_o prírode na Slovensku :: In a free society, we are supposed to know the truth. In a society where truth becomes treason, we are in big trouble.


node:	_o prírode na Slovensku
template:	3
parent:	politika.spolocnost.media.historia .alt
owner:	vrq
created:	04.04.2012 - 23:29:21
updated:	01.12.2017 - 12:08:12

cwbe coordinatez:
866
1551575
6587946

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Trio	0
_	0
jurov	0
Strapataaa	0
Nesqwik	0
nubilis	0
zviera	0
dobso	0
baNANA	0
mirex	0
Faust	0
serfi	0
m@rek	0
mj	0
Carbon	0
tom_myto	0
dalver	0
haju	0
mb	0
andread	0
Burning A	0
IDENTITA	0
dno	0
Amae Capsaicin	0
vrq	0
Fil	0
Phaceo	0
hojso	0
mikco	0
opytz	0
Stantekk	0
michal tucny	0
smrtak	0
Aroth	0
Tomáš, to ...	0
total trash	0
ciernabiela	2
rubik1983	3
didaktikskalica	3
psyjuan	3
fazulisko	4
Barix	6
zayo	7
ooo	7
jedlovec[Loc...	8
normsko	10
k0zmonAut	12
mmad	15
aztec	16
sly	17
darmozrac	20
calmo	20
Dekster	20
p.tra	20
.truebeliever	20
soc	21
azazel_	22
aufhebung	22
sova_dlhochv...	28
mister.shadow	28
TomX	39
luxul	39
q123	40
denimkolos	47
One Man Bukk...	48
Banba	48
Huto	50
FLESh	50
Nsf	55
janeire	56
pajkus	56
mrkqua	56
vlastos	59
suchydom	62
krisa	62
up& X	62
ametyst[Lock...	67
~ cosmic lau...	80
OlegA	84
kstslv	88
ID 1085352	88
SimaSima	95
Golev	96
kyberbubus	98
skurva.	98
merien	99
ode	101
Cervesnicka	128
pstmn	133
cell	137
WooDy	139
mzpx	139
ci boha	139
lub0s	139
ondatra	151
mons	157
zdienka	158
.maio	159
hudry	161
tramalia	166
tp	166
Milka	167
Alien DuX	169
/kitty©	176
unsane	176
ᨋ	187
topaz	191
Kubo..	195
kudu	196
pe:	196
macrek	202
empties	205
Heaven and Hell	205
Malyf	205
OnlyI	205
tybyk	210
milton	219
and.	222
Amber	233
lubomier.sk	241
mortalize my...	241
Alenie	260
matej.	261
maioiam	261
donatella er...	262
Naivna Skros...	263
mrjn	264
wo.hu	268
=	269
andos	274
hogy	284
pyxel	287
janicka[Lock...	288
drifter	292
(baky)	297
Mathé	297
fefo	297
kik.	300
rozmarin	300
skii chrt[Lo...	313
nadia	313
sj	320
palino	320
michael.willow	326
utopia	343
Umbrella umr...	345
madved	352
CuPeTo	359
touch me i\'...	360
sykorka	364
his name is ...	366
cichlasoma	368
618	369
valdemar	370
Glegla	374
ellisdee	377
hars	383
tali	385
gapa	386
zlazuz	389
je te tue	401
dp	417
yshish	421
uwe filter	426
vposled	432
yesimka	432
sad&kvet	445
ivik	446
mezcala	451
irma	505
lula	515
Martini	521
kamikadze[Lo...	563
jzcs	583
asebest	584
sobi20	585
~	605
mrkrm	612
wsk	617

atlas biotopov - atlas krajiny - pralesy slovenska - mapa Natura 2000
howto
-> ako zistiť údaje o plánovaných výruboch vo vašom okolí (lesnícky GIS)

00000866015515750658794608648036

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/520662-ludstvo-od-pondelka-zije-na-ekologicky-dlh/

Vlani pripadol tzv. Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) na 1. augusta, v roku 1993 na 21 októbra, v roku 1970 pripadol na 29. decembra.

„Máme iba jednu Zem. Nemôžeme použiť 1,75 (Zeme) bez deštruktívnych dôsledkov,“

0000086601551575065879460864803608648786

To žije už od 80. rokov, ak nie viac

00000866015515750658794608647763

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030. Tento dôležitý dokument, ktorý by mal plniť nielen úlohu základného implementačného nástroja Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v SR, ale aj úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR vo svojom texte v súčasnosti nikde nespomína udržateľný cestovný ruch. Podľa svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) práve udržateľný cestovný ruch plne zohľadňuje svoje vlastné súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy a rieši potreby návštevníkov, odvetvia, prostredia ako aj hostiteľských spoločenstiev. Zároveň priamo napomáha pri implementácii cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a zohráva dôležitú úlohu aj pri regionálnom rozvoji.

Preto by sme aj na Slovensku pri uvažovaní o jeho udržateľnom rozvoji v najbližších rokoch mali dávať do popredia práve prírodný turizmus či ekoturizmus a podobné prírode blízke druhy a formy udržateľného cestovného ruchu, aktívne vytvárať podmienky pre ich rozvoj a rovnako ich aktívne podporovať a propagovať.
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1061500

0000086601551575065879460864776308647798

Podpisane

000008660155157506587946086477630864779808647805

Ty už si teraz taký mikroinfluencer

00000866015515750658794608645917

Nepoznáte pls niekoho, kto má filmové zábery na monokultúry polí na Slovensku vo vyššej kvalite?

00000866015515750658794608642521

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22164214/v-kosiciach-vznika-dazdova-zahradka-aj-prekladane-hradzky.html

00000866015515750658794608641909

0000086601551575065879460864190908642034

Ale to uz nestihneme. Terminator greta skynet hovori, ze za 11 rokov vsetci umreme. A ako dlho rastie taky strom?

000008660155157506587946086419090864203408642123

Nehovorí to Gréta, ale správa Klimatického panelu pre zmenu klímy. A aj ten hovorí skôr o len tom, že do roku 2030 musíme znížiť globálne emisie o polovicu, aby sme neprekročili oteplenie o 1.5 °C. Oteplenie o 1.5 °C sa považuje za hranicu, ktorú keď prekročíme môže prísť k domino efektu a ešte väčšej akcelerácii otepľovania, ktoré už nezastavíme nijakým spôsobom. Až potom s istotou umrieme. Tak som to pochopila ja.

Avšak vzhľadom na to, že už v súčasnosti sa napĺňajú skôr tie pesimistické scenáre a dochádza k zmenám, ktoré sa očakávali až koncom storočia (hĺbka topenia permafrostu), možno to bude aj skôr ako po roku 2030.

Pravdou je, že nevieme nič a emisie rastú.

0000086601551575065879460864190908642014

Ma to ktosi cele pls?

000008660155157506587946086419090864201408642083

BRATISLAVA. Až sto litrov vody za hodinu môžu minúť populárne rozprašovače, ktoré v horúčavách v centrách miest využívajú ľudia na osvieženie. Oveľa efektívnejšie je pritom podľa odborníkov vysadiť stromy. Európske metropoly prichádzajú aj s ďalšími nápadmi, ako mestá v lete ochladiť. Na Slovensku to zatiaľ nefunguje.

„Trysky sú plytvaním vodou. Keby boli vysadené stromy s veľkými korunami, tak sa pod nimi ľudia schladia. Ak nebudeme mať stromy, vodou to nezachránime a bude sa len ďalej míňať,“ vysvetľuje krajinná architektka Anna Dobrucká.

Z koruny veľkého stromu sa do okolia dokáže vypariť až 350 - 400 litrov vody za deň. To je podobný ochladzujúci efekt, ako majú štyri klimatizácie pustené 20 hodín.

Rozdiely teplôt v rôznych častiach Bratislavy sú v lete až štyri stupne. Ukázali to vlaňajšie meranie SHMÚ. Na Primaciálnom námestí v historickom centre namerali takmer 26 stupňov Celzia. V zalesnenom Parku SNP v Líščom údolí bolo v rovnakom čase 22 stupňov. Stabilne je tam o dva stupne chladnejšie ako na neďalekom sídlisku Karlova Ves.

Najteplejšie bolo na Riazanskej ulici v Novom Meste. Teplota vzduchu tam prevyšovala v deň merania 26 stupňov Celzia. Prevažuje tu asfaltová cesta a chodníky, ktoré prakticky vôbec nie sú tienené stromami.

Pocitová teplota v uliciach však býva v lete omnoho vyššia ako nameraná. Spôsobuje to nazbierané teplo z nevhodného prostredia.

Aj výskumy v Kalifornii v USA ukázali, že vo štvrtiach mesta Sacramento, kde rástli staršie stromy, bol vzduch chladnejší o dva až štyri stupne Celzia ako vo štvrtiach bez nich.

Koľko máme stromov? Mestá to nevedia
„Na Slovensku zeleň ubúda nielen v zastavanom území, ale aj mimo neho,“ myslí si krajinná architektka Anna Dobrucká.

Bratislava nepozná rozlohu zelene na svojom území ani jej druhovú skladbu, lebo údaje doteraz nespracovala.

„To je naším cieľom do budúcna, na ktorom chceme pracovať,“ vysvetľuje hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Najteplejší jún v histórii.
Pozitívnym príkladom je napríklad Trenčín. V meste je 120 hektárov zelene. Šesťdesiat percent z toho tvoria listnaté stromy staršie ako 50 rokov, ktoré sú pre biodiverzitu dôležitejšie ako mladé stromy.

„Pri budovaní nových detských ihrísk a revitalizácii vnútroblokov sa snažíme zachovať v maximálnej možnej miere existujúcu vegetáciu, no sústredíme sa i na výsadbu nových stromov, budovanie vodných prvkov, zachytávanie dažďovej vody vo vsakovacích kanáloch a podobne,“ hovorí hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.

„Nestačí parčík alebo dve-tri fontány. Celé mestá musia byť riešené tak, aby boli adaptované na teplejšiu klímu,“ myslí si klimatológ Milan Lapin.

Budúcnosť kancelárskych budov je zelená
Pre developerov na Slovensku je menej výhodné stavať budovy priateľskejšie k životnému prostrediu. Z krátkodobého hľadiska sú totiž ekologické budovy drahšie.

Napríklad zelená strecha je o 30 - 50 eur na štvorcový meter drahšia ako klasická. Pri viacpodlažných budovách by sa to premietlo do vyššej ceny bytu možno o päť eur za štvorcový meter.

„Príkladom toho, ako sa to dá, nemusí byť Viedeň alebo Hamburg. Pozrime sa do Brna. V mestskom rozpočte sú vyčlenené peniaze na príspevky na budovanie zelených striech,“ hovorí Rastislav Badalík, konateľ Teichmann et Compagnons.

Brno má podľa neho každoročne plán vysadiť minimálne 600 stromov. "Zároveň majú program na zadržovanie a dobré hospodárenie s vodou."

Zobudili sme sa neskoro
Aj Bratislava podľa Badalíka pozná príklad, že to ide. Mestská časť Karlova Ves v roku 2018 začala podporovať biodiverzitu, zachytávanie dažďovej vody a budovanie zelených striech.

Jedným z projektov Karlovej Vsi je vysadenie popínavých rastlín na kovové konštrukcie, ktoré budú lemovať pešiu zónu medzi ulicami Pribišova a Ľudovíta Fullu. Taktiež plánuje zbierať dažďovú vodu zo striech, ktorú potom budú využívať na zalievanie týchto rastlín.

Aj nové kancelárske budovy už začínajú byť projektované tak, aby získali prísne certifikáty udržateľnosti. Budovy s takouto certifikáciou sú prestížnejšie. Pre developerov je ich získanie dobrovoľné.

„Za najpokročilejší v tomto smere možno považovať projekt Einpark. Najvyššiu úroveň avizovali developeri projektov Pribinova Y a Eurovea City Congress. “ hovorí urbanista Adrian Gubčo.

Staršie budovy, ako napríklad budovy Bratislava Bussiness Center, sú na tom horšie. „Keď sa budovali, tieto certifikácie v podstate ani neexistovali,“ dodáva Gubčo.

Záchrana krajiny je dôležitejšia
Ešte naliehavejším problémom je podľa Dobruckej starostlivosť o krajinu.

„Ak nebudeme mať zdravú krajinu, nebudeme mať dostatok potravín a ich cena stúpne. Zníži sa kvalita života, vzduch bude prašný, bude sa rodiť viac alergických detí, ľudia budú mať zdravotné problémy,“ dodáva.

Pri strednom klimatickom scenári sa oteplí do konca storočia pravdepodobne o štyri stupne Celzia v porovnaní s priemernými teplotami vzduchu z prvej polovice 20. storočia.

„Niekomu sa to môže zdať málo, no v realite to je rozdiel medzi Komárnom a Popradom,“ tvrdí klimatológ Lapin.

Zahraničie sa rastlinám na budovách nebráni
Príkladom takzvaného špongiového mesta je berlínska časť Rummelsburg. Rastliny vysadené na strechách zachytávajú vodu a prebytočná steká dolu na trávniky. Zvyšok sa odparí a tak ochladzuje okolie.

V Rummelsburge na odvádzanie dažďovej vody preto nemajú ani tradičný kanalizačný systém . Zelené strechy sú populárne aj v Miláne.

(ilustračné foto) Zeleň na strechách zadržiava dažďovú vodu.
(ilustračné foto) Zeleň na strechách zadržiava dažďovú vodu. (zdroj: ADOBE STOCK)

Jedným z architektonických riešení, ako nahradiť nedostatok zelene v Miláne, bol projekt Vertikálny les. Každý z balkónov výškových budov mal na každom balkóne primerane veľký kvetináč, v ktorom teraz rastú kríky a stromy.

Vertikálny les bol prvý podobný koncept zavedený do praxe. Zatiaľ nie je presne vyskúšané, ako dlho budú rastliny na budove schopné prežiť.

Vertikálny les v Miláne
Vertikálny les v Miláne (zdroj: Marco Sala [CC BY-SA 4.0 ])

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

00000866015515750658794608641909086420140864208308642322

Pekny clanok ... ale myslim si ze navysenie ceny 5 EUR na meter stvorcovy na byt za zelenu strechu je udaj vycucany z prsta. Ono je kopec domov s rovnou strechou ... ak by to bolo hentak jednoduche tak to uz vsetci maju ... nie pre to ze by to bolo nejak enviro ale pre to ze je to dlhu dobu mrte atraktivne. Lenze cena v realnej situacii je podla mna uplne niekde inde a je dana fyzikalnymi moznostami.

~ What a time to be alive... ~

00000866015515750658794608641581

https://dennikn.sk/1513344/odomykame-zachranovanie-sveta-je-skvely-sposob-ako-sa-nezblaznit-z-jeho-nastavajucej-skazy/?ref=mpm

Ako zachranit svoju hlavu. Cely clanok.

00000866015515750658794608639692

https://dennikn.sk/minuta/1513632/?ref=mpm

Bratislava úplne upúšťa od používania chemických postrekov na báze glyfosátu, s výnimkou používania prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín a na hubenie škodlivých hlodavcov. Rozhodli o tom mestskí poslanci.

Odstraňovanie buriny a predchádzanie jej rastu chce mesto riešiť systémovo, a to intenzívnou pravidelnou údržbou a čistením spevnených plôch. „Tak, aby sa zamedzilo nánosom prachu a zeminy, ktoré slúžia na jej rast, nakoľko boli tieto práce v minulosti zanedbávané,“ píše sa v predloženom materiáli.

00000866015515750658794608639666

Včera sme boli v Bratislave na prejednanie našej hromadnej pripomienky, ktorú doteraz podporilo viac ako 8000 ľudí - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) naše pripomienky o tom, aby sa musel dokazovať pôvod dreva, na ktorého spaľovanie sa poberá dotácia, nakompletku PRIJAL! https://dennikn.sk/minuta/1513257 Ďakujeme všetkým

65533134_10214219695422492_7919258311810088960_n.jpg?_nc_cat=109&_nc_oc=AQn2MUn4wSdsUGwF6olciI9PAtlDB4KxjH9W6uIe2HqJp3hjYCAxBufO1O9IA3K7Vh4&_nc_ht=scontent-vie1-1.xx&oh=2f3ff89c435686064b92c34caaeb53c0&oe=5DB6325C

65533134_10214219695422492_7919258311810088960_n.jpg?_nc_cat=109&_nc_oc=AQn2MUn4wSdsUGwF6olciI9PAtlDB4KxjH9W6uIe2HqJp3hjYCAxBufO1O9IA3K7Vh4&_nc_ht=scontent-vie1-1.xx&oh=2f3ff89c435686064b92c34caaeb53c0&oe=5DB6325C

00000866015515750658794608638708

Podporte, prosím, hromadnú pripomienku združenia VIA IURIS a Združenia Slatinka k návrhu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)! Čas máme len do štvrtka 27. júna.
https://viaiuris.sk/hromadna-pripomienka-k-navrhu-noveho-zakona-o-posudzovani-vplyvov-na-zivotne-prostredie-eia/

00000866015515750658794608638285

Čítam si starší rozhovor so Zuzanou Hudekovou

"Sú stromy, ktoré výrazne zachytávajú ultrajemné prachové častice, ktoré sa usadzujú v pľúcach a idú až do krvného riečišťa. Tieto častice sú spôsobené prašnosťou, dopravou aj kúrením. Na Slovensku na ich pôsobenie zomrie viac ľudí ako pri dopravných nehodách, hoci sa o tom veľmi nehovorí. Preto by som neodporúčala dlho postávať na Račianskom či Trnavskom mýte v Bratislave. Predpokladám, že niektoré mestské časti si to ani nechcú dať monitorovať, lebo by museli zasiahnuť, napríklad polievať ulice, čo prináša ďalšie nároky na mestskú pokladnicu."

Krajinná architektka: Termovízia namerala medzi lesom a Auparkom rozdiel 13 °C
https://dennikn.sk/189991/krajinna-architektka-letecka-termovizia-namerala-medzi-lesom-a-auparkom-rozdiel-13-c/?ref=in

0000086601551575065879460863828508638369

Trnavské mýto je monitorované, a aj ďalšie mestá a ich križovatky
http://www.shmu.sk/sk/?page=991

000008660155157506587946086382850863836908638410

Pre Trnavské mýto nie je uvedené PM2.5.

Ale zrejme myslela takéto ultrajemné častice prenikajúce až do krvi, ktoré SHMÚ nemeria vôbec:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ultrajemn%C3%A9_%C4%8D%C3%A1stice

Za ultrajemné částice se považují částice do velikosti 100 nm. Ultrajemné částice jsou řádově 100× až 1000× menší, než je dosud sledovaný polétavý prach rozptýlený v ovzduší (u něj se běžně sledují částice o velikosti do 2,5 a do 10 μm, označované jako PM2,5 a PM10).

00000866015515750658794608635759

0000086601551575065879460863575908635931

Skvele

0000086601551575065879460863575908635802

Kvalitna diskusia pod clankom, lepsia ako na kybci

000008660155157506587946086357590863580208635808

0000086601551575065879460863575908635801

ty kokso, pripomenulo mi to z detstva chrústy na jeseň asi okolo dušičiek - bolelo to keď nejaký narazil do hlavy (mojej)

000008660155157506587946086357590863580108635876

mne minule jeden vletel do izby a rozhodol sa vrazat do plechoveho radiatora, dovtedy som netusila, ze moze mat take kvalitne echo

00000866015515750658794608635261

Dnes sudkyňa Okresného súdu Bratislava II. zas rozhodla v náš neprospech, rozhodla o zničení Pečnianskeho lesa - VLK sa opäť odvoláva a tentoraz už rozhodovať nebude ona.
Furt sa neťaží!
https://dennikn.sk/minuta/1497901/?ref=mpm

00000866015515750658794608635244

Pošlite výzvu Ministrovi financií, aby Európska investičná banka prestala podporovať fosílne palivá. ( online správa Ministrovi tu)
Ide o jedného z najväčších investorov na svete a jej obrat prispeje aj k energetickej transformácii Slovenska.
Až 85% investícií Európskej investičnej banky v SR išlo do fosílnych palív. Viac info k analýze investícií v SR tu.

00000866015515750658794608634913

FIL_5287.jpg?fm=jpg&q=80&w=960&h=0&fit=crop

Keď si pred pár rokmi kúpil starý dom s gánkom na dedine, mohlo to pôsobiť ako výstrelok mladého umelca, čo túži po idylickom vidieku, ale po prvom bodnutí včelou sa vráti späť do mesta.

Stal sa však pravý opak. Nielenže sa nevrátil, ale z toho, čo tam videl a zažil, sa stala hlavná téma jeho malieb, aj keď sa na zimu z Rastislavíc presunie do New Yorku.

„Vždy som mal rád prírodu, vyrástol som vo vinohradoch nad Bratislavou a v lese som bol každú chvíľu, ale nedá sa to porovnať s tým, čo sa stalo, keď som prišiel na dedinu. Tam to úplne vypuklo, je to priam mánia,“ hovorí Andrej Dúbravský.

V meste podľa neho človek oveľa rýchlejšie zabudne na to, čo sa deje a že sa vôbec niečo deje. Že hmyz vymiera. Že všetky polia a ovocie sú postriekané chemikáliami. Že pôda je vyprahnutá a bez vody. A že každý môže urobiť niečo, čím tento stav aspoň trochu zmení.

O tom sú aj jeho najnovšie maľby, ktoré práve vystavuje v bratislavskej White & Weiss Gallery na výstave Larva Run 2 a v galérii Richter Fine Arts v Ríme.

Nikomu to nezazlieva, bol taký istý
Všetko sa to začalo postupne. Prvé leto, keď prišiel do Rastislavíc, najprv len obdivoval krásne červené jablká a úrodu susedných záhrad. Myslel si, že toto je to pravé bio. Veľmi rýchlo však prišiel na to, že každý správny záhradkár v jeho okolí má policu plnú chemických postrekov.

„Vtedy som za to zožal akurát posmešky, ako naivne to riešim. Ale to bolo dávno predtým, než to začalo byť cool,“ hovorí Andrej Dúbravský ironicky a spomína na výstavu Rural Desires spred štyroch rokov v mestskej galérii, kde po prvýkrát vystavil diela, čo vznikli živelne na záhrade.

Aj on sa odvtedy veľa naučil. O sliepkach, ale aj o stromoch, o kvetoch a o hmyze. A na záhrade, kde mu všetko divoko rastie pod rukami, nemá šancu na to len tak zabudnúť.

„Keď sa dnes pozriete na satelitné snímky našich polí, vidíte, že je to len nekonečná púšť, obrovské lány, medzi ktorými už nie sú žiadne medze, ako kedysi. Ľudské obydlia a záhrady sú tak jediné ostrovy života. Jediné miesta, kde môžu motýle a hmyz nájsť potravu, a my ich ničíme ešte aj tam rôznymi postrekmi.“

On to odmieta. Nestrieka, nekosí. A keď si má vybrať, čo vo svojej záhrade zasadí, v prvom rade rozmýšľa nad tým, či to bude prospešné aj pre hmyz. A potom o tom ešte aj referuje na Facebooku.

„Niekedy si už pripadám otravne, ale pamätám si seba – bol som taký istý: Toto sa mi páči, tak si to kúpim. Ani mi len nenapadlo premýšľať nad tým, odkiaľ tá letnička k nám prišla, že ju kupujem v plastovom kvetináči, ktorý na jeseň vyhodím, že mi vydrží jednu sezónu, koľko vody spotrebuje a že nevytvára ani žiadne semená, ani peľ, a pritom by som ju mohol celkom jednoducho nahradiť inou rastlinou, ktorá by urobila dobre aj včelám, čo letia okolo,“ hovorí Dúbravský.

Aj larvy môžu byť pekné
Z týchto slov aj z jeho facebookovej stránky by sa mohlo zdať, že je už viac záhradkár a aktivista, ale tak to nie je.

„Zaujímam sa o všetko, čo sa deje, a čítam veľa rôznych článkov, ale stále som predovšetkým maliar. Mohol by som možno iba podpisovať petície, čo aj robím, alebo chodiť na miestny obecný úrad a protestovať pred naším družstvom proti postrekovaniu, ale tam sa už nevidím. Som maliar a popri tom sa snažím robiť aspoň to, čo môžem. A moja snaha je iste až utopistická, podobne ako iné umelecké snahy o nejakú zmenu,“ hovorí.

Aj preto maľuje larvy. Tie sa stali zástupným symbolom „hmyzieho problému“, ktorý sa bezprostredne dotýkal aj jeho obce, kde sa pred pár rokmi miestni ľudia posťažovali v médiách, že už im nad záhradami nelietajú motýle. Teraz krútia hlavou nad jeho trojmetrovou žihľavou, že sa už na ňu vraj nedá pozerať a nech ju pokosí, ale on dobre vie, čo robí. Zistil si totiž, čo jedia húsenice motýľov, nechal žihľavu rásť a ony naozaj prišli. „Zrazu tam boli tmavé húsenice a dnes okolo lietajú babôčky pávooké.“

Nie všetky húsenice sú však pozitívnym objavom. Celá séria lariev sa v podstate začala skôr opačným nálezom obrovských zhlukov húseníc spriadača amerického, ktoré vytvárajú veľké pavučinové hniezda. „V jednom momente z neho vyjdú, zožerú všetko naokolo, a potom sa vrátia späť. Je to jeden z najväčších škodcov a v dôsledku zmeny klímy sa mu u nás vďaka teplejšiemu počasiu začína dariť. A kým lokálne druhy hmyzu majú problém, tieto pažravé sa premnožujú,“ vysvetľuje Dúbravský.

Ekologický problém tak demonštruje aj prostredníctvom paralely nenásytnosti, ako aj metafory krásy a ošklivosti, ktorá môže byť na prvý pohľad zradná.

Maľovať takto, čoraz divšie
Larvy na jeho maľbách sú takmer abstraktné, mäkké, majú ďaleko od výjavov s mladými mužmi, ktorým sa Andrej Dúbravský kedysi venoval, no pritom je to stále jeho rukopis, o čosi uvoľnenejší, no zároveň rovnako sústredený a presný.

„Takto chcem maľovať, čoraz divšie,“ hovorí Dúbravský o húseniciach alebo kúdoloch dymu, do ktorých zasahuje voskovými pastelkami, no priznáva, že vždy sa rád vráti aj k svojim „chalankom“. A napokon, ani tie húsenice nemusia byť vždy iba húsenicami. „Môžu to byť aj také chlpaté falusy,“ hovorí so smiechom.

Mladí muži na jeho obrazoch už však tentoraz neobjavujú krásu prírody, ale zväčša sú svedkami dymiacich tovární, akoby zamrznutí v čase, strnulí a nehybní. „Viem, že je to až také detské, naivné, takto sme to kedysi kreslili ako deti v škole, keď nám zadali nejakú ekologickú tému, ale práve to sa mi na tom páči a vidím v tom potenciál,“ vysvetľuje.

Na výstave vo White & Weiss ukazuje aj viacero spoluprác – na povale domu a v stiesnených zákutiach latríny vznikla performance Lukáša Zahyho, s ktorým už spolupracoval aj pri výstave Larva Run 1 v Ateliéri XII. Po prvýkrát vystavuje aj maľby na textíliách dizajnérky Michaely Bednárovej a oslovil aj Simonu Janišovú, ktorá sa venuje keramike a porcelánu. S ňou vytvoril pomyselnú „skrinku každého správneho záhradkára“, v ktorej sú poukladané fľaštičky s jedmi.

„Na to, čo robia veľké agrofirmy, dosah možno nemáme, ale každý môže niečo urobiť aj svojimi malými rozhodnutiami,“ dodáva Andrej Dúbravský.

On to robí. A naozaj nie iba preto, že by to práve teraz bolo cool. O svojich názoroch možno napokon nepresvedčí ani len svojich najbližších susedov, ale je viac než jasné, že jeho snaha je totálne autentická, živelná a úprimná, úplne rovnako ako aj jeho maľby.

src: https://dennikn.sk/1495448/do-svojej-zahrady-prilakal-motyle-aj-vcely-nie-som-aktivista-som-maliar-ale-robim-co-mozem-hovori-andrej-dubravsky/

(oplati sa rozkliknut, su tam paradne fotky)

0000086601551575065879460863491308634930

Odporúčam výstavu

000008660155157506587946086349130863493008634932

ano chystam sa. uz som bol strese ze dnes je posledny den, ale bude az do 12.7.

00000866015515750658794608634410

Prosím podporte hromadnú pripomienku: http://www.ekoforum.sk/peticia/povod-dreva
Chceme pritvrdiť kontrolu pôvodu dreva, z ktorého sa vyrába štiepka a ktoré sa spaľuje
- a na ktoré sa berie dotácia.
Zákon o BIOMASAKRI sme sice po dlhom snažení 6. decembra 2018 pretlačili, ale podvodníci samozrejme hľadajú nové cestičky...

Chceme zabezpečiť, aby ustanovenia navrhovanej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá zavádza systém kontroly výrobcov elektriny z biomasy, boli v praxi kontrolovateľné.
Navrhujeme reálnu kontrolu, či drevná biomasa deklarovaná ako pochádzajúca z energetických porastov naozaj pochádza z energetických porastov, a z konkrétne ktorých.
Pripomienku môžte podpísať do štvrtka 13. júna. Ďakujem!

62459940_2275452142704534_7416707465565175808_o.jpg?_nc_cat=111&_nc_ht=scontent.fbts3-1.fna&oh=da0c32660fbe4857783c688bd6487c55&oe=5D82F38C

62459940_2275452142704534_7416707465565175808_o.jpg?_nc_cat=111&_nc_ht=scontent.fbts3-1.fna&oh=da0c32660fbe4857783c688bd6487c55&oe=5D82F38C

login::		password::
	name:: id::