Lesní priatelia,

v posledných dňoch začal masívny útok lesníkov v zastúpení ministerky pôdohospodárstva na naše najcennejšie chránené územia. Dôvod je veľmi jednoduchý. BIOMASAKER.

Enormne dotovaná drevná štiepka spôsobila, že sa začalo rúbať úplne všade a bezhlavo. Nielen v lesoch, ale aj pri cestách, riekach a potokoch.
Spaľovacie kapacity biomasových elektrární sú tak predimenzované, že posledné drevo sa nachádza už len v chránených územiach. Preto sa opäť vynoril po rokoch problém lykožrúta, a ak to bude potrebné, vynoria sa ďalší škodcovia ako dôvod otvorenia našich najcennejších rezervácií pre drevorubačov.

Odpoveď je jednoduchá. Presadenie vízie novej ochrany prírody.

Našou víziou je skutočná ochrana prírody, preto už roky presadzujeme, aby Príroda o istej časti Slovenska rozhodovala sama.

Presadzujeme, aby sa aspoň na 5% nášho územia nerúbali stromy, nepoľovalo sa na zvieratá, nestriekali chemikálie. To znamená, aby toto územie bolo bez zásahu - teda aby sa tam nerobilo NIČ.
Zároveň žiadame umožniť voľný pohyb ľudí v chránených územiach.

Predstaviteľom tohto názoru je Petícia za zmenu Zákona o ochrane prírody a krajiny - petícia za skutočnú ochranu prírody, petícia za "NIČ".

Ak chcete pomôcť zastaviť drevorubačov v našich lesoch stiahnite si petičný hárok, podpíšte. A budeme radi, ak ho podpíšu aj vaši známi, či rodina. Petičný hárok nám potom zašlite na adresu, ktorá je uvedená v jeho spodnej časti.

Jesenný zber podpisov práve začal.

Ďakujeme za vašu pomoc pri vytváraní siete skutočne bezzásahových území na Slovensku.

Juraj Lukáč
náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK
http://www.wolf.sk/files/peticia_za_zmenu_ZoOPaK_2016_final.pdf

Reakcia envirorezortu na vyjadrenia lesníkov

Informácie, že vo Vysokých Tatrách hrozí vážne riziko nenávratného odlesnenia veľkých lesných plôch a niektoré územia zostanú už navždy bez lesov, považuje rezort životného prostredia za nešťastné a pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, nakoľko takýto stav ani reálne nemôže nastať.
Po vetrovej kalamite v novembri 2004, ale i po víchrici Žofia v roku 2014, boli dočasne odlesnené plochy s nižším stupňom ochrany po spracovaní dreva lesníkmi následne zalesnené.
Na druhej strane v rezerváciách t.j. lokalitách budúcej A zóny s najprísnejším stupňom ochrany sa o zalesnenie, ktoré trvalo o niečo dlhšie, postarala sama príroda.
Na plochách pod kalamitným lesom teraz rastú vitálne mladé smreky, brezy, jarabiny, jedle a borovice.
Ministerstvo životného prostredia SR presadzuje v týchto, z pohľadu ochrany prírody najhodnotnejších, lokalitách také opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu jedinečných lesných komplexov bez priameho zásahu človeka.
"Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu s každým, kto má záujem chrániť prírodné bohatstvo našich veľhôr. Nebolo by správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách," povedal minister životného prostredia László Sólymos.
Opodstatnenosť tzv. bezzásahového režimu v prírodných rezerváciách zdôrazňuje aj Štátna ochrana prírody SR.
"Tieto unikátne lesné spoločenstvá boli v minulosti na základe rozsiahleho mapovania zaradené medzi pôvodné, ľudskou činnosťou málo narušené biotopy európskeho a národného významu. V týchto oblastiach sa dlhodobo nevykonávajú priame lesohospodárske zásahy a to najmä z dôvodu ich nedostupnosti a ich prísnej ochrany," doplnil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.
Ak sa v prípade Tatranského národného parku, hovorí len o škodách na drevnej hmote, ktorú spôsobil vietor alebo lykožrút a o potrebe aktívnych ľudských zásahov, potom je pohľad na najstarší národný park značne zjednodušený a je skôr pohľadom na klasický lesný závod, ktorého prioritou pri hospodárení v lese je najmä ekonomika.
"Zastávame odborný názor, že zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou biodiverzity je potrebné s minimom vplyvov človeka a ponechaním vývoja na prírodné procesy. Takéto územie bude navštevované a vyhľadávané, bude lákať svojou rozmanitosťou a divokosťou, bude možné vidieť všetky pôvodné druhy v prirodzených biotopoch, bez ovplyvnenia človekom," zdôraznil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Už v roku 2008 Správa Tatranského národného parku na základe dohody so Štátnymi lesmi TANAPu vyčlenili v jestvujúcich rezerváciách s priradeným piatym stupňom ochrany, plochy s nižšou prírodoochrannou hodnotou, kde bola udelením výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolená ťažba kalamitného dreva.
Po vykonaní spracovania kalamity boli vždy plochy následne zalesnené.
Po vzájomnej dohode a súhlasu užívateľa pozemkov štátu sa taktiež definovali plochy do budúcej A zóny, kde došlo k dohode, že všetky procesy budú ponechané prírode s prioritou sledovania prirodzeného vývoja v biotopoch európskeho významu.
Táto dohoda je dodnes súčasťou rozhodnutí orgánov štátnej správy a taktiež súčasťou plánov starostlivosti o les.
"Z toho dôvodu nám nie je dosť jasné, ktorých lesných porastov sa majú v TANAPe návrhy takzvaných záchranných opatrení dotýkať. Nevidíme racionalitu takejto činnosti, predpokladáme značné škody na mladom prirodzenom lese, keďže od kalamity v Bielovodskej doline uplynie čoskoro dvadsať rokov a od novembrovej kalamity z roku 2004 dvanásť rokov," dodal Pavol Majko.
Navrhovaná A zóna v TANAPe má najvyššiu prírodoochrannú hodnotu. Vyznačuje sa autoregulačnou, autoregeneračnou a autoreprodukčnou schopnosťou s vysokým stupňom homeostázy a dobrou ekologickou stabilitou.
Takéto komplexy je potrebné ponechať bez ľudského zásahu tak, aby tu mohli prebiehať prirodzené prírodné procesy. (tasr)