=tit

0000086601551575065879460884060908840860
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      11.02.2021 - 19:07:22 (modif: 12.02.2021 - 00:17:18) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
"Ak sa znížia platby na ha, ok nebudú sa o ne uchádzať. Síce stratia 70-90 Eur/ha ale nemusia dodržiavať agrotechnické operácie, budú si sadiť to čo chcú a kde chcú."

Odhliadnuc od toho, že minister je neschopný, táto veta dáva v kontexte zmysel? Výška platby nejak súvisí s ekostabilizačnými opatreniami?

0000086601551575065879460884060908840801
aufhebung
 aufhebung      11.02.2021 - 16:43:18 , level: 2, UP   NEW
micovsky je taky lobotomik ci o co mu ide?

000008660155157506587946088406090884080108840853
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      11.02.2021 - 18:50:53 , level: 3, UP   NEW
Je, už by mohol ísť doprdele

00000866015515750658794608838725
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      06.02.2021 - 19:55:18 (modif: 06.02.2021 - 19:57:01) [2K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Ochranárka Šimončičová: Stromy nám pomáhajú viac, ako si uvedomujeme. V mestách sa bez nich nebude dať prežiť

Katarína Šimončičová roky bojuje proti výrubom stromov. „Keď protestujem proti výrubu, mnohí developeri sa so mnou pri ohliadkach budov hádajú. Zvyknú mi oponovať, že na strechách 30-poschodových polyfunkčných budov plánujú urobiť zelenú terasu. Veď aj tráva je zelená, hovoria. Odpovedám im, že zelená strecha chodcov dole na chodníkoch neochladí,“ hovorí v rozhovore.

Dlhé roky bojujete proti výrubom stromov na celom Slovensku, boli ste dokonca asi prvá na Slovensku, ktorá navrhla priviazať sa o stromy plánované na výrub. Čo vás k tomu viedlo?

Úprimne povedané neviem, či som bola prvá. Možno som bola jedna z prvých. Bol to prípad bratislavského Ondrejského cintorína, o ktorom sa v roku 1982 hovorilo, že sa tam idú rúbať stromy. Zúčastnila som sa vtedy svojho prvého stretnutia s ochranármi v Bratislave. Keď o tom pláne výrubu začali rozprávať, spontánne som vykríkla: „Tak sa o ne priviažme!“ Vtedy som ešte v podstate nikoho z prítomných dobre nepoznala, no hneď mi povedali: „Ty si naša!“ Odvtedy som v ochranárskej komunite ostala.

Dôvody priväzovania sú pomerne jasné – stromy sú veľké. Sú také obrovské, že ich človek sám neobjíme. Ak ich teda chcem brániť, ak chcem nejaký strom zachovať, nemám na výber, iba sa oň priviazať. Ja by som sa však priviazala aj k človeku, keby mu chcel niekto ublížiť alebo ho zlikvidovať.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Už deti na základnej škole sa učia, že stromy pohlcujú oxid uhličitý, čistia vzduch od prachu, spevňujú pôdu, sú samy osebe ekosystémami iných organizmov, stabilizujú teplotu okolia a vo svojej podstate pomáhajú aj mentálnemu zdraviu človeka. Je však pre človeka strom iba nástrojom spomínaných procesov, alebo sme schopní vnímať ho aj ako živý organizmus?

Strom by sme mali vnímať ako živý organizmus, pretože ním je. V skutočnosti je to jediný živý organizmus na zemeguli, ktorý rastie do konca svojho života. To napríklad človek, ktorý si o sebe myslí, že je niečo viac, nedokáže.

Je pravda, že ľudia sa zvyčajne až tak nezamýšľajú nad jednotlivými stromami. Myslia si, že tie „naozajstné“ stromy a lesy máme niekde na Záhorí alebo možno v Malej Fatre. Preto si myslia, že vyrúbať jeden, dva či tri stromy v meste nie je až taký problém. Problém však je, že ku každodennému životu potrebujete práve ten jeden strom, ktorý stojí na ulici, po ktorej kráčate, keď je horúco. V tej chvíli si nemôžete odskočiť niekde do tieňa stromu stojaceho povedzme v tej Malej Fatre.

Zľahčujem to humorom, ale pravda je, že keď už raz zapnete pílu, všetko ide veľmi rýchlo. Za desať minút je po strome. Nové stromy, ktoré sa vysadia ako náhrada za vyrúbané stromy, nikdy nie sú rovnaké, nie sú adekvátne.

Ako to myslíte?

Napríklad si vezmite stromy, ktoré nasadili na Mostovej ulici vedľa bratislavskej Reduty. Sú to okrúhle, neveľké stromčeky, niektoré z nich už aj vyschýnajú alebo vyschli. Ich koruny sú malé, preto aj tieň, ktorý robia, je malý. Nemajú schopnosť poskytnúť ľuďom v rozhorúčenom meste dostatočný tieň na ochladenie. Zveličene poviem, že ľudia by museli stáť v rade a chodiť si pod tie stromy ochladzovať aspoň hlavu, na vyzvanie po jednom, aby si tieň a chládok mohli trochu užiť.

Aké sú dôvody, prečo stromy v mestách a obciach nerúbať?

Odpoveď je úplne jednoznačná a jednoduchá – pretože stromy potrebujeme. Čo budeme mať namiesto nich, ak sa ich zbavíme? Betónové a sklenené budovy? Budeme dýchať betón? Opaľovať sa v odraze zo skla? Na čo sa budeme dívať? Čo nás ochladí? Čo nám spríjemní život, keď tu nebudú stromy?

Pre mňa sú stromy svojou existenciou a celým svojím bytím dojímavé. Vo svojej podstate od nás nepotrebujú nič, len aby sme ich nechali na pokoji. Aby sme ich nechali žiť a rásť. Dávajú nám všetko, čo potrebujeme, a dávajú nám to celkom zadarmo. Ľudia ich však chcú vyrúbať často aj vtedy, keď by nemuseli, keď stromom nič nie je. Takýto prístup je tu už dlho. Bol tu dávno predtým, ako sme začali hovoriť o prichádzajúcej zmene klímy, predtým, ako sme začali pociťovať horúcejšie letá, nekonečné sparné dni a horúce noci po sebe. To je naozajstný problém, ktorý si nemôžeme dovoliť prehliadať.

V posledných rokoch sa v našich mestách počas letných horúčav začali používať mobilné ochladzovacie zariadenia, ktoré vytvárajú vodnú hmlu. Tieto ventilátory a ochladzovače, ktoré používame na to, aby sa na ulici dalo prežiť, nie sú zadarmo. A teraz si predstavte, že väčší strom dokáže za jeden deň vypariť do ovzdušia až 400 litrov vody. To je nielen nesmierne príjemné, ale nás to ani nič nestojí.

Nedajú sa stromy nahradiť inou formou zelene?

Keď protestujem proti výrubu, mnohí developeri sa so mnou pri ohliadkach budov hádajú. Zvyknú mi oponovať, že na strechách 30-poschodových polyfunkčných budov plánujú urobiť zelenú terasu. Veď aj tráva je zelená, hovoria. Odpovedám im, že zelená strecha chodcov dole na chodníkoch neochladí.

Zoberte si napríklad oblasť bratislavských Mlynských nív, kde sa čoskoro otvorí zrekonštruovaná časť okolo autobusovej stanice. Som presvedčená, že v tejto zástavbe bude tak horúco, že sa tu chodcom nebude dať existovať. Bez problémov tadiaľ budú prechádzať akurát tak ľudia v autách alebo v prostriedkoch hromadnej dopravy s klimatizáciou.

Keď chodíte na spomínané konania a ohliadky, býva tam okrem vás za namietajúcu stranu veľa ľudí?

Bohužiaľ, nie. Často sa pýtam: prečo som tam iba ja? To výrub stromov prekáža iba mne? Prečo podobne ako ja neprotestujú aj ostatní? Na Slovensku našťastie máme zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje občianskym združeniam stať sa účastníkom výrubového konania. Je to správne konanie, v ktorom občianske združenia zastupujú verejnosť. Vstupom do konania môžu povedať svoj názor, pripomienku a takto chrániť stromy a prírodu. Máme tu asi tri-štyri združenia, ktoré to na Slovensku robia. Viac nie. To mi je veľmi ľúto.

Ako sa vlastne dozvedáte o tom, že sa chystá výrub? Kde si takú informáciu môžu ľudia nájsť?

Spomínaný zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí, že kto chce vyrúbať strom, musí požiadať svoju najbližšiu obec o povolenie na výrub. Obec je následne povinná to zverejniť na úradnej tabuli – aký strom, na akom pozemku a aký je dôvod výrubu.

To je perfektný nástroj, ktorý existuje pomerne krátko, len od roku 2011. Občanom dáva možnosť, aby sa – nech bývajú kdekoľvek – prostredníctvom internetu informovali, a ak majú občianske združenie, okamžite sa prihlásili do konania. Tak to robím aj ja. Fakt je, že do konania sa nemôžu zapojiť občania ako fyzické osoby, ale bolo by dobré, keby sa to dalo. Tak, ako je to napríklad v stavebnom zákone.

Ochrana prírody je na Slovensku garantovaná aj ústavne a je postavená nad stavby. Ľudia, ktorí povedzme bývajú vedľa pozemku, z ktorého by mal zmiznúť nejaký strom, by mali mať právo vyjadriť sa k tomu a môcť povedať, že im bude chýbať. Ja sa síce kvôli stromom prihlasujem do mnohých plánovaných výrubových konaní po celom Slovensku, logicky však nemám takú lokálnu vedomosť, takú znalosť situácie ako človek, ktorý žije v danej lokalite a ktorý strom plánovaný na výrub pozná osobne. Bolo by dobré mať v každom konaní človeka, ktorému by daný strom osobne chýbal.
Katarína Šimončičová. Foto – archív K. Š.

Ako a čím zvyčajne argumentujú žiadatelia vo výrubovom konaní? Aké dôvody na výrub uvádzajú?

Dôvody sú rôzne. Jeden z najhorších je, že im „strom zavadzia“. Toto oficiálne zapíšu do žiadosti a orgán ochrany prírody, ktorý rozhoduje o osude predmetného stromu, napíše v rozhodnutí často to isté – že žiadateľovi „strom zavadzia“, požiadal o jeho výrub, a tak dajú súhlas. To ma vždy veľmi rozčúli. Následne im píšem, že toto môžu napísať len vtedy, ak sa premenujú na orgán likvidácie prírody. Veď to je nehanebnosť. Orgán ochrany prírody musí vždy chrániť strom, nikdy nie stavbu. Litera zákona nemôže byť splnená len tým, že je uvedený dôvod, ak je tým dôvodom „zavadzanie“. Strom nemôže zavadzať. Strom je chránený ústavou. Stavbu ústava nechráni. Ani parkovisko, ani iné parkovacie miesto. Ústava chráni prírodu a naše kultúrne dedičstvo.

Pre niekoho môžu znieť vaše slová radikálne. Ľudia majú radi pohodlný život a chcú užívať svoj majetok – ak teda hovoríme o pozemku, z ktorého chcú odstrániť strom – slobodne a podľa svojich predstáv. Čo s tým?

Nehovorím, že sa nesmie rezať nič. Ale zákonný nárok vlastníka pozemku nie je vždy všetko. Poviem vám jeden príklad. V Bratislave za zimným štadiónom bol jeden nádherný pozemok, oddychové miesto kúpaliska na Tehelnom poli. Stáli tam mnohé dendrologicky krásne, významné stromy. Dnes tam stojí jeden veľký hotel.

Na výrubovom konaní boli mladí architekti, ktorých som sa spýtala, kde mali oči, keď hotel kreslili. Či nevideli ten nádherný zdravý dub, ktorý rastie presne uprostred nimi nakresleného plánu. Jeden z nich sa na mňa oboril, že čo sa starám. Že oni tam budú mať krásny hotel a niekde inde vysadia niečo iné. Odpovedala som, že predsa nemôžeme uvažovať tak, že ak vlastníme pozemok, na ktorom stojí gotický chrám, tak ho zbúrame, lebo tam chceme mať sklenenú škatuľu. Je to neprimerané.

Na každý pozemok sa musíme postaviť a vnímať ho v celku, so všetkým, čo na ňom je, čo k nemu patrí. Aj so stromami. A musíme to urobiť ešte predtým, než začneme niečo kresliť. Možno nám napadne aj iné riešenie plánovanej stavby, tak, aby sme aspoň niečo zachovali. Tak predsa rozmýšľa rozumný človek.

Zákon hovorí, že súhlas na výrub sa dáva – je tam také slovíčko, že – najmä, keď je strom v zlom zdravotnom stave alebo keď tieni povedzme dom tak, že v ňom nie sú dobré hygienické podmienky pre obyvateľov. Stavba sa tam exaktne nespomína, ale rozumiem, že aj to sa dá zdôvodniť, najmä ak je náhradná výsadba skutočne kvalitne zrealizovaná.

Ako sa vyčísľuje spoločenská hodnota stromu? Kto tento vzorec určil? Ako je možné prepočítavať hodnotu života stromu na peniaze?

Máme tabuľku, postup a návod, ako to vypočítať, ale aj mňa by zaujímalo, kto a na základe čoho to pôvodne stanovil. Spoločenská hodnota je daná v tabuľke vo vyhláške. Stanovuje sa podľa obvodu stromu. Sú tam napríklad kategórie ako obvod kmeňa, pričom strom s obvodom 21-25 centimetrov má hodnotu 207 eur, plus rôzne prirážkové indexy veku, umiestnenia, poškodenia a podobne.

Donedávna sa stávalo, a ešte stále to nie je celkom doriešené, že trhová hodnota stromu – teda cena jeho dreva – bola oveľa vyššia ako tabuľkou určená spoločenská hodnota. Je zvláštne, že to nikomu na ministerstve životného prostredia alebo v štátnej ochrane prírody a krajiny nevadí. Malo by. Spoločenská hodnota stromu by predsa mala byť vždy vyššia. Mohla by sa rátať napríklad tak, že k strednej trhovej hodnote, ktorá je určená, pripočítate navyše spoločenskú hodnotu stromu. Tá by mala zarátať do hodnoty aj to, koľko daný strom vyparí vody, koľko vytvorí cukru, koľko oxidu uhličitého pohltí. Toto všetko sa dá vypočítať a premeniť na hodnotu. Ak spoločenská hodnota stromu ledva dosahuje trhovú, je to pre ten strom ponižujúce. Priam znevažujúce.

Máte vo svojom živote nejaký konkrétny strom, ktorý pre vás znamená alebo znamenal viac ako ostatné?

Pri najstarších spomienkach na stromy sa mi vynoria najmä lesy v okolí rodných Košíc, do ktorých som chodila na dlhé výlety s rodičmi ešte ako dieťa. Spomínam si, že na Vianoce u nás stromček zdobila mama a otec nás vtedy brával do lesa. Raz, keď sa začalo stmievať, ozvala sa akási píšťala, možno flauta. Niekto začal hrať Tichú noc. Bolo to ako signál, že je čas ísť domov, že asi už aj k nám prišiel Ježiško. Tento okamih mám spojený s hustým zeleným lesom. Je to moja najstaršia spomienka na stromy.

Ak sa však pýtate na nejaké konkrétne, tak veľa spomínam predovšetkým na tie, ktoré sa nepodarilo zachrániť, ktoré vyrúbali. Jedným z nich bol obrovský 100-ročný platan s obvodom tri a pol metra, ktorý rástol na Vajanského nábreží pri Dunaji. Zrezali ho pri stavbe komplexu River Park. Jeho korene boli také obrovské, že ich museli vyberať bagrom, mali celkovo desať ton. Kamarát kameraman to vtedy natáčal na kameru. Dodnes si pamätám zábery, na ktorých bager pohadzuje pňom a koreňmi sem a tam ako so smeťami. Prekvapujúci bolo pre mňa pohľad na samotné korene tohto stromu.

Prečo?

Korene totiž nikdy nevidíte. Je to veľký a intímny svet, ktorý vám strom ukáže až vtedy, keď sám umrie. Tento platan ich mal prekrásnej pomarančovej farby.

Po jeho výrube mi priatelia volali, že korene sú vonku, a že teraz ich musíme zasadiť. Pýtala som sa, aký to má význam, veď strom je mŕtvy. Zrezali ho, prečo by sme teraz mali sadiť peň s koreňmi? Nakoniec sme to však skúsili a zasadili sme ho do areálu jedného záhradníctva. A predstavte si, tie korene sa ujali. Z tohto pňa starého platana po jeho obvode vyrástlo niekoľko nových mladých platanov. Jeden z nich sme zasadili v parčíku na Belopotockého ulici v Bratislave. Tie, ktoré vyrastajú z pňa, dodnes vyzerajú ako nádherné chrámové stĺpy, ich koruny sú ako kupola. Nerozumiem, ako sa to mohlo stať, ale stromy sú už také, vedia nás prekvapiť. Je úžasné, že tento strom nezomrel, že sa ho podarilo zasadiť a on prežil. Prežil v stromoch, ktoré z neho vyrástli po jeho smrti.

Osobne mám veľmi rada aj topole čierne pyramidálne. To sú tie, ktoré stávajú ako vysokánske vetrolamy okolo ciest. V Košiciach nedávno zlikvidovali celú jednu obojstrannú aleju takýchto topoľov, mala asi jeden a pol kilometra. Dokopy to bolo asi 300 krásnych, väčšinou zdravých stromov. Dôvodom bolo rozšírenie cestnej komunikácie.
Katarína Šimončičová. Foto – archív K. Š.

Ktoré stromy na Slovensku stojí za to vidieť? Sú to najmä chránené stromy?

Na Slovensku existuje zoznam chránených stromov, podľa ktorého sme ich napríklad v Bratislave mali kedysi 25, dnes ich je 23. Pre mňa osobne je však zaujímavejšie nesústrediť sa len na chránené stromy.

Skúste sa pozrieť na hocijaký listnatý strom teraz, v zime. V lete z listnatého stromu vnímate v podstate len veľkú košatú zelenú korunu, ale v zime, keď je strom „nahý“, bez listov, krásne vidno, akú má nádhernú korunu. Strom je totiž jediný organizmus na svete, ktorý sám seba konštruuje. Človek si môže dať kozmeticky upraviť napríklad nos, ale neviete si zmeniť tvar ucha alebo povedzme predĺžiť ruky alebo nohy. Strom má kdesi v sebe akýsi druh počítača, inteligencie, ktorá mu pomáha vyhmatávať, kam bude rásť a ako. Každým konárom a konárikom. Keď počas svojho rastu zistí, že nemá dostatok živín, vytvára si v sebe dutiny. V tom, čo všetko vie urobiť sám pre seba, je jeho bezchybnosť. Strom dokatuje len niekto, kto ho amatérsky orezáva. Strom samotný sa dokáže konštruovať a rásť do dokonalosti úplne sám.

V jednom rozhovore ste povedali, že len upozorňujete na to, čo sa stane, kým sa to stane, pretože keď sa to stane, už bude neskoro. Čo by ste si priali, aby mali ľudia na pamäti v súvislosti s ochranou stromov?

Aby si vedeli povedať „strom náš každodenný“, ako v modlitbe. Aby sa všetci snažili mať čo najviac stromov okolo seba, a aby im osud stromov nebol ľahostajný. Aby sa v prospech stromov ozývali, a nielen vtedy, keď príde píla. To už býva naozaj neskoro. Keď sa ľudia ozvú včas, neverím, že by ich nikto nepočúval.

Začať treba už u detí. Keď chodievam na besedy a prednášky do škôl, hovorím deťom, aby si vo svojom okolí vybrali jeden strom a začali sa oň starať. Aby ho sledovali, ako sa mu vodí, čo sa s ním deje. Raz mi jeden sedemročný chlapec rozprával o breze, ktorú si takto adoptoval a dával na ňu pozor. Stal sa jej ochrancom.

Bolo by dobré, keby všetci ľudia mali aspoň jeden taký „svoj“ strom, ktorý by si pravidelne všímali a upozorňovali na to, čo sa s ním deje, tých, ktorí sa majú o stromy starať, povedzme ak ide o obecný strom. Aby sme tu tých stromov mali čo najviac. Nech sú stromy tu, s nami, nie iba niekde ďaleko v Amazónii. Majme ich pri sebe. Nech sú všade tam, kde žijeme.

Katarína Šimončičová (72)

Vyštudovala Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, pracovala v Elektrotechnickom ústave SAV na výskume supravodivých materiálov. Je dlhoročnou komunálnou političkou v Bratislave. Angažuje sa v ochrane pamiatok, industriálneho dedičstva a zelene. Ročne absolvuje stovky výrubových konaní po celom Slovensku. Za svoju činnosť dostala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.
https://dennikn.sk/2258829/ochranarka-simoncicova-stromy-nam-pomahaju-viac-ako-si-uvedomujeme-v-mestach-sa-bez-nich-nebude-dat-prezit/?ref=mpm

00000866015515750658794608838580
One Man Bukkake Assault
 One Man Bukkake Assault      06.02.2021 - 13:28:37 , level: 1, UP   NEW
Zazrieť vlka vo voľnej prírode je výnimočný zážitok. Keď chcela skupina zoológov pred dvoma rokmi pozorovať vlky v lesoch v Javorníkoch, rozdelili sa a na viacerých miestach začali zavýjať.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22572965/lov-vlkov-v-europe-je-poslednych-desat-rokov-vecou-politiky-nie-biologie.html?ref=terazbox_sme

00000866015515750658794608838567
One Man Bukkake Assault
 One Man Bukkake Assault      06.02.2021 - 13:19:35 [2K] , level: 1, UP   NEW
Komu prekážajú vlky?
Trom skupinám ľudí. Poľovníkom, pastierom a časti laickej verejnosti.

Poľovníci celoročne prikrmujú srny, jelene či bažanty, len aby mohli strieľať, aby mali mäso a trofej. Im nejde o ich funkciu v prírode, len o zištné motívy.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22575757/odstrel-vlka-je-len-v-zaujme-polovnikov-a-pastierov-tvrdi-zoolog.html?ref=terazbox_sme

00000866015515750658794608836955
SYNAPSE CREATOR
 zviera      03.02.2021 - 19:52:35 [8K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
ak máte foto (s GPS) poľovníckeho posedu s návnadou (mäso, sladkosti), ozvite sa mi, vďaka

00000866015515750658794608835105
SYNAPSE CREATOR
 ziman      31.01.2021 - 00:59:36 (modif: 31.01.2021 - 01:01:32) [16K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
včera 11:49Ochrana prírodyPriemyselŽivotné prostredie

V Košiciach by sa mohol robiť Očistec 2, hovorí riaditeľ inšpektorov životného prostredia

Tomáš Grečko
Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo. Foto N - Tomáš GrečkoGenerálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo. Foto N – Tomáš Grečko

Od svojho nástupu v lete minulého roka sa Ján Jenčo niekoľkokrát postavil pred novinárov vyzbrojený fotografiami, ktoré ukazujú, kam až sú ochotné zájsť firmy znečisťujúce životné prostredie.


Raz je na nich potok sfarbený do biela, inokedy hnedá voda a pena. Ak je pravda naozaj taká, ako ukazujú fotografie, potom by to znamenalo, že nečestní podnikatelia sa ani veľmi nesnažia svoju drzosť kamuflovať.


Zo slov riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) možno vyčítať, že to môže byť aj preto, lebo niektorí si v minulosti s kontrolami dokázali „poradiť”.


Proti možným väzbám medzi podnikateľmi a inšpektormi preto začal Ján Jenčo používať taktiku, ktorá sa osvedčila v justícii aj v boji s organizovaným zločinom. Envirodelikty vyšetrujú inšpektori k miestu nepríslušných inšpektorátov.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Napríklad posledný medializovaný prípad odkaliska Poša na východe Slovenska riešili inšpektorky zo Žiliny a Nitry.


Chrapúnstvo druhého rádu


Podozrenia, že biznis mal prednosť pred ochranou zdravia a životného prostredia, sa týkajú najmä inšpektorátu v Košiciach. „Očistec dva by sa mohol robiť na tom inšpektoráte,“ komentuje Jenčo.


Počas tlačovej konferencie k vypúšťaniu znečistených vôd z odkaliska Poša do potoka Kyjov oznámil, že o miesto príde riaditeľka košických inšpektorov Angelika Theinerová. Tento prípad však mal byť len vrcholom ľadovca.


Generálny riaditeľ hovorí o podozreniach z ovplyvňovania biznisom, možných účelových kontrolách a zneužívaní inšpekcie na konkurenčný boj: „To už nie je ani prvoplánové chrapúnstvo, že kamarátovi nespravím kontrolu alebo dám nízku pokutu, ale chrapúnstvo druhého rádu, že idem mu zlikvidovať konkurenciu, aby on mohol ovládnuť trh.“


V praxi to podľa neho vyzeralo nasledovne. „Riaditeľka mala poučovať inšpektorov, niekde im nakázala ísť, a niekde im zakázala ísť, niekde znížila pokutu. Keď som jej prácu začal viac sledovať, tak údajne s ňou spriaznený subjekt dostal vyššiu pokutu, možno aby odvrátila tieň podozrenia,“ hovorí.


Opakované kontroly sa podľa neho vykonali napríklad vo firme, ktorá zabezpečuje zber a likvidáciu odpadu pre obce v regióne. „Keď dá inšpekcia spoločnosti pokutu, tak obec má prirodzene nedôveru a bude si hľadať iného dodávateľa.“


Osoba s menom Angelika Theiner pracuje tiež v košickej odpadárskej skupine Kosit a údajne má ísť o dcéru niekdajšej šéfky košických inšpektorov (ani odvolaná riaditeľka, ani spoločnosť Kosit rodinnú väzbu nepotvrdili, ani nevyvrátili – pozn E). Kosit takisto poskytuje svoje služby mestám a obciam na východe Slovenska.


Denník E požiadal o stanovisko aj odvolanú riaditeľku a spoločnosť Kosit.


Angelika Theinerová na otázky o rodinných väzbách v Kosite a o účelových kontrolách neodpovedala. Zaslala vyjadrenie, v ktorom reaguje iba na výroky Jána Jenča počas tlačovej konferencie k odkalisku.


V ňom tvrdí, že z funkcie nebola odvolaná v súvislosti s mimoriadnym zhoršením vôd na odkalisku Poša počas víkendu 23. – 24. januára, ale už skôr v súvislosti s podľa nej „účelovou novelou zákona o štátnej službe“.


„Odmietam a odsudzujem akékoľvek neoprávnené a účelové zasahovanie do činnosti inšpektorov, tak ako to od svojho nástupu do funkcie realizuje pán Jenčo,“ píše na záver odvolaná riaditeľka (celé stanovisko).


„Máme dôvod sa domnievať, že túto nepravdivú a diskreditačnú informáciu šíri konkrétny obchodný konkurent našej spoločnosti. Túto informáciu sme totiž zachytili už pred niekoľkými dňami a preto aktuálne zvažujeme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za poškodzovanie obchodného mena našej spoločnosti,“ napísala Slavomíra Brzová, marketingová manažérka Kositu.


Spájanie svojej spoločnosti s kontrolami u konkurencie označila za absurdné „aj v kontexte toho, že spoločnosti patriace do našej skupiny mali za uplynulých desať rokov 27 kontrol SIŽP“.


Vyhrážky karpatského typu


V lete minulého roka sa Jenčo postavil pred novinárov s textom SMS správy, ktorú mala dostať nitrianska inšpektorka úseku ochrany vôd po kontrole v teréne.  „Zajtra ráno budeš plávať hore bruchom v Dunaji!“


Zamestnancov preto inštruoval, aby mu akékoľvek vyhrážky nahlasovali a hrozby násilím posúvali aj polícii.


Častejšie sú však podľa neho vyhrážky „karpatského typu“ – ja sa poznám s tvojím šéfom, môj brat sa pozná s tým a s tým.


„Ochrana prírody v Košiciach kontrolovala pána, ktorý mal výstavu chránených druhov. Zistili, že nemá papiere. Bol to miestny poľovník, ktorý tvrdil, že sa pozná s premiérom Matovičom. Zaevidoval som to, dal som to ministrovi. Ten išiel v ten deň na vládu, odovzdal mail Igorovi Matovičovi a nič z toho nebolo. Zistilo sa, že tá vyhrážka bol bluf,“ opisuje riaditeľ SIŽP.



Ján Jenčo


Je vyštudovaný právnik a environmentalista. Bol aktívnym ochranárom v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení (BROZ). Niekoľko rokov pracoval aj v envirorezorte.


Za jednu z najdôležitejších pracovných skúseností považuje stáž v Medzinárodnom lesníckom centre v USA. V rámci nej skúmal a porovnával zákony na ochranu a manažment lesov.


Foto – TASR


Zákon vraj „nedefinuje parametre penenia“


Medzi prevádzkami, v ktorých sa objavili inšpektori životného prostredia, sú aj firmy vplyvných podnikateľov. Ich mená sa v súvislosti s environmentálnymi deliktmi objavovali v médiách už v minulosti. Až teraz však, zdá sa, čelia sankciám, ktoré by ich mohli bolieť.


Hriňovská mliekareň Koliba podnikateľa Jána Malatinca (brat ešte známejšieho agropodnikateľa Martina Malatinca) dostala rekordnú pokutu 135-tisíc eur za znečisťovanie rieky Slatina. Proti rozhodnutiu sa odvolala.


20180820_slatina_kupanie_17553017.jpg?fm=jpg&q=85&w=150&h=100&fit=crop
Prečítajte si

Za znečisťovanie Slatiny sa mliekarni roky darilo vyviaznuť s drobnými pokutami. Teraz má zaplatiť 135-tisíc eur


SIŽP s okamžitou platnosťou zakázal tiež vypúšťanie odpadových vôd do neslávneho odkaliska Poša, kde končia priemyselné vody z areálu Chemko Strážske. Prevádzkuje ho firma TP 2, ktorú spoluvlastní finančník z Istrokapitálu Mario Hoffmann. Ten vlastní chemické konzorcium Energochemica, kam okrem podniku vybudovaného na pozostatkoch Chemko Strážske patria aj bývalé Novácke chemické závody, súčasný Fortischem.


Hoffmannovo impérium dnes kopí straty a státisícové nedoplatky voči štátu. V prípade údajného znečistenia potoka Kyjov z odkaliska Poša sa spoločnosť TP 2 bráni napríklad tým, že zákon „nedefinuje parametre penenia“. Okrem peny bolo pri kontrole podľa inšpekcie cítiť aj chemický zápach. Rozbory vzoriek ešte nie sú ukončené.


Ak by sa znečistenie vôd dokázalo, hrozí Hoffmannovej firme pokuta až do výšky 165-tisíc eur. Môže to však byť ešte viac, ak by nešlo len o znečistené vody. „Celé Chemko Strážske je mesto duchov. Keď tam prišli inšpektorky z Nitry a zo Žiliny, stáli nad čistiarňou odpadových vôd a videl som na nich, že tu už len políciu treba zavolať, to bola čistá katastrofa,“ opisuje kontrolu na mieste Ján Jenčo. Jeho osobná prítomnosť pri inšpekciách je ďalšia novinka od jeho nástupu.


„Jednostranne uložené likvidačné opatrenia budú mať za následok zastavenie prevádzky čistiarne odpadových vôd. Výsledkom bude zastavenie výrob v priemyselnom parku v Strážskom s dopadmi na tisíc zamestnancov a ich rodiny,“ napísalo v stanovisko TP 2.


S takouto obranou Jenčo počíta aj u ďalších firiem, ktoré sú v zlej ekonomickej situácii a v prípade pokút im hrozí prepúšťanie.


„My im [spoločnosti TP] nezakazujeme vykonávať činnosť, iba vypúšťať do odkaliska. Môžu to akumulovať do cisterien a odvážať na nejakú normálnu čistiareň odpadových vôd, ktorá funguje.“ Je však podľa neho nemysliteľné, aby štát zachraňoval zamestnanosť v takýchto firmám tým, že im vďaka miernejším pokutám dovolí fungovať a ďalej ohrozovať zdravie a životné prostredie.



Zelená NAKA


Ako vyzerá typický inšpektor životného prostredia? Priemerný vek je 45 rokov a prax 15 rokov. Priemerný plat v hrubom: 1 280 eur. Kým sa človek zapracuje, trvá to aj dva až tri roky.


160 inšpektorov zasahuje po celom Slovensku, 30 je na ústredí v Bratislave. Ich práca nie je len odoberať vzorky z vody, pôdy a merať čistotu ovzdušia. Každý úkon musí byť podrobne zdokumentovaný, sankcie odôvodnené. Protokoly a rozhodnutia k jednému prípadu majú desiatky strán.


Aj keď by bol Jenčo rád, keby boli ľudia viac v teréne, administratíva nepustí. Práve procesné pochybenia sú to, čoho sa obvinení chytajú na súdoch.


Aby bol obrázok o práci inšpektorov kompletný, spomeňme jedno zo zlepšení pracovných podmienok, ktoré inicioval Ján Jenčo – zadovážil 80 služobných notebookov. Bohužiaľ, stále sa neušlo každému. Samotný riaditeľ si počas online stretnutia s Denníkom E musel na počítači vypnúť aplikácie, aby obraz a zvuk nesekal. „A to mám z tých novších,“ podotýka.


Jenčo hovorí, že v radoch inšpektorov sú hlavne ženy, sú to ostrieľané typy, ktoré sa neboja, aj keď proti nim stoja podnikatelia, SBS-kári a ich právnici. „Ani mne by v takej situácii nebolo všetko jedno.“


Niektoré inšpektorky idú na hranu toho, čo sa podľa zákona smie. Pre obnovenie rešpektu však takéto osobnosti inšpekcia potrebuje.


Znečistená rieka Slatina. SIŽP označila za vinníka hriňovskú mliekareň. Tá sa proti rozhodnutiu a pokute odvolala. Foto – Stanislav Horník, primátor mesta Hriňová

Ak by mala fungovať tak, ako si predstavuje minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), ktorý zvykne hovoriť o „environmentálnej NAKA“, musel by počet ľudí v teréne podľa Jenča narásť trojnásobne.


Na to zatiaľ nie sú nielen ľudia, ale ani peniaze. Prvé, čo sa teda bude meniť, sú zákony.


Hriňovské mliekarne aj prevádzkovateľ východoslovenského odkaliska argumentujú, že pokuty, ktoré im hrozia, sú likvidačné. Generálny riaditeľ inšpekcie tvrdí, že je to absurdné. „Príslušné zákony majú v sebe pomerne nízke pokuty. Musíme to skúsiť navýšiť cez legislatívne zmeny,“ avizuje.


Odber vzoriek počas kontroly v areáli Chemka Strážske. Foto – SIŽP

Bojí sa vyhorenia vlastných ľudí


Čo by sa ešte malo zmeniť? V prvom rade postavenie inšpektorov a ich právomocí tak, aby sa rozhodovanie a udeľovanie sankcií urýchlilo. Inšpektori dnes napríklad nemôžu pokutovať fyzické osoby ani za nelegálny vjazd autom do chránených území. Na takéto veci treba políciu, a kým tá vyšetrovanie posunie, ubehnú roky. Prípady sa veľakrát doriešia až po uplynutí zákonných lehôt.


Kým sa nezmení legislatíva, riaditeľ SIŽP hovorí najmä o pokračovaní kontrol inšpektormi, ktorí nie sú z regiónu, kde sa incident udeje. V prevádzkach a zariadeniach, ktoré spadajú do režimu takzvaného integrovaného povoľovania (sem patrí prakticky všetok priemysel), by mali kontroly robiť iní ľudia než tí, ktorí vydávajú povolenia.


Najväčším rizikom zmien je podľa Jenča zvýšený pracovný nápor pri znižovaní stavov. „Ľudia sa už dnes môžu roztrhať a niektorí to nezvládajú.“ Je totiž v rovnakej situácii ako väčšina šéfov štátnych úradov. Pre koronakrízu si musí inšpekcia utiahnuť opasok o desať percent. Na rok majú približne sedem a pol milióna eur.


Od posilňovania postavenia SIŽP na papieri si riaditeľ sľubuje, že k novým kompetenciám dostanú aj adekvátne peniaze. Tie by chcel potom Jenčo investovať v prvom rade do ľudí a podmienok, v akých musia pracovať.


Aj s dnešnými prostriedkami však avizuje ďalšie prepadové kontroly v teréne, odhalenia a tlačové konferencie s usvedčujúcimi fotografiami a videami. „Myslím si, že na povrch vyplávajú hrozivé zistenia, ale chcem, aby sa aj vyriešili.“



Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na editori@dennikn.sk.




00000866015515750658794608835086
dobso
 dobso      30.01.2021 - 22:38:08 , level: 1, UP   NEW
Z dennika N o novej Cilkovej knihe, spomina sa aj Bratislava a Dunaj.

Český geológ a klimatológ Václav Cílek nám vo svojej najnovšej knihe ponúka niekoľko scenárov toho, kam sa svet a spoločnosť pohnú v nasledujúcich rokoch. Popravde, nie je to veľmi radostné čítanie.
Prekročiť rieku – to je symbolický akt. Znamená prechod medzi rôznymi svetmi, možnože aj akýsi prerod. Prekročiť môžeme mytologické rieky podsvetia medzi životom a smrťou. Prekročiť môžeme Rubikon. A pred troma desiatkami rokov malo svoj nielen symbolický význam aj prekročenie Dunaja smerom na Západ. Český geológ a klimatológ Václav Cílek je autorom mnohých kníh, v ktorých skúma najrôznejšie aspekty krajiny a človeka žijúceho v nej.

Vo svojej najnovšej knihe Jak přejít řeku (Dokořán) sa dotýka hneď niekoľkých rôznych významov prekračovania priestoru medzi dvoma brehmi vymedzujúcimi koryto rieky. Kniha má dlhý podtitul: „O životě v antropocénu, cestě indiánského šamana do Detroi­tu, kamenech Dunaje a taky o přílivech a odlivech civilizací, vděčnosti a naději.“ Zdanlivo ide o eklektickú knihu, no opak je pravdou. Najzásadnejšou otázkou, okolo ktorej sa sústredia všetky témy, je: Aký bude svet po človeku?

Človek ako geologický činiteľ

[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
Začnime slovom antropocén, teda obdobie človeka, alebo ak chcete – pätohory. Slovo, ktoré textový editor ešte stále vyznačuje podčiarknuté červenou vlnovkou ako neznáme či chybné, sa v súčasnosti ozýva čoraz hlasnejšie. Je to obdobie, v ktorom sa človek a jeho konanie stáva takým významným činiteľom, že ovplyvňuje nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť planéty, je geo­logickou silou, mení tvár Zeme nielen na povrchu, ale tiež nad ním a pod ním.

Žiaľ, nie je to len nevinné pracovné označenie. Cílek upozorňuje, že na rozdiel od iných názvov geologických období vyvoláva antropocén silné emócie. Prirodzene, popri diskusiách o tom, čo presne toto slovo znamená a odkedy môžeme počítať jeho začiatok, nás čakajú aj omnoho vážnejšie debaty, a tie prídu v okamihu, keď bude situácia vyžadovať reálne kroky. A práve to je problém. Greta Thunberg hovorí, že súčasná pandémia je len ľahký tréning. A Václav Cílek to potvrdzuje. Akoby sme sa spoliehali, že na poslednú chvíľu sa objaví nejaký zázrak, ktorý nám umožní naďalej žiť také isté životy. Nejaký vysávač oxidu uhličitého. Alebo azda úžasný zalesňovač, ktorý rozhodí do krajiny stopäťdesiatročné buky a tie začnú v krajine okamžite zachytávať takú potrebnú vlahu.

„Svět je plný skvělých myšlenek, které nikoho prakticky nezajímají. Například návody, jak vypěstovat zdravý smíšený les nebo zabránit erozi půdy, se posledních téměř sto let prakticky nemění. Chyba zřejmě není v tom, že bychom nevěděli, co máme dělat, ale v tom, že se nechceme měnit,“ píše Cílek. A ľudstvo stále váha a vyčkáva, hoci paleta živelných pohrôm je pestrá – od ničivých požiarov po gigantické povodne či ničivé víchry. Všetky tieto živly však majú niečo spoločné – ozývajú sa v tej najvyššej možnej intenzite a naznačujú, že dokážu aj viac.

Deň škaredý a Deň pekný

Cílek píše aj o H. G. Wellsovi, ktorý vo svojich predstavách zvykol predbiehať realitu o celé stáročia. Wells sa obával príchodu sveta rozkladu a tejto trpkej predstave striedavo podliehal a vzdoroval. A v takomto víre sa ocitla drvivá väčšina uvažujúcej vrstvy ľudstva. Zjavné sú zmeny klímy, viditeľne sa mení krajina a my prirodzene očakávame, že príde nejaká nová doba, ktorá bude zrejme omnoho zložitejšia a náročnejšia ako súčasnosť. Očakávame buď mesiáša, alebo katastrofu, zmietame sa medzi hystériou a apatiou. Extrémy. Rieka je buď celkom suchá, alebo veľmi rozvodnená, nič medzi tým.

A o to vlastne ide. Klimatická zmena neznamená, že leto bude o čosi teplejšie a budeme si musieť kúpiť výkonnejšiu klímu. Ide o to, že extrémy počasia prichádzajú v dobách, ktoré neboli obvyklé, a ak zasiahnu veľký kus sveta a s ním aj značnú časť úrody, ľahko môžeme naraziť na hranice toho, koľko ľudí dokáže táto planéta uživiť. Taký hladomor potom vôbec nie je predstava zo sci-fi románu alebo z minulosti. A čo s časťami sveta, ktoré už dnes dosahujú limity svojej obývateľnosti? Čo s tými miliónmi ľudí? Kam sa podejú?

Cílkova kniha Jak přejít řeku vo svojom pôdoryse pripomína Dva dni v Chujave Jonáša Záborského, ktorý svoj román rozdelil na dve časti: Deň škaredý a Deň pekný. Aj Cílkova kniha sa uprostred zlomí a posunie k náznakom nádeje, ktorú vidí predovšetkým v ústupe z neustáleho pokroku. Podobne ako kozmonauti, ktorí v beztiažovom stave zistili, že guľôčkové perá nefungujú, a museli sa tak vrátiť k obyčajným ceruzkám. Tuší však, že na blížiacu sa zmenu nie sme ešte dosť zrelí: „Základní situace světa, České republiky i nás samotných je podle mě taková, že nás v nějaké neznámé, ale dohlédnutelné budoucnosti čeká náročné období, žádná apokalypsa, ale ani procházka palačinkárnou, a že jsme na tuto dobu špatně psychicky připraveni.“

Na ceste do Bratislavy

Najväčším umeleckým dielom Bratislavy je podľa Václava Cílka Dunaj. Aspoň taká je jeho východisková pozícia pri ceste tam a späť, počas ktorej chce uvažovať najmä o drobných grafikách – premaľbách kníh a reprodukcií maliara Rudolfa Filu. Fascinuje ho táto opätovná interpretácia, podobne ako obdivuje schopnosť Mariána Vargu vložiť do vlastnej hudby známe staré melódie a oživiť ich v celkom novom kontexte. Popravde, takýto úprimný a krásny text o Bratislave som azda ešte nečítal. Odteraz už navždy, keď budem kráčať z hlavnej stanice do centra, budem mať v mysli to, že zostupujem po niekdajších dunajských terasách.

Zvláštnu pozornosť venuje Cílek najmä sochárovi z Devína Petrovi Rollerovi a jeho tvorbe. Nie však grafikám, ani plastikám, ktoré môžu ľudia vidieť na výstavách v galériách, ale jeho najväčšiemu a pritom najnenápadnejšiemu dielu, ktoré trvá už niekoľko rokov. Roller nachádza na brehu Dunaja neďaleko Devína skalky, maľuje na ne svoje čierno-biele (prípadne červeno-biele) šifry a roznáša ich na rôzne miesta v Bratislave, ktoré spája najmä to, že napriek všetkému, čo okolo nich za posledné desaťročia prehrmelo, dokázali si zachovať svoju tvár. Sú to malé pocty miestam a zároveň drobné pozornosti všímavým okoloidúcim.

A ak je teda Dunaj najväčším umeleckým dielom Bratislavy, Rollerove Petrogramy sú jeho pokračovaním, ba možno rozšírením. Tento prostý akt spojený okrem iného aj s prechádzkou totiž znamená tiež distribúciu sily rieky demonštrovanú hladkým tvarom kameňov. To všetko je doplnené len o nepatrný symbol. Taký podstatný.

Keď Cílek hovorí o rieke a jej koryte v priebehu posledných miliónov rokov, nehovorí len o čase, ale aj o nepatrnosti človeka. Ako veľmi by sme sa chceli spoliehať na to, že Dunaj je tu – raz a navždy. Že tečie popod hrad, okolo nákupného centra, míňa prístav a smeruje k Danubiane do Gabčíkova. A pritom to nie je až tak dávno, keď sa Morava vlievala do Dunaja až pod Bratislavou a ešte predtým stihla pohltiť Váh, nie je to tak dávno, keď jeho koryto prechádzalo okolo jazera Balaton. Dobrá lekcia, však?

Detroit ako vízia

„Detroit nie je mesto, ale situácia,“ hovorí Václav Cílek. Podobne ako Jack Kerouac, aj on sa rozhodol prekrižovať Ameriku, nie však z východu na západ, ale z juhu na sever. Cestovné záznamy a postrehy z tejto cesty tvoria záverečnú rozsiahlu časť knihy Jak přejít řeku. Na mape tejto cesty najintenzívnejšie žiari zastávka Detroit. Ako spomína Cílek už v úvode knihy, nezahnala ho sem cestovateľská túžba, ale Mladá Boleslav.

Čo tieto mestá spája? To, že stoja a padajú na automobilovom priemysle. Detroit padol už v šesťdesiatych rokoch – jeho fabriky nezvládli konkurenciu a celá táto krehká stavba sa zrútila. Desaťtisíce voľných parciel a extrémne lacné domy sú dôsledkom hromadného úteku jeho obyvateľov. Tvár mesta sa zmenila. Na akú? Vlastne ťažko povedať – ako keby si ju ešte stále hľadalo. Vo svete ako z postapokalyptického filmu však už zaznievajú aj prvé pozitívne správy. Ľudia sa venujú pestovaniu biozeleniny. A do mesta sa veľmi pomaly vracia les.

Osud Detroitu by mohol byť výkričníkom aj pre Slovensko, ktoré zo seba v akomsi šialenom záchvate zaslepenosti urobilo automobilový raj. Kia, Peugeot, Land-Rover… Je len otázkou času, kedy za tieto výstrelky zaplatí krajina nemalú cenu. Nie je to totiž len samotná „materská“ fabrika, ale aj ohromná logistika, ktorá v okolí niekoľkých desiatok kilometrov rozhodila svoje sklady a navždy tak znehodnotila tisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy. Jedného dňa odtiaľto automobilky odtiahnu. Buď ďalej na (juho)východ. Alebo rovno do pekla. Podľa toho, ako sa vyvinie situácia. A uprostred našich polí budú stáť opustené hrdzavejúce montované monštrá – absolútne bezcenné.

O akej rieke tu teda hovoríme? O tej, do ktorej sa nedá vstúpiť dvakrát? A my sa v nej napriek tomu ďalej pokojne kúpeme…

00000866015515750658794608834300
his name is alice
 his name is alice      28.01.2021 - 22:37:17 [1K] , level: 1, UP   NEW
Vláda včera schválila (okrem 5 nových chránených území: CHA Ostrovné lúčky, CHA Široká, CHA Devínske jazero, CHA Čachtické Karpaty a PR Oborínsky luh) aj presun útvaru splnomocnenca pre VD Gabčíkovo z Ministerstva dopravy na Ministerstvo životného prostredia (!!!).
Zvláštne je, že pán splonomocnenec to o tri dni neprežil. Zomrel túto nedeľu.

0000086601551575065879460883430008834590
zviera
 zviera      29.01.2021 - 15:07:50 (modif: 29.01.2021 - 15:08:53) [2K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
ráno som si len tak urobila prepočet "chránené areály" vs. "zrušené rezervácie", pribudlo 263,47 hektára v 5. stupni, čo je skvelé. Problém je akurát to, že ten 5. stupeň - zóna A - sa v praxi absolútne nevymedzuje. Máš teda chránené územie - chránený areál, ktorý má mrte zón s rôznymi manažmentami a bezzásahom, ale nikto poriadne nevie, kde ten bezzásah vlastne je.

piaty.jpg

000008660155157506587946088343000883459008834633
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      29.01.2021 - 16:29:17 , level: 3, UP   NEW
V programe starostlivosti by tieto veci nemali byť?

00000866015515750658794608834300088345900883463308834638
zviera
 zviera      29.01.2021 - 16:33:24 , level: 4, UP   NEW
malo by to byť vyznačené v teréne, ale to sa v praxi nerobí

00000866015515750658794608833693
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      27.01.2021 - 18:44:30 (modif: 01.02.2021 - 17:50:03) [24K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Na jeseň som oslovila decká z českého Fakta o klimatu s otázkou, či by sme tento projekt nerozšírili aj Slovensko a príjemne ma prekvapilo nielen to, že súhlasili, ale že na tom reálne vzápätí začali pracovať, idea sa začala napĺňať a že to máme skutočne naozaj aj tu.

Ako český, tak i slovenský projekt zatiaľ funguje prevažne na dobrovoľníckej činnosti, preto sme spustili crowdfundingovú kampaň, ktorá by nám mala projekt pomôcť trochu rozbehnúť https://faktyoklime.sk/

Tento rok by sme aj do Slovenského priestoru chceli priniesť ďalšie prehľadne spracované explainery z oblastí ako sú medzinárodné a európske klimatické politiky, problematika energetickej transformácie, či dopadov zmeny klímy na našu krajinu.

Ak nás chcete podporiť, budeme radi. Rovnako super by však bolo už len púhe zdieľanie vo vašom okolí a rozširovanie povedomia o tomto projekte. Spustenie slovenského webu je naplánované na 1. marca 2021.

*

Projekt Fakta o klimatu vznikol ako iniciatíva študentov Masarykovej univerzity, ktorých snahou bolo do verejnej diskusie v Českej republike priniesť vedecké fakty o klimatickej zmene prístupnou formou a nakoniec sa im za necelé dva roky pôsobenia podarilo získať cenu za komunikáciu globálnej zmeny klímy. Celkom radosť s nimi pracovať.

tym-fakta-o-klimatu.jpg

0000086601551575065879460883369308833868
dobso
 dobso      28.01.2021 - 07:58:59 (modif: 28.01.2021 - 08:02:52) [7K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
ja sa naozaj v dobrom pytam, ono dnes ludia nevedia o klimatickej zmene dost? Mne to pride ze je toho strasne vela vsade, len to proste ignorujeme aby sme sa nezblaznili a mohli zit stastne zivoty. Ze vlastne, co je misia tohto vesmirneho programu?
Teda, vidim ten posledny odstavec, ale toto chyba? Podla mna jedine co chyba je povedat pravdu ako z toho von, a tu kazdy pozna, len je politicky neakceptovatelne ju vyslovit, resp. politicky nezvladnutelne vyslovit ju a nezostat vysmiaty na okraji spolocnosti skupinou slaboduchych. Lebo to udiera na nas americky sposob zivota ktory si chceme rovnako ako ti zli americania, europania, aziati, rusi, africania a australania a novozelandania a islandania a vsetci kto ho maju, zachovat az do konca sveta.

000008660155157506587946088336930883386808834324
  milan
   milan      28.01.2021 - 22:53:41 , level: 3, UP   NEW
ctrl+f "aspon nieco robia"
Phrase not found

000008660155157506587946088336930883386808834115
Abbys
 Abbys      28.01.2021 - 15:19:44 , level: 3, UP   NEW
"co je misia tohto vesmirneho programu?"
klikol som na link a citam:
"Pomôžte nám vytvoriť spoľahlivý zdroj aj pre slovenských učiteľov, novinárov a politikov! Nech je aj slovenská diskusia o klimatických zmenách postavená na vedeckých dátach."
co mi dava celkom zmysel, lebo ked si pozries nejaky aeronet, infovojnu, hlavnespravy, tak zistis, ze globalne oteplovanie je hoax (toto tvrdil aj trump napr).
popripade si kukni institut vaclava klause https://www.institutvk.cz/clanky/1396.html
klimaticke zmeny vpodstate neexistuju, alebo su bezne.
ludia nemaju vplyv za tieto zmeny.
greta je zmanipulovana babka, soros nas chce vsetkych ovladat.
atp
ja som za projekt fakty o klime velmi vdacny.

000008660155157506587946088336930883386808834096
michalides
 michalides      28.01.2021 - 14:27:52 , level: 3, UP   NEW
jasne, ludia uz o tom vedia dost, mozeme si dat uspesne ku klimatickej krize check mark. chapter closed.

000008660155157506587946088336930883386808833998
StiX
 StiX      28.01.2021 - 12:13:36 (modif: 28.01.2021 - 12:39:02), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
sranda ze sa toto pytas v dobe kedy tu mame pandemiu ktora ma priami financny a socialny dopad na vsetkych ludi, a aj tak drviva vacsina absolutne netusi co sa deje, ako to funguje a preco sa to deje. Neviem ako to chces potom od globalneho oteplovania co je oproti pandemii uplne neuchopitelny problem.

A mimochodom toto co pises vsetci vieme na kybci, takze je to tiez trochu repete. Akoze tiez mavam taketo zaseky ale treba si trochu uvedomit, ze vacsina z nas zije v bubline.

000008660155157506587946088336930883386808833925
k0zmonAut
 k0zmonAut      28.01.2021 - 10:05:10 (modif: 28.01.2021 - 10:06:47), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Nie, Slovensko ani len nemá model pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Regióny netušia o čo ide.
V školách keď sa učí, tak aj to zle. Info napr. tu: http://cepa.priateliazeme.sk/images/publikacie/EVS_vystupy/EVS_analyza04_web.pdf

Máme tu ochranárov ako náčelníka, ktorí spochybňovali a stále zapárajú do klimatickej vedy.
Máme tu Sulíka, Kazdu a INESS, ktorí vedu popierajú aj naďalej.
Roboty ako na katedrálach v každom okresnom meste..
Súhlasím, že to sú nepopulárne opatrenia, ale nie je to len o spôsobe života jednotlivcov, ale o nastavení pravidiel pre celú spoločnosť.
Napríklad odblokovať prístup pre OZE - soláre na strechách domov, neblokovať zemným plynom geotermál a pod.