Záhradkárstvo a pestovateľstvo :: Lucy in the Sky with Diamonds


node:	Záhradkárstvo a pestovateľstvo
template:	3
parent:	Flora
owner:	Elence
created:	18.05.2010 - 20:33:07
updated:	06.07.2015 - 20:41:47

cwbe coordinatez:
101
63564
2294753
5347426

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Barix	0
swallow	0
Fil	0
ulkas	0
dj-jr	0
al-caid	0
azzazelo	0
dobso	0
Sona	0
hvizdo	0
jahodisko	0
nubilis	0
popo	0
Rience	0
mysak	0
neviem*	0
tom_myto	0
jasker	0
Nesqwik	0
jklmn protivny	0
zrnk☉	0
haro	0
b.b.	0
cReTicek	0
hanynka	0
maaca	0
vlastos	0
m@rek	0
janko	1
orsted	1
RataFuck von...	1
Jorge	1
Macarat	1
macrek	1
aeon	1
rzelnik	1
aztec	1
andos	1
Rusty.	1
brebis	1
IDENTITA	1
your biggest...	1
ZazvoR	1
zyn	1
ciernabiela	1
(C	1
grapjas	1
wo.hu	1
Prospero	1
soborka	1
marta	1
misyar	1
Kuzmics	1
ondatra	1
holdsun	1
ni	1
sandius	1
palik	1
Banba	1
Cudo	1
osa	1
lub0s	1
randlover	2
mt	2
Gulamrasool ...	2
ivik	2
minimini	2
i.gor	2
kamar	2
lubes	2
bangadabagasawa	3
Ujco	3
svetielko	3
sova_dlhochv...	3
Kusok	3
vrq[Locked_OUT]	3
Khatkae	3
Malyf	3
zuza	3
mohy	3
egres	3
Ramon	3
Faust	3
picollo	3
mlk	3
hadar	3
DFH	3
sinka	3
baltazar	3
matt	3
lazyShepherd	4
Miarmi	4
zdienka	5
slimo	7
-	7
Dekster	7
rockey	7
jurov	7
hlsman	8
,618▲Stech...	8
miloxe	9
total trash	10
MiDy	12
Mephist0	12
fazulisko	12
Angus MacGyver	12
heyhola	13
Umbrella umr...	13
pajkus	13
reason	13
Smeal	13
tramalia	13
slivka	13
Wayfarer	13
nabukadnesarov	13
zazracnica	17
kljucevskaya	17
Kandel	18
_tenaten_	19
september	20
skurka	21
mammothica	22
nvrmnd	22
mnemonic	22
mrkqua	22
been there	22
anaked	22
jezek	23
hulec	23
Floky	24
Invent0r	24
scotcha	24
Samorost	24
crossfuck	24
gomez	24
nuan	24
bifrost	24
PAS-T-ELKY	25
rozmarin	28
_	28
capterova	29
zapalka	29
abana	29
mono	29
smrtak	31
ygerg	31
bugy{outKasted}	31
kv4736	31
escaline	34
ode	35
Dee Dee	36
JFK KLF	37
nana	37
doctoor	37
Kubo..	38
Alenie	38
Toth	38
i!	38
hado	38
☻	38
blisster	39
efka	39
and.	39
janicka[Lock...	39
hauso	39
qP	40
erik_kollar	40
Lolita Calam...	40
jancula	41
zebyzebra	42
janella	42
maryjanne	43
shereel	43
skii chrt	45
simona	45
jcop	45
darmozrac	45
aschenblond	46
stur	50
andread	50
skurva.	50
milton	50
kalor	50
Kubris	53
truehell	53
drobna	55
~ cosmic lau...	58
lubomier.sk	60
luck	60
mitch_lifeguard	60
niko	60
viva	61
basuu	62
sykorka	65
techko	65
Gerronimo	67
vykĺbená z...	67
Filach	68
zlobiva micka	68
chlapik	68
Mirena	68
magenta	68
didaktikskalica	68
roro	70
ew	71
jackjack	72
nadia	74
urza	74
.truebeliever	76
typ	76
rytier kozmo...	78
jedlovec	78
die_go	78
.KaBka.	79
Dolphin	82
Nomad_SK	82
Elence	82
alexis	82
Sirecka666	83
dxtr	88
svmn	92
Golev	92
Smiesko	94
zara	94
culinko	94
ruy	96
Iluviel	96
truce_erizame	96
Pimpi	97
kata mach	97
and.ray	98
//	99
hilda	101
mzpx	102
pyxel	104
igino.original	104
freemason	106
.NarayaN.	106
mamaralo	106
melmoth	106
cicimbrus	107
humaton	107
pan matus	114
hurahura	115
ci boha	117
Miyamoto	118
potion	119
ste	124
chory nos	127
dzff	131
mayor	133
Naya	135
hm	137
wintop	139
tali	143
kris rubin	146
Seahorse	148
barbar	150
codeinne	152
(baky)	152
maioiam	155
nieni	155
amanita	160
Lucsia	163
losmonos	166
chalmo	167
anelma	169
otík	169
s7	171
:j4nc0	172
maniac	172
hojso	172
walterego	172
fkho	174
mischele	176
555	176
0007	177
tatec	179
Odi	180
cellardoor	180
scarce	180
cocacoala	182
human	183
vesnabesna	187
delsoa	187
tybyk	190
olgoj chorchoj	191
Amber	191
olaF	191
Mathé	191
mental shape	192
kokains_myths	193
ᨋ	196
k0zmonAut	199
Ranma Beyond	201
paradigm shift	202
pejdza	202
blackhole	204
emko	208
rach	208
dnc	208
unsane	208
caramba	208
Faun	208
fefo	209
zuzka	210
mate2002	210
zmurkobill	215
peal	215
1011	215
georgio	220
kuky	220
AGDAX	221
nincs	227
2bk	231
@OMs	231
slant 54	231
sloniik	231
dp	232
Majster Capko	235
mkrsp	235
suli_pupi	238
6*	239
pejko	239
l33kox[Locke...	242
jahro	244
Crevo	245
KS.	247
Chimera	248
Miyus	249
martin v	253
Glegla	253
chiQro	256
mleczko	256
evil fufu	257
farebna	258
AZ	258
OKSid	260
cubic	263
jakubko	264
georgino	268
e-burger	268
Giuieme Velgie	269
mimikk	270
Tomik	275
vermachti	276
hardcore can...	281
extatic.slow...	282
96	286
silv lovs so	286
judit.	290
mirny	291
belo	293
dnes nie je ...	295
Iwelin	296
effiks	314
michalides	314
Loo	316
janul	317
1378	318
KaT	320
ma	331
muna	332
binary riot	334
Furby	334
benky	341
brandis	356
xc	361
nokoklaus	363
Martini	368
uwe filter	369
mrjn	371
sasha	376
silent motion	379
chelly	382
seeman	382
exe_bege	385
touch me i\'...	388
myschell	392
Splashena	393
buenaventura	393
krysah	393
matelate	393
e6	393
ᨎ	393
lula	400
MORILON	402
sono	402
TheWhiteOne	403
Cervesnicka	416
gapa	417
ponožka	419
dio	426
chocolat	430
IMH[Locked_OUT]	430
marzshek	436
lebov	436
sly	438
kitteh	445
toolrad	445
pawuk	447
robo	450
bylinka	458
sementex	458
illusionX	465
sad&kvet	470
GAZ	470
edna soledadova	471
danielovic	472
last	484
XcomeX	484
bashathorr	488
Dorian	493
Kluk co se m...	495
yshish	496
neppal	503
otep	505
skera	505
kuku	505
Tsuni	510
bogues	513
Carpathian	513
gutta	514
eev	516
hooger	516
vilamos	519
hash.meer	519
iliT	524
Majooo	532
sponka	532
fook	534
mit	545
drifter	553
Vietor	555
mimmon	595
Gargamel	603
khale	608
Helena	618
cuco	618
gnd	619
kyborka	619
karol	636
oxid	644
v a v a	650
jožozi	663
horska vila	667
mezcala	674
d3nzel	675
k0rnel	676
empties	684
dulb	685
jamajka	688

Všetko pre priaznivcov záhradkárčenia a pestovateľstva !

* Inšpirácie od vás
* Architektúra
* Dekorácie
* Stromy a kry
* Kvety
* Balkón, terasa
* Izbové rastliny
* Bylinky
* Exotické rastliny
* Chutné recepty
* Zelenina
* Ovocie
* Pôda
* Živočíchy
* Rady
* Pomoc
* Užitočné linky

Linky:
www.semenarstvo.sk
www.fruitmap.sk
www.bonsaizahrada.cz

Príbuzné:

Pestovanie rastlín
zahrada, chov zvierat, vlastné
biopotraviny - nech viem, čo jem
::: Vinohradníctvo
Permakultúra ⌘
balkónová záhradka
techno-bio-zahradky
BIO-potraviny a iné produkty z
EKOlogického hospodárstva
liečivé bylinky - pestujeme,
zbierame, sušíme, používame..
Chile, paprika, chilli, čili
Koreniny, byliny a pochutiny
***Moje Rastlinkárium***
bonsaje, zahradné a izbové kvetinky,
kaktuse, hribikue proste floora

0000010100063564022947530534742608385103

pol roka rozmyslam, ako si na zahrade vysadim jezka. lebo nam tu v okili ziadni nebehaju. ani na ceste nevidim ziadneho zrazeneho.
aj som chcel minule jedneho ukradnut a hodit ho do auta, ked som ho videl.

chcel som ho, aby pozral nejaku tu haved, co nam tu leze. hlavne na jar sme tu mali premnozene majky fialove, a potom aj ine chamrade chrobacie, co mi lezu do garaze a do domu.

a on si tu kotuha zrazu doslova pod mojimi nohami na terase leze :)

uz tu mam zabky, jasterice, obdalec sovy a netopiere, uz len toho hada teraz zohnat mi chyba.

000001010006356402294753053474260838510308385114

Netrochár a zrieš si RIPa

0000010100063564022947530534742608379108

ahojte
boli sme prec z domu akurat pocas najvacsich horucav a teda podaktore kvety na balkone to logicky nerozchodili. Mate tip na nejaky pekny balkonovy kvietok, ktory by sa este teraz dal zasadit?

A mal by znasat tien...

vdaka

000001010006356402294753053474260837910808379655

no ak chceš, aby ti to ešte toho roku kvitlo tak to bude trošku problém
aj keď si zasadíš skalničky ako sa radí nižšie
tie ti budu imho kvitnúť až o rok
čo by vedelo asi ešte toho roku vykvitnúť je jednoročná facélia
tá je celkom rýchla
tá by asi tak do 1,5 mesiaca od výsevu kvitla
a hlavne by si tym podporil vcely
neviem ako by reagovala na skracujúcu sa dĺžku slnečného svitu
možno by práve preto kvitnutie prišlo skôr - neviem
každopádne je to vysoká rastlina tak min 60 cm určite
takže to nie je pre každého
a potom uz len skusit sa pohrabat v niecom takom: http://www.lumigreen.sk/eshop/trvalky-kvitnuce-na-jesen/c-115.xhtml
su to sice rastliny, ktore kvitnu na jesen, ale netusim kedy sa ktore musia vysadit, aby stihli zakvitnut - to si uz musis pozistovat sam

inak ja riešim odchod z domu vždy so susedou, ktorej dám kľúče, aby mi to tam chodila polievať, lebo by tiež všetko skapalo

00000101000635640229475305347426083791080837965508379679

vdaka za tipy, ja teraz uz nemienim vysievat, som myslela skor kupit si uz hotovy sezonny kvietok a presadit. Zvazujem nejake astry, ale neviem ze ci sa im bude pozdavat prevazne v tieni.

Tiez som sa chcela nejakovsky so susedou dohodnut na polievani, ale som na to skratka pozabudla a spomenula si az ked bolo neskoro... Skor uvazujem dobuducna o nejakej minipidi automatickej zavlahe. Aj tak je skvele ze mi vdaka samozavlazovacim kvetinacom temer vsetko prezilo okrem sunsantii (nemesii) a tymianu - ten ale nevyschol nadobro, len ho musim poriadne obstrihat aby sa zmladil.

0000010100063564022947530534742608379108083796550837967908379976

no tak to už len potom ísť do nejakého lepšieho kvetinárstva a tam kúpiť volačo odrastené, čo len presadíš. Oni by ti mali vedieť poradiť, čo má rado tieň.

000001010006356402294753053474260837910808379655083796790837997608382572

nakoniec som si v hornbachu obstarala mini astru a cyklamen. Astre sa uslo najsvetlejsie miesto na tienistom balkone ;)

00000101000635640229475305347426083791080837965508379679083799760838257208382881

cyklamen je moc pekny kvet
dobry vyber ;)

000001010006356402294753053474260837910808379123

Pozri si nejake skalnicky, tie nie su haklive a daju sa sadit aj v lete.

0000010100063564022947530534742608378243

Už cca 5 týždňov záhradničím a momentálne sa na našej záhradke potýkam s touto bylinou:

Kozonoha Hostcova alias Brslica (Aegopodium podagraria), po nemecky zväčša známa ako Giersch, ďaľších pár tuctov regionálnych mien tu: https://de.wikipedia.org/wiki/Giersch#Trivialnamen

V istom zmysle sa jedna o prototyp všetkých burín, mršku ktorá sa pri existencii udržuje nielen vďaka semenám, no najmä vďaka mrte akčnému, seba-opravujúcemu a rýchlo sa šíriacemu rizómu.

Čistý mindufck ten rizóm, kto nezažil nepochopí.

Proste pliaga nad pliagy, o ktorej jedna reportérka Zeitu onehdá riekla:

"Im Kampf gegen den Giersch zeigt sich die Vergeblichkeit des menschlichen Tuns."
(V boji proti bršlici sa zrkadlí zbytočnosť ľudského úsilia)

Zároveň je to však pliaga jedlá a chutná (traduje sa aj info o tom že vojna či hladomor sa dajú prečkať aj vďaka konzumácii tejto rastlinky), a v boji proti určitým neduhom (napr. dna) aj výsostne liečivá.

Napr. na SME je o nej napísané:
Kozia noha - kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria) - je jedna z najbežnejších burín a nájdeme ju v každej záhrade, rastie aj kdekoľvek pri ceste. Je veľmi chutná, pripomína zeler a trošku petržlen, je príjemne aromatická. Keď narastie, kvitne na bielo ako všetky mrkvovité rastliny. Väčšina záhradkárov ju nemá rada, lebo je ťažké zbaviť sa jej. Vďaka tomu, že má veľmi hlboké korene, vyťahuje zo zeme veľa živín a minerálov. Jej listy sú skvelé ako základ smoothies a šalátov. Dá sa z nej robiť aj pesto alebo je dobré nechať ju vykvasiť. Najlepšie sú mladé, len niekoľkocentimetrové lístky. V máji, keď sú už listy veľké, chutia výborne stopky, niekedy sú aj polmetrové.

Že "záhradkári ju nemajú radi". Ha!

Buď jak buď, záhradku som prevzal v stave v ktorom mám kozonohu "zažranú" minimálne v 10 metroch štvorcových. Čo v praxi znamená že môžem rizómy vykopávať jak idiot, na druhý deň keď príjdem môžem si znovu trhať lístky na šalát. Niečo na spôsob biologického Perpetum Mobile, len mi to zrovna nemusí frčať na záhrade...

Takže otázka: máte prosím niekto s usmerňovaním Kozonohy do patričných medzí nejake skusenosti ? Povazujem ju za povodneho obyvatela, a aj uzitocneho, takze uplne vyhubit ju istotne nehodlam, ale tiez sa nehodlam venovat 70% casu len tejto rastline. Herbicídy industriálneho pôvodu používať nehodlám.

000001010006356402294753053474260837824308378287

Otec toho ma na maderu, plnu luku aj zahradu, uz niekolko rokov. Z jednej strany sa tam tlaci zlatobyl, z druhej pchac, takze kozonoha nas netrapi, obzvlast preto ze ma dnu. Tak celu jar robime z toho spenaty, blbe je, ze on sam si nespravi nic z toho.

Videl som video nejakych vitarianov co tvrdili ze to vyjedli tak ze im to zmizlo zo zahrady tak boli smutni. Vlani som to fermentoval s chilli, bola to zaujimava priloha.

Plachta by mohla fungovat ale 3 tyzdne su malo aj na odumretie bylinnej casti, nie to korena. Chcem to na casti zahrady skusit, ale pocital by som min. do dalsej sezony...

don't take my kindness as a sign of weakness

000001010006356402294753053474260837824308378261

http://akoapreco.com/ako-bojovat-s-kozonohou/

Tu pisu ze najlepsie je zadusit ju zemiakmi. Nemam skusenost s tym.

00000101000635640229475305347426083782430837826108378288

Mal som okolo nej zemiaky posadene a nic...

don't take my kindness as a sign of weakness

0000010100063564022947530534742608378243083782610837828808378311

000001010006356402294753053474260837824308378257

ak nepomoze plecka na tu burinu, tak by som to mozno skusil dobre zlokalizovat, prehodit cez to plachtu a zakryt to. za tyzden/dva to musi vykapat same.

ak by sa nedajboze ten koren udrzal v zemi aj sto rokov, mozes skusit to proste postriekat rondapom. alebo to zakryt foliou na buriny/geotextiliou, a na to si naviest pol metra zeminy a budes pestovat nad tym.

00000101000635640229475305347426083782430837825708378850

Zahradku sme prevzali v stave ze vsetky oblasti kde bola kozonoha boli zakryte starymi kobercami, kozonohu to moc netrapilo, koberce postupne trhala, rizomy aj s tkanivom kobercovym prepletala...

Plachtu ci nedajboze plastik pouzivat nehodlam, polymerami si zeminu obohacovat nemusim.

Kazdopadne to s tym navezenim pol metra zeminy + hore nad to brambor vidim ako mozne riesenie.

0000010100063564022947530534742608378243083782570837885008379127

vidis, mas skvely dovod na to urobit si vyvyseny zahon:) akurat ho oddel nejakou foliou aby ti to neprerastlo kludne aj toho pol metra:)

0000010100063564022947530534742608369419

Pozberané

000001010006356402294753053474260836941908369689

inak, koľko to potom treba nechať schnúť? ten môj po troch týždňoch stále mäkký, neviem či som ho nepozbieral nejak príliš skoro a nič z neho nebude..

000001010006356402294753053474260836941908369424

Na zimnu sadbu nebudes predavat?

00000101000635640229475305347426083694190836942408369430

bude, len treba dat vedieť čím skorej, neni ho veľa...

0000010100063564022947530534742608369419083694240836943008369435

napisem ti do posty.

0000010100063564022947530534742608366592

sa tak skromne pochvalim - dozrievaju mi na obloku cherry paradajky a moje dieta sa konecne odhodlalo ochutnat ich. A zachutili. Nutno podotknut ze doteraz boli pre nu surove paradajky doslova repelent...

000001010006356402294753053474260836659208366612

jasne, z krika su ribezle fajn, ale odtrhnute su kysele, a tak:) dokonca spenat trhany zo zeme je delikatesa pre deti:)

00000101000635640229475305347426083665920836661208375809

Pozyvam tvoje deti na pupavu pred nasim barakom.

00000101000635640229475305347426083665920836661208375808

U nas to neplati. Kazda paradajka nechuti. :) A dobre tak, lebo ich aj tak nemoze.

00000101000635640229475305347426083665920836661208369421

jj známy fenomén u detí
ale keď mám zhodnotiť seba, tak tiež sa mi moc nechce jesť naoberané ríbezle
ale keď chodím pomedzi tie kriaky tak sa doslova pasiem
a pociťujem z toho neuveriteľné potešenie
to bude podľa mňa ešte nejaké dedičstvo z doby lovcov a zberačov

0000010100063564022947530534742608366592083666120836942108369442

jop, podobne ako posedavanie pri ohni:) chvalabohu ked vidim slona nemam chut utocit:)

000001010006356402294753053474260836659208366612083694210836944208369806

podla mna lovec sa prejavuje niekolko hodinovym motanim sa po lese, preskumavanim uzemia - ved aj lovec lovil len ked bol hladny
my uz hladni nie sme takze staci pozorovat :)
ja napr. kdekolvek som tak si musim preskumat uzemie aspon ako sa da - aj na sluzobke - najst nejaky kopec a spravit si prehlad o uzemi
to je podla mna lovec
a cumenie do ohna je lovec po love :)
hladi a doplna tekutiny a.k.a. pivo :)

00000101000635640229475305347426083665920836661208369421083694420836980608369816

haha:) tak potom ano:)

0000010100063564022947530534742608364958

https://profit.sme.sk/c/20566229/ovocie-zo-zahrady-bolo-este-nedavno-nieco-celkom-prirodzene.html#axzz4lfzDbizM

tema profitu - ovocie malo kedysi rozne chute:)

Ale zdá sa, že sme na chute jabĺk z domácich sadov už zabudli a rozlišujeme len podľa farby tri druhy.

26. jún 2017 o 6:00 KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

Ilustračné foto.(Zdroj: Martin Babarík )

A-|A+294

Podobné je to s ďalším ovocím. Na Slovensku je veľa zanedbaných sadov, ktoré zdravú domácu rozmanitosť chutí ovocia ešte vedia poskytnúť. Starostlivosť o ne je však teraz viac o altruizme ako o biznise. Podnikanie v tejto sfére len čaká na objavenie.

Staré odrody sú v in. Aj máte sklony uveriť, keď sa na prednáške Andrey Uherkovej s týmto názvom v trendovom bratislavskom Kultúrnom centre Dunaj zapozeráte do záberov nádherného ovocia, vypočujete si nadšený výklad, ochutnáte sušené jablká a možno si aj kúpite vrúbeľ a zasadíte v záhrade.

S Andreou a ďalšími propagátormi starého ovocia sa môžete stretnúť na jarmokoch a ďalších akciách.

Vo víne sme sa v uplynulých desaťročiach stali gurmánmi, no v ovocí nám treba pripomínať, že máme alternatívu chuťovej uniformity, sady so starými odrodami sú ešte stále tu. „Ľuďom treba vysvetľovať, čo sú skutočné jablká, aké majú vlastnosti v porovnaní s prešľachtenými odrodami z plantáží, ktoré vo veľkom distribuujú supermarketové siete,“ hovorí k tejto téme Jaroslav Hric z neziskovej organizácie Gemerské grúne, ďalší propagátor starých odrôd.

Osveta je však iba jedna stránka veci. Profit sa cez príbehy dvoch nadšencov – jedného zo staršej a jedného z mladšej generácie – pozrel, ako to vyzerá v teréne so starými sadmi.

Záhradkár, ktorý prekoná profesionálov

Ján Vigoda

Sme v „siedmom nebi“, v záhradkárskej osade neďaleko Rimavskej Soboty. Ján Vigoda ukazuje ovocné stromky sadené v dlhých radoch – jablká, hrušky, marhule, čerešne i vzácne oskoruše – a je spokojný, že aj vlaňajšie štepy sa ujali. Je ich spolu okolo 1 600, druhov zhruba dvesto. „Hľadanie starých odrôd je veľký zážitok. Keď dostanem echo, aj samotné dohľadanie je vzrušujúce,“ opisuje J. Vigoda.

„Stromy potom zdokumentujem, vezmem im vrúble, zaštepím ich a zasadím,“ opisuje pôvod stromčekov, ktoré pochádzajú z celej gemerskej oblasti. Mapovanie starých odrôd bolo záhradkárske hobby J. Vigodu, bývalého mechanizátora na dôchodku, už dávno predtým, ako vznikla škôlka drevín, ktorú volá „siedme nebo“.

Ján Vigoda (zdroj: Klaudia Lászlóová)

Na pozemku, ktorý mu poskytol kamarát na okraji Rimavskej Soboty, v susedstve viliek s pokoseným trávnikom „vytŕča“ jeho súkromná škôlka, kde sú najmä moruše a oskoruše – zabudnuté ovocie. „Oskoruší som našiel v tomto kraji dovedna jedenásť.“

Jarabina oskorušová rodí plody podobné malým hruškám, sú trpké a konzumovať sa dajú, až keď ich chytí mráz. Má vzácne tvrdé drevo a patrí k najdlhovekejším ovocným stromom, dožíva sa aj sedemsto rokov.

Umenie štepenia

J. Vigoda sa spojil s ďalšími nadšencami, s ktorými sa vyčlenili zo Slovenského zväzu záhradkárov, vytvorili vlastnú neziskovú organizáciu a v rámci nej robia projekt na záchranu genofondu starých odrôd.

Pozemok, kde je škôlka, je majetkom Slovenského pozemkového fondu. „Rád by som sa dožil času, keď tieto stromy zarodia,“ hovorí. Názov „siedme nebo“ vznikol preto, lebo je to naplnenie jeho záhradkárskeho hobby, alebo skôr vášne. „Všetky štepy si robím sám a ručím za ne. Nie je jedno, odkiaľ sa berie vrúbeľ (jednoročný výhonok stromu pozn. red.) ani kam sa zaštepí,“ opisuje.

Na štepenie používa výlučne semenáče, teda plánky, do ktorých keď sa naštepí odroda, uchovajú si odolnosť rastliny, ktorá vyrástla zo semena. V susedstve je záhradkárstvo, ktoré už dlhšie pýta od J. Vigodu vrúble. „Máme plán, že by sme časť z nich mohli ponúkať aj komerčne,“ vysvetľuje.

Komerčné využitie starých odrôd

Ponuka vrúbľov (štepov) a stromčekov,

kvalifikované strihanie stromov ako živnosť,

samozbery ovocia,

predaj ovocia a ovocných výrobkov z dvora,

výroba ovocných štiav alebo pálenky,

vhodný materiál pre cider,

distribúcia do hotelov a reštaurácií na tvorbu gurmánskych špecialít.

Rodinné sady

V Gemeri, historickom kraji na juhu a juhovýchode Slovenska, je veľa zanedbaných sadov – vidno ich cestou z Rimavskej Soboty cez Slizké a Lipovec. J. Vigoda vymenúva všetky vzácne stromy, ktoré našiel. Jeden starý sad sa v plnej kráse otvára za Lipovcom.

Neďaleko je salaš, v sade sa pasú ovce, stromy nikto neošetruje. J. Vigoda vie zo stromov vyčítať, aký vek majú, kedy boli zaštepené, ale aj odkedy neboli ošetrované. Mnohé z nich už má zaštepené vo svojich škôlkach. Slizké je vlastne dedina v sade, dvory sú plné starých stromov – v rôznom stave. Aleniekoľkí prisťahovalci už potenciál ovocných stromov pochopili. Rodina Papáčovcov tu kúpila tri susedné pozemky.

„Minulý rok som do konzervárne Riso v Rimavskej Sobote predal 22 ton ovocia po 60 centov za kilogram,“ opisuje otec Papáč.

„Zaujímal som sa aj o dotácie a povedali mi, že mám sad vyklčovať a zasadil monokultúru, potom mi dajú peniaze.“ V sýpke si môžeme ohmatať nástroje z oskoruše – sú ťažké ako železo a aj také tvrdé. „Drevo z oskoruše sa nepredávalo, ale dražilo. Z neho boli napríklad ložiská do mláťačky,“ opisuje J. Vigoda.

Napriek bohatstvu miestnych sadov obchod s ovocím prakticky neexistuje. „Konzerváreň Riso dodáva džemy aj do supermarketov, ale inak sa gemerské ovocie do obehu nedostáva, väčšinou sa z neho robia šťavy alebo pália liehoviny,“ hovorí Jaroslav Hric.

(zdroj: Martin Babarík)

Mladí i starší spolu

J. Vigoda je známy aj zo záhradkárskych televíznych programov a časopisov. Má strach, že s jeho generáciou ovocinárske umenie celkom zmizne. „Sám som chodil strihávať stromy, ale teraz to už nechcem robiť, rád by som našiel mladých, ktorých to osloví,“ opisuje.

Nie je to zlý tip na prácu v kraji s vysokou nezamestnanosťou. J. Hric je jedným z mladých, ktorých si J. Vigoda získal, pozýva ho na podujatia Gemerských grúňov prednášať o ovocinárstve. „Keď vedomosti odovzdáme tridsiatim klientom, niekto sa určite chytí a posunie myšlienku ďalej k podnikateľskému nápadu,“ verí J. Hric.

Jeho neziskovka pomáha aj v obchodovaní – ovocie, džemy, i šťavy sa často objavujú na internetovej burze potravín Farmička, ktorú Gemerské grúne prevádzkujú. „O staré odrody sa zaujímali aj výrobcovia cideru z Košíc. Surovinu kupujú teraz z plantáží, ale staré odrody sa im zdali svojimi vlastnosťami viac vhodné na výrobu tohto nápoja,“ načrtáva J. Hric ďalšiu možnosť využitia.

Sady na Slovensku

Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho bolo na konci roka 2016 na Slovensku evidovaných 7 070 hektárov sadov, z toho extenzívnych 1 698 hektárov.

Pomológ, ktorý pracuje manuálne

Ľudovít Vašš

Keď sa v Zabudišovej, časti obce Bošáca, ocitneme pred križovatkou, ani nemusíme hľadať človeka, ktorý nám ukáže cestu. K autu sám pristúpi štyridsiatnik plný nadšenia. „K hruške ružovke pôjdete doprava rovno popri lúke.

Je to tretí najkrajší strom Európy, ale odfoťte si aj hrušku hneď za rohom, tá je podľa mňa oveľa majestátnejšia,“ rozhovorí sa Jozef Struhár, nezamestnaný starý mládenec. Unikátna hruška ružovka má dvesto rokov, je vysoká 14 metrov, ale v tejto obci sa nachádza aj 350-ročná Zicháčkova oskoruša, skvost medzi starými stromami.

Ľudovít Vašš (zdroj: Judit Kontsek)

„Kmeň má hrubší ako štyri metre, Nemci to merali,“ dostávame úvodný výklad k unikátnym ovocným stromom okolo Bošácej. Po chvíli rozprávania zistíme, že J. Struhár je sám amatérsky ovocinár a pozná našich respondentov – pomológa a ekologického aktivistu Ľudovíta Vašša i rodinu Maruškovcov, vlastníkov sušiarne ovocia, ktorú zrekonštruovali ochranári. „Sám som ich na tú sušiareň upozornil,“ pýši sa.

„A Ľudo Vašš – to je Sagan ovocinárstva,“ hovorí o mužovi, ktorý odviedol najväčší kus práce na záchrane miestnych starých sadov.

Obnova sadov v Novej Bošáci (zdroj: Edit Kontsek)

Z vlastnej vôle

S Ľ. Vaššom sa vydávame na prechádzku po sade v Španí, časti obce Nová Bošáca. Dvadsať hektárov sadov je v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a je majetkom environmentálnej organizácie BROZ, ktorá tu zabezpečuje ochranu vzácnych druhov orchideí a motýľov.

Na ovocné stromy spočiatku nikto nemyslel. Prvé aktivity sa začali projektom Bielokarpatský ovocný poklad v rokoch 2013 až 2015. „Spočiatku som sa o tie stromy staral v rámci projektu, ale projekt sa skončil a ja to robím ďalej,“ usmieva sa Ľ. Vašš. Dnes je v Španí zrevitalizovaných 12 hektárov sadov sliviek, jabloní, hrušiek i čerešní. „Prišiel som sem pred štyrmi rokmi na kurz permakultúry, všetci odišli, ale ja som tu ostal,“ spomína.

Študoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a pred štyrimi rokmi sa zapojil do organizácie Pangea, ktorá je aktívna aj okolo Bošácej. Na rozdiel od mnohých svojich kolegov v občianskych združeniach je však človekom praxe, namiesto písania projektov robí ako dobrovoľník, namiesto komunikácie na sociálnych sieťach pracuje v teréne. Strihá stromy, štepí ich a sadí, vyhľadáva a identifikuje staré odrody.

„Máme zodrané ruky, ani do roboty nechodíme,“ hovorí s úsmevom. Na otázku, či sa tu usadil natrvalo, odpovedá, že nebýva nikde, prespáva buď v ekocentre, ktoré v Novej Bošácej buduje BROZ, alebo u známych v dedine. „V Novej Bošáci usporadúvame workshopy, kurzy a vzdelávacie víkendovky. Je o ne veľký záujem. Každý, kto absolvuje náš kurz, dostane kôl, strom, úväzok a pletivo. Už sme takto rozdali 150 stromov.“

„Pomológia je veľké dobrodružstvo. V Bošáckej doline je čo strom, to odroda. Keď nájdeme novú odrodu, tak si uložíme súradnice z GPS a potom chodíme k stromu po vrúble,“ opisuje. Tie sa potom naštepia do plánok a vysadia – pozemok na škôlku im poskytlo družstvo v Bošácej.

Odborníci a aktivisti v jednom

Prvým veľkým projektom na mapovanie starých odrôd ovocia bol Bielokarpatský ovocný poklad (2013 – 2015), ktorého pokračovateľmi sú napríklad OZ GenoFond a Matica ovocná. K najznámejším účastníkom tohto projektu patria Ľudovít Vašš, Bruno Jakubec, odborný asistent na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, a Andrea Uherková, doktorandka na rovnakej fakulte, ktorí sú aktívni vo viacerých neziskovkách.

Aktívne sú aj organizácie v iných častiach Slovenska, napríklad OZ Gemerské grúne má ptojekt Gemerský ovocný poklad. OZ Kras má na svojej stránke zmapovanú ovocnú cestu s ponukou rodinných fariem. K staršej generácii pomológov – vedcov a popularizátorov ovocinárstva patria Eva Šidová a Ivan Hričovský, obaja pôsobia v rámci Slovenského zväzu záhradkárov.

Nielen slivovica

V minulosti v Bošáckej doline hospodáril jeden vlastník na zhruba šiestich až siedmich hektároch sadov. Gazdovia boli sami sebe pánmi – kopaničiarske právo ich oslobodzovalo od povinnosti platiť desiatok.

„Je to predovšetkým slivkový región, tvoria viac ako polovicu sadov. Majú vhodné podmienky na predhorí, kde je pomerne teplo a sú tu ťažké vlhké pôdy,“ opisuje Ľ. Vašš.

(zdroj: Martin Babarík )

Chýrna nebola iba bošácka slivovica, ale aj sušené ovocie, ktoré vozili až do Budapešti dolu Váhom na pltiach. „Jablone majú životnosť okolo 70 rokov, čerešne aj sto. Ale zo stromov, ktoré tu vysadili v 40. a 50. rokoch minulého storočia, sotva existuje pätina.

Sady premenili na ornú pôdu a minulá generácia stratila s ovocinárstvom kontakt, pretože pracovala hlavne v priemysle,“ opisuje.

Sušiareň Maruškovcov (zdroj: Klaudia Lászlóová)

Ekonomika

Zatiaľ prvým komerčným využitím sadov sú samozbery, ktoré tento rok na jeseň usporiadajú v Španí po druhý raz. Ľ. Vašš zároveň už na jeseň plánuje v centre Bošácej otvoriť obchod so štepmi starých odrôd. „Myslím, že to bude prvý takýto obchod na Slovensku,“ pýši sa.

Pri svojej práci na zhodnotenie veľmi nemyslí – budovanie spracovateľskej a distribučnej infraštruktúry a vypracovanie fungujúcich obchodných modelov by podľa neho mala byť už práca niekoho iného.

„Chceli by sme v prvom rade vytvoriť ukážkovú plochu ekologického hospodárenia, akúsi Noemovu archu starých odrôd, kde budeme produkovať kvalitné ovocie bez chémie. Stromy, ktoré vysádzame, budú produktívne až o desať rokov, je to teda investícia do budúcnosti.

Ale extenzívne sady udržujú biologickú rovnováhu, rodia 60 až 80 rokov prakticky bez zásahu,“ opisuje. O tom, že sa to vyplatí, nepochybuje:

„Takýto sad dá 15 ton ovocia na hektár bez chémie. Za biojablko dostanete 1,30 eura za kilogram, čo je už celkom slušný zisk. A za kvalitnú pálenku sa platí 17 eur za liter.“

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

0000010100063564022947530534742608360759

cca od 14tej minuty, stare vysokokmenne jablone na Tisnovsku

login::		password::
	name:: id::