login::  password::




cwbe coordinatez:
866
1551575
6587946

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1896
total children::426
23 K

show[ 2 | 3] flat


dobso0
zviera0
Aroth0
jurov1
Fil1
mirex1
tom_myto1
normsko1
vrq[Locked_OUT]1
darmozrac2
IDENTITA2
_2
Nesqwik2
Stantekk2
mikco3
mj3
nubilis3
cell3
psyjuan4
merien4
ondatra4
hojso4
rubik19834
Burning A4
dalver4
k0zmonAut6
mons10
zdienka11
Phaceo11
.maio12
skurva.13
andread14
hudry14
ciernabiela14
vlastos19
q12319
One Man Bukk...19
lub0s19
tp19
tramalia19
total trash20
Milka20
Banba21
Alien DuX22
jedlovec22
aufhebung24
Golev26
/kitty©29
unsane29
didaktikskalica30
kstslv34
smrtak34
azazel36
pajkus40
40
haju41
ametyst41
Nsf44
Strapataaa44
zayo44
topaz44
Kubo..48
pe:49
kudu49
macrek55
Malyf58
Mr. Snow58
empties58
OnlyI58
Barix60
baNANA62
tybyk63
.truebeliever63
Carbon69
milton72
and.75
mister.shadow79
Amber86
lubomier.sk94
Huto94
kljucevskaya94
knedlis95
janeire98
TomX100
mmad106
FLESh112
Alenie113
suchydom114
maioiam114
matej.114
zanet drapakova115
Naivna Skros...116
mrjn117
wo.hu121
=122
andos127
hogy137
pyxel140
~ cosmic lau...141
janicka141
drifter145
(baky)150
fefo150
Mathé150
fazulisko150
kyberbubus150
rozmarin153
kik.153
skii chrt[Lo...166
nadia166
sj173
palino173
michael.willow179
ode187
utopia196
Umbrella umr...198
madved205
CuPeTo212
mzpx212
touch me i\'...213
*sykorka*217
his name is ...219
cichlasoma221
618222
valdemar223
Glegla227
mrkqua228
ellisdee230
hars236
tali238
gapa239
zlazuz242
ci boha253
je te tue254
dp270
yshish274
uwe filter279
yesimka285
vposled285
sad&kvet298
Cervesnicka298
ivik299
mezcala304
irma358
lula368
Martini374
kamikadze[Lo...416
jzcs436
asebest437
sobi20438
~458
mrkrm465
wsk470




00000866015515750658794608460626
dobso
 dobso      23.02.2018 - 12:15:07 , level: 1, UP   NEW
http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/2389128/06-michal-durco-stromoradia-v-systeme-stavby-a-udrzby-ciest-v-18-a-19-storoci.pdf

00000866015515750658794608460401
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      22.02.2018 - 20:08:26 (modif: 22.02.2018 - 20:11:46) [3K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Na ortofoto snímkach z okolia Horného a Dolného Tisovníka krásne vidno fragmenty štruktúr pôvodnej kultúrnej krajiny, aká sa dnes zachovala už len na Hriňovej alebo v Liptovskej Tepličke

26553786878_8f7d951866.jpg

Olatí sa to prezrieť si to aj detailenšie, mapy.cz majú fenomenálnu kvalitu https://sk.mapy.cz/letecka?vlastni-body&x=19.3668073&y=48.4117711&z=15&uc=

Na divínskom panstve poddaní obce Horný a Dolný Tisovník a Červeňany platili pred rokom 1679 od usadlosti ročne 22zl. a 18den. Pre porovnanie v Lučenci za oveľa kvalitnejšiu pôdu bol ročný poplatok od usadlosti 8zl., v čom bolo aj výkupné za robotu.

V roku 1670 stolica u hlavného župana Antona Forgáča protestovala proti nariadeniu vojenskej rady, ktoré zakazovalo zbehnutých poddaných nútiť k návratu. Stolica argumentovala, že takto poddaných časom už vôbec nebude a aj tí, čo budú musieť zostať, nebudú poslúchať. Úsilie o novú kolonizáciu vyvíjali najmä Forgáčovci a Balašovci. Anton Forgáč vydal v roku 1675 listinu - privilégium pre osídlencov, poddaných a schudobnených zemanov. Podľa nej každý, kto príde pešo alebo na koni, sa má hlásiť na Haličii u hradných úradníkov, ktorí mu ukážu miesto pre dom, záhradu, polia a lúky. Ak sa mu grunt zapáči, môže sa natrvalo usadiť. Dom a pozemky budú dediť jeho potomkovia a panstvo od neho nebude žiadať ani poplatky ani robotu.

Počas urbárskej regulácie (1767-1779) mal Horný Tisovník 112 gazdovstiev. Inak na jednu dedinu v Novohrade priemerne pripadalo 37 gazdovstiev.

Na divínkom panstve, bola peňažná a robotová renta v rovnováhe. Išlo o dva-tri dni orania na jar a v jeseni, dva-tri dni práce pri sene, týždeň práce počas žatvy, rúbanie dreva a jeho zvážanie a doprava (dlhé fúry).

Pre nedostatok pôdy, najmä v severných oblastiach Novohradskej stolie, sa koncom 18.storočia opäť zintenzívnilo vysťahovalectvo, predovšetkým do Báčky a Banátu. V roku 1803 slovenským rodinám z Novohradu bola prepustená pustatina Kovačica.

Najväčší veľkostatok v slovenskom Novohrade patril rodine uhorského šľachtického rodu Zichy-ovcov. V Novohrade zaberal tento veľkostatok pôdny fond 53 obcí a jeho správnym centrom bol Divín. Patril sem aj Horný Tisovník. Z celkovej výmery najväčšiu plochu tvorili lesy a pastivny. Na veľkostatku pre vlastnú potrebu pracovali aj tehelne, lomy na bazalt a štrk.

Ďalší veľkostatok inej aristrokratickej rodiny - Forgáčovcov sa rozkladal v chotároch Abelová, Gregorova Lieska, Stará Halič, Tuhár a i. Z dreva sa pálilo drevné uhlie, lesné plody a liečivé rastliny sa odvážali do Budapešti. Na panstve boli rybníky na chov pstruhov a štyri vodné mlyny, ťažil sa vápenec, trachyt, hrnčiatska hlina a v Ružinej magnezit, ktorý sa odvážal do Hnúšte a cez Rjeku do severnej Ameriky.

A tak.

Src: Ján Sloboda (ed.): Novohrad. Regionálna vlastivedná monografia

00000866015515750658794608459936
SYNAPSE CREATOR
 zviera      21.02.2018 - 21:58:59 (modif: 21.02.2018 - 21:59:48) [42K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
Jana Kirschner bola na káve s našou kamarátkou Shinou Longital a tá jej rozprávala o tom, čo robíme a o svojich akciách s albumom Divoko na podporu VLK-a....
... a Kirschner s nadšením pre nás spravila toto:



už len čakáme, že sa Kirschner so Shinou nechajú ukecať na unpluged koncert v našej Vlčej :) spolu s Nohavicom najlepšie, pod jeho stromom :)

00000866015515750658794608459770
Aroth
 Aroth      21.02.2018 - 14:26:53 , level: 1, UP   NEW
27798001_1804438222921868_4165674489206022157_o.jpg?oh=937b4cc264bd650b32a48209618c2091&oe=5B20BFFC

00000866015515750658794608459610
SYNAPSE CREATOR
 zviera      21.02.2018 - 09:16:32 (modif: 21.02.2018 - 09:17:32) [47K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!

Juro Lukáč včera rozprával v Prievidzi skvelým poslucháčom o lesoch, kde sa nerobí NIČ. A medzi deväťdesiatimi poslucháčmi boli aj manželia Satinovci.
To sú presne oni, ktorí venovali VLKu nezištne 36,38 hektárov svojho lesa v Trenčianskom kraji v centrálnej časti Strážovských vrchov, v katastri obce Valaská Belá, v povodí rieky Nitrica. VLK z tohto daru urobil druhú súkromnú rezerváciu Rysia. Rezerváciu, kde sa nerobí NIČ a kde si žijú zvieratá a rastliny slobodný život. Ďakujeme ešte raz manželom Satinovcom:) VLK nekecá, VLK maká. Nesadíme stromčeky, zachraňujeme lesy!
http://www.vsetkoprenic.sk

V čase, keď riešili Satinovci les, z ktorého sa neskôr stala Rysia, VLK blokoval ťažbu krásneho lesa na Poľane. Satinovci chceli ten les pôvodne dať inému adresátovi, ale ten ich sklamal prístupom - ešte pred prevedením daru našli v lese pobehovať ľudí, ktorí riešili, koľko bude vyrúbané... V médiách šla naša blokáda Poľany a oni sa teda rozhodli, že VLK bude asi lepšia záruka:) A tak máme našu Rysiu a pravidelne Satinovcov informujeme, ako sa jej darí.

28061733_10211209317884935_8531142148058413372_o.jpg?oh=32661a4ab0e2ad7ae2f207531fd84e28&oe=5B09DB66


Rysia: Na území Rysej prevládajú spoločenstvá bukového vegetačného stupňa. Lesné porasty majú prirodzené drevinové zloženie s prevahou buka (až 80%), pomerne hojne sa vyskytuje aj breza previsnutá. Okrem toho sa tam sporadicky vyskytujú jarabina vtáčia, vŕba rakyta, a smreky, borovice a smrekovce z umelej výsadby, ďalej kry - baza čierna, lykovec jedovatý a lieska obyčajná. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. V bylinnom podraste možno nájsť typických sprievodcov buka - lipkavec marinkový a zubačky, ďalej nitrofilné a heminitrofilné druhy: bažanku trvácu, hluchavník žltý, kysličku obyčajnú a pakost smradľavý. Hojné sú čučoriedky a paprade, medzi nimi impozantné papradie orličie. Celkovo bolo na území Rysej doteraz zaznamenaných 140 druhov rastlín. V Rysej možno nájsť zákonom chránené bystrušky, vzácneho fúzača alpského, nosorožteka, spomedzi obojživelníkov salamandru škvrnitú, skokana hnedého či početnú kunku žltobruchú, z plazov užovku stromovú. Staré stromy poskytujú dostatok dutín pre sýkorky (veľkú, hôrnu a belasú), brhlíka obyčajného, muchárika bielokrkého, tesára čierneho, žlnu zelenú i ďalšie ďatle. Ďalšími vtáčimi druhmi žijúcimi v Rysej sú pinka obyčajná, červienka obyčajná, drozd čierny, kolibkárik čipčavý a spevavý, penica čiernohlavá a oriešok obyčajný. Z kopytníkov tu možno stretnúť jeleniu, srnčiu i diviačiu zver. Spomedzi veľkých cicavcov sa tu vyskytujú v hojnom množstve rysy a medvede. http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/co-sme-dosiahli/prirodne-rezervacie#rysia

00000866015515750658794608458737
IDENTITA
 IDENTITA      19.02.2018 - 12:45:08 [1K] , level: 1, UP   NEW
Spútaná rieka
pekný článok Tomáša Derku o vplyve priehrad na život v rieke


Začnem v roku 1980, kedy severoamerickí autori R. L. Vannote a kolektív publikovali tzv. koncept riečneho kontinua. Minimálne odvtedy vieme, že zachovanie pozdĺžnej spojitosti jednotlivých úsekov vodného toku je nevyhnutné pre normálne fungovanie riečneho ekosystému. Bez bariér, ktoré by vodný prúd zastavili. Priehrady narúšajú migráciu živočíchov, najmä rýb. To je všeobecne známe. Vodné toky aj neustále erodujú svoje horninové podložie a obrazne povedané, presúvajú hory do nížin či až do mora. Riekami teda netečie iba voda, ale aj štrky, piesky, íly, ktoré rieka posúva po dne (splaveniny) alebo sa vznášajú vo vodnom stĺpci (plaveniny). V nádržiach klesne rýchlosť prúdu, s ňou aj unášacia sila vody, takže sediment v nich ostáva. Znižuje sa tak objem nádrží, tým aj ich akumulačná schopnosť, a preto prestávajú plniť svoju ochrannú protipovodňovú funkciu. Vodné nádrže na Váhu sú dnes zväčša zaplnené. Najvypuklejšie to je na Krpelianskej nádrži, ktorá leží pod sútokom Váhu s Oravou. Keď ju v roku 1957 dokončili, zadržiavala 8,3 milióna kubických metrov vody. Avšak v roku 1992 bol jej objem znížený už len na 3,5 milióna kubických metrov a v súčasnosti sú zanesené už najmenej štyri pätiny priehrady, čo predstavuje až 7 miliónov kubických metrov usadenín! Čo s tým?

Natíska sa jednoduché riešenie, vybagrovať ich. Lenže rieka nesie okrem anorganického sedimentu aj množstvo iných látok, medzi nimi aj odpadových produktov našej civilizácie. V rieke nenarušenej priehradami by sa znečisťujúce látky samočistiacimi procesmi odbúrali, ťažké kovy rozplavili a uložili do riečnych sedimentov. Namiesto toho ostali v nádrži, kde tiká časovaná bomba. Vyťažiť také množstvo sedimentov je nereálne. Keby aj, tak potom kam s nimi? Vytvoriť skládku toxického odpadu?

Látky zachytené v priehradách však nevytvárajú problémy iba v samotnej nádrži. Anorganické sedimenty chýbajú v koryte pod nádržou. Vzniká efekt tzv. hladnej vody. Voda zbavená sedimentov má stále energiu, ktorou eroduje dno vodného toku. Keďže odnášaný materiál nie je dopĺňaný materiálom prinášaným z vyšších častí toku (ostáva v nádrži), rieka sa zarezáva, dno sa oproti okolitému terénu zahlbuje. Ak má ramená, tieto ostávajú väčšinu času suché a odrezané od hlavného toku. Rieky v podhorských a nížinných úsekoch tečú na svojich náplavoch. Hladina podzemnej vody je plytko pod povrchom, a je spojená s hladinou vody vo vodnom toku. Ten, ak sa zarezáva, drenuje podzemné vody, ktorých hladina v riečnej nive klesá. Takto sa celý stredný tok Váhu za viac ako pol storočia zarezal o niekoľko metrov. Mokrade sa zmenili na step, či lesostep. Namiesto topoľov a vŕb nastupujú šípky, trnky, hlohy, agáty. Komár sa tu stal vzácnym tvorom.

Smutné je, že namiesto náprav omylov minulosti plánujú slovenskí vodohospodári ďalšiu nádrž pri Hlohovci. Do koryta Váhu sa na mnohých miestach zasa zahryzávajú bagre a lejú kubíky betónu. Tentoraz na čele s ministerstvom životného prostredia bojujeme s klimatickou zmenou. Výstavba tzv. malých vodných elektrární (MVE) má zvýšiť výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Malý výkon, ale obrovský vplyv na riečny ekosystém. Pôvodný plán na výstavbu 368 MVE (tzv. koncepcia rozvoja hydroenergetického potenciálu z dielne ministerstva životného prostredia) bol po viacročnom úsilí aktivistov zmenený. Vypustilo sa asi 300 profilov, čo sa zdá byť dobrá správa. Mnohé MVE však už stoja, iné sú vo výstavbe a povoľovacie procesy stále bežia. Aj výstavba na zvyšných 60 profiloch by bola katastrofou. Naviac nikto neberie do úvahy kumulatívny vplyv viacerých nádrží na jednej rieke. Na Hrone naplánovali MVE každých 5 - 10 km. Časť z nich už stojí alebo sa stavia, niektoré sa podarilo pre pochybenia povoľovacích úradov zastaviť na súdoch. Hron sa stáva sústavou zdrží, a tak sa jeho splav mení na zábavku pre vodáckych masochistov vyžívajúcich sa v prenášaní člnov a pádlovaní na stojatej vode. Ekologická katastrofa dotovaná z eurofondov a riadená ministerstvom životného prostredia.

Na záver by sa žiadalo trocha optimizmu. Alebo aspoň poučenie z krízového vývoja… (narážka pre pamätníkov). Keď bolo pred rokmi vodné hospodárstvo presunuté z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia, bol to logický krok v súlade s požiadavkami doby. Bohužiaľ, vymenili sa pečiatky, ale ľudia a s nimi staré, betonárske myslenie ostali. Dokedy?

0000086601551575065879460845873708459619
zviera
 zviera      21.02.2018 - 09:21:38 , level: 2, UP   NEW
budúci štvrtok je v Prešove prof. Kováč s prednáškou o priehradách/MVE
https://www.researchgate.net/profile/Vladimir_Kovac

0000086601551575065879460845873708458926
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      19.02.2018 - 20:17:27 , level: 2, UP   NEW
Mne sa páči toto: https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kek/hydrobio/Ekosystem_toku.pdf Také ABC o riekach v kontexte prostredia

0000086601551575065879460845873708458767
dobso
 dobso      19.02.2018 - 13:38:38 , level: 2, UP   NEW
nepoznas sa s nim nahodou osobne? Hrozne by sme chceli, aby dal svoj pohlad k rubaniu pri pramenoch do planovanej "vikendovky na Pravde" o Vydrici. Uz som par krat cital veci od neho, aj rozhovory zvlada velmi dobre, je to lahko citatelne, dobre citanie.

000008660155157506587946084587370845876708458925
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      19.02.2018 - 20:16:23 (modif: 19.02.2018 - 20:19:46), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Ja poznám, ale Karolína ho má viac po ruke na jej katedre. On niekedy odchádza aj na pár mesiacov do zahraničia - tak ho treba vystihnúť

Ako to pokračuje s tým B.? Ak by ste mu dali kontakt (napr. cez Jara) tak on si ho porieši tomas.derka@uniba.sk

00000866015515750658794608458737084587670845892508458944
dobso
 dobso      19.02.2018 - 21:04:25 , level: 4, UP   NEW
B. sa ozval ze by to mohlo vyjst v jeden z marcovych vikendov, aj si dohodli stretnutie s Jarom a Kubom. V stredu to pripomen, zistime ako to pokracuje. Idealne by bolo fakt ho do toho zapojit.

00000866015515750658794608455977
SYNAPSE CREATOR
 zviera      13.02.2018 - 07:51:27 (modif: 13.02.2018 - 11:52:13) [13K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
VLK od roku 2007 upozorňuje, že Karpatské bukové pralesy - Prírodné dedičstvo majú VEĽKÝ problém. Pomohla akcia v Krakowe a teraz nám dal za pravdu aj Najvyšší kontrolný úrad.

Bojujeme ďalej.

NKÚ:
Kontrolou bolo zistené, že klasifikácia území, deklarovaná v medzinárodných záväzkoch,
v niektorých prípadoch nezodpovedala skutočnému stavu zabezpečenia ochrany v zmysle národnej legislatívy...
Problematické oblasti súvisiace predovšetkým s vymedzením územia a zabezpečením jeho ochrany boli identifikované aj v lokalite Karpatských bukových pralesov a starých bukových lesov Nemecka, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
a ktorých časť sa nachádza na území NP Poloniny, teda sú súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie....
Nezrovnalosti v tejto lokalite pretrvávajú od podania nominačného projektu a vyhlásenia územia za lokalitu svetového dedičstva UNESCO v roku 2007. V súvislosti s procesom vypracovania nominačného projektu bolo zistené, že kontrolovaný subjekt sa na jeho vypracovaní nepodieľal...
Za jeho vypracovanie bola zodpovedná Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, ktorá na tento účel zabezpečila externých spracovateľov. Znenie nominačného projektu nebolo pred zápisom územia konzultované s kontrolovaným subjektom a ani s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov...
Kontrolovaný subjekt nevzniesol námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení, uvedených v protokole o výsledku kontroly...
Kontrola bola zároveň vykonaná v spolupráci s pribratou osobou, expertom na oblasť životného prostredia...


Celú správu si môžete stiahnuť tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/NezaradenyMaterialDetail?idMaterial=27225

27750162_10211151449278256_4462816077373798606_n.jpg?oh=eec9232a8f314bebe27d9f695b110821&oe=5B161EDB
Kolega Vilo počas monitoringu v "lesoch UNESCO".
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458285-slovensko-podla-kontroly-nedostatocne-chranilo-pralesy/
https://dennikn.sk/1027609/v-bukovych-pralesoch-sa-dalej-rubu-svetovy-fond-na-ochranu-prirody-kritizuje-slovensku-vladu/?ref=mpm

00000866015515750658794608455709
SYNAPSE CREATOR
 zviera      12.02.2018 - 14:20:20 [9K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
ahojte, kto by chcel darovať 2% z dane VLK-u, presný postup a údaje sú tu: http://www.wolf.sk/sk/ako-pomoct/2-zo-zaplatenej-dane
ďakujeme!

00000866015515750658794608455565
SYNAPSE CREATOR
 k0zmonAut      12.02.2018 - 10:17:23 (modif: 12.02.2018 - 10:19:14) [9K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
balog-clanokW.jpg
Štiepkou vykurujú v Čiernom Balogu všetky verejné budovy. Dedina šetrí každý rok asi 30 percent nákladov.

Celý región okolo Poľany by mohol byť energeticky autonómny. Dokazuje to štúdia, ktorú vypracovalo občianske združenie Priatelia Zeme – CEPA. Detailne analyzovali stavby a podmienky v 42 samosprávach ležiacich vo veľmi vzácnom a ešte stále nezničenom území Slovenska. Zistili prekvapujúcu vec.

„Ak by sa všetky budovy modernizovali, zrekonštruovali, zateplili, tak by celková úspora na energiách predstavovala 73 až 76 percent. Vôbec by nešlo o pasívne domy, stačilo by ich iba dostať na úroveň platných technických noriem,“ naznačuje výkonný riaditeľ združenia Juraj Zamkovský. „Inými slovami hovoríme, že tento región spotrebuje toľko energie, ako ďalšie tri také regióny. A keďže situácia je všade takmer rovnaká, môžeme tvrdiť, že celé Slovensko spotrebuje toľko energie ako tri ďalšie Slovenská.“

Najprv sa treba pozrieť na spotrebu. „Až potom sme hľadali vhodné obnoviteľné zdroje. Zamerali sme sa na drevo, tepelné čerpadlá a slnko. Pričom sme počítali iba s plochou striech existujúcich budov. Zistili sme, že celkový potenciál je väčší ako optimalizovaná spotreba. To, že celý región môže byť energeticky sebestačný, nie je žiadna fantazmagória,“ presviedča pán Zamkovský. Zrealizovaniu bráni len nedostatok prostriedkov. A ešte niečo.

Celý projekt leží zaprášený kdesi na obecných úradoch. Občianske združenie ho obciam odovzdalo v roku 2010. Nikto s ním nepohol. Energia je podľa Zamkovského téma, ktorej sa samosprávy stále nevenujú. „Nevnímajú to ako svoju zodpovednosť, je to kompetencia štátu. Akoby sa zžili s predstavou, že energie a palivá budú dovážať. Lenže energetika je kľúčový sektor. Je to drenáž, cez ktorú z regiónov permanentne odtekajú veľké peniaze.“ Koľko? „Z Poľany odíde každý rok 500 až 600 eur na obyvateľa. Plynofikované obce a mestá sú na tom ešte horšie, pretože v ich prípade sa 100 percent energie dováža. A to predstavuje ešte väčší únik peňazí.“

Ak sa, naopak, región rozhodne vyrábať si vlastnú energiu, všetky prostriedky, ktoré dosiaľ vynakladal na dovoz plynu, uhlia, mazutu, koksu či elektriny, zostávajú v regióne. Región okolo rakúskeho mesta Güssing bol čiernou dierou.

Bez železnice, bez udržiavaných ciest. Načo by štát investoval do územia hraničiaceho so železnou oponou? „Región míňal asi 40 miliónov eur ročne na mazuty a elektrinu. Teraz si energiu vyrábajú sami. Peniaze, ktoré platili cudzím firmám, platia vlastným producentom, a tak sa peniaze u nich točia. Za 15 rokov sa u nich zdesaťnásobil počet pracovných miest a z oblasti je výkladná skriňa Rakúska,“ argumentuje pán Zamkovský. Svoj „zaprášený“ projekt z Poľany nevníma ako porážku, ale ako zásadnú skúsenosť. Zbytočne sa budú vymýšľať nové a nové stratégie, ak v regiónoch nezačnú pracovať ľudia, ktorí sa budú komplexne venovať energetike. „Preto sa najnovšie snažíme vytvoriť centrá udržateľnej energetiky. Darí sa nám v najmenej rozvinutých okresoch – Svidník, Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava, Sabinov. Keďže nám školy neprodukujú komunálnych energetikov, musíme si ich vytvoriť sami.

A nie je nič lepšie, ako keď si títo ľudia urobia prácne vlastný prieskum, spoznajú región, zanalyzujú, zozbierajú dáta.“ A potom vypracujú stratégiu šitú na mieru, nebude to dielo externej firmy, ktorá do regiónu ani nezavítala. Ak zotrvajú, tak tieto najbiednejšie regióny všetkých predbehnú.

Od GA Drilling na hornej Nitre, cez malú vodnú elektráreň v Necpaloch, biomasový projekt na Poľane až po centrá udržateľnej energetiky v najmenej rozvinutých okresoch v pomerne komplexnom článku:Dokážeme vyrobiť naozaj čistú energiu?

00000866015515750658794608455556
nubilis
 nubilis      12.02.2018 - 09:56:12 [1K] , level: 1, UP   NEW
https://dennikn.sk/1022824/cina-uz-nechce-prijimat-odpad-z-europy-plasty-sa-preto-vo-velkom-hromadia-aj-na-slovensku/?ref=mpm

Čína už nechce prijímať odpad z Európy, plasty sa preto vo veľkom hromadia aj na Slovensku
Peter Krasnec, ktorý roky pôsobí v odpadovom priemysle, hovorí o tom, ako vyzerala cesta odpadu zo Slovenska do Číny a čo sa stane, keď Čína v marci naplno obmedzí dovoz plastového odpadu z Európy.


Peter Krasnec. Foto – Marek Brinzík
Triedite odpad?

Áno, niekedy až veľmi.

Čo to znamená?

Že triedim aj tie zložky, o ktorých viem, že v meste, kde žijem, sa nebudú ďalej recyklovať, ale skončia v spaľovni odpadov. Stále je však lepšie, keď ich triedim a učím aj ostatných v okolí, že triediť má zmysel.

O ktorom odpade viete, že sa nebude ďalej recyklovať?

Obaly od jogurtov, od malých mliečok do kávy, obaly od čokolád, čipsov… Dávam ich do separovaného zberu, lebo viem, že časom sa tieto výrobky budú dať lepšie spracovať, a tým pádom má zmysel, aby si na to ľudia zvykli.

Čo sa s nimi deje teraz?

Časť končí v spaľovniach, kde slúžia ako palivo, časť na skládkach a niektoré putujú na recykláciu.

Plastový odpad sa vo veľkej miere vyvážal do Číny, ktorá svoje hranice preň pomaly zatvára. Oplatilo sa voziť odpad tak ďaleko?

Existuje celosvetový obchod s druhotnými surovinami. Už to nie je tá klasická smetiarčina, keď vám na Vianoce pri dverách zazvonili smetiari a pýtali od vás peniaze. Je to sofistikované odvetvie priemyslu ako každé iné. Tak, ako sa po celom svete exportujú autá, exportuje sa aj odpad, ktorý má svoju hodnotu v rámci celého sveta. Čína bola jedným z najväčších odberateľov druhotných surovín, ako sú plast, papier a šrot, teda železo a hliník, v rámci celého sveta.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Nová doba. Bio už bude aj odpad, triediť musia všetci a zaplatia nám to Coca-Cola a IKEA
Čo sa stane, keď začne Čína v marci naplno obmedzovať dovoz plastového odpadu z Európy a USA?

Pokiaľ ho Čína brala, nebol tu žiaden problém s odbytom druhotných surovín. Do Číny sa vozilo desať až dvadsať percent PET materiálu a až 70 percent farebnej fólie. Práve s jej recykláciou v Európe môže byť problém. Odmietnutie Číny dovážať ďalší odpad spôsobilo to, že na zberných dvoroch spoločností sa hromadia plasty. Keďže je ho veľmi veľa, recyklačné spoločnosti si môžu nastaviť veľmi nízke ceny, prípadne si za odoberanie nechať platiť. Firmy sú totiž zaviazané určité percento odpadov recyklovať a túto recykláciu financovať. V takejto situácii sa im neoplatí s týmto odpadom niečo robiť.

Ako sa dá táto situácia riešiť?

Myslím si, že súčasná situácia sa v priebehu asi pol roka začne sama obmieňať. Znova sa naštartuje ekonomika recyklačného priemyslu a opäť bude na trhu dopyt po materiáloch, ktorých dnes máme prebytok. Niečo podobné sa stalo aj v roku 2008, keď bola celosvetová hospodárska kríza.

Ako vyzerala cesta plastového odpadu zo žltého kontajnera do Číny?

Materiál sa zozbieral autami, roztriedil sa a dal do balíkov. Ten balík následne predávate. Kúpia ho priamo spracovatelia alebo sprostredkovatelia, ktorí balíky ďalej distribuujú. Veľké čínske recyklačné fabriky nemali na Slovensku svoje zastúpenie, ale využívali sprostredkovateľov.

Viete na príklade opísať cestu odpadu zo Slovenska do Číny?

Predstavme si stredne veľké mesto v strede Európy, kde sa vytriedené balíky naložia na kamión alebo do lodných kontajnerov. Takmer sto percent materiálu z Európy cestovalo lodnou dopravou. Niektoré čínske firmy mali fabriky na spracovanie odpadu rovno na lodiach. Na brehu skúpili balíky odpadu a kým dorazili do Číny, už mali hotový regranulát, z ktorého sa robia textilné vlákna. V Číne naložili textil a vrátili sa späť.

V ktorých prístavoch takéto veľké lode kotvili?

V Hamburgu, Rotterdame, Janove a ďalších veľkých prístavoch.
Ročne do Číny odchádzalo okolo deväť miliónov ton papiera a na kamión dáte 23 ton, tak si viete predstaviť, ako dlho by to tam asi vozili na kamiónoch.

Koľko toho lode odviezli?

To je ťažká otázka. Ropné tankery vezmú aj pol milióna ton ropy. Takže tieto lode nebudú mať problém vziať desaťtisíce ton.

Čo z toho v Číne vyrábali?

Prešlo to rovnakým procesom ako tu v Európe. Z regranulátu sa potom vyrábali technické vlákna, viazacie pásky, polyesterové vlákna, no a väčšina plastov šla do textilu, ktorý sa potom vracal späť do Európy.

Ako to, že sa to oplatilo vyvážať tak ďaleko, keď s tým robili to isté, čo by sme s tým robili u nás?

V Číne je výrazne lacnejšia pracovná sila, než je u nás, a do určitého času sa tam nehľadelo na zákony ohľadom životného prostredia, ktoré sú pre firmy v Európe tiež pomerne nákladné. Tým, že v Číne mali lacnejšiu technológiu aj energiu, v konečnom dôsledku ich tam recyklácia vychádzala lacnejšie.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Čo sa stane s plastovou fľašou, keď ju hodíte do žltého kontajnera? Boli sme vo fabrike na recykláciu
Teraz, keď sa Čína rozhodla obmedziť dovoz odpadov, nahradí ju nejaká iná krajina?

Zatiaľ o tom neviem. Páni z Bruselu teraz budú musieť vymyslieť, čo robiť, aby nám tu rokmi budovaný systém separovaného zberu neskolaboval.

Peter Krasnec (43)
Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, generálny riaditeľ odpadovej spoločnosti AVE a bývalý riaditeľ firmy General Plastic, ktorá je najväčším spracovateľom PET fliaš na Slovensku. Vyštudoval environmentalistiku na Univerzite Komenského.

0000086601551575065879460845555608455558
dobso
 dobso      12.02.2018 - 10:03:44 , level: 2, UP   NEW
inak to mi az ked to citam napadlo, ze asi ta doprava lodou do ciny nebude taky ekologicky problem, lebo sem ich lode chodia plne a naspet poloprazdne(?)

00000866015515750658794608455285
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      11.02.2018 - 10:23:20 (modif: 11.02.2018 - 10:25:40) [3K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
http://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/dutiny-starych-stromu-jsou-pro-zvirata-dulezite-vyrobit-si-je-ale-neumi
http://www.enviromagazin.sk/enviro2012/enviro6/16_ked.pdf
http://ciernalabut.sk/4323/paradoxy-lesa-mrtve-drevo/
http://www.pralesy.sk/co-je-prales/mtve-drevo.html
http://litovelskepomoravi.ochranaprirody.cz/res/archive/079/011816.pdf?seek=1371204013
http://www.casopis.forumochranyprirody.cz/uploaded/magazine/pdf/8-mrtve-drevo-klicem-k-biodiverzite-lesa.pdf

zdroj

00000866015515750658794608454585
hojso
 hojso      09.02.2018 - 07:43:56 , level: 1, UP   NEW
Mudroval som k Vrakunskej skladke a enviro zataziam v pondelok.
https://www.progresivne.sk/vlada-musi-odstranit-toxicky-odpad-nielen-docasne-odsunut-problem/

0000086601551575065879460845458508454637
mirex
 mirex      09.02.2018 - 10:18:53 (modif: 09.02.2018 - 10:53:13), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Btw, štát aj niečo robí, bol tu projekt Kamenne srdce ( http://kamennesrdce.sk/ ).

Otázne je, že ako sa s tým naloží. Časť toho odpadu bola odvezená, neutralizovaná a spálená v spaľovni (cementárke) Rohožník. Časť bola uložená do Zohoru - na skládku nebezpečného odpadu, kde nie je jasné čo sa s odpadom stane. Či sa iba premiestnil na iné miesto.

Bolo by dobré pozrieť sa aj na výsledky projektu - nie len že to bolo odvezené, ale aj to ako bol ten odpad spracovaný, či boli dodržané pravidlá, čo ukázali merania, kde je zvyšok odpadu.

00000866015515750658794608453536
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      07.02.2018 - 10:40:23 , level: 1, UP   NEW
Večeru o tom, čo sa vlastne deje v slovenských lesoch, si môžete pozrieť už aj online, v archíve rtvs. S Michalom Havranom diskutovali Erik Baláž, Peter Morong a Viliam Pichler http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13042/148797#583

00000866015515750658794608453531
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      07.02.2018 - 10:34:13 [1K] , level: 1, UP   NEW
Schizofrénia Smeru: Fico kričí, že nedopustí zatváranie baní, no postupný útlm je nevyhnutnosťou, o ktorej hovorí aj Šefčovič.

5. feb 2018 o 16:11 Márius Kopcsay

Ja som baník, kto je viac. Jedna z najťažších robotníckych profesií sa stala obeťou komunistickej propagandy. A v tejto tradícii pokračuje i premiér Fico.

Z baníkov si urobil rukojemníkov svojho politického marketingu. Veď fotografie politika s helmou na hlave a tvárou začiernenou od uhoľného prachu musia lámať srdcia voličov a voličiek.

Väčším problémom je však očividná spriaznenosť medzi Smerom (Ficom) a manažmentom Hornonitrianskych baní.

Suma 95 miliónov ročne (ešte v roku 2012 to bolo len 52 miliónov) sa pravdaže premieta do koncovej ceny za elektrinu, ktorú platia spotrebitelia.

Podporu ekologicky škodlivých zdrojov energie a subvencie narúšajúce trh vyšetruje Európska komisia. Biznis tohto typu sa však stáva čoraz ťažšie obhájiteľným aj pre globálne zmeny v energetike.

Zlacnenie a sprístupnenie obnoviteľných zdrojov, energetické úspory, výstavba inteligentných budov a zvyšovanie energetickej efektívnosti – to nie sú mantry naočkované z Bruselu, ale realita, ktorá sa udomácňuje aj na Slovensku.

“Ak niečo baníckym regiónom škodí rovnako ako exhaláty, potom je to zápach štátom chráneného biznisu v prospech jednotlivcov a emisie populizmu.„

„Niekdajšia prominentná rola uhlia v EÚ je na zostupe... Očakáva sa pritom, že do roku 2050 tento trend naberie ešte rýchlejšie obrátky – 60-percentný pokles ťažby a 70-percentný v spotrebe,“ hovorí, pozor, nie nejaký ekologický aktivista, ale podpredseda Európskej komisie a nominant Smeru Maroš Šefčovič.

Potvrdzuje ju ústretovosť vlády pri poskytovaní dotácií, navyše zaobalených nie do alobalu (vyhnime sa lacnému vtipu) ale do príspevku nováckym elektrárňam, ktoré musia nekvalitné hnedé uhlie spaľovať.

Získavanie energie s negatívnymi dosahmi na zdravie baníkov i celého regiónu sa postupne nahrádza sofistikovanejšími projektmi, ktoré uchránia banícke oblasti pred nezamestnanosťou a ponúknu ľuďom iné, modernejšie zdroje obživy.

A zároveň doň vnesú závan inovácií. Povedané vedno so Šefčovičom: „Chceme tam (na hornú Nitru) vdýchnuť čistý vzduch a sviežosť modernizácie atraktívnej aj pre mladú generáciu.“

A kým v Trenčíne zástupcovia slovenskej vlády (Pellegrini), kraja i Európskej komisie (Šefčovič) rokovali o príprave na prechod od uhlia, premiér Fico vyslal v duchu smeráckej schizofrénie odkaz: „Ja neviem nič o zatváraní baní. To je nejaký nezmysel podľa mňa. Akékoľvek slová o zatváraní baní ja absolútne odmietam a nechcem mať s tým nič spoločné.“

Politik, ktorý sa hrnie do jadra EÚ, musí vedieť, že nik necestuje do Prievidze s kľúčom, ktorým bane okamžite zamkne. Ale musí rovnako vedieť, že sa pred dekarbonizáciou nedá cúvnuť, podobne ako pred počítačmi alebo mobilnými telefónmi. Iba ak by chcel vývoj brzdiť z titulu svojej moci a kréda „Ja som Fico, kto je (v Smere) viac“?

Ak niečo baníckym regiónom škodí rovnako ako exhaláty, potom je to zápach štátom chráneného biznisu v prospech jednotlivcov (Čičmanec) a emisie populizmu v snahe držať nad týmto biznisom ochrannú ruku.

Najdlhšie, ako sa len dá.

0000086601551575065879460845353108453761
dobso
 dobso      07.02.2018 - 15:45:45 , level: 2, UP   NEW
ak si mozem tipnut, tak do 5 rokov bude ta elektraren komplet vypnuta. Mozno nechaju cosi ako kotolnu pre mesto.

000008660155157506587946084535310845376108454150
k0zmonAut
 k0zmonAut      08.02.2018 - 11:38:08 , level: 3, UP   NEW
Plánujú to prestavať na biomasu a komunálny odpad.
HBP má projekty na nahradenie približne 96 MW tepelného výkonu spaľovňou komunálneho odpadu, ktorá by spaľovala až 60 000 ton komunálneho odpadu samostatne alebo spolu s uhlím.

00000866015515750658794608453531084537610845415008454164
dobso
 dobso      08.02.2018 - 11:50:05 , level: 4, UP   NEW
super.

00000866015515750658794608453525
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      07.02.2018 - 10:30:46 (modif: 07.02.2018 - 10:35:20) [1K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Slovenské elektrárne musia vyrábať elektrinu z hnedého uhlia do roku 2030. Chce to tak štát.

TRENČÍN, BRATISLAVA. Región hornej Nitry sa môže v najbližších rokoch výrazne zmeniť. Po novom by už nemal byť závislý len od jedného odvetvia priemyslu, teda ťažby hnedého uhlia.

Do regiónu by mohli prísť aj ďalšie projekty, plánuje sa výstavba dvoch rýchlostných ciest.

V pondelok sa na tom dohodla nielen Európska únia spolu s vládou, ale aj s Trenčianskym samosprávnym krajom, v ktorom sa nachádzajú Hornonitrianske bane Prievidza.

Je to prvýkrát, čo vládni predstavitelia hovoria o konkrétnych opatreniach na útlm baníctva na hornej Nitre.

„Dohodli sme sa na vypracovaní akčného plánu. Pripraví ho Trenčiansky samosprávny kraj v úzkej spolupráci s Úradom vlády a zborom poradcov jej predsedu,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Podpora výstavby ciest

V prvom kroku sa chce štát zamerať na výstavbu viacerých diaľnic v tomto regióne. Konkrétne má ísť o rýchlostnú cestu R2, ako aj rýchlostnú cestu R8.

Rýchlostná cesta R2 by mala pomôcť práve regiónu hornej Nitry. Povedie od Trenčína, cez Prievidzu až po Zvolen. V druhom prípade ide o cestu, ktorá spojí Nitru a Topoľčany.

„Vyčleníme dodatočné peniaze, aby sa nečakalo, ale aby sme mali pripravenú projektovú dokumentáciu,“ vyhlásil vicepremiér pre investície Peter Pellegrini zo Smeru.

Tieto kroky by v praxi znamenali, že by sa obe rýchlostné cesty začali stavať skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Na projekte cesty R8 sa momentálne posudzujú jej vplyvy na životné prostredie.

Príprava ciest je pomerne dlhá. Od začiatku prípravy až po spustenie prevádzky to totiž podľa Národnej diaľničnej spoločnosti trvá v priemere viac ako 14 rokov.

Do regiónu by mohla prísť aj nová investícia. Ide o spoločnosť GA Drilling, ktorá by v regióna mohla podľa Šefčoviča vytvoriť centrum excelentnosti. Ide o firmu, ktorá na vŕtanie používa rôzne špeciálne technológie, napríklad plazmu.

Aké ďalšie projekty by mohli prísť, dnes nie je známe. Ozrejmiť by to mal práve akčný plán, ktorý pripraví trenčianska župa. Doň budú môcť prispievať aj miestni podnikatelia, ale aj miestni politici.

„Chceli by sme, aby sa do konca júna zo všetkých nápadov vyprofilovalo niekoľko nosných projektov, aby sme mohli na ne hľadať peniaze,“ konštatoval Šefčovič. Na vybrané projekty by sa mohli použiť aj eurofondy.

Hnedé uhlie dotujeme

Slovenské elektrárne musia vyrábať elektrinu z hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Znamená to, že ich k tomu dotlačil štát, aby udržal prevádzku baní a tým aj zamestnanosť v regióne.

98 miliónov eur je suma, ktorou štát tento rok podporí výrobu elektriny z hnedého uhlia.

Ťažbu hnedého uhlia tak nepriamo dotujú aj domácnosti a firmy vo svojich účtoch za elektrinu.

S týmto systémom začala ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005. Pôvodne ho vytýčila na rok či dva, no až druhá vláda Roberta Fica zo Smeru tento záujem v roku 2015 predĺžila až do roku 2030.

Elektrárne hnedé uhlie na Slovensku nakupujú len od jedného dodávateľa - Hornonitrianskych baní. Žiadna iná firma na Slovensku hnedé uhlie nedoluje. Tento rok sa štátna dotácia vyšplhala na 98 miliónov eur.

„Suma zodpovedá rozdielu medzi nákladmi na prevádzku elektrárne Nováky a výnosmi z predaja elektriny a podporných služieb. Použije sa najmä na nákup hnedého uhlia, emisných povoleniek a na krytie ďalších fixných a variabilných nákladov,“ povedal hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.

Ako v minulosti na facebooku upozornil analytik Libor Melioris, mesačne každému baníkovi ide viac ako 2200 eur. Každý z nich na ruku dostane asi 650 eur.

Vtedy napísal, že uzavrením baní a nováckej elektrárne by štát splnil medzinárodné dohody o emisiách skleníkových plynov na desiatky rokov dopredu a ešte by sme mohli zarobiť na obchode s povolenkami.

Dnes nie je jasné, kedy presne by sa mohlo s útlmom baníctva začať. Isté však je, že skôr ako v roku 2022 to nebude. Vtedy by mohli dokončiť transformačnú stanicu v Bystričanoch.

„Sme pripravení diskutovať, či to budeme posúvať smerom k roku 2022,“ vravel začiatkom roka minister hospodárstva Peter Žiga (Smer). Ten vlani na jar vôbec ako prvý z politikov Smeru pripustil možnosť skoršieho ukončenia podpory výroby elektriny z hnedého uhlia.

Sám premiér Robert Fico o zatváraní nechce ani počuť. „Neviem nič o zatváraní baní. To je podľa mňa nejaký nezmysel. Akékoľvek slová o zatváraní baní absolútne odmietam a nechcem mať s tým nič spoločné,“ konštatoval premiér.

Podpora v rámci Únie

“Sme pripravení diskutovať, či to budeme posúvať smerom k 2022„ Peter Žiga, minister hospodárstva

Útlm baníctva v regióne hornej Nitry nie je jediným v rámci Európskej únie. Celkovo ich je 41 v 12 krajinách.

Európska komisia na útlm spaľovania hnedého uhlia tlačí najmä pre klimatické zmeny. Preto sa snaží aj čoraz viac podporiť ekologickú energiu.

V samotných baniach dnes pracuje asi štyritisíc ľudí, z toho 3 500 v ťažobnom priemysle. Po transformácii regiónu by ľudia mali možnosť pracovať v iných typoch priemyslu.

V nitrianskom regióne tento rok začne vyrábať britská automobilka Jaguar Land Rover. V Prievidzi pôsobí aj nemecká spoločnosť Brose.





00000866015515750658794608452716
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      05.02.2018 - 16:30:58 [3K] , level: 1, UP   NEW
V piatok o 17:00
https://m.facebook.com/events/577316522618582?refid=13&ref=bookmarks&__tn__=%2Cg

0000086601551575065879460845271608452730
dobso
 dobso      05.02.2018 - 16:55:33 , level: 2, UP   NEW
a ja nemozem vtedy:(

000008660155157506587946084527160845273008452737
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      05.02.2018 - 17:07:34 , level: 3, UP   NEW
A kvôli tebe som to sem dala

00000866015515750658794608451716
SYNAPSE CREATOR
 zviera      02.02.2018 - 15:20:58 (modif: 02.02.2018 - 15:21:16) [2K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
pozývam :)
lukac.jpg

00000866015515750658794608451335
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.02.2018 - 18:31:59 (modif: 01.02.2018 - 18:33:00), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Ahojte, zaujímal by ma názor tu prítomnej laickej verejnosti, ako vnímate tento text. Je pre vás zrozumiteľné, ak sa tieto témy komunikujú na takejto úrovni odbornosti? Je to zložité alebo akurát? Nejde mi o hodnotenie kampane MSL ani o posúdenie kvality, či opodstatnenosti textu. Vybrala som ho ad hoc na výskumné účely. Keď tak, tak vďaka za názor.

"Ťažba prírodných lesov a pralesov v chránených územiach na Slovensku je alarmujúca a vyžaduje komplexné riešenie. Náš medzinárodný vedecký tím založil rozsiahlu sieť výskumných plôch v pralesoch strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Našim hlavným cieľom je lepšie pochopiť dynamiku pralesov a jej vplyv na biodiverzitu a funkcie lesa. Výsledky nášho výskumu preukázali, že v slovenských pralesoch bežne rastú stromy presahujúce vek 400 rokov. Študované lesné ekosystémy boli historicky pod vplyvom častých synchronizovaných disturbancií (napr. vietor, lykožrút) strednej a vysokej intenzity. Variabilita v intenzite disturbancií na krajinnej úrovni vytvára mozaiku biotopov, ktorá je kľúčová pre prežitie dáždnikových druhov, ako je napríklad tetrov hlucháň. Ponechanie lesov na samovývoj má pozitívny vplyv na biodiverzitu a zároveň neohrozuje mimoprodukčné funkcie lesa (ako napr. kvalitu pitnej vody). Preto obava o osud pralesov a prírodných lesov z dôvodu prirodzených narušení (lykožrút, vietor) je neopodstatnená a nemôže byť dôvodom, prečo by sa malo do nich zasahovať. Pralesy a prírodné lesy sú jediným miestom, kde je možné sledovať prirodzené procesy a adaptáciu lesných ekosystémov v dobe meniacej sa klímy. Je nesmierne dôležité sledovať ich vývoj bez ľudských zásahov. Výsledky našich analýz potvrdili, že lesné ekosystémy v Karpatoch predstavujú z hľadiska ochrany prírody na európskej úrovni veľmi významný komplex temperátnych horských lesov. Ťažbou týchto vzácnych ekosystémov spôsobujeme stratu, ktorú nie je možné vrátiť späť."

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10210816285705666&set=a.1264672979390.2034495.1306723585&type=3&theater

0000086601551575065879460845133508451510
mirex
 mirex      02.02.2018 - 09:15:51 , level: 2, UP   NEW
- zbytocne vela odbornych slov (Variabilita, intenzite, disturbancií, krajinnej úrovni, mozaiku, biotopov)
- prilis dlhe. Prilis komplikovane vety. Laik to nedocita do konca. Moja pozornost sa stratila v tretej vete.

Neslo by to laicky, jednoduchsie?

"Tazba v nasich lesoch a pralesoch je alarmujuca. Vytvorili sme vedcky tim ktory ktory zistil ze lesy v Karpatoch su pre ochranu velmi dolezite. Tazba v nich by mala byt obmedzena na minimum." ...

000008660155157506587946084513350845151008451815
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      02.02.2018 - 19:57:19 , level: 3, UP   NEW
Ja som to nepísala, len sa mi to tiež zdá útrpné. Formou. Obsahom super.
Vďaka za feedback