login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::621
total children::63
89 K

show[ 2 | 3] flat

téma 9. kolo
Premenná
 
0%
Ilúzia
 
0%
Dôkaz
 
0%
Posledný deň
 
0%
Zabudnutie
 
0%
Snob
 
0%
25 voted
téma 6. kolo
skúsenosť, ktorá zmenila život
 
14.6%
vyprchanie- strata lásky
 
14.6%
prokrastinácia
 
26.8%
úzkosť
 
22.0%
identita
 
22.0%
41 voted
Aké má byť zadanie?
všeobecnejšie žánre
 
0%
konkrétne témy
 
0%
48 voted

vrq[Locked_OUT]0
0x230FF10
edvard gray0
slavisa rubi...0
randlover0
didaktikskalica0
Tagore0
Terezit0
mnau0
diagnoza: av...0
muna0
ॐ Sarve Bh...0
andread0
akira0
čo0
Schwester0
hruska0
chutko madada0
soviet0
himself[Lock...0
kyberbubus0
cReTicek0
cyberpunker0
ni0
J.F.K.0
DreeStyler0
zanet drapakova0
sadza0
majur0
salma0
jurov0
evadka1
fito1
chaplin1
twoclicks1
his name is ...1
StiX1
burinka2
bebe2
zola2
2
alexis2
drakh2
mammothica2
skurva.3
robot jox3
er1c0s3
Kuzmics3
pokurvene ho...3
Vilozof3
Milka3
pavka3
ch4
jfx4
skurka4
druha lapa duhu4
jahro4
Abulia4
ππ4
madved5
fook5
byb5
skii chrt[Lo...7
truce_erizame7
pilier7
Macarat7
neviem*7
zix9
triyen9
jnsn9
Matwe9
afross9
zlobiva micka9
jank.a10
kljucevskaya11
Rhoda[Locked...11
Weird CatWoman11
maud11
wo_wa11
vygidor11
rockey11
lesana11
suchydom11
Wilma11
zjazdar11
~ cosmic lau...11
KaT11
persil11
elyxxyr11
LuB11
kkappabear11
luxul13
dnlflf13
palino13
capterova13
tristodesat13
sinka13
astrud13
twig15
G15
zmurkobill16
hilda17
leather glov...17
kris rubin18
alice19
jacobo19
jasmine19
Mathé19
efe21
R@10021
174421
yar21
Ternac22
beejbi22
Prospero {ou...22
roger22
dnes nie je ...22
dzff23
Lukas25
Wayfarer25
Dorian25
georgino25
sunrise25
G_Masina25
andreja kvie...26
polar26
aspirateur26
druhyzmysel26
adam27
antimon27
delsoa28
rozmarin28
b3inct.28
kostja28
zena v domac...28
galantny elegan30
s730
bryndza31
danke31
Faun31
le mrak[Lock...31
REUS32
krocht32
mleczko32
touch me i\'...33
vlad33
andos33
Odi33
extatic.slow...34
adso34
laila34
asdfghjkl[Lo...34
georgio34
symphonybrother34
83135
belo35
darkforce37
vanilka37
Witchunter4238
zakofonia38
chawivala38
q12338
tyl3r38
Vietor38
ruy38
Mfrank239
pajkus39
vevericky ho...39
Estroy39
mofo40
deathangel40
Kluk co se m...44
PrimaMateria46
atticus48
brebis48
vesnabesna48
drobna48
flu48
xado48
lubomier.sk49
GAZ50
human50
lifff50
horror lamarcki54
nincs55
havrancek55
desconocida56
karkulka56
wasteman58
Eulis58
slant 5459
nebraska64

V lete som počas behania dostal deficitom kyslíka inhibovaný nápad spraviť na kybči niečo ako literárnu tvorivo-mučivú súťaž v uletenom duchu.

Podmienky sa po troch kolách súťaže vyprofilovali nasledovne: Vyhlási sa nové kolo na tému, na ktorú možno žánrovo voľne tvoriť počas dedlajnu 1 mesiac. Priebežne sa hlasuje káčkami až do 1 týždňa po skončení dedlajnu. Aby bola súťaž viac atraktívna, pre víťazov jednotlivých častí čakajú megasuperbombastické knihy ako výhra(notár by samozrejme overil či všetko prebehlo v poriadku), ak by nestačilo samotné intelektuálne potešenie z tvorenia, a prestíž účasti v súťaži.

Spolupodielajte sa na tvorbe suťaže a prispejte s nápadmi na pravidlá a aj nápadmi, v akých témach by sa malo súťažiť.




George_Orwell2.jpg



Je tvoj život v troskách? Nevieš polhodinu otvoriť konzervu? Píšeš diplomovku? Chystáš svadbu? Máš smrteľnú chorobu a ostáva ti málo času? Fúzuješ korporáciu? Odskoč si do súťaže, ktorá od základu prebuduje tvoje superego.

Ostatní víťazi:

Prvé kolo "pseudoodborný článok" víťaz http://kyberia.sk/id/6418332 http://kyberia.sk/id/6422821

Druhé kolo "erotický skeč" víťaz http://kyberia.sk/id/6455371

Tretie kolo "bezmocnosť" víťaz http://kyberia.sk/id/6533162

Štvrté kolo "POSADNUTOSŤ" víťaz https://kyberia.sk/id/6698818

Piate kolo "Dyatlov Pass incident " víťaz https://kyberia.sk/id/7153402

Šieste kolo "úzkosť" víťaz https://kyberia.sk/id/7272126

Siedme kolo "Nekontrolovateľnosť libida" víťaz https://kyberia.sk/id/7576006

Ôsme kolo "Kapitulácia" víťaz https://kyberia.sk/id/7831685

Deviate kolo "Posledný deň" víťaz https://kyberia.sk/id/7882593




0000010100063532010544810641109308479993
himself[Locked_OUT]
 himself[Locked_OUT]      01.04.2018 - 14:27:39 (modif: 01.04.2018 - 16:46:54) [11K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
S ohľadom na prichádzajúce ročné obdobie a v rámci prevencie pred ďalšou izoláciou, či nebodaj uzatváraním sa do vnutorhných svetov, venujem tému už neuveriteľného sedemnásteho kola Literárnej súťaže Kyberie tej najfundamentalnejšej z fundamentálnych interakcií.

TÉMA: PRÍŤAŽLIVOSŤ

Telesá priťahujú sa vzájomne a to v rovnom pomere svojich hmôt a v opačnom štvorcovom pomere svojej vzdialenosti.

n8yptygz-1337325701.jpg


Uzávierka: 1 Máj 2018

000001010006353201054481064110930847999308488259
čo
 čo      19.04.2018 - 10:24:03 [8K] , level: 2, UP   NEW
Neprítomnosť pre W predstavovala jediný spôsob vzbury. Nič nemeniacej vzbury. Veľmi dobre si uvedomovala svoju bezmocnosť v rodine, kde o všetkom rozhodovala citovo labilná matka a jej muž. Pre W sa matka časom stala rovnako cudzia ako on. Jej návaly zúrivosti znášala s tichým mlčaním, odtrhávajúc sa od reality blúdením vo vlastnej mysli. Za tie roky sa naučila tváriť, že počúva ale ich slová sa od nej odrážali ako od skalnatého útesu. Čím väčší bol ich krik a zúrivosť, tým viac sa vzďaľovala. Blúdila v čase a priestore, navštevovala nikým neobjavené miesta. Nevládala už ďalej dokazovať, snažiť sa o priazeň, ktorá bola rozdeľovaná podľa chaotických kritérií. Vnútorne bola síce vyprahnutá ale nešlo tu už o nich. Cítila, že ju priťahuje niečo iné. Niečo vzdialené, čomu by oni aj tak neporozumeli. Rástlo to v nej v tichosti, vzdúvalo sa ako obrovská masa vzduchu. Ako vietor, ktorý ju obmýval a rozostupoval sa okolo alebo ako veľké ťažké morské vlny.

Spočiatku to skrývala – nechávala iba pre seba. Ako keby to bolo to posledné čo jej zostalo a nechcela sa s nikým deliť. No zároveň ju ťahalo čoraz viac a viac k sebe. Vo svojej hrudi cítila magnet, ktorý ju chcel za každú cenu rozorvať, vytrhnúť sa z jej tela. Možno spolu so srdcom, urobiť dieru v pľúcach. Buď pôjde v smere príťažlivosti alebo sa nechá roztrhať. Tušila, že dostať sa úplne blízko, znamená stratiť kontrolu. Ak stratíš kontrolu raz, ľahko sa to zopakuje druhý krát. A potom znova a znova, až sa spoja v jeden nekončiaci okamih a ty už nebudeš vedieť o sebe. Aspoň tak nejako si to predstavovala.

Nechcela kráčať ako odsúdená na popravu – roztrasená a s podlamujúcimi sa nohami. Vedela, že najťažšie je prekročiť hranicu. Potom by mohla byť snáď dokonca aj šťastná. Šialenstvo si predstavovala ako sladký stav vytrhnutia zo sveta, od iných, od seba. Ako rozpustenie sa v nekonečne. A tak tú predstavu postupne rozvíjala, nechávala sa ňou viesť ako v tanci. Uvedomujúc si, že s každým ďalším krokom sa čoraz viac vzďaľuje.

Odovzdanosť W sa prejavovala vo chvíľach, kedy sa ju snažili najviac udupať. Teraz ako odpoveď na zúrivosť, ktorú vyvolala odmietnutím splniť nezmyselný príkaz. Mama ju stiahla za vlasy na zem a kopala do nej kričiac V tejto domácnosti bude pokoj. A ty budeš držať hubu a krok. Budeš poslúchať čo sa ti povie – chcem mať pokoj. Pokoj! Ty sebecká sviňa! Počuješ? W počula. Zvíjala na zemi v klbku, chrániac si pred kopancami brucho a hlavu. Keď sa matka krikom a kopancami vyčerpala, W sa posadila na zem a neprítomne pozerala do diaľky. Neplakala, neprotestovala, iba nehybne sedela. Počula matku zhlboka dýchať. Cítila, že ešte nie je koniec, že matka vnútorne stále zúri, že nemá dosť. Mama zobrala vedro, v ktorom bola špinavá, zablatená voda. W pred chvíľou doumývala dlážku na chodbe a vedro ešte nestihla odpratať. Matka zdvihla ťažké vedro do výšky a vyliala celý jeho obsah na hlavu W sediacej na zemi. V jednom spomalenom okamihu W vnímala, ako voda, zahustená blatom a špinou z dlážky steká po jej hlave. Dostáva sa jej do otvorených očí, vnikala do jej úst. Úplne nakoniec z vedra vypadla ťažká, zablatená handra. Pristála W na hlave ako konečný verdikt. Pomaly z nej stekala tá najšpinavšia voda, ktorá sa usadila na dne vedra.

Takto pokrstená a pokorená tam ešte chvíľu sedela a ani sa neunúvala dať si handru dole z hlavy. Bol to jeden z tých okamihov, kedy sa skutočnosť zhmotňuje a usporiadanie vecí vo svete sa stáva jasným. Tak jasným, že sa nedá voči tomu namietať ani brániť. Zostáva to iba prijať ako holý fakt. W v ústach cítila chuť hliny, v očiach ju štípal drobný piesok. Keď sa matka načiahla za W – snáď aby jej dala handru dole z hlavy alebo aby jej dala facku, či možno jej pomohla vstať – vo W sa zobudilo zviera. Pozrela mame priamo do očí a cvakla naprázdno zubami po načahujúcej sa ruke. Tá sa inštinktívne stiahla. V očiach matky sa zjavilo zdesenie. W zavrčala ako pes na znak toho, že ak sa ruka za ňou načiahne ešte raz, tak je pripravená pohryznúť ju. So stále vycerenými zubami začala po štyroch cúvať. W ďalej vrčala a cúvala, nespúšťala z matky a z jej muža pohľad. Takto odišla po štyroch až do svojej izby, kde za sebou zamkla dvere. Aj tak sa neodvážili prísť za ňou. Ešte chvíľu vrčala a so záujmom počúvala ten zvuk, ktorý vychádzal niekde z jej vnútra. Nedesilo ju to, ani jej to neprišlo zvláštne. Práve naopak. Cítila sa neohrozene. Mohli by ju v tej chvíli zabiť a necítila by nič. Schúlila sa mokrá a špinavá do klbka a zasnívala sa. Vo svojich predstavách sa ocitla bosá na poľnej ceste popri ktorej rástli staré, rozkvitnuté lipy. W zhlboka dýchala a nastavovala tvár slnku. Všade okolo spievalo vtáctvo. Na svojich nohách cítila teplú zem a vietor jej prehrabával vlasy. Roztancovala sa. Nevedela kam vedie cesta, no ťahalo ju to preč. Do diaľky, za slnkom.

00000101000635320105448106411093084799930848825908488586
ode
 ode      19.04.2018 - 20:23:05 , level: 3, UP   NEW
to sa ti stalo naozaj?

0000010100063532010544810641109308479993084882590848858608488590
čo
 čo      19.04.2018 - 20:29:21 , level: 4, UP   NEW
jj

000001010006353201054481064110930847999308488259084885860848859008488592
ode
 ode      19.04.2018 - 20:33:55 , level: 5, UP   NEW
fúha...

00000101000635320105448106411093084799930848825908488359
randlover
 randlover      19.04.2018 - 13:02:17 , level: 3, UP   NEW
káčkujem a dúfam v čo najvyššiu mieru fikcie.. :(

0000010100063532010544810641109308463569
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.03.2018 - 11:08:13 (modif: 01.03.2018 - 11:22:46) [7K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Jacques le Goff v knihe Stredoveká imaginácia hovorí o púšti ako o symbolickej realite a náboženkom fenoméne, ktorý bol jedným z centrálnych obrazov blízkovýchodnej a európskej spirituality.

Ona tolik významná poušť Starého zákona však není místem osamocení, nýbrž především místem zkoušek, bloudění a odvrácení od světa. Poušť ve Starém zákoně zastupovala "epochu svatých dějin, kdy Bůh vychovával svůj národ".

Obraz biblickej púšte sa mení v 4. storočí nášho letopočtu. Púšť už nie je len pustou krajinou nečistého ducha, ale pribúda v nej palma a prameň. Pustovník sv. Pavol Tébsky v nej chodí odetý v šatoch z palmových listov a živí sa chlebom, ktorý mu prináša havran. Keď zomrie, z jej hlbín pribehnú dva levy s bujnou hrivou, hladia ho chvostami a pochovajú ho do hrobu, ktorý mu sami vyhĺbia.

Predstava púšte, vekmi obohatená o vrstvy významov, neskôr neustále kolíše medzi pojmom raja a skúšky. Je miestom raja a slobody, ale i miestom stretnutia so Satanom a miestom metafyzickej nudy (acedia). Miestom vidín a púštneho "tieňového divadla".

Vieme, že nielen človek môže pobývať v púšti, ale i púšť v človeku a teda, že nielen človek svojimi predstavami osídľuje svety, ale tiež oni bujnejú v ňom. Môže ísť o miesta rozkladu a disociácií, komínov, červených riek a čiernej zeme, sibírskej neohraničenosti, krajinou moreplavcov alebo segetálnej vegetácie so slnkom nízko nad obzorom.

Ak aj vy podnikáte cesty do tohto teritória alebo si to chcete vyskúšať, nech sa páči

Téma: Imaginárny cestopis a ne/imaginárne svety v človeku

Môžte sa držať definície z Wikipédie https://sk.wikipedia.org/wiki/Cestopis a napísať odtiaľ list alebo denník alebo telegram a môžte sa inšpirovať tu https://www.brainpickings.org/2012/01/04/bobby-baker-diary-drawings-mental-illness-and-me/

39813993724_c02ea42931_n.jpg

(ilustračný obrázok)

Prvá cena: 1 tona čistého niklu za zvýhodnenú cenu
Druhá cena: Secondhandové Cílkove Krajiny vonkajšie a vnútroné

Koniec: 31.3.2018

PS: Vyzývam všetkých, ktorí mi dali K v minulom kole, nech sa zapoja, lebo ten nikel budú mať povinne

000001010006353201054481064110930846356908479952
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.04.2018 - 13:07:01 [3K] , level: 2, UP   NEW
Víťazí id himself v spolupráci s Dušanou, ktorá si nás uväznila do svojho sveta a my sme zistili, že naša existencia je snáď len jej solipsistickou predstavou a že v skutočnosti naštastie vôbec nie sme. Ďakujeme za tento oslobodzujúci existencialistický presah a gratulujeme. Svoju výhru si môžeš vyzdvihnúť v Čiernej nad Tisou.

Druhá cena putuje id čo, ktorá ju ale tiež môže poňať nemajetnícky a šérnuť ju s kýmkoľvek na akýkoľvek čas. Lebo vlastníctvo je len ilúzia vo svete dospievajúcej Dušany a preto sa naň netreba upínať.

Každé kolo je však tiež kolektívnym výtvorom, preto ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili a čítali. Boli ste super. Je to super, keď prispievate. Lebo súťaž je len formálna, dôležitá je vaša tvorivosť a odvaha. #pisembezironie #vaztesito

himself je to tvoje

00000101000635320105448106411093084635690847995208480033
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.04.2018 - 15:21:43 , level: 3, UP   NEW
Ešte si dovolím na záver pridať jednu, pre mňa osobne celkom zaujímavú, záverečnú prácu študenta z CUNI https://is.cuni.cz/webapps/zzp/detail/87570/?lang=cs

00000101000635320105448106411093084635690847995208479967
himself[Locked_OUT]
 himself[Locked_OUT]      01.04.2018 - 13:34:15 [1K] , level: 3, UP   NEW
Ďakujem. Krásna téma, super príspevky. Vidíme sa v ďalšom kole!

0000010100063532010544810641109308463569084799520847996708479968
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      01.04.2018 - 13:35:49 , level: 4, UP   NEW
Akí vymäknutí všetci. Teším sa na ďalšie

000001010006353201054481064110930846356908479417
DreeStyler
 DreeStyler      30.03.2018 - 19:55:06 (modif: 31.03.2018 - 15:33:40) [3K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Streľba a výbuchy mín prehlušili nedeľňajší obed. Slovo pokoj má objektívne s touto situáciou pramálo spoločne, no hoci vonku je vojna, rodina Danka Radakoviča si každodenné výbuchy a padajúcu omietku aspoň raz do týždňa pri jedle prestala všímať, aby nezabudli, že sú ľudia. Okná štvrtého poschodia paneláku boli v spodnej polovici polepené čarbanicami malej Evy Radakovičovej, aby nebolo vidno barikády a horiace autá.
Katica Radakovičová, útla Chorvátka so súmernou tvárou a jasnými očami sedela na vrchu stola a pozorovala deti tešiace sa z mesa, ktoré nemali asi mesiac. Zabudnúť na vojnu bola úplná hračka pri pohľade na pariaci sa hovedzí vývar a asi 300g hovedzieho od kosti na rozmaríne s mrkvovo-petržlenovým pyré, dozdobené citrónom a kúskami červenej repy a medom a šalát z lístkov repy, skorocelu, šťaveľu a polníčku.

Danko sa v tej chvíli ospravedlnil, rozzúrené vstal od stola, šiel do vedľajšej izby, vytrhol pár desiek z okna a z plných pľúc zakričal: "Skurvení politici, skurvení vojaci, skurvená krajina! zdochnite všetci ak nám nedáte pokoj aspoň v tento deň!"
Keď sa vrátil, celá rodina ako zamrazená hľadela na neho. Bolo to prvýkrát, čo porušil svoj vlastný prísny zákaz spomínať vojnu počas nedeľňajšieho obeda. Výraz šialenca na jeho tvári s pulzujúcimi žilami na spánkoch vystriedala hanba a skleslosť. Katica ho chytila za ruku, úpenlivo mu pozrela do oči, potom na deti, na jedlo a opet do očí a láskavo sa usmiala. Danko sa otriasol z tranzu a vrátil sa duchom medzi nich. Boli to sekundy, no tak intezívne, že deti neurobili ani najmenší pohyb a s otvorenými ústami pozorovali oboch rodičov. Starší syn Danko chytajúc lyžicu cinkol po taniery a poprial všetkým dobrú chuť.

Pustili sa do jedla. Polievka ešte nestihla vychladnúť. Pomaly ju sŕkali a vychutnávali si ju. Začali rozprávať o starých rodičoch, spomínať na ich živobytie, malý dom v kopcoch a výletoch k moru.
Danko býval kedysi špičkový reportér a mal slušnú zbierku fotografií. Ani nedojedol, odskočil od stola, vytiahol spod gauča kartónovú krabicu od topánok a hneď z nej povyťahoval pár fotiek a podal ich synovi a žene. Eva celá zvedavá ťahala Danka za rukáv aby jej tie fotky ukázal.
Uvidela na nich starý, paviničom obrastený drevený dom a jej dedka s deckom na rukách. Bola to ona keď mala pol roka. Nepametala si naňho. Povedali jej, že umrel pri nehode v práci. Pravda bola, že ho zastrelili partizáni, keď im nechcel dať poslednú kozu.

Na ďalšej fotografií bola zbierka dedových rezbárskych prác. Od malých sošiek až po veľké, niekoľko metrové sochy medveďov a vlkov. Pozrela sa najvyššiu policu a uvidela úplne rovnakú sošku vlka. Bola to jediná dekorácia v byte. Kristus na kríži a ostatné nepotrebné drevo z bytu už dávno zhorelo v provizórnej peci, keď bola zima.
Danko si naložil hovedzie a trochu pyré. Ústa sa mu naplnili slinami, preglgol a s rozžiarenými očami sa pozrel na Katicu:
- Takéto hovedzie som jedával na audienciách vo Francúzsku, odkiaľ máš recept? Vyzerá to úžasne.
- Veď to mám od Tvojho kamoša, on na tej audiencii varil, nepametáš?
- Ty si tam bola? Myslíš Bojana? Ale veď vtedy nebol čas sa s ním baviť.
- Stretla som ho keď sme boli na cige vonku a Teba akurát kolega zavolal dovnútra aby si mu pomohol so statívom.
- Zlatý Bojan, pred 2 mesiacmi mi volal - teraz je v Montpelliery a ostáva tam žiť.
- Už ho povýšili do rytierskeho stavu? Vždy vtipkoval o tom, že raz uvarí tak dobré jedlo, že z neho spravia aristokrata.
- Hahaha nie, nepovýšili, ale poslednýkrát si ho nechala kráľovná Alžbeta zavolať, lebo mala v polievke vlas.
- Teda on si ide, obsluhovať anglickú kráľovnú.
- Bojan má dar.

Keď dojedli, v tej chvíli vojna neexistovala. Deti sa naťahovali o fotky, Danko objal Katicu a obaja sa dívali na kresby na okne. Videli v nich idealizovanú budúcnosť a cítili neochvejnú vôľu žiť, aby dostali deti mimo vojnovú zónu. Z Danka mal byť konštruktér, lebo mu šla geometria a matika a z Evy chceli učiteľku, alebo dizajnérku, no na to ešte bolo priskoro. Nateraz dúfali, že prežije tútotyždňovú ofenzívu.

!!!Udalosti v tomto texte su pisane na zaklade skutocneho kratkeho filmu!!!

#writing

000001010006353201054481064110930846356908479189
chutko madada
 chutko madada      30.03.2018 - 09:50:23 (modif: 31.03.2018 - 13:59:28) [5K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Jedného dňa sa skrátka človek zobudí a má chuť odovzdať svoje psychické zdravie do rúk úplne cudzieho človeka, ktorý na to nemá vôbec žiadnu kvalifikáciu. Ja som už nevedel, ako ďalej. A tak som vyhľadal špecialistu.

“Sadnyte si.”
Posadil som sa.
Oproti ostatným špecialistom, ako sú napríklad zubári, alebo holiči, pani Eleonóra nemala kreslo, iba jedálenskú stoličku. Steny miestnosti obopisovali ezoterické motívy, fotografia Gustáva Husáka a vyblednuté výšivky s folklórnymi motívmi.

Úvodné sedenie som už mal za sebou, takže mi bolo jasné, čo ma čaká dnes:
“Sedte v klude.”, povedala a mne bolo jasné, že toto je dobrá rada.
“Relaxujte. Urobte hlboký nádych a s výdychom sa uvolnyte.”, jej tajomný hlas penetroval moju myseľ a prinášal mi pokoj. Nenapadlo ma nič lepšie ako naslúchať jej neokrôchanej sugescii.
“Urobte ešte jeden hlboký nádych a s výdychom sa uvolnýte ešte vác.”, prikázala, a ja som opäť poslúchol. Kurva, to je relax.
“Urobte ešte jeden hlboký nádych a teraz už ste úplne, ale úplne zrelaxovaný. Nemusíte sa nikde ponáhlat any nyč urobit. Nemusíte any myslet. Vaše víčka otažívajú. Ked narátam do trí, zavrete očy a ocitnete sa na trávnyku pred svojim domom. Jeden. Dva. Tri. Čo vydýte?”
“Stojím na trávniku pred svojim domom.”, odpovedal som Hlasu, stojac na trávniku pred svojím domom.
“Posadte sa, prekrížte nohy. Cítte zem, na kerej sedzíte.”
Posadil som sa a prekrížil nohy. Cítil som zem, na ktorej sedím.
“Všicko je možné. A vy teraz móžete vzlítnut ako na lítajúcom kobáry, už ste kúsek nad zemú a stúpate rýchlejššé a rýchlejššé.”, komentoval Hlas presne to, čo sa dialo a pokračoval ďalej tajomným hlasom:
“Stále stúpate. Už ste desat metrú nad zemú a vidzíte svúj dúm a trávnyk. Stúpate rýchlejšé. Už ste dvadsat metrú nad zemú a vidzíte okolí vášho domu. Ešte idete hore. Ste padesát metrú nad zemú a vidzíte celú Šalu. Dálej stúpate, ste stopadesát metrú nad zemú, vidzíte na kilometry daleko a vzduch je chladnejšý. Ste tristo metrú nad zemú a už nestúpate. Letýte dopredu. Šala sa vzdaluje, prelítate ponad poliá, ríku. Šecko je možné. Na obzore sú lesy. Husté lesy, jaké ste nykdy pretým nevidely. Letýte rýchlo, cítite veter jak vám šlahá do ksychtu. Ste blišjé a blišjé. Letýte ponad lesy. Lesy sú všade kam vidzíte. Letýte pomalšjé, lesy sú pokojné. Vidzíte čistynku a nad nou zastavýte. Zestupujete g zemi, klesáte a klesáte, už sedzíte na tej čistynke, je to najkrajšé místo na zemi, aké si víte predstavit. Relaxujete. Všicko je možné. Na čo si pomyslíte, to móžete mat. Móžete si tu robit čo scete. A ja idzem teraz na kávu.”

A tak som tam sedel a relaxoval, pochopil život, existenciu aj celý vesmír. Mal som všetko a nepotreboval som nič. Sedel som a existoval. Čas pravdepodobne plynul, ale pre mňa už existuje iba jeden kontinuálny moment. Hlas navždy zmizol. A tak sedím uprostred idylickej čistinky. Možno tu sedím už roky… tu, uprostred všetkého, a píšem pre vás tieto riadky.

000001010006353201054481064110930846356908476583
SYNAPSE CREATOR
 denimkolos      25.03.2018 - 17:57:31 (modif: 25.03.2018 - 18:55:07) [9K] , level: 2, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
1zo7pmd.jpg

Velmi sofistikovane, metaforicke Vlacilovo dielo o hladani boha vo svojom vnutri. Pribeh zasadeny do 13.storocia o dvoch rytieroch z radu panny marie. Jeden sa vzda svojho poslania, a chce zit obycajnym zivotom, druhy ho chce dostat spat do rádu. Do silneho pomeru sa dostava otazka kedy je viera v boha skutocne ta prava, a ked len sebectvom, a sebaklamom. Film tazky na analyzu ale vlastne krasny vo svojej jednoduchosti. 8/10


000001010006353201054481064110930846356908476184
anything
 anything      24.03.2018 - 09:47:15 (modif: 24.03.2018 - 09:47:57) [4K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!



(K sebe)



Ten priestor, pod povrchom
spletitý a rozľahlý.


Blúdenie v bielom napovedá,

vpísať sa doprostred
bolo by rovnako
zničujúce i očistné.

Vpísať,

Bez vzlyku,
bez zasyčania.

ten priestor priamo do svojho stredu,

kde zaznamenávať pátranie,
po niekom (ukrytom akoby v sebe),

znamená písať,
sledovať stopy v rozpovedanom
a viac sám k sebe
neprehovoriť,

znamená na čas vzlietnuť.



/191206/

000001010006353201054481064110930846356908475930
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 14:36:56 , level: 2, UP   NEW
Jedného dňa v nej vyrástla stena. A na druhej strane sa ocitol ten druhý. Alebo si ju priniesol so sebou. Hladká, biela stena. Niekedy bola stena ako izby. V každej z nich žena. Boli dve, ale bola to tá istá. Jedna sugestívna, druhá hysterická. Hysterická zo slučiek, ktoré si sama sťahovala okolo krku. Tá, ktorú sledovala cez priezor dverí. A potom tam bola tá zamnkutá izba. Vedela čo je v nej, nemusela jej to hovoriť. Nakoniec bola stena na povrchu ako koža a pod ňou vystupujúce kosti. Stena vo vnútri bola ako krajina zrkadiel. No a potom raz nad ránom sa išla dať priviazať na psychiatriu. Chcela len hľadieť bez pohnutia pred seba. Neprišla tam. Nevie prečo. Spomenula si na to, keď čakala na električku č.4

00000101000635320105448106411093084635690847593008475948
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 15:00:44 , level: 3, UP   NEW
Až neskôr si uvedomila že čo obraz to klišé

0000010100063532010544810641109308463569084759300847594808475958
čo
 čo      23.03.2018 - 15:20:46 , level: 4, UP   NEW
vnútorné svety sú vždy tak trochu klišoidné
ja mám tiež (starší príspevok z notepadu)
dám ho sem pod tvoj nesúťažný :)

poznám jedno tajné miesto
na ktoré chodím iba za tmy
topánky nechaj doma
a svoje desy odlož
ak chceš ísť so mnou
to miesto je mi sväté
prichádzam odtiaľ zakaždým živá
ako z ďalekých ciest
ovešaná zážitkami
nie je tam nič čo by nám ublížilo
nič, čo by sme potrebovali..

na tom mieste
je zem porastená machom
zakrytá popadaným lístím
a nie je tu nikto
koho som sem nepriviedla
nie je tu nič
čo som sem nepriniesla

stromy tu rastú priamo k oblohe
rovnako myšlienky
dá sa nimi prechádzať
a presvitá pomedzi ne slnko
ešte aj v noci
môžeš bežať
alebo len tak stáť
vždy budeš na svojom mieste
tu nemusíš naozaj nič
ešte aj zázraky
ti budú pripadať samozrejmé
žiadnu vec tu netreba meniť
iba byť súčasťou

jediné čo si ustráž:
nezostaň do úplného rána
nepoznám ešte nikoho
komu by sa po rozvidnení
podarilo vrátiť

000001010006353201054481064110930846356908475930084759480847595808475982
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 15:56:39 (modif: 23.03.2018 - 15:57:00), level: 5, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Nabuduce keď vyhrám (čoskoro), tak dám že 'Trápny príspevok'

000001010006353201054481064110930846356908475930084759480847595808475977
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 15:51:45 , level: 5, UP   NEW
Je to také že Frodo číta z veľkej knihy elfských básní. Len tam to volali archetypy. Záleží asi že na čo ti skočia.
Inak veľmi pekné samozrejme (ale aj tak dobre že nesúťažíme:)

00000101000635320105448106411093084635690847593008475948084759580847597708475986
čo
 čo      23.03.2018 - 16:06:29 , level: 6, UP   NEW
nesúťažíme o trápnosť? :)

0000010100063532010544810641109308463569084759300847594808475958084759770847598608475988
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 16:10:23 (modif: 23.03.2018 - 16:12:38), level: 7, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Nezávod ku dnu.. Ráčte..Ráčte tam byť prvá

000001010006353201054481064110930846356908475890
himself[Locked_OUT]
 himself[Locked_OUT]      23.03.2018 - 13:40:08 (modif: 23.03.2018 - 14:32:34) [10K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Od vstupu do pubertálneho veku toho Dušana veľa nenarozprávala. Aj keď ku zmene v jej správaní nedošlo zo dňa na deň, Dušanini rodičia, učitelia a bývalí spolužiaci sa spolu jednoznačne zhodujú na tom, že spúšťačom procesu, v priebehu ktorého sa ich dcéra, žiačka a spolužiačka definitívne odmlčala, bol školský výlet organizovaný v deviatom ročníku základnej školy, hlavným bodom ktorého bola návšteva Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom. Samotná príčina odmlčania však pre ľudí, ktorí sa dnes už takmer dospelej (a vo všetkých ostatných smeroch zdravej) žene pokúšajú dennodenne prihovárať, zostáva záhadou.

V Januári 2011, čo bol presne tretí mesiac, v ktorom Dušana neprehovorila ani slovo, miestny špecialista, detský psychológ Július Molnár podal rodičom správu, ktorá im vyrazila dych: Dušana mlčaním izoluje svoj vnútorný svet od okolitého sveta. Je vraj veľmi pravdepodobné, že ide o obranný mechanizmus vyprovokovaný traumatickou skúsenosťou, o ktorej charaktere sa však bez toho, aby o nej Dušana prehovorila, dá iba dohadovať. Traumatické skúsenosti všetkých príchutí vraj na podobných školských výletoch bohužiaľ nie sú ojedinelým javom. Pán doktor mal na stole pre túto príležitosť pripravený farebný letáčik, ktorý mal podráždenému otcovi a uplakanej matke zodpovedať na všetky otázky (letáčik bol potlačený z oboch strán pomerne malým písmom).

Iba Dušana vtedy vedela, že pán detský psychológ sa nemohol viac mýliť (a to je štandard v obore nastavený pomerne vysoko), keďže o traumatickej skúsenosti nemohla byť reč. Práve naopak, školský výlet v Žiari, z ktorého si zo všetkých zúčastnených dnes už málokto pamätá viac než zápasenie so zvyškami papierového servítku prichyteného na dva syrokrémom zlepené krajce chleba, prípadne nechutné zhluky syrokrému, vypĺňajúce diery, ktoré v chlebe vznikli počas kvasenia, predstavoval bod, v ktorom sa hranice medzi Dušaniným vonkajším a vnútorným svetom začali rýchlo a definitívne rúcať. Stalo sa tak v momente, v ktorom Dušana v dozadu sklopenej čalúnenej sedačke uprostred hviezdnej sály sledovala na sférickej (r=10 m) projekčnej ploche astronomické divadlo premietané optomechanickým projekčným prístrojom (Zeiss). Ohúrená rýchlymi pohybmi ramien dômyselného optického zariadenia schopného vytvoriť ilúziu vesmíru pre 49 dorastencov s ústami otvorenými dokorán si Dušana uvedomila, že celé toto prestavenie je iba jedným aktom oveľa väčšieho divadla, a že celý jej okolitý svet je taktiež iba ilúziou premietanou na sférickú projekčnú plochu, uprostred ktorej na seba úlohu optomechanického prístroja preberá ona sama. Pohrávajúc sa s touto myšlienkou si uvedomila, že áno ona sama je projektorom projektorov, a že všetok čas a všetok priestor, tak ako ich dovtedy vnímala, sú iba obrazy jej vnútra premietané do exteriéru prostredníctvom lúčov vychádzajúcich z jej dievčenských očí, uší a niekedy aj iných telesných otvorov. Krátko na to, čo z jej tela opadli zimomriavky Dušana vstúpila do stavu nemého úžasu z toho, aký niekedy nádherný a inokedy odporný svet sa jej podarilo vytvoriť. Mrhať energiou na rozhovory s ľuďmi naokolo zrazu stratilo akýkoľvek význam. Čo by jej kto mohol povedať také, čo vo svojom vnútri už dávno sama nemala?

Skutočnosť je teda presne opačná: Nie Dušana sa pred vonkajším svetom uzavrela, ale my všetci sme sa stali väzňami vo vnútornom svete dospievajúceho dievčaťa, ktoré sa s nami o tom nemá chuť rozprávať. Aj tak by sme tomu nerozumeli. A ten neschopný “doktor” bez stetoskopu, čo od neho žena utiekla a z úst mu cítiť zuby v rozklade, už vôbec nie.

00000101000635320105448106411093084635690847589008476192
twoclicks
 twoclicks      24.03.2018 - 10:14:15 , level: 3, UP   NEW
uvedomuju si zodpovedni, ake nebezpecenstvo hrozi Bratislavskej mladezi po dokonceni planetka?

00000101000635320105448106411093084635690847589008475909
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      23.03.2018 - 13:56:25 (modif: 23.03.2018 - 14:06:46) [1K] , level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Ja som neznášala keď mi chleba smrdel banánom

0000010100063532010544810641109308463569084758900847590908480083
kubriel
 kubriel      01.04.2018 - 18:06:13 , level: 4, UP   NEW
vy ste mali nejke firemne desiaty??

0000010100063532010544810641109308463569084758900847590908476084
KARL
 KARL      23.03.2018 - 21:55:34 , level: 4, UP   NEW
ja som nemal rad syrokrem a maslo, tak som zral iba banan...

000001010006353201054481064110930846356908475092
Tagore
 Tagore      22.03.2018 - 11:25:52 [3K] , level: 2, UP   NEW
Bola som tam. Nie v jej strede, iba na jej okraji.

Bola som tam. Zažila som ju. Nie na vlastnej koži, nie ako Tá-čo-sa-účastní. Iba ako Tá-čo-pozoruje, iba ako Tá-čo-hľadí videla som ju. Nikdy nie ako Tá-čo-sa-účastní, vždy ako Tá-čo-cíti zažívávam ju.

Vojnu.

Na hranici Zóny som sa vylodila okolo obeda. Colnica, ček, nákup kom-čipu, ček, transport k Svätyni, ček. Uprostred Svätyne chrám, modrý chrám, vôkoľ neho tisíce holubov. Vôkoľ nich stovky ľudí.

Stovky ľudí čo kŕmia tisíce holubov.

Uploadujem do Mysle: „Takto vyzerá Mier“

Vtedy však ešte vládol deň. A deň je plný svetla a svetlo je Mier.

Potom som začala hľadať nocľah. A nastali prvé komplikácie: „Tu Ťa nemôžeme ubytovať“. „Niesi z nášho sveta, nechceme Ťa“. „Ani tu nie“. „Kvôli bezpečnosti“.

Napokon som narazila na Spojku: „Dobre, dostaneš miestnosť, miestnosť na najvyššom poschodí. Na jeden deň a jednu noc. Tam budeš mimo dosah zbraní. Snáď.“

„A ideš hľadať Perlu ? Ako myslíš. Ale byť tebou, dám si pozor na to aby som bola pred západom Slnka naspäť v bezpečí. Keď sa zotmie, Zóna je iná. Iná. Rozumieš ?“

Ešte som nerozumela.

A z miestnosti na najvyššom poschodí na chrám a trh pod sebou hľadela. Na to hemženie kupcov, na virvar Života. A na tie holuby.

Neraz mi bolo povedané: „Ak potrebuješ niečo uctievať, uctievaj Život, sebamenšie jeho hemženie“. A svätyňa bola jedným z najvživších a najzdravších miest Zóny.

No Zóna bola stará, bola jedna z najstarších.

Hovorí sa: Iba smrť je od nej starší.

Nastal čas hľadať Perlu. Komlog funkčný a napojený, ček, oblečenie nevyzývavé, ček, ID na bezpečnom mieste, ček, tokeny uvoľnené z cold walletu na temporár. Pistácie vo vrecúšku. Ideme na to.

Prechod trhom bez problémov. Transport mimo Svätyňu bez problémov. Na práhu dediny prvá bezpečnostná kontrola. Potom druhá, tretia, štvrtá. Niekedy za mnou bežia s guľometom, inokedy sa mi prihovoria cez môj vlastný komlog:

„Kvôli bezpečnosti“, hovoria. Vždy.

V dedine chudoba. Mnohí sú bez nôh, mnohí sú bez rúk. Neviditeľné ženy, bezzubí slepci a žobrajúce deti. Dvom z nich som darovala bublifuk a ich tváre uložila do komlogu. A komlog ich nahral do Mysle. Ček.

Na konci dediny hradby, hradby staršie ako Mahomet, večnejšie ako Caesar, majestátnejšie ako Alexandros. Hradby Perly, hradby zmrzačenej matky všetkých miest.

A na ich vrchole hrob jednoho zabudnutého Bábu. Vrchol dosiahnutý, dar odovzdaný, informácia uložená, kontakt nadviazaný, misia ukončená. Gečekt.

U hrobu stojím a hľadím k západu. Zrazu tam nestojím sama. Zrazu mi niekto podáva joint, joint z najlepšieho hašu na svete. Vdychujem a počujem:

„Nehľadaj viac Perlu, milovaná, keď príjde čas, vyvstane sama od seba.“

„A teraz už utekaj. Veď Slnka je stále menej a polia tam dole sú posiate mínami.“

A potom prišla noc a noc je plná temnoty a temnota je vojna.

00000101000635320105448106411093084635690847509208479984
DreeStyler
 DreeStyler      01.04.2018 - 14:07:29 , level: 3, UP   NEW
dobré

00000101000635320105448106411093084635690847509208475113
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      22.03.2018 - 11:38:38 , level: 3, UP   NEW
To máš v hlave?

0000010100063532010544810641109308463569084750920847511308484138
Tagore
 Tagore      10.04.2018 - 18:02:02 , level: 4, UP   NEW
Áno.

000001010006353201054481064110930846356908466516
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      06.03.2018 - 21:11:29 , level: 2, UP   NEW
https://www.journals.uchicago.edu/doi/pdfplus/10.1086/448086