Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo. Foto N – Tomáš Grečko

Od svojho nástupu v lete minulého roka sa Ján Jenčo niekoľkokrát postavil pred novinárov vyzbrojený fotografiami, ktoré ukazujú, kam až sú ochotné zájsť firmy znečisťujúce životné prostredie.

Raz je na nich potok sfarbený do biela, inokedy hnedá voda a pena. Ak je pravda naozaj taká, ako ukazujú fotografie, potom by to znamenalo, že nečestní podnikatelia sa ani veľmi nesnažia svoju drzosť kamuflovať.

Zo slov riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) možno vyčítať, že to môže byť aj preto, lebo niektorí si v minulosti s kontrolami dokázali „poradiť”.

Proti možným väzbám medzi podnikateľmi a inšpektormi preto začal Ján Jenčo používať taktiku, ktorá sa osvedčila v justícii aj v boji s organizovaným zločinom. Envirodelikty vyšetrujú inšpektori k miestu nepríslušných inšpektorátov.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Napríklad posledný medializovaný prípad odkaliska Poša na východe Slovenska riešili inšpektorky zo Žiliny a Nitry.

Chrapúnstvo druhého rádu

Podozrenia, že biznis mal prednosť pred ochranou zdravia a životného prostredia, sa týkajú najmä inšpektorátu v Košiciach. „Očistec dva by sa mohol robiť na tom inšpektoráte,“ komentuje Jenčo.

Počas tlačovej konferencie k vypúšťaniu znečistených vôd z odkaliska Poša do potoka Kyjov oznámil, že o miesto príde riaditeľka košických inšpektorov Angelika Theinerová. Tento prípad však mal byť len vrcholom ľadovca.

Generálny riaditeľ hovorí o podozreniach z ovplyvňovania biznisom, možných účelových kontrolách a zneužívaní inšpekcie na konkurenčný boj: „To už nie je ani prvoplánové chrapúnstvo, že kamarátovi nespravím kontrolu alebo dám nízku pokutu, ale chrapúnstvo druhého rádu, že idem mu zlikvidovať konkurenciu, aby on mohol ovládnuť trh.“

V praxi to podľa neho vyzeralo nasledovne. „Riaditeľka mala poučovať inšpektorov, niekde im nakázala ísť, a niekde im zakázala ísť, niekde znížila pokutu. Keď som jej prácu začal viac sledovať, tak údajne s ňou spriaznený subjekt dostal vyššiu pokutu, možno aby odvrátila tieň podozrenia,“ hovorí.

Opakované kontroly sa podľa neho vykonali napríklad vo firme, ktorá zabezpečuje zber a likvidáciu odpadu pre obce v regióne. „Keď dá inšpekcia spoločnosti pokutu, tak obec má prirodzene nedôveru a bude si hľadať iného dodávateľa.“

Osoba s menom Angelika Theiner pracuje tiež v košickej odpadárskej skupine Kosit a údajne má ísť o dcéru niekdajšej šéfky košických inšpektorov (ani odvolaná riaditeľka, ani spoločnosť Kosit rodinnú väzbu nepotvrdili, ani nevyvrátili – pozn E). Kosit takisto poskytuje svoje služby mestám a obciam na východe Slovenska.

Denník E požiadal o stanovisko aj odvolanú riaditeľku a spoločnosť Kosit.

Angelika Theinerová na otázky o rodinných väzbách v Kosite a o účelových kontrolách neodpovedala. Zaslala vyjadrenie, v ktorom reaguje iba na výroky Jána Jenča počas tlačovej konferencie k odkalisku.

V ňom tvrdí, že z funkcie nebola odvolaná v súvislosti s mimoriadnym zhoršením vôd na odkalisku Poša počas víkendu 23. – 24. januára, ale už skôr v súvislosti s podľa nej „účelovou novelou zákona o štátnej službe“.

„Odmietam a odsudzujem akékoľvek neoprávnené a účelové zasahovanie do činnosti inšpektorov, tak ako to od svojho nástupu do funkcie realizuje pán Jenčo,“ píše na záver odvolaná riaditeľka (celé stanovisko).

„Máme dôvod sa domnievať, že túto nepravdivú a diskreditačnú informáciu šíri konkrétny obchodný konkurent našej spoločnosti. Túto informáciu sme totiž zachytili už pred niekoľkými dňami a preto aktuálne zvažujeme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za poškodzovanie obchodného mena našej spoločnosti,“ napísala Slavomíra Brzová, marketingová manažérka Kositu.

Spájanie svojej spoločnosti s kontrolami u konkurencie označila za absurdné „aj v kontexte toho, že spoločnosti patriace do našej skupiny mali za uplynulých desať rokov 27 kontrol SIŽP“.

Vyhrážky karpatského typu

V lete minulého roka sa Jenčo postavil pred novinárov s textom SMS správy, ktorú mala dostať nitrianska inšpektorka úseku ochrany vôd po kontrole v teréne.  „Zajtra ráno budeš plávať hore bruchom v Dunaji!“

Zamestnancov preto inštruoval, aby mu akékoľvek vyhrážky nahlasovali a hrozby násilím posúvali aj polícii.

Častejšie sú však podľa neho vyhrážky „karpatského typu“ – ja sa poznám s tvojím šéfom, môj brat sa pozná s tým a s tým.

„Ochrana prírody v Košiciach kontrolovala pána, ktorý mal výstavu chránených druhov. Zistili, že nemá papiere. Bol to miestny poľovník, ktorý tvrdil, že sa pozná s premiérom Matovičom. Zaevidoval som to, dal som to ministrovi. Ten išiel v ten deň na vládu, odovzdal mail Igorovi Matovičovi a nič z toho nebolo. Zistilo sa, že tá vyhrážka bol bluf,“ opisuje riaditeľ SIŽP.

Zákon vraj „nedefinuje parametre penenia“

Medzi prevádzkami, v ktorých sa objavili inšpektori životného prostredia, sú aj firmy vplyvných podnikateľov. Ich mená sa v súvislosti s environmentálnymi deliktmi objavovali v médiách už v minulosti. Až teraz však, zdá sa, čelia sankciám, ktoré by ich mohli bolieť.

Hriňovská mliekareň Koliba podnikateľa Jána Malatinca (brat ešte známejšieho agropodnikateľa Martina Malatinca) dostala rekordnú pokutu 135-tisíc eur za znečisťovanie rieky Slatina. Proti rozhodnutiu sa odvolala.

SIŽP s okamžitou platnosťou zakázal tiež vypúšťanie odpadových vôd do neslávneho odkaliska Poša, kde končia priemyselné vody z areálu Chemko Strážske. Prevádzkuje ho firma TP 2, ktorú spoluvlastní finančník z Istrokapitálu Mario Hoffmann. Ten vlastní chemické konzorcium Energochemica, kam okrem podniku vybudovaného na pozostatkoch Chemko Strážske patria aj bývalé Novácke chemické závody, súčasný Fortischem.

Hoffmannovo impérium dnes kopí straty a státisícové nedoplatky voči štátu. V prípade údajného znečistenia potoka Kyjov z odkaliska Poša sa spoločnosť TP 2 bráni napríklad tým, že zákon „nedefinuje parametre penenia“. Okrem peny bolo pri kontrole podľa inšpekcie cítiť aj chemický zápach. Rozbory vzoriek ešte nie sú ukončené.

Ak by sa znečistenie vôd dokázalo, hrozí Hoffmannovej firme pokuta až do výšky 165-tisíc eur. Môže to však byť ešte viac, ak by nešlo len o znečistené vody. „Celé Chemko Strážske je mesto duchov. Keď tam prišli inšpektorky z Nitry a zo Žiliny, stáli nad čistiarňou odpadových vôd a videl som na nich, že tu už len políciu treba zavolať, to bola čistá katastrofa,“ opisuje kontrolu na mieste Ján Jenčo. Jeho osobná prítomnosť pri inšpekciách je ďalšia novinka od jeho nástupu.

„Jednostranne uložené likvidačné opatrenia budú mať za následok zastavenie prevádzky čistiarne odpadových vôd. Výsledkom bude zastavenie výrob v priemyselnom parku v Strážskom s dopadmi na tisíc zamestnancov a ich rodiny,“ napísalo v stanovisko TP 2.

S takouto obranou Jenčo počíta aj u ďalších firiem, ktoré sú v zlej ekonomickej situácii a v prípade pokút im hrozí prepúšťanie.

„My im [spoločnosti TP] nezakazujeme vykonávať činnosť, iba vypúšťať do odkaliska. Môžu to akumulovať do cisterien a odvážať na nejakú normálnu čistiareň odpadových vôd, ktorá funguje.“ Je však podľa neho nemysliteľné, aby štát zachraňoval zamestnanosť v takýchto firmám tým, že im vďaka miernejším pokutám dovolí fungovať a ďalej ohrozovať zdravie a životné prostredie.

Zelená NAKA

Ako vyzerá typický inšpektor životného prostredia? Priemerný vek je 45 rokov a prax 15 rokov. Priemerný plat v hrubom: 1 280 eur. Kým sa človek zapracuje, trvá to aj dva až tri roky.

160 inšpektorov zasahuje po celom Slovensku, 30 je na ústredí v Bratislave. Ich práca nie je len odoberať vzorky z vody, pôdy a merať čistotu ovzdušia. Každý úkon musí byť podrobne zdokumentovaný, sankcie odôvodnené. Protokoly a rozhodnutia k jednému prípadu majú desiatky strán.

Aj keď by bol Jenčo rád, keby boli ľudia viac v teréne, administratíva nepustí. Práve procesné pochybenia sú to, čoho sa obvinení chytajú na súdoch.

Aby bol obrázok o práci inšpektorov kompletný, spomeňme jedno zo zlepšení pracovných podmienok, ktoré inicioval Ján Jenčo – zadovážil 80 služobných notebookov. Bohužiaľ, stále sa neušlo každému. Samotný riaditeľ si počas online stretnutia s Denníkom E musel na počítači vypnúť aplikácie, aby obraz a zvuk nesekal. „A to mám z tých novších,“ podotýka.

Jenčo hovorí, že v radoch inšpektorov sú hlavne ženy, sú to ostrieľané typy, ktoré sa neboja, aj keď proti nim stoja podnikatelia, SBS-kári a ich právnici. „Ani mne by v takej situácii nebolo všetko jedno.“

Niektoré inšpektorky idú na hranu toho, čo sa podľa zákona smie. Pre obnovenie rešpektu však takéto osobnosti inšpekcia potrebuje.

Znečistená rieka Slatina. SIŽP označila za vinníka hriňovskú mliekareň. Tá sa proti rozhodnutiu a pokute odvolala. Foto – Stanislav Horník, primátor mesta Hriňová

Ak by mala fungovať tak, ako si predstavuje minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), ktorý zvykne hovoriť o „environmentálnej NAKA“, musel by počet ľudí v teréne podľa Jenča narásť trojnásobne.

Na to zatiaľ nie sú nielen ľudia, ale ani peniaze. Prvé, čo sa teda bude meniť, sú zákony.

Hriňovské mliekarne aj prevádzkovateľ východoslovenského odkaliska argumentujú, že pokuty, ktoré im hrozia, sú likvidačné. Generálny riaditeľ inšpekcie tvrdí, že je to absurdné. „Príslušné zákony majú v sebe pomerne nízke pokuty. Musíme to skúsiť navýšiť cez legislatívne zmeny,“ avizuje.

Odber vzoriek počas kontroly v areáli Chemka Strážske. Foto – SIŽP

Bojí sa vyhorenia vlastných ľudí

Čo by sa ešte malo zmeniť? V prvom rade postavenie inšpektorov a ich právomocí tak, aby sa rozhodovanie a udeľovanie sankcií urýchlilo. Inšpektori dnes napríklad nemôžu pokutovať fyzické osoby ani za nelegálny vjazd autom do chránených území. Na takéto veci treba políciu, a kým tá vyšetrovanie posunie, ubehnú roky. Prípady sa veľakrát doriešia až po uplynutí zákonných lehôt.

Kým sa nezmení legislatíva, riaditeľ SIŽP hovorí najmä o pokračovaní kontrol inšpektormi, ktorí nie sú z regiónu, kde sa incident udeje. V prevádzkach a zariadeniach, ktoré spadajú do režimu takzvaného integrovaného povoľovania (sem patrí prakticky všetok priemysel), by mali kontroly robiť iní ľudia než tí, ktorí vydávajú povolenia.

Najväčším rizikom zmien je podľa Jenča zvýšený pracovný nápor pri znižovaní stavov. „Ľudia sa už dnes môžu roztrhať a niektorí to nezvládajú.“ Je totiž v rovnakej situácii ako väčšina šéfov štátnych úradov. Pre koronakrízu si musí inšpekcia utiahnuť opasok o desať percent. Na rok majú približne sedem a pol milióna eur.

Od posilňovania postavenia SIŽP na papieri si riaditeľ sľubuje, že k novým kompetenciám dostanú aj adekvátne peniaze. Tie by chcel potom Jenčo investovať v prvom rade do ľudí a podmienok, v akých musia pracovať.

Aj s dnešnými prostriedkami však avizuje ďalšie prepadové kontroly v teréne, odhalenia a tlačové konferencie s usvedčujúcimi fotografiami a videami. „Myslím si, že na povrch vyplávajú hrozivé zistenia, ale chcem, aby sa aj vyriešili.“