login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63539
4879893

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::3196
93 K

show[ 2 | 3] flat

Dozvedeli ste sa tu nieco zaujimave?
Ano
 
0%
Nie
 
0%
137 voted

LuB0
lacho0
dumi0
simes 0.40
The0
0
jasker0
skeptik0
Burning A0
neviem*0
stamina0
sob0
nydalic0
tony clifton0
cut0
4mood0
anything0
xed0
duBeN0
anance0
Aroth0
a5tr00
serfi0
ninja[Locked...0
asety0
Orpheus0
huno0
::mizu::0
Dolphin0
ormos0
Pe3kkk0
mysak0
nesst0
laila0
Mephist00
KARL0
Kusok0
atarihuana0
b.b.0
ip0
rockey0
VitaminC0
catiga0
The Satan0
alfonz0
tom_myto0
Scorpic0
-0
zeromind0
Invent0r0
zrnk☉0
MiDy0
koza0
stanley_ptaaach0
hordenn0
kubal0
kono0
nieni0
Yiig0
randlover0
pilier0
vitruvian0
dan00
palik0
MiKeL0
ste0
rE3wZ0
milon0
DreeStyler0
Quentin0
dj eRko0
Sona0
phoenyx0
Anth0
VsetciPokapu0
basstom0
dno0
envy0
rooter0
anonymouse230
Nesqwik0
bokononista0
Stantekk0
290
Brahmin0
L0bogo0
Trilobite0
jurov0
nebudembrook0
maverix0
rytier kozmo...0
Strapataaa0
xF0
ynpi0
*555*0
trwr0
Standard0
soc0
mj0
latimeria0
benedict gla...0
pUnKA0
die_go0
opytz0
makka0
hvizdo0
zola0
dodo0
popo0
Herr Zogg0
sigmund fjord0
nmb0
dArken0
mor0
0x230FF10
culinko0
Aqw3R0
tali0
coffee0
MiHo0
psylens1
sestra1
mister.shadow1
hudry1
fook1
killimanjaro1
repelent1
maniac1
dalver1
sven1
week1
igggy1
danger maciak1
skurva.1
olgoj chorchoj1
MMVPC1
dudel1
darshan1
breigel1
vynalezca2
svmn2
hado2
dworkin2
Hawros2
Kuzmics2
g-(ro)man2
p911t2
.truebeliever2
lachimedes2
sadza2
m@rek2
Heaven and Hell2
Faun2
Carbon2
vposled2
unsane2
Catherine Mo...2
Golev3
smrtak3
mirex3
hauso4
Dafko4
mojo4
DFH5
kada5
borjazzub5
akira5
B in Ciganland5
infect5
toledun5
lajci5
dickie5
maam tush5
lubgo5
psychic tv5
forcer5
dj-jr5
5
XcomeX5
enemista5
JFK KLF5
Kucny5
prasopal5
Thanatos5
adam devop5
georgio5
m3vok6
Dekster6
yank6
Lilliana6
segment6
el hombre in...6
matt7
kubkolienka7
RauZ7
ondatra7
MIJ8
Dirt8
milton8
kv47368
yar8
naberacka8
stew8
irmmo8
beshtia8
mimiak9
fazulisko9
_smejo9
peedro9
Gulamrasool ...9
b00c9
truehell9
hemish9
mleeko10
anjinator10
null,null10
kkappabear10
didaktikskalica11
dust bunny12
kiku12
where is Jes...12
_zajo_12
lubomier.sk12
čo13
KredenZ13
ciernabiela13
HuKer13
orvaq13
ondrish15
cigan18
fero19
StiX19
jejz19
cuco19
mythea20
azzazelo21
neon21
psyjuan22
timko22
cleriee22
Abulia22
jahro22
nubilis22
Ulotrich22
pokuston23
gavos24
Samorost24
sandius25
mate200226
ruy26
xado28
archipelag29
kybu29
egres31
komo00731
Elence32
shp_srk32
mortalize my...37
himself[Lock...37
fikuss39
vrq[Locked_OUT]39
berlin monroe39
organ donor40
fuz042
om2dx42
espinozino43
Niella44
b3Ast44
foxy46
q12351
Careful With...53
orsted53
e-pista53
hlavatka55
andread55
bugy{outKasted}55
syky55
Faro56
evad56
ametyst[Lock...57
SEBUTw57
goy is dead59
byb60
snowee61
Iluviel63
10865
cocacoala65
sly65
ni65
Banba65
zjazdar65
Somnabulus72
visby72
psilocybin72
baran72
mirny74
bogues75
gab76
benoit76
OlegA76
mtk76
jedlovec[Loc...76
pravitko76
zayo77
uRaay78
zapalka80
Mju80
rpm81
.NarayaN.82
gothic83
schrapnel83
binary riot83
vygidor84
mitch_lifeguard85
stardust87
NiO88
sosso88
kstslv92
alex_pain94
Ozmar95
maddeath97
mnau100
Cervesnicka100
rinzler100
furbiq101
suchydom107
Seithas112
nvrmnd113
ode115
Letoslav115
mimoza115
Milka115
Rotting_Orchard115
kubriel116
pole116
Ferchi117
viktor119
Robin119
Abe119
Alien DuX122
esina v pond...122
skurka124
jahodisko124
Yozefko124
||||||||||126
harrysmoke127
september127
airborne131
killya131
symbolic133
vicdar3n133
frwolf134
bambix138
oneohtrix139
.db142
k0zmonAut148
drakh148
maxx152
rikishi152
jfx152
ian carry154
nme154
Kugax{outKas...157
dp160
Rusty.160
nihil162
JoKe a.k.a. ...165
janella166
krisa166
studenyRadiator166
helga166
DoraJerichova166
matik_caleb167
Khatkae170
knedlis170
vlastos175
.lee.177
vesina177
ando185
imnot186
habr100187
187
elmord187
bashul[Locke...189
Amber191
alexis192
.192
ahram192
tybyk194
wo.hu195
cache197
mantos201
Prci203
sibir204
noele204
korenarka207
broukpytlík207
horror lamarcki208
Kubo..208
pyrrom211
m4r3k218
self2d219
reku220
ROLYC220
ellisdee220
Carpathian221
Smiesko226
chory nos231
133231
2bk235
WooDy238
hargi241
shinto241
Cayo242
Killswitch251
3k254
pyxel261
mendo264
@OMs271
kalinka271
s7275
Monsters283
jackjack291
haro291
Shorty.291
zaphod294
edko296
nabukadnesarov298
blazeNA300
ivik303
aSi305
topaz305
Eulis308
___313
stick316
mizutama318
mb320
ikoner324
darkforce325
Tommy325
jian326
Tomasisko331
z3lda331
St.Ella332
oxid335
zdienka338
rastiak340
Alexej Dorianov340
christiana341
mawek342
olaF343
simona345
wtf346
iggy364
Jay364
Joy365
hruska366
henry foster369
hormone380
francisko382
gizo391
matej.393
nana403
Demogorgon406
Dorian406
M@rtin408
scyth409
anelma414
bood414
robot jox416
SEM1416
astrud420
ciro423
fat^boy427
Toneja428
Matia432
wo_wa432
DzejAr435
toranaga440
and.442
kalor442
den bar443
delorean445
Kubris445
druha lapa duhu452
deathangel459
brebis464
moco470
mechanik473
1649473
f0rk474
Mirena474
vandalf477
Swatch479
jun▲489
rozmarin491
zazracnica491
watafak491
EGA493
harum scarum494
techko495
R@100511
mnagy514
skii chrt[Lo...516
Yuris521
cicimbrus523
lacko lackovic524
rach541
wern541
dontbelight549
niko555
Ninushka557
tyl3r557
nolco562
|567
shereel569
kalina v pon...569
maly pan571
fds584
Jay to the Zee589
samuel590
Alenie592
AyDam595
iliT596
The unthinki...596
Silo603
nuan609
miko6612
exile.612
Umbrella umr...614
identity the...621
stanci satanci621
Mathé625
el_desto628
krocht634
datka639
urza658
oriesok660
Miarmi663
dajko665
Floky667
sosovic667
vedroid671
pairac673
halucigenia675
zlobiva micka678
mama ma ma rada678
subutexik250ug678
nikolik679
lupus yonderboy682
sunrise684
blabr686
Wilma686
elite.club.o...686
cv::be687
GeNKi690
desconocida693
Matwe697
Mir2707
zakofonia709
duro122711
nii_boda717
t725
Марь732
kronix735
baranok11738
FRK751
wq753
easteuropeanguy753
madved754
kyberbubus755
slumberingPanda755
numark756
galantny elegan757
kudu760
filio765
jaRo771
Ajvnhow774
mish783
luxul784
persil785
v![Locked_OUT]787
5oplak790
mrtve avokadko790
ludna792
hilda793
Vipo798
anna liza809
sine816
daboss820
ziggy z Lonn...825
herak825
dEbo825
sndp2r837
vzacne.tago843
adhara845
qiNa848
mnemonic875
bruce cicimb...876
miloo876
The Royal Ca...879
VII880
Burnout882
marosenko884
georgino888
netcherry890
barkerclive891
L4ky894
skera897
Bocko898
Miyus906
symphonybrother909
Nesmrtelny909
dnes nie je ...910
Zoldo913
centralni mo...924
fifteen926
havrancek937
carrey937
homelie940
elyxxyr949
caramba959
chiQro961
Jucek962
lemming972
peal973
anc973
Mike M. (Ana...975
bgdny975
dialome980
Rekonoiterer983
Sedliak985
k990
FeedTheMachine995
vavo8881004
5horty1019
g_da1019
svet1034
mystickeprasa1041
Ta odtial1050
magenta1054
diagnoza: av...1066
touch me i\'...1071
scarce1079
twig1088
ZRudi1107
jama1114
polar1116
charvatica1140
sudcadred1170
PrimaMateria1179
Ternac1180
sisalara1180
montynka1181
mons1211
humaton1215
Prospero {ou...1219
los ageless1220
grey eminenc...1225
mala mucha1229
mleczko1237
maioiam1237
greta1251
evil fufu1255
haloperidol1255
cyn1255
Louthienn1272
hashka1313
SKIRO1313
potion1323
omfdzg1333
a l i c e1333
alisea1338
orso1345
druhyzmysel1352
danielovic1353
donatella er...1353
famine1363
mlk1377
pames1384
dragulievic1406
codeinne1407
_tenaten_1409
blade1409
zara1418
Sirecka6661425
brunco1434
Tomazko1445
*sykorka*1445
Rastas1445
procrastinator1447
magnific1455
PIKU1460
wertyus1460
yaron1524
arius1526
majo.boso1537
rigor1554
lebov1558
acmE..1558
trojkola1561
Coca - Cola1573
dikzapobyttu...1584
Randolph Carter1664
e61664
~1665
iGi1672
pepsi1677
jzcs1686
pj1693
Furby1696
daemonique1744
.KaBka.1745
koflik1746
Seahorse1748
cehaikso1752
suli_pupi1777
OsiRi$1787
nacks1818
jazvrtka1827
-PALEC-1842
jimbacik1848
le mrak[Lock...1848
bilak1868
mofo1879
savabian1894
chutko madada1900
maio1915
twytka1916
flake[Locked...1939
sad&kvet1939
epiraten1940
neclovek1957
jaffar1958
chawivala1963
NoC1965
fany2003
Janko332003
GAZ2003
ameli2005
boobiq2033
Martini2075
ivi2091
Charliz2133
KS.2140
zouka2157
slimo2198
bite my shin...2198
tatec2226
haju2233
maximus2234
Pieter2234
edna soledadova2250
mf2253
pejko2254
lebka2257
netoperek2259
last2301
shumiak2310
delinka2338
ja2339
aktiff2340
kávenka2357
White Powder2370
CoreShock2379
djiabliq2387
duda2393
nika2399
chelly2419
allure2426
Kvasac2436
Martir2494
Manitoba2498
L_aura*2530
pa..2546
olgin2548
:j4nc02566
pivett2571
mzpx2574
vung2587
kuku2591
mauna loa2592
illusionX2604
dukinko2611
FLESh2643
psheno2646
yshish2647
G_Masina2660
Majooo2684
enclave2688
maciatko2697
f0n[Locked_OUT]2732
Tomik2738
Petruska2741
porkac2743
petkq2748
cubby2786
Kendra2809
kleine.nana2812
hooger2835
hany2864
vegeta2877
russel2887
mikromonstru...2891
zena v domac...2903
hm2917
triyen2939
T.H.2958
andrejdwin2961
orwin2978
charssy2988
ku3006
ayushka3065
mit3093
isaac asimov...3132
neppal3171
mischele3176
verry.berry3178
mkrsp3189
mrkvosoft3195
basi3200
And I swallo...3203
jan!s3287
effiks3311
crowd​ con...3334
struna3340
eurinciozo3367
Zaujímavosti

Je to zaujímavé, ale nie je to Extrém či kuriozita?
Je to zaujímavé, ale nie je to funny?
Je to zaujímavé, ale nie je to world ani beautiful?

V jednoduchosti... Narazili ste na niečo zaujímavé, chcete sa s tým podeliť, ale neviete kde? Toto je to správne fórum. Zaujímavosti zo všetkých odvetví sú vítané. Nezabudájte, že veci pre niekoho bežné môžu byť pre iných zaujimáve. Speváci zväčša zaujímaví nie sú. Fungovanie hlasiviek áno.
Prvý post sa stáva ikonkou tohto fóra.

Linky:
reddit: todayilearned, interestingasfuck
youtube: vsauce, SmarterEveryDay, Tom Scott, In a Nutshell


# Ak pridavate prispevok v ktorom je iba link/obrazok/video: vyplnte title nody a idealne aj nieco viac


Nehodiace sa veci budu preparentovane do vhodnejsieho fora, alebo premiestnene pod Zaujimavosti recycle bin. // 5278489




00000101000635390487989308661278
b.b.
 b.b.      11.09.2019 - 00:10:26 [2K] , level: 1, UP   NEW
Ako dvaja kamarati a klavirni geniovia vedia spolu hodinu s radostou improvizovat. Je to jak z nejakeho blbeho filmu. https://www.youtube.com/watch?v=Qgtoib4q0k0

00000101000635390487989308660769
randlover
 randlover      09.09.2019 - 13:39:36 , level: 1, UP   NEW
Třicet devět bitů za sekundu, víc to nejde, děj se co děj

Podle studie francouzského týmu mají různé jazyky společnou a nečekanou vlastnost. Za stejné množství času se jimi dá sdělit stejné množství informace.
https://denikn.cz/193787/tricet-devet-bitu-za-sekundu-vic-to-nejde-dej-se-co-dej/?ref=tit

0000010100063539048798930866076908660773
acidmilk
 acidmilk      09.09.2019 - 13:53:50 [3K] , level: 2, UP   NEW
daval uz Praotec vcera sem

ten novinovy clanok inak nevidim cely, ale titulok je podla mna zavadzajuci, az klamlivy, alebo som to nepochopil - rad sa necham vyviest z omylu teda.

000001010006353904879893086607690866077308660777
randlover
 randlover      09.09.2019 - 13:59:40 [4K] , level: 3, UP   NEW
aha

tak tu je článok a prípadne sa tam asi preparentujem or what

Podle studie francouzského týmu mají různé jazyky společnou a nečekanou vlastnost. Za stejné množství času se jimi dá sdělit stejné množství informace.

Kteří cizinci podle vás mluví hodně rychle? Italové, Španělé… nějak tak pravděpodobně odpovíte. Jistě vás už někdy napadlo, že za to mohou dlouhá slova, která se v jejich jazycích často vyskytují. Jazykem, v němž se věta „pes má míč“ řekne „el perro sostiene la pelota“, se nejspíš musí mluvit trochu rychleji, chtějí-li si toho Španělé či Japonci (inu wa bóru o hodži šimasu) sdělit za stejný čas tolik co my anebo Finové (koira pitää palloa).

Tenhle intuitivní odhad byl teď potvrzen experimentálně, převeden do matematické řeči a ke zjištěním přibyl jeden zajímavý bonus, se kterým si zatím nikdo neví rady. Může za to studie, kterou před několika dny zveřejnil v časopisu Science Advances François Pellegrino z Laboratoře dynamiky jazyka lyonské univerzity.

Pellegrino a jeho spolupracovníci zkoumali projevy rodilých mluvčích sedmnácti jazyků, přičemž se statistickými metodami snažili kompenzovat individuální odchylky. Došli k závěru, že se zkoumané jazyky mezi sebou výrazně liší ve dvou ukazatelích. Prvním je průměrná rychlost mluvy měřená v počtu slabik za sekundu. Druhým pak informační obsah jedné slabiky v bitech, vyčíslený podle Shannonovy teorie informace.

[ TIP: Každý večer pět našich nejlepších textů. Přihlaste se k dennímu newsletteru Deníku N. ]
Žonglér z kraje dobytkářů
Claude Shannon se narodil roku 1916 v městečku Gaylord v Michiganu – jedna ulice s obchody, tři tisíce obyvatel. Okolo farmy, ostnaté dráty ohrad, vynalézaví lidé a technický pokrok.

Komerční telefonní služby v USA fungují zhruba od roku 1880, zpočátku však byly dostupné jen ve velkých městech. Farmářům na Středozápadě se nechtělo ani čekat, ani zbytečně platit. Stavěli si vlastní telefonní sítě a jako vodič používali ostnatý drát, kterým byly tak jako tak obehnány pozemky. Tyto systémy vydržely v provozu až do dvacátých let dvacátého století. To už k nim připojovali i rádio – jeden z nich měl přijímač, ostatní mohli ve sluchátkách naslouchat praskání, zprávám a hudbě.

V takovém prostředí Claude Elwood Shannon vyrůstal. Hrál si s mechanickými stavebnicemi, vydělával si rozvážením novin a chodil do knihovny. Rád luštil a vynalézal šifry. Hravost mu zůstala po celý život. Ještě krátce před osmdesátkou si postavil pro radost zařízení, které dovedlo samočinně složit Rubikovu kostku. Proslavil se také tím, že po chodbách Massachusettského technologického institutu (MIT), kde byl profesorem, rád jezdil na cirkusové jednokolce; pro zpestření občas za jízdy žongloval míčky. Na MIT učil od roku 1956. Vrcholu své kariéry však dosáhl dříve, během práce pro Bell Laboratories ve čtyřicátých letech.

Bellovy laboratoře, vlastněné společně firmami AT&T a Western Electric, byly vrcholným světovým centrem průmyslového výzkumu své doby. Otázky, které se tam řešily, byly sice zcela praktické, ale vzhledem k jejich náročnosti a ke kvalitě zaměstnanců vedla práce často k důležitým vědeckým objevům. Shannonova práce mezi ně patří.

Původně dostal za úkol navrhnout postup, jak zvýšit přenosovou kapacitu dálkových telefonních kabelů. Shannon ve snaze o co nejobecnější řešení vytvořil zcela novou disciplínu: teorii informace. Navrhl matematický aparát, jímž lze popsat jakoukoli komunikaci. Zavedl pojmy jako zdroj dat, kanál, šum, odstup signálu od šumu. Co je úplně nejdůležitější, definoval s matematickou přesností informaci jako měřitelnou veličinu a uvedl ji do vztahu s jinými matematickými a fyzikálními pojmy.

Obecné schéma, s nímž jeho teorie počítá, se skládá ze zdroje dat, kódovacího zařízení, přenosového kanálu, dekodéru a příjemce dat. Kódování a dekódování se dá díky Shannonově matematice navrhnout se zřetelem jak k povaze zasílaných dat, tak k vlastnostem kanálu. Kódem se přitom rozumí způsob, jak přepsat výchozí informaci – například text knihy – do tvaru vhodného pro zaslání komunikačním kanálem. V běžné praxi dneška se pro tento účel používá zpravidla ASCII kód, tedy tabulka, která každému ze znaků rozšířené abecedy (velká a malá písmena, číslice, speciální znaky) přiřazuje číselnou hodnotu od nuly do 255. Číslu v tomto rozsahu odpovídá posloupnost osmi nul a jedniček, protože 256 je právě dvě na osmou. Je to jednoduchá možnost uložení informace, ne však jediná.

U textů v přirozeném jazyce lze počítat s redundancí informace a s určitým stupněm vazby mezi jednotlivými znaky. V angličtině (ani v češtině) se například nemůže nikdy objevit písmeno x po písmenu z. Naopak po písmenu t je v angličtině vysoká pravděpodobnost výskytu písmena h, po q následuje téměř vždy u (v češtině by mohlo jít, byť méně výrazně, například o dvojici c a h). S využitím takových zákonitostí lze navrhnout kódy, které jsou buď úspornější než běžné, nebo nadané tzv. samoopravností – je-li při přenosu sdělení poškozeno, zůstane v kódu i tak dost informace, aby se původní text dal zcela automaticky rekonstruovat bezchybně. Takové způsoby kódování se dnes uplatňují hlavně při kompresi dat.

Právě při práci s relativními pravděpodobnostmi kombinací písmen v tom či onom jazyce napadla Shannona ta nejzásadnější věc: informace a entropie je vlastně totéž.

Jednosměrný svět
Před časem jsem na stránkách těchto novin psal o entropii a vysvětloval ji pomocí parního stroje. To odpovídá historické realitě, protože v devatenáctém století šlo o veliké praktické téma. Jak zvýšit účinnost takového stroje? Sadi Carnot jednoznačně prokázal, že to jde jen po určitou mez, která souvisí s teplotou pracovní látky ve stroji a teplotou „studené lázně“, jíž je obvykle okolí stroje, vnější svět. Teplá pára nikdy nemůže předat všechnu svou energii pístu, aby konal práci. Část energie se musí neužitečně vyplýtvat jako odpadní teplo. Kdyby tomu tak nebylo, stroj by nemohl pracovat cyklicky.

Bylo zjevné, že se zde uplatňuje zákonitost vymezující, co je v přírodě možné a co ne – zákonitost podobná té, podle níž voda neteče do kopce. Taková zákonitost musí jít popsat pomocí veličiny, která se mění jednosměrně a opačným směrem jít nemůže. Té veličině dnes říkáme entropie a té zákonitosti druhý zákon termodynamiky.


Vietnamština je ze zkoumaných jazyků informačně nejhustší. Foto: Adobe Stock
Nízká entropie je vlastně jediný doopravdy neobnovitelný zdroj. Svět ji stále spotřebovává. Růst entropie, neustálé „kažení světa“, je však zároveň důvodem, proč se vůbec něco děje. Entropie dává světu spád a času směr.

Orel, nebo panna
Představme si, že házíte mincí a chcete druhé osobě sdělit, zda padla panna, nebo orel. Možné výsledky jsou dva a každý z nich má pravděpodobnost 0,5. Claude Shannon na základě analogie s termodynamikou zavedl entropii jako míru neurčitosti a definoval ji jako

H = ­­– ∑ pi log2 pi

(v teorii informace je zvykem značit entropii písmenem H, nikoli S; log2 je logaritmus o základu 2, což je neobvyklá, ale pro tento účel velmi užitečná volba). Pro příklad s mincí vyjde

H = – (0,5 × log2 0,5 + 0,5 × log2 0,5) = 1

Co to znamená? Shannonova odpověď: spočetli jsme počet bitů nezbytných k nejúspornějšímu možnému zakódování zprávy, zda padla panna, nebo orel.

To samozřejmě sedí, skutečně jde o jednobitovou informaci. Zkusme házet hrací kostkou místo mince: možných výsledků je šest a pravděpodobnost každého z nich je jedna šestina:

H = – 6 × (0,1666 × log2 0,1666) = 2,58 bitu

Jak interpretovat tento výsledek? Při hodu kostkou může padnout číslo od jedné do šesti. K zakódování takového čísla do dvojkové soustavy potřebujeme tři bity, ale nevyužijeme je beze zbytku, dalo by se jimi zakódovat osm různých hodnot, o dvě víc, než je možností na kostce. Proto je výsledek menší než tři bity. Entropie hodu kostkou je 2,58 bitu.

Teď si představte, že hodím kostkou a řeknu vám, že padlo číslo dělitelné třemi. Kolik informace jste obdrželi? Na kostce lze hodit dvě čísla dělitelná třemi: tři a šest. Entropie tohoto stavu, kdy jsou k dispozici dvě možnosti, každá s pravděpodobností 0,5 (to je vlastně přesně stejná situace, jako když se hází mincí), činí

H = – 2 × (0,5 × log2 0,5) = 1 bit.

Neurčitost vaší znalosti se snížila o 1,58 bitu.

A to právě je Shannonova definice informace: rozdíl entropie, než vám něco řeknu, a entropie poté, co vám to řeknu, neboli

I = H(výchozí stav) – H(cílový stav).

Informace je totéž co snížení entropie.

Shannonova teorie informace prožila v padesátých letech obrovský boom, její tvůrce byl oslavován (jenže za matematiku se nedává Nobelova cena, za inženýrství taky ne a zařadit Shannonovu práci do fyziky se tehdy asi nezdálo přiměřené – dnes by to možná bylo jinak). Ten poprask byl oprávněný. Teorie informace umožnila navrhovat efektivní kódy, vypočítat kapacitu přenosového kanálu a určit, kde jsou meze možností – kolik informace se daným médiem dá přenést a kolik ne.

Shannon vlastně stanovil nejvyšší možnou účinnost informačního stroje, stejně jako to Carnot udělal se strojem parním. Ohmatal kousek stěny jeskyně, které říkáme vesmír, a sdělil nám její polohu a vlastnosti.

S parním strojem se dnes setkáte nejčastěji v technickém muzeu. Proto bývají tak nablýskané. Toto je stroj Marx z plzeňské Techmánie. Foto: Techmania Science Center
Přečtěte si také
Co nám řekl parní stroj o vesmíru? Existuje víc způsobů, jak mít věci v nepořádku než v pořádku
Především nám však umožnila pochopit, že informace je taky fyzika. Že nejde o ryzí abstrakci, že každá reálná práce s informacemi je vázána na jejich fyzikální reprezentaci a ta nám klade nepřekročitelná omezení.

Že tento svět, jakkoli je zašmodrchaný a neintuitivní, je koneckonců jen jeden. A že se jeho zákonitostem nevymyká ani tak ryze lidská činnost, jako je mluvené slovo.

Třicet devět bitů
Když se nad příkladem s kostkou ještě jednou zamyslíme, není těžké si uvědomit, že jeden bit informace je totéž co snížení nejistoty či neznalosti na polovinu. Děti rády hrávají hru „mysli si číslo“. Jaké? Od jedné do sta. Správný postup spočívá v půlení intervalu: je větší než padesát? Není. Je větší než 25? Není. Je větší než 12? Ano. Je větší než 18? Ano. Je větší než 21? Ne. Je to 20? Ne. Takže je to devatenáct! Odpovědi jsme se dobrali šesti otázkami typu ano/ne, každá z nich snížila naši neznalost na polovinu.

O jazyku na úrovni slabik se dá uvažovat podobně. Kolik informace která slabika nese? To záleží například na tom, kolik jich v jazyce máme k dispozici.

Japonština má podle Pellegrina a jeho spolupracovníků 643 různých slabik, angličtina naproti tomu 6949. To znamená, že anglickou slabikou se dá sdělit víc rozmanitých významů. Sám počet slabik ale není všechno, záleží na dalších charakteristikách jazyka. Některé jazyky mají pravidla výslovnosti, jež omezují počet možných významů – v maďarštině a finštině (či ve slovenštině) se musí střídat dlouhé a krátké slabiky. Asijské jazyky jsou zase tonální, použitý tón je dalším rozlišovacím znakem, který mění význam. Ze 17 jazyků, jež vědci zkoumali, nakonec vyšla vietnamština jako „informačně nejhustší“ (osm bitů na slabiku), japonština a baskičtina naopak jako „nejméně husté“ (kolem pěti bitů na slabiku).

Když se pak vezme v úvahu jednak informační hustota jazyka, jednak typická rychlost mluvy, dojde se k onomu bonusovému překvapení zmíněnému výše: součin obou hodnot je pro všechny jazyky téměř stejný a činí asi 39 bitů za sekundu. Lidé mluvící různými jazyky a pocházející z různých kultur mezi sebou přenášejí informace stejnou rychlostí. Vnímat dovedeme rychleji, jak se můžete přesvědčit, když si pustíte zvukovou nahrávku zrychleně, v tom to tedy není. Možná ale nedokážeme rychleji přemýšlet a formulovat! Otázka, která je hlavním závěrem studie Pellegrinova týmu, je tady zajímavější než dosažené odpovědi.

00000101000635390487989308659262
Trilobite
 Trilobite      04.09.2019 - 17:51:46 , level: 1, UP   NEW

0000010100063539048798930865926208659279
asety
 asety      04.09.2019 - 19:22:12 , level: 2, UP   NEW
exuses

000001010006353904879893086592620865927908659303
Trilobite
 Trilobite      04.09.2019 - 21:08:15 , level: 3, UP   NEW
not to learn proper grammar

00000101000635390487989308659262086592790865930308659335
asety
 asety      04.09.2019 - 22:35:12 , level: 4, UP   NEW
ex way zi

00000101000635390487989308659074
Aroth
 Aroth      04.09.2019 - 09:55:12 [11K] , level: 1, UP   NEW
Bude to literárna udalosť minimálne tejto jesene. Román Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova, ktorý je považovaný za vrcholné dielo ruskej literatúry 20. storočia, až doteraz slovenskí čitatelia mohli poznať len v jeho cenzurovanej podobe. Vďaka čerstvému prekladu Jána Štrassera, ktorý vychádza v týchto dňoch vo vydavateľstve Slovart, sa to konečne zmení.

V slovenskom preklade síce Majster a Margaréta existuje už od roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z vtedajšej jedinej dostupnej verzie. Sovietski cenzori zo slávneho románu, ktorý pripomína magický realizmus, vyškrtali až 15 percent textu. V takejto podobe vychádzal na Slovensku opakovane aj po novembrovej revolúcii.

S básnikom, spisovateľom a prekladateľom Jánom Štrasserom sme sa rozprávali:

prečo Majstra a Margarétu považuje za najväčší ruský román 20. storočia
ako Stalin držal Bulgakova pod krkom
v čom ho prekladal inak ako Magda Takáčová
ako ruština od čias Eugena Onegina už dvesto rokov nestarne
ako prespal august 1968
prečo by si už dnes neprevzal cenu za preklad od ruského prezidenta Putina
Prečo román Majster a Margaréta aj po toľkých desaťročiach vyvoláva takú pozornosť?

Je to kultová záležitosť. Keď si vygúglite meno Michail Bulgakov, alebo len Majster a Margaréta, zistíte, že sú o tom tisíce linkov. O Majstrovi a Margaréte sa napísalo možno päťtisíckrát viac textu, ako má samotné dielo. Je to kultový román, a nielen v ruskej literatúre. Keby bol vyšiel začiatkom 40. rokov minulého storočia, keď mu po Bulgakovovej smrti jeho manželka Jelena dala definitívnu podobu, ocitol by sa na jednom poschodí s Joyceovým Odysseom, Kafkovým Zámkom či Camusovým Cudzincom. Taká je to liga.

V čom je genialita Majstra a Margaréty?

Je to určite najlepší ruský román 20. storočia. Pojmom magický realizmus (nemecký kritik Franz Roh) sa označuje istý typ literatúry Južnej Ameriky od polovice 20. rokov minulého storočia, u nás sa viaže najmä na kultový román Marquéza Sto rokov samoty. No Majster a Margaréta je magický realizmus v tom najpravejšom zmysle slova. Ten román je žánrovo nezaraditeľný. Keď si ho čítam, mám pocit – odpusťte mi to prirovnanie –, akoby v českej literatúre Franz Kafka a Jaroslav Hašek napísali spolu Zámok a Švejka.

Pamätáte si, kedy ste ho prvý raz čítali?

V ruštine prvý raz verejne vyšiel na dve pokračovania, v rokoch 1966 a 1967, v časopise Moskva. Čítal som ho v slovenskom preklade Magdy Takáčovej, ktorý vyšiel na vtedajšie pomery veľmi rýchlo, v roku 1968, rok pred českým prekladom. Vtedy sme však nevedeli, že to ruské časopisecké vydanie bolo cenzurované – vypadlo asi 15 percent textu.

Čo vyhodili cenzori?

Keď som si to neskôr porovnával s originálom, nebolo mi jasné, na základe čoho cenzori vyhodili práve to, čo vyhodili. Nemal som pocit, že strážili ideologickú čistotu toho románu, to pri tomto type prózy ani nie je dosť dobre možné. Napríklad v prvom vydaní chýba mimoriadne komická scéna vo valutovom obchode pre zahraničných turistov, kde Koroviov a kocúr Hroch narobia poriadnu paseku. Možno cenzori nechceli, aby sa verejnosť dozvedela, že v Moskve boli také obchody.

V čom ste postupovali pri prekladaní inak ako Magda Takáčová?

V Takáčovej preklade cítiť, že patrí k prekladateľskej škole Zory Jesenskej. Jesenská bola výborná prekladateľka, ona i jej nasledovníčky však preferovali, poviem to bez čo len náznaku dehonestovania, rurálny jazykový štýl. Hovorilo sa tomu aj „martinská škola“. Tento štýl výborne pasoval napríklad na prekladanie ruských klasikov 19. storočia, alebo na prózu s vidieckou tematikou. Majster a Margaréta je však klasický urbánny román a Takáčovej preklad do istej miery potlačil jeho grotesknosť. Usiloval som sa k Majstrovi a Margaréte pristupovať ako k súčasnému ruskému románu. Trebárs ako k Vladimirovi Sorokinovi.

Bulgakov Majstra a Margarétu písal pred osemdesiatimi rokmi – necítiť v ňom, že tá ruština je zastaranejšia?

Vôbec. Keď čítate Puškina, tak máte pocit, že čítate súčasné ruské veci. Spisovná slovenčina vtedy ešte nebola kodifikovaná. Samozrejme, aj ruština sa vyvíja, a veľmi dynamicky, najmä jej nenormatívna lexika, to však nič nemení na fakte, že súčasná ruština je súčasná už dobrých dvesto rokov. Zoberme si hoci Eugena Onegina – je napísaný jazykom, ktorý je stále aktuálny. Mám pocit, že celá ruská literatúra od klasiky, teda od Puškina, je súčasná. Pritom jazyk a štýl prvého slovenského prekladu Eugena Onegina z roku 1900 – preložil ho Samuel Bodický – sú dnes až komicky archaické.

To je zasa váš najobľúbenejší román 19. storočia, nie?

Niekedy si hovorím – s nepatričnou pýchou –, že som preložil najväčšie ruské literárne dielo 19. storočia, to je Eugen Onegin, a najväčšie ruské literárne dielo 20. storočia, teda Majstra a Margarétu. Aj keď niektorí ho na prvé miesto kladú s Doktorom Živagom od Borisa Pasternaka.

Ako dlho vám trval preklad Majstra a Margaréty?

Ťažko povedať, nezvyknem si vopred stanoviť, koľko mám za deň preložiť. Robil som na tom plus-mínus trištvrte roka. Potom som to po sebe čítal, opravoval, konzultoval s pani redaktorkou aj s inými ľuďmi.

Pripravovali ste sa na preklad?

Samozrejme, že prv ako som začal prekladať, som si študoval množstvo bulgakovovskej literatúry. V Rusku – ale aj vo svete – existuje nielen odbor bulgakológia, ale aj odbor majsteramargaretológia. (smiech) V rozsiahlej encyklopédii, venovanej výlučne románu Majster a Margaréta, som sa napríklad dozvedel, že Patriarchove rybníky, pri ktorých sa odohráva prvá scéna románu, boli v čase, keď Bulgakov písal Majstra a Margarétu, premenované na Pionierske rybníky (dnes sú opäť Patriarchove), no Bulgakov zvolil pôvodný názov. A napodiv mu to prešlo.

Dozvedel som sa aj všeličo iné – napríklad topografiu Jeruzalemu za čias Ježiša a Piláta –, no v jednej chvíli som si povedal: dosť! Keď sa budem do hĺbky venovať majsteramargaretológii, možno sa stanem majsteramargaretológom, ale nepreložím Majstra a Margarétu.

Obrali by ste sa o mystérium Majstra a Margaréty?

Stratíte mystérium, ale najmä istotu, či to robíte dobre. Povedal som si: čítaj originál a prekladaj.

Mali ste nejaké prekladateľské dilemy? Ako ste napríklad preložili meno jednej z postáv – kocúra? Doteraz bol Mosúr alebo Begemot…

V origináli sa kocúr volá Begemot. Podľa mňa sa Bulgakov pohrával s dvojznačnosťou tohto pomenovania – ruské slovo begemot znamená hroch, a zároveň je to aj slávne biblické monštrum. Česká prekladateľka Alena Morávková meno kocúra preložila ako Kňour, Magda Takáčová ako Mosúr – ani jeden preklad sa mi nepozdával. Rozhodoval som sa medzi Behemotom a Hrochom. Nakoniec som si zvolil Hrocha. Ten kocúr je totiž veľmi veľký, veľmi vitálny a veľmi smiešny. Rád uvádzam scénu, v ktorej kocúr Hroch nastúpi do električky, a všetci sú zdesení. Ale nie z toho, že kocúr cestuje v električke, ale že si chce kúpiť lístok. Napokon ho z električky vyženú, no kocúr sa uvelebí na zadnom nárazníku a smeje sa, že ušetril desať kopejok.

Zmenili ste ešte niekomu meno alebo len kocúr je výnimkou?

Nie, Woland je Woland a Koroviov je Koroviov. No v kapitolách o Pilátovi a Ježišovi dôsledne používam mená tak, ako ich má Bulgakov. Ježiš je Ješua-ha-Nocri a Jeruzalem Jerušalaim.

Príbeh ukrižovania Ježiša – teda Ješuu – a jeho stretnutia s Pilátom je jednou z troch rovín románu Majstra a Margaréty. Ako na vás pôsobí tento motív?

Je to azda najlepšia pasáž románu. Neviem posúdiť, do akej miery sa Bulgakov drží tej biblickej verzie, ale to je v poriadku – vytvoril svoju vlastnú fabulu tohto stretnutia. Najsilnejšie na tom je to, čo presahuje aj do dneška – ako má Pilát chuť Ješuu oslobodiť, priam nabáda Kaifáša a synedrion, aby ten zločinec, ktorý má byť v súlade s tradíciou na počesť sviatku Paschy oslobodený, bol Ješua. To, že sa tak nestane, Piláta nesmierne sklame, pretože v Ješuovi vidí partnera na filozofovanie a rozhovory, ako sa to ukáže v závere románu. Pilát jednoducho vníma Ješuovu výnimočnosť, mystickú aj intelektuálnu.

Prekladali ste to v kuse?

Áno. Vybral som si tie pasáže – v románe sú štyri na rôznych miestach – a prekladal som ich naraz, aby som zachoval ich jednotný štýl. Potom som ich povkladal na patričné miesta.

Je to román v románe?

Zvykne sa to tak hovoriť. Ale jeho väzby na celý román sú prirodzené – veď príbeh o Ješuovi a Pilátovi píše Majster a v závere sa to všetko prepojí s Wolandom a jeho misiou.

Bulgakov spálil prvú verziu rukopisu, začal odznova a potom kniha vyšla až po jeho smrti. Už len príbeh vzniku knihy by stál za samostatný román.

Jeho žena Jelena Sergejevna vydala Bulgakovove denníky, kde deň za dňom opisuje, ako to bolo. Je známe, že prvú verziu románu Bulgakov spálil. Napísal dokonca list sovietskej vláde, že ho zničil.

A dokonca sa to spomína aj v románe, je tam výrok, ktorý zľudovel: Rukopisy nehoria.

Áno, keď Majster povie Wolandovi, že svoj rukopis spálil v peci, Woland odpovie, že to nie je možné. „Rukopisy nehoria.“ A prikáže kocúrovi, aby Majstrovi odovzdal jeho rukopis. Bulgakov napísal šesť verzií Majstra a Margaréty, tú poslednú dokončila po jeho smrti jeho manželka. Viackrát sa pokúsila Majstra a Margarétu vydať, no nešlo to.

Nakoniec román vyšiel až koncom 60. rokov, v cenzurovanej podobe, ako sme už spomínali. Prečo mu to nechceli vydať? Lebo sa to dá čítať aj ako kritika stalinistického Ruska 30. rokov?

Áno, aj to. Ale najmä preto, že ten román sa vymyká estetike socialistického realizmu, ktorá v Sovietskom zväze vládla. Bola to doba, keď Stalin dal zabiť Osipa Mandelštama a Isaaka Babeľa. A desiatky ďalších. Spomeňte si na brutálne útoky na Annu Achmatovovú a Michaila Zoščenka koncom 40. rokov. Bulgakov nebol fyzicky perzekvovaný, „len“ ako spisovateľ – strašne tým trpel. Písal divadelné hry a filmové scenáre, niečo málo sa realizovalo. Napísal Stalinovi prosebno-obviňujúci list. Stalin potom zariadil, že mohol pracovať v MCHAT-e (Moskovské umelecké divadlo), no aj odtiaľ musel odísť a zamestnať sa v Boľšoj teatri ako operný libretista, čo ho veľmi ponižovalo.

Ako sa k nemu staval Stalin?

Zaujímavé je, že Stalin miloval hru Dni Turbinovcov, čo je dramatizácia Bulgakovovho románu Biela garda, videl ju mnohokrát v divadle. To bol Stalin – krutosť a absurdita. Tlieskal Bulgakovovi v divadle a zároveň ho držal pod krkom. Aj keď mu niečo vyšlo, ideologická kritika bola k nemu nemilosrdná, čo spisovateľa drvilo. Chcel vycestovať do zahraničia, liečiť sa. Vyzeralo to, že mu tú cestu povolia, ale bola to zo strany režimu len hra mačky s myšou.

Prečo mu nedovolili vycestovať do zahraničia?

Zrejme sa báli, že by emigroval a stal sa slobodným človekom. Vydal by všetko, čo v Sovietskom zväze nesmel, a pre Sovietsky zväz by to bola zlá vizitka. V týchto dňoch prekladám poéziu Natalie Gorbanevskej, jednej z ôsmich statočných, ktorí 25. augusta 1968 protestovali na Červenom námestí proti okupácii Československa. Jej v roku 1975 povolili emigrovať zo Sovietskeho zväzu a viem, ako mučivo riešila v sebe dilemu, či emigrovať neznamená zradiť vlasť a či človek nemá proti zlému režimu bojovať doma. Ale nie každý ten boj vydrží. Alexandra Solženicyna museli doslova vyhodiť z krajiny, Andrej Sacharov musel žiť nútene v meste Gorkij. Totalitný režim nikdy nemá jednotnú politiku voči svojim disidentom a oponentom, rôznym prístupom k nim ich chce rozoštvať. Dmitrij Šostakovič vo svojich pamätiach písal, že všetci mali celé roky zbalený kufrík pod posteľou, aby boli pripravení, keď si po nich nadránom príde NKVD, neskôr KGB. Totalitný režim pracuje s prirodzeným strachom človeka o svoju slobodu, o svoj život, ako s fenoménom svojej moci.

Román Majster a Margaréta u nás vyšiel v období uvoľnenia, počas Pražskej jari v roku 1968. Študovali ste vtedy ruštinu na FFUK – ako ste prežívali to obdobie?

Mal som 22 rokov. Ako takmer všetci som fandil Dubčekovi a obrodnému procesu. Bol som šťastný, že sa zrušila cenzúra. No v lete v Československu prebiehalo vojenské cvičenie armád Varšavskej zmluvy, po skončení ktorého sa sovietske vojská akosi neponáhľali vrátiť domov. Dnes vieme, že tie manévre slúžili na rekognoskáciu terénu pri príprave okupácie.

Potom prišiel 21. august…

Je to komické, ale možno som sa o tom, že sme okupovaní, dozvedel ako jeden z posledných Bratislavčanov.

Ako to?

Býval som vtedy v Bratislave na priváte v tichej štvrti Červený kríž. 21. som si dlhšie pospal, okolo deviatej som sa vybral do mesta. Trolejbus nepremával, ale to ma neprekvapilo, to sa stávalo často. Vybral som sa pešo do mesta a oproti mne išli ľudia s tranzistorákmi pri ušiach. Spýtal som sa sám seba: O deviatej ráno je nejaký futbal? Na rohu Palisád a Šulekovej bolo malé mäsiarstvo, stál pred ním obrovský rad. Spýtal som sa sám seba: Nebodaj dostali maďarskú salámu? Šiel som dole Šmeralovou (dnes Kozia) a na jej konci pri vtedajšej budove Čs. rozhlasu som uvidel tank s červenou hviezdou a všetko bolo jasné. Medzi tankmi a ďalšou obrnenou technikou som sa prekľučkoval na Štúrovu ulicu do redakcie Kultúrneho života. A začali sme písať články, petície, vylepovať plagáty. Ako všetci.

To uvoľnenie pred okupáciou bolo také citeľné?

Vo sfére kultúry áno. V krutých 50. rokoch som bol malý chlapec a ich zlo som na vlastnom tele a duši nezažil. V 60. rokoch sa to naozaj postupne uvoľňovalo. Vychádzali dobré knihy, v kinách sa hrali dobré filmy. Pozitívnu rolu v tom hrali kultúrne časopisy, Kultúrny život, Slovenské pohľady, no a, samozrejme, Mladá tvorba, kde som už ako študent pôsobil ako redaktor. Tú – do istej miery liberálnu – atmosféru som bral ako samozrejmosť. O to ťažšia bola potom pookupačná normalizácia.

Keď ste sa rozhodli urobiť nový preklad Majstra a Margaréty, ako to bolo? Vy ste oslovili vydavateľstvo Slovart alebo ono vás?

Ja som s tým prišiel. A zo strany Slovartu považujem za veľmi veľkorysé, že mi ten preklad umožnil, hoci práve Slovart viackrát znovu vydal preklad pani Takáčovej. Keď som sa chystal na preklad, pokladal som za slušné informovať o tom aj manželov Martina a Zorku Bútorovcov – Zorka Bútorová je dcéra nedávno zosnulej pani Takáčovej. Ich reakcia bola nesmierne priaznivá, takže prvý výtlačok odo mňa poputuje práve k nim.

Ponúkate ruské knihy na preklad? Alebo iniciatíva prichádza zo strany vydavateľstiev?

Aj tak, aj tak, ale častejšie ja ponúkam a oni na ponuku reagujú. Jednoducho preto, že ani tie najlepšie vydavateľstvá nemajú vo svojich radoch špecialistu na súčasnú ruskú literatúru. Preferujú americkú, anglickú, francúzsku, nemeckú literatúru, čo je prirodzené. Navyše súčasná ruská produkcia je taká rozsiahla, že sa nedá všetka zaregistrovať a je veľmi ťažké vytypovať si dobrú knihu. V rámci svojich možností sa o to pokúšam. Najviac si cením, že vydavatelia mi dôverujú, vedia, že to, čo ponúknem, je kvalitná kniha, hoci to nemusí byť čitateľský hit.

Zo súčasných ruských autorov ste preložili sedem kníh Vladimira Sorokina – patrí medzi vašich najobľúbenejších autorov?

Určite áno. Nedávno som mu mailoval, či nemá nejaký nový rukopis, odpísal mi, že nič nepíše, len maľuje. A spolu s ním je moja obľúbená autorka Ľudmila Ulická. Pred pár dňami mi poslala svoj ešte teplý rukopis knihy poviedok Spätná chronológia. Skvelá kniha. Slovart prejavil záujem…

Ulická aj Sorokin sú ostrí kritici Putinovho režimu. Ako ho vnímate?

Dnešná ruská zahraničná politika je typická veľmocenská imperiálna politika, ktorá sa po páde komunizmu chvíľu hľadala. Rusi v tomto zmysle nemajú radi neistotu, takže – logicky – vygenerovali nového báťušku cára, ktorý to postupne vzal pevne do rúk. Má svoju traumu, ktorou je rozpad Sovietskeho zväzu a strata globálnej veľkosti. Aj ten Krym a Donbas sú len demonštrovanie, že sme veľkí a mocní, nech to svet láskavo berie na vedomie. A že je to bezprecedentné porušovanie medzinárodného práva? A že pritom tečie krv? To podľa Putina svet prehryzne, nikto nechce riskovať svetový vojnový konflikt.

V roku 2004 ste dostali za preklad Eugena Onegina ruské štátne vyznamenanie, Puškinovu medailu. Na certifikáte k nej je podpis prezidenta Vladimira Putina. Teraz by ste ho prebrali?

Pred pätnástimi rokmi sa ešte zdalo, že Putinovo Rusko smeruje k demokracii. Po vojne v Donbase a ruskej anexii Krymu by som nijaké ruské štátne vyznamenanie neprijal.

src: https://dennikn.sk/1570958/konecne-ho-mozeme-citat-v-povodnej-podobe-roman-majster-a-margareta-vychadza-aj-s-cenzurovanymi-pasazami/?ref=mpm

0000010100063539048798930865907408659446
atticus
 atticus      05.09.2019 - 10:20:32 , level: 2, UP   NEW
wow

00000101000635390487989308658734
mojo
 mojo      03.09.2019 - 13:00:25 , level: 1, UP   NEW
https://dennikn.sk/blog/1571691/hlavne-spravy-a-zem-a-vek-patria-podla-prieskumu-focusu-medzi-najdoveryhodnejsie-media-medzi-ucitelmi/?ref=in

Doteraz sme počúvali iba ojedinélé príbehy o učiteľoch, ktorí použili časopis Zem a vek ako pomôcku pri vyučovaní. Teraz vieme, že Zem a vek by svojim žiakom odporučilo 53% a Hlavné správy 57% učiteľov z reprezentatívnej vzorky v prieskume.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre projekt People to People by najviac učiteľov odporúčilo svojim žiakom tradičné médiá ako Aktuality a Hospodárske noviny. Hneď za nimi na treťom mieste nasledujú Hlavné správy. Tie spoločne so Zem a vekom v tomto prieskume predbehli médiá ako Denník N alebo SME.

Prieskum bol robený na reprezentatívnej vzorke 523 učiteľov 2.stupňa základných škôl z celého Slovenska. Ide o prvý prieskum tohto typu, ktorý nám dáva predstavu o mediálnych voľbách učiteľov. Presné znenie otázky v priekume bolo: „Ak by ste mali svojim žiakom odporučiť médiá, kde môžu nájsť dôveryhodné informácie o tom, čo sa deje doma a vo svete, ktoré z nasledujúcich médií (či už v tlačenej alebo internetovej podobe) by ste svojim žiakom odporučili?”

Popularita Hlavných správ alebo Zem a veku je rozložená relatívne rovnomerne na všetky skupiny učiteľov bez ohľadu na vek, dĺžku praxe, predmet, ktorý učia alebo kraj, v ktorom pôsobia.


Možné vysvetlenie prieskumu: štatisticky je pravdepodobné, že väčšina z opýtaných učiteľov nie sú pravidelnými čitateľmi väčšiny z ponúkaných médií. Je teda možné, že časť učiteľov jednoducho ignorovala možnosť “nepoznám” a dali svoje odporúčanie aj médiám, s ktorými mali minimálnu alebo žiadnu skúsenosť. Prieskum teda nemusí automaticky znamenať, že viac ako polovica učiteľov sú konšpirátori, ale znamená minimálne to, že veľká časť učiteľov má zlý prehľad o médiách a laxný prístup k selekcii zdrojov.

Zem a vek vychádza v náklade cca 25 000 kusov (podľa ich údajov) a najčítanejšie články na webe dosahujú okolo 5000 – 10000 pozretí, čo z neho robí pomerne malé médium. Je teda nepravdepodobné, že by väčšina opýtaných učiteľov boli aktívnymi čitateľmi Zem a veku.

Ťažko vysvetliteľný je napríklad významný rozdiel medzi dôveryhodnosťou Zem a veku a Slobodného vysielača, aj keď v poznateľnosti medzi nimi nie je veľký rozdiel. Oboje médiá majú podobné zameranie, podobnú cieľovku a do veľkej miery aj podobné témy a úroveň.

Interpretovať tento prieskum ako plošnú kritiku celého učiteľského stavu by bolo nefér voči mnohým skvelým učiteľom, ktorí už dnes v školstve pôsobia. Platí ale, že toto je jedna z najalarmujúcejších správ o rozsahu a hĺbke problému, ktorý nám spôsobili nové médiá a nové spôsoby šírenia informácii.

Znamená to, že školstvo v dnešnom stave na mnohých miestach nemusí fungovať ako liek, ale do značnej miery sa môže spolupodieľať na výchove mladých ľudí, ktorí sa v rekordných počtoch prikláňajú k extrémizmu.

Práve tieto médiá šíria antisemitizmus (šéfredaktor Zem a veku je za to v súčasnosti trestne stíhaný), dávajú nekritický priestor extrémistickým politikom (napríklad Slobodný vysielač urobil priateľský rozhovor s Mariánom Magátom, ktorý na Facebooku obdivoval Adolfa Hitlera) alebo bez overovania faktov šíria lži z ruských štátnych médií, prípadne od Mariána Kočnera (Hlavné správy propagovali jeho reláciu Na pranieri). Problém s týmito médiami teda nie je v tom, že by mali “nepohodlné názory”, ako to o sebe často tvrdia, ale v tom, že šíria klamstvá a často aj extrémizmus.

Ak je nejaký učiteľ ochotný odporúčať práve tieto médiá ako dôveryhodný zdroj, potom je tažké si predstaviť, ako bude viesť žiaka k demokratickým a občianskym hodnotám.

Juraj Hipš, odborník strany Spolu na školstvo, používa takéto prirovnanie: „Išli by ste k lekárovi, ktorí by vás liečil na základe horoskopov v Novom čase? Rovnako vážne by sme mali brať situáciu, ak deti učia pedagógovia, ktorí odporúčajú svojim žiakom čítať dezinformačné médiá Zem a vek alebo Hlavne spravy.sk.

Učiteľské povolanie je jedno z najdôležitejších a najzodpovednejších na svete. Deti strávia v školách tisícky hodín a učitelia majú na nich obrovský vplyv. Je hanbou, že štát tak dlhodobo prehliada túto profesiu. Potom toto povolenie nevykonávajú len tí najlepší z najlepších, ale aj ľudia, ktorým nie sú cudzie extrémistické názory. To je vážne varovanie“

Čo s tým robiť?

Napriek tomu, že rozmachu dezinformácii sa venuje v posledných rokoch väčšia pozornosť, dlhšiu dobu sledujem, že toto úsilie je nedostatočné. Nedostáva sa k dostatočnému množstvu ľudí. A zároveň stále viac ľudí (aj starších) začína používať sociálne siete a aj vďaka tomu dezinformačná scéna naďalej rastie.

Preto som sa posledné mesiace venoval presviedčaniu politikov alebo nádejných politikov (konkrétne v rámci koalície PS a Spolu), aby si túto tému viac všímali. Výsledkom je, že v programe PS a Spolu, ktorý bude zverejnený onedlho, bude mať samostatnú časť téma Dezinformácie a hybridné hrozby, ktorú sme pripravovali spolu s expertom Globsecu Danielom Milom.

Samozrejme, kľúčovou a dlhodobou výzvou v školstve je vytvoriť v ňom také podmienky, aby tam prichádzali tí najlepší z najlepších, ako spomínal Juraj Hipš vyššie. Aj tento prieskum ale ukazuje, že problém s dezinformáciami je tak vypuklý, že kým sa toto podarí, treba robiť aj užšie zamerané opatrenia:

– Musíme venovať vážnu pozornosť mediálnemu vzdelávaniu na školách – zaradiť mediálnu výchovu do vzdelávacieho kurikula v rámci existujúcich povinných predmetov a vytvoriť nové osnovy mediálnej výchovy.

– Podporovať a škálovať iniciatívy, ktoré organizujú diskusie a prednášky novinárov alebo odborníkov na školách.

– Ako naznačuje tento prieskum, venovať sa treba nielen žiakom, ale aj učiteľom samotným. Cestu v tomto naznačuje napríklad Francúzsko, kde vytvorili v spolupráci s novinármi a odborníkmi rozsiahly program školení pre učiteľov o médiách a dezinformáciach.

Treba tiež zmeniť spôsob, akým štát a štátne inštitúcie komunikujú s verejnosťou. Reaktívne odpovedať na novinárske otázky prostredníctvom tlačových správ a s použitím úradníckeho jazyka už nestačí. Štát ako taký a aj jednotlivé rezorty sa musia stať proaktívnym silným komunikačným hráčom aj v online prostredí a mať zrozumiteľnú, premyslenú a dlhodobú stratégiu toho, čo chcú verejnosti hovoriť. To v praxi znamená formovanie odborov na strategickú komunikáciu na ministerstvách, podobne ako to je dnes na Ministerstve zahraničných vecí.

Je treba posilniť súčasné štátne kapacity, lepšie koordinovať a podporiť existujúce občianske aktivity. Po vzore krajín ako Veľká Británia, Švédsko, Fínsko, Česko alebo pobaltské štáty aj Slovensko potrebuje v štátnej správe inštitúciu, ktorá sa bude systematicky a komplexne venovať mapovaniu, predchádzaniu a neutralizácii hybridných hrozieb a dezinformácií. Jednou z úloh tohto centra by bolo monitorovať informačnú mapu krajiny (aj realizovať podobné prieskumy ako je tento o učiteľoch), včas identifikovať rýchlo sa šíriace dezinformácie, analyzovať ich potenciálny zásah a podporovať rezorty, ktorých sa to týka pri včasnej a efektívnej reakcii. Dôležité je tiež zvyšovať povedomie o hybridných hrozbách a dezinformáciach vo verejnosti a organizovať celoplošné informačné kampane.

Kľúčovým hráčom v boji proti dezinformáciam sú novinári a špeciálne verejnoprávna televízia. Je dôležité odpolitizovať voľbu riaditeľa RTVS a viazať časť výdavkov na tvorbu investigatívnej žurnalistiky.

Podrobnejšie opísané návrhy riešení nájdete zatiaľ buď v programe na dezinformácie strany Spolu, alebo v publikácii Globsecu Hybridné hrozby na Slovensku, na ktorej pracoval Daniel Milo.

0000010100063539048798930865873408658814
rytier kozmoletu
 rytier kozmoletu      03.09.2019 - 14:48:27 (modif: 03.09.2019 - 14:49:19) [9K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Vladimir Snidl

K tomuto veľmi zaujímavému prieskumu mám jednu poznámku, ktorá vychádza aj z mojich návštev škôl: veľká časť ľudí mimo našej bubliny, učiteľov nevynímajúc, netuší, čo sú Hlavné správy zač.

Keď som si robil len také vlastné prieskumy a pýtal sa ich, aké takzvané alternatívne médiá poznajú, tak spomenuli napríklad Slobodný vysielač, zatiaľ čo Hlavné správy rezonovali podstatne menej.

Veľkou výhodou Hlavných správ je neutrálny názov, ktorý na prvú signálnu nevylováva žiadne asociácie. Keď bežnému človeku poviete súslovie "Hlavné správy", tak si pomyslí, že je to bežný spravodajský web - napokon, názov Hlavné správy používa aj hlavná spravodajská relácia TA3.

Pri tejto príležitosti si promeňme, že kotlebovci si pred pár mesiacmi založili dva nové weby, ktoré pomenovali "Prehľad správ" a "Magazin1". Ked prídete na ich homepage, tak máte pocit, že ste na stránke spravodajského denníku a nie na stránkach webu, ktorý založili s cieľom šírenia kotlebovskej propagandy. V tomto sa len inšpirovali (a celkom rozumne) práve u Hlavných správ, ktoré svojich názvom a dizajnom tiež len imitujú skutočný spravodajský web.

Takže: tento prieskum nečítam tak, že viac než polovica učiteľov fandí dezinformáciám a prokremeľskej propagande, ale tak, že viac než polovica učiteľov základných škôl nemá pokročilejšiu mediálnu gramotnosť, aby dokázala rozlíšiť medzi štandardným a dezinformačným médiom.

www.facebook.com/vladimir.snidl/posts/10220569992618628

000001010006353904879893086587340865881408659079
cyberpunker
 cyberpunker      04.09.2019 - 10:08:42 , level: 3, UP   NEW
"ktoré svojich názvom a dizajnom tiež len imitujú skutočný spravodajský web"

keď vyjdeme z bubliny uplne, tak zistime, ze oni nic neimituju, ale je to (väcsinou) ich skutocny pohlad na svet

0000010100063539048798930865873408658803
ode
 ode      03.09.2019 - 14:33:04 , level: 2, UP   NEW
horšie než "celé zle" toto...

00000101000635390487989308655701
Trilobite
 Trilobite      23.08.2019 - 10:37:33 (modif: 23.08.2019 - 10:37:53) [13K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
75879.jpg

Blue lava erupting from the Kawah Ijen volcano in Indonesia. The mountain contains large amounts of pure sulfur, which emit icy violet colors as it burns. | by Olivier Grunewald

0000010100063539048798930865570108656456
Brahmin
 Brahmin      26.08.2019 - 20:24:28 , level: 2, UP   NEW
keď zješ veľa čučoriedok ale slabo si si ich umyl

0000010100063539048798930865570108655929
Kusok
 Kusok      24.08.2019 - 03:08:08 [2K] , level: 2, UP   NEW
roztopeny Thanos.

000001010006353904879893086557010865592908655947
Trilobite
 Trilobite      24.08.2019 - 09:47:59 , level: 3, UP   NEW
Smolkovia

00000101000635390487989308654612
Aroth
 Aroth      20.08.2019 - 10:54:31 , level: 1, UP   NEW
obr2-980x831-1.jpg

cely clanok tu: https://dennikn.sk/1549117/autor-bestselleru-o-prokrastinacii-knihu-o-kritickom-mysleni-by-si-nik-nekupil-vsetci-si-myslia-ze-ho-maju/?ref=mpm

00000101000635390487989308653438
Aroth
 Aroth      16.08.2019 - 10:52:53 [5K] , level: 1, UP   NEW
Vplyv rodičovskej výchovy na správanie detí sa preceňuje. „Uznanie detskej skupiny začne byť pre dieťa skôr či neskôr oveľa dôležitejšie než názor rodičov,“ vraví sociálny antropológ Martin Kanovský z UK.

V rozhovore sa dočítate aj:

prečo deťom škodí, ak sa segregujú do homogénnych skupín – rasovo, sociálne či intelektuálne;
ako deti dostať zo sociálne vylúčeného prostredia;
či je rodina v kríze a či dochádza k liberalizácii výchovy;
ako sa mení kontrola rodiča nad časom a aktivitami detí.
Školský zákon zakazuje segregáciu, no podľa vyjadrenia Európskej komisie z tohto leta sme nedosiahli „žiadny skutočný pokrok v odstraňovaní segregácie rómskych študentov“. Čo vy na to?

Európska komisia sa opiera skôr o individuálne prípady a odhady než o populačné charakteristiky segregácie, ktoré hovoria, že máme neprimeranú mieru rómskych detí v určitých typoch škôl a tried. Žiaľ, zatiaľ nemáme kvalifikované odhady segregácie vo vzdelávaní.

Poviem hypotetický príklad – je úplne v poriadku, ak je v škole alebo triede 40 alebo 60 percent rómskych detí, ak je v danej obci 40 alebo 60 percent rómskej populácie. No už nie je v poriadku, ak sú v obci s 30 percentami Rómov triedy, kde ich je 80 percent. A to je rozhodne aj náš prípad, hoci o rozšírenosti týchto javov nemáme dostatočne podložený prehľad.

Čím je to spôsobené?

Jednou z príčin je nie celkom šťastný systém financovania. Špeciálne školstvo má byť určené pre deti, ktoré sú telesne alebo mentálne ťažko postihnuté. Na ne je iný normatív financovania. Zriaďovateľovi sa niekedy vyplatí zaradiť početné rómske deti do špeciálnych tried, lebo za ne dostane viac peňazí.

Niekedy aj samotní rómski rodičia trvajú na tom, aby ich dieťa bolo v špeciálnej škole. Hovoria: „Tam, kde je teraz, sa mu všetci vysmievajú, tak nech ide do špeciálnej školy, tak ako jeho súrodenci.“

Iná vec je, keď rodičia majority reagujú aj bez akýchkoľvek problémov v triede na rómske deti v zmiešaných triedach tak, že z nich masívne premiestňujú svoje deti inam.

Prečo ľudia takýmto spôsobom premiestňujú svoje deti, ak sú v triede Rómovia?

Je mnoho dôvodov. Niekedy sa stane, že niektoré rómske deti naozaj nemajú primerané návyky, lebo sú prvý raz v živote v nejakej inštitúcii. Inokedy ich aj majú, no rodičia majoritných detí sa aj tak domnievajú, že ich nemajú. Aktivizujú predsudky.

Slovensko je v diskriminácii detí pri prepadávaní druhé najhoršie vo vyspelom svete. Napriek rovnakému skóre v teste majú rómske deti zo znevýhodneného prostredia vyššiu pravdepodobnosť, že prepadnú. Čím je to podľa vás spôsobené?

Rozdielnymi štartovacími čiarami – deti prichádzajú do školy na odlišnej úrovni. Veľa predškolskej pedagogickej práce v súčasnosti vykonávajú rodičia. Ešte pred 50 či 100 rokmi bolo nepredstaviteľné, aby dieťa prišlo do prvej triedy a vedelo, ako držať ceruzku, aby dokázalo načrtnúť základné abstraktné tvary a vymaľovať ich.

To všetko sa deti učili až v škole. Teraz sa to učia aj v škôlkach, ba dokonca ešte pred nimi, no obrovské množstvo pedagogickej práce vykonávajú rodičia v podstate od narodenia. Mnohé rómske deti takéto základné zručnosti nemajú. Keď si porovnáme štartovacie čiary, rómske deti zaostávajú a školský systém má problém, aby im pomohol dobehnúť to.

Toto však vôbec nie je o rómskych deťoch. Deti z akejkoľvek sociálne deprivovanej skupiny – či už v Alabame v roku 1945, alebo v Austrálii v roku 1960 – majú ako celok vždy a zákonite slabšie výsledky, keď začnú chodiť do formalizovaných školských systémov.

Nemá nijaký zmysel hľadať tie dôvody v nich samých, v kultúre, rase či psychológii. Poviem to na rovinu: sú to úplné drísty. Ak chcete zmeniť výsledok, čiže mať lepšie výsledky v škole, musíte zmeniť sociálne prostredie.

Čiže môžeme povedať, že kotlebovci a spol. sa vezú na vlne rasových predsudkov a stereotypov.

Hovoria úplné nezmysly. Výskumy ukazujú, že deti z majority alebo aj z iných minorít, než je rómska, ktoré sú v zlých sociálnych, rodinných a emocionálnych podmienkach, majú v škole rovnaké problémy ako rómske deti.

Po druhé, podľa kvalifikovaných odhadov sú zhruba dve tretiny rómskej populácie na Slovensku plne integrované. Čo sa týka segregovaných osád alebo segregovaných mestských get, iba ťažko môže dieťa z nich dosahovať dobré výsledky, lebo ide o sociálne deprivované prostredie.

Ešte malá historická odbočka: tak ako kotlebovci a mnohí iní hovoria o Rómoch a ich chatrčiach, hovorili veľmi podobne pred sto rokmi stredné a vyššie maďarské a rakúske vrstvy o Slovákoch. Písali, že je tam alkoholizmus, bedač, všivač, hlúposť, degradácia, degenerácia a ľudský odpad. Za prvej Československej republiky existoval ženský spolok Živena (vznikol v roku 1869) – členovia chodili po slovenských dedinách a vzdelávali ženy.

Ak by ste si pozreli ich zápisky ešte z 50. rokov, zdúpniete. Nechceli by ste veriť podmienkam bývania, zdravotníctva a hygieny v slovenských dedinách. Povedal by som, že dnes aj tá najbiednejšia rómska osada je na tom lepšie ako mnoho slovenských dedín v roku 1920, v niektorých prípadoch aj v roku 1950.

Ako dostať deti zo sociálne vylúčeného prostredia?

Najprv poviem, čo nefunguje. V Austrálii boli pokusy vyťahovať deti v predškolskom veku a z prvého stupňa z miestnej komunity a premiestňovať ich inam – buď do internátnych škôl, alebo do zvereneckých rodín. Tento projekt skrachoval. Deti utrpeli obrovské psychické a emocionálne traumy.

To, čo získali na prístupe k formálnemu vzdelaniu, stratili traumatizáciou. Keď vyrástli, mali obrovské psychické, emocionálne a sociálne problémy. Robiť ľuďom dobre tak, že ich pritom traumatizujete – to nefunguje.

Čo, naopak, fungovať môže?

Integrácia na lokálnej úrovni. Niekde majú modely s kvótami – ak podiel rómskych detí v triede presiahne povedzme 40 percent, zabezpečia autobusy a rozmiestnia ich do iných škôl o pár kilometrov vedľa. Dieťa nie je vytrhnuté z domova, len chodí do inej školy. Treba dodať, že všetky modely integrácie, ktoré kedy boli úspešné, si vyžadovali masívne investície. No mnohonásobne sa vrátili – v zamestnanosti a inde.

Prečo je zlé, ak je v triede nadmerný počet rómskych detí oproti pomeru v populácii?

Zlé je to nielen pre samotné rómske deti, ale aj pre majoritu – spoločnosti nijako neprospieva, ak desaťtisíce ľudí žijú v deprivovaných sociálnych podmienkach. Nefungujú také riešenia, že sa budeme tváriť, že problém neexistuje a môžu si za to sami.

Na Slovensku sa však segregujú nielen rómske deti. Segregácia je u nás širším celospoločenským problémom, že sa napríklad segregujú aj sociálne slabšie deti, no aj nadané deti.

Výskumy od 80. rokov však hovoria, že čím je vzdelávací systém segregovanejší, tým máte populačne horšie výsledky vo vzdelávaní. Pre deti nie je dobré, ak sú v homogénnych skupinách – nadaní medzi nadanými, nenadaní medzi nenadanými a tak ďalej.

Prečo nie sú také homogénne skupiny dobré?

Najlepším vysvetlením je to, čo sa v angličtine nazýva „academic self-esteem“, čiže akademický či vzdelávací sebaobraz. Je to to, čo si dieťa myslí o svojom výkone, na čo si myslí, že má. Platí, že čím vyšší má dieťa akademický (školský) sebaobraz, tým lepšie výsledky má vo svojom živote v budúcnosti, aj o desať rokov.

Vzdelávací sebaobraz stúpa s tým, čím je dieťa v skupine vyššie, no to sa deje výhradne v rôznorodých skupinách. Dieťa môže byť mimoriadne nadané, no ak ho dáte do triedy samých géniov, jeho sebaobraz – predstava o tom, na čo má – klesne.

Často sa bude cítiť frustrované a jeho výkony poklesnú. Má to aj svoj názov: „veľká ryba v malom rybníku“ – pre veľkú rybu, čiže nadané dieťa, je lepšie, ak je v malom rybníku, než keď je vo veľkom, kde sú ešte väčšie ryby, čiže géniovia.

Uvediem príklad z praxe: Island po kríze v roku 2008 takmer skrachoval. Centrálna vláda prakticky prestala financovať regionálny školský systém a v krajine si nemohli dovoliť financovať systém deľby na lepších a horších. Z nedostatku financií boli nútení triedy integrovať. Paradoxne, vo dvoch veľkých meraniach študijných výsledkov v rámci OECD skončili podstatne lepšie ako predtým.

Ako taký systém pomôže deťom z minority? Nemali by pocit, že v takej triede by za nadanými zaostávali, čo by iba zhoršilo ich sebaobraz?

Je preukázané výskumom, že aj tí slabší sa snažia viac, ak sú v skupine s nadanejšími deťmi, než keď sú v úplne deprivovanej skupine, kde na výkone vôbec nezáleží. Teraz nehovorím o známkach či názoroch učiteľov a učiteliek, ale o dynamike vzťahov v detskej skupine, ktorá v najväčšej miere ovplyvňuje mienku dieťaťa, na čo má a nemá.

Nemôže to, samozrejme, fungovať tak, že v totálne deprivovanej skupine bude jeden či dvaja nadaní. Funguje to iba vtedy, ak ak je skupina rôznorodá.

Majú rodičia sklon k segregovaniu detí?

Určite áno. Ľudia si myslia, že ich nadanému synovi či dcére sa bude dariť strašne zle, ak bude medzi priemernými a podpriemernými. Bola by to pravda, ak by bol v triede sám či sama, no ak by v nej bola štvrtina nadaných detí, im samotným by to oveľa viac pomohlo, než byť v triede so samými nadanými.

V zmiešanej triede by sa cítili lepšie, mali by lepší sebaobraz a v konečnom dôsledku dosahovali v budúcnosti aj lepšie výsledky. Rodičia nevedia, že ak ich nadané deti zostanú s tými slabšími, je to pre nich samotných lepšie.

Robíme rebríčky a ustavične sa hovorí o tom, aby sme vyzdvihovali tých najlepších. A školy, ktoré sú slabšie, nech sa zrušia. No tým sa segregácia iba prehlbuje a celý vzdelávací systém ide dole vodou.

Slovenský vzdelávací systém vo výsledkoch veľmi prudko klesá a jediným súvislým prediktorom tohto stavu je, že sa čoraz viac otvárajú nožnice segregácie – nemyslím len rasovej, ale vôbec sociálnej, teda to, že deti zo sociálne slabších, chudobnejších rodín sa koncentrujú v určitých školách a triedach, priemerné deti sú v iných triedach a školách a nakoniec nadané deti sú v iných školách a triedach s nadanými deťmi. Doplatia na to všetci.

Aké je riešenie tohto stavu?

Mali by byť povinné inkluzívne programy, napríklad štipendiá či špecifické štátne politiky na rôznorodosť v triedach. Nemôže byť ponechané len na rodičoch, zriaďovateľoch a samospráve, a teda určitých sociálnych vrstvách, aby si s pomocou štátneho financovania budovali exkluzívne a segregované vzdelávacie zariadenia.

Verejný záujem sa nemôže nechať len na rodičov či samosprávy. Samozrejme, nemôžete rodičov k ničomu nútiť, ale štát by mal zvoliť také nástroje, aby nevznikali sociálne homogénne triedy a školy. Niekde siahli aj ku kvótam. Nie je na nich nič zlé. Štát, ktorý to celé platí, má právo určiť samosprávam, aby prihliadali aj na takéto veci, aby na škole vyhradili daný počet miest pre deti z takej a onakej príjmovej skupiny.

Napríklad Fínom neostalo nič iné, ako budovať inkluzívne školy. Krajina je v rozsiahlych oblastiach riedko osídlená a trepať sa 50 kilometrov cez zasnežené lesy do exkluzívnej školy sa nedá. Fínsko má dobré výsledky, no jeho systém je neprenosný a je vynútený miestnymi podmienkami.

Vydávame sa na Slovensku opačným smerom od inklúzie k segregácii?

Áno, vydávame, a tento trend sa zrýchľuje. Vzdelávacie politiky u nás nie sú ovplyvňované analýzami, výskumami a dobrými rozhodnutiami, ale hasením problémov. Nehovorím, že ľudia, ktorí robia vzdelávacie politiky (či už úradníci, alebo samospráva), majú zlé úmysly. Väčšina robí, čo môže.

Ale keď vám zateká do domu, jedna vec je podkladať vedrá a niečo celkom iné je kompletne opraviť strechu. Ako to robíme my? Podložíme vedro, potom ho vylejeme za dvere a povieme, že akurát neprší, takže je všetko v poriadku. Opraviť strechu, čiže celý vzdelávací systém, je oveľa drahšie ako len „prikladať vedrá“.

Od roku 2021 vstúpi do účinnosti zákon, ktorý zavádza povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky päťročné deti v materských škôlkach. Nejde o ukážku systémového opatrenia tým správnym smerom?

Ide, ale nie som si celkom istý, či je opatrenie aj kapacitne a finančne dostatočne kryté. Za určitých okolností môže obec časť podielových daní na vzdelávanie použiť inak než na vzdelávanie, napríklad na ihrisko. Toto by malo už konečne prestať. Nemôže byť na samospráve, aby usúdila, že vzdelanie nie je prioritou.

Dať samospráve takúto právomoc bol totálny nezmysel; s týmto by sa malo prestať. Štát musí zvýšiť investície do vzdelávania, eurofondy tu nebudú donekonečna. Ak vám bude niekto tvrdiť, že vzdelávací systém zlepší bez stámiliónových navýšení, môžete ho prestať počúvať. To sa urobiť nedá.

No len ich tam naliať je tiež nezmysel. Investície musia ísť ruka v ruke so zmenou systému. Nemôžete zlepšovať systém bez financií a nemôžete liať financie bez zlepšenia systému.

Je rodina na Slovensku v kríze?

Áno aj nie. Áno preto, lebo rodina je v kríze neustále. Keď si pozriete babylonský epos o Gilgamešovi alebo gréckeho Hésioda, nájdete náreky, ako sú mladí skazení a ako upadá morálka, hlavne tá rodinná. Píšu, že deti sú zvlčilé a že rodinné a manželské vzťahy sa rozpadajú. Náreky tohto druhu sú univerzálne a poznáme ich už tisícky rokov.

Na druhej strane, súčasná rodina nie je v kríze, pretože dochádza iba k tomu, že sa menia jej formy. Ale tie sa menili vždy a všade. To, čo dnes niektorí nazývajú „tradičnou rodinou“ a čo považujú za prirodzené, vzniklo v tomto priestore v 19. storočí a ide skôr o súbor ideálnych moralizujúcich predstáv.

Čiže „tradičná rodina“ existuje najmä v našich hlavách?

Uvediem príklad. Ak sa pozriete do matrík z 19. storočia a porovnáte dátumy sobášov s dátumami narodenia prvého dieťaťa, zistíte, že veľmi veľa detí sa narodilo menej ako deväť mesiacov od svadby.

Znamená to, že tu bolo toľko predčasných pôrodov? Nie. Buď tam bol predmanželský sex, alebo mala nevesta dieťa s niekým iným a potichu sa to prikrylo sobášom. Takisto v kolónke otca hojne a často zmieňovaný „pater ignatus“ nebol nesmierne plodný mních Ignác, ale otec neznámy, teda matka odmietla uviesť meno otca.

Narušuje to predstavu o akejsi tradičnej rodine, že mládenci a devy mravne sedeli, hľadeli oddane na seba, nanajvýš si zatancovali, potom sa zosobášili a žili šťastne. To sú ilúzie. Nič také sa nedialo ani tu, ani inde vo svete.

Nehovorím, že sa v každej dedine či mestečku ľudia váľali po kopách sena či tisli k sebe v tmavých kútoch, ale jedna vec sú normatívne predstavy, to, čo ľudia považovali a považujú za ideál, a niečo celkom iné je reálne správanie. Množstvo detí vychovávali príbuzní a veľa detí bolo opustených.

To, čo nazývame tradičnou rodinou – otecko, mamička a detičky, jedno v modrých šatočkách a druhé v ružových –, bolo početne oveľa menej zastúpené, ako si myslíme. V súčasnosti až štyridsať percent sobášov skončí do troch rokov a ľudia sa rozvedú. Tradičná forma rodiny, aj keby reálne existovala, je už v podstate menšinová, aj oficiálne.

Ohrozili by registrované partnerstvá „tradičnú rodinu“?

V žiadnom prípade. Jediné, čo by vám zachovalo v reálnom živote ideály tradičnej rodiny, je správanie konkrétnych ľudí. Zástancom tradičnej rodiny podľa mňa prekáža, že by gejovia a lesby mali vôbec nejakú formu inštitucionálneho vzťahu. No spôsoby spolužitia ľudí sa v čase, priestore a v rôznych kultúrach menia. Nedá sa tomu zabrániť.

Niektorí zástancovia tradičnej rodiny hovoria, že funkciou rodiny je plodenie a výchova detí, preto by malo mať manželstvo muža a ženy výnimočné postavenie.

Plodenie a výchova detí sa predsa dajú zabezpečiť aj bez manželstva. Predsa nikto nemôže byť taký hlúpy, aby tvrdil, že nejaký druh nepodpory iných zväzkov zabezpečí plodenie potomkov v „tradičnej rodine“. To nedáva zmysel, ani len logický. V manželstve sa u nás momentálne rodí len niečo vyše polovice detí, čiže plodiť a vychovávať deti možno aj mimo manželstva.

Ak chcete mať populačne viac detí, musíte robiť určité druhy prorodinných politík, ktoré nemajú nič spoločné s inštitúciou manželstva a idealistickými ilúziami o tradičnej rodine. Takzvané tradičné rodiny mali v minulosti viac detí z ekonomických dôvodov, z nedostupnosti antikoncepcie a so zohľadnením vyššej detskej úmrtnosti – preto si robili tak veľa detí.

Boli to často spoločnosti agrárneho typu, neskôr aj rané priemyselné spoločnosti, v ktorých hrali deti dôležitú ekonomickú rolu. No dnes si už nemusíme robiť deti, aby mal kto orať či pracovať v špinavej továrni.

Dochádza k liberalizácii výchovy?

Čiastočne áno, ale myslím si, že to má sociálne dôvody. Rodičia venujú podstatne viac času a dozoru deťom, a ak chcete na niekoho dohliadať, je efektívnejšie robiť to mäkšími technikami. Deti si toho môžu viac dovoliť práve preto, že sú v prítomnosti rodičov, takže je to bezpečné. Ešte pred 50 rokmi trávili rodičia s deťmi oveľa menej času a deti museli viac poslúchať.

Naozaj stúpa čas, ktorý rodičia trávia s deťmi? Povedal by som, že ľudia sú veľmi zamestnaní a pracujú do večera…

… Uveďte mi obdobie, kedy rodič nebol zaneprázdnený prácou. Dnes je rodič animátorom a deťom manažuje čas. Končí sa doba, že sa skončí škola a dieťa sa bezbreho rozbehne von do detskej partie. Aj v menších mestečkách či dedinách sú už krúžky a tréningy a dieťa treba voziť z jedného na druhý. Nehovorím, že rodič s dieťaťom nejako intenzívne komunikuje, no manažment dieťaťa sa zvýšil.

To, s čím rodičia zápasia, nie je fakt, že v minulosti trávili s deťmi veľa času a dnes menej. Ide o to, že rodičia dnes zápasia s idealizovanou iluzórnou predstavou rodiča-animátora, ktorý musí deťom zabezpečovať všetko. Ešte pred dvadsiatimi rokmi bola nemysliteľná situácia, aby dieťa predstúpilo pred rodiča, zahlásilo „nudím sa“ a vyčkávaco sa naňho zahľadelo.

K čomu vedie nárast kontroly rodiča nad časom a aktivitami detí?

Ešte nemáme dobre preskúmané, ako sa zmenili formy styku rodičov s deťmi. Vo všeobecnosti platí, že sa síce zvyšuje dozor, no akoby klesajú konkrétne pokyny, čo má dieťa robiť. Keď dieťa sedí tri hodiny za počítačom, rodič ani netuší, čo robí, aké sa hrá hry a s kým komunikuje na internete.

Ale dieťa je doma, rodič vie, že je v izbe, a sem-tam nakukne. Niektorí to dokonca považujú za čas strávený s dieťaťom. Lebo je doma a nebehá po vonku. Kedysi bolo normálne, aby bolo 8- až 9-ročné dieťa samo doma či vonku, aj tri hodiny. Teraz je to skoro nepredstaviteľné.

Nie je opatrnosť vynútená prostredím, v ktorom žijeme? Asi by sme nevyhnali dieťa pred panelák, nech sa hrá, ak je pri ňom veľká cesta plná áut.

Keď sa v 70. rokoch stavali veľké sídliská, pohybovali sa tam ťažké stavebné mechanizmy, boli tam veľké jamy, betónové rúry, panely, káble či iný stavebný materiál. A tie deti sú tu, sme to my. Niečo sa stať vždy môže. Ale keď sa dieťa pohybuje v istom prostredí, po nejakom čase sa v ňom naučí relatívne bezpečne pohybovať.

Ak by ste 10-ročné dieťa zrazu z ničoho nič vyhnali na rušnú ulicu bez predošlých skúseností, môže sa stať nešťastie. No ak deti v mestských partiách nebehajú po meste, nenaučia sa v ňom žiť. Nie je pravda, že by dnes bolo nebezpečnejšie. Samozrejme, niekto začne rozprávať príbehy o pedofiloch a únoscoch. Áno, takí sú, ale aj boli. Pred násilníkom tohto typu, ktorý si obete vyberá náhodne, dieťa neuchránite zvýšením dozoru.

Preháňajú to rodičia s aktivitami a dozorom detí?

Robia to, lebo si myslia, že tak zlepšia štartovaciu čiaru dieťaťa, o ktorej sme hovorili v úvode. Čiastočne to aj platí. Kľúčovou vecou je však sebaobraz dieťaťa. Ak dieťa chodí na krúžky rado, je mu tam dobre a vyniká, vtedy je to v poriadku. Ak dieťa síce dosahuje dobré výsledky, no premáha sa a samo si myslí, že to nechce robiť, je to viac škodlivé ako osožné.

Keď bude mať v puberte rozhodovacie právomoci, sekne s tým a bude znechutené. Na druhej strane, niektorí rodičia si myslia, že ak dieťa hrá napríklad na klavíri, musí mať rado všetko, aj cvičenia a vystúpenia, ak má pokračovať. To nie je pravda. Dieťa nemusí mať rado všetko – otravovať ho môže napríklad cvičenie, lebo je to drina.

No ak dieťa chvália na verejných vystúpeniach a má ich rado, lebo je úspešné a má pozitívny sebaobraz, že hrá dobre, potom je v poriadku, ak hrá, hoci cvičenie ho nebaví. Je absurdné chcieť, aby dieťa bavilo úplne všetko.

Preceňuje sa vplyv rodičovskej výchovy na správanie detí?

Vplyv rodičov sa rozhodne preceňuje a je menší, ako si mnohí myslia, najmä samotní rodičia. Naše mysle a správania sú adaptované najmä na žitie v malých sociálnych skupinách. Centrom sociálneho života dieťaťa je detská skupina.

Uznanie detskej skupiny začne byť pre dieťa skôr či neskôr kľúčové, oveľa dôležitejšie než názor rodičov. Ak je v partii statusovým znakom mobil, hodnotová výchova rodiča, že záleží skôr na vzťahu k prírode, sa pre dieťa stane do veľkej miery irelevantná. Dieťa nechce byť vyčlenené zo sociálnej skupiny.

Má rodič v takom prípade zakúpiť mobil?

Musí sa porozprávať s dieťaťom, aby pochopil, čo sa deje v detskej skupine. Lebo niekedy deti strategicky hovoria, že „každý má mobil“, čo nemusí byť pravda. Možno prídete na to, že mobil je len okrajová záležitosť. Potom ho nemusí vôbec potrebovať alebo mu stačí taký, ktorý nejde pod istú úroveň, ale nemusí to byť najnovší Samsung.

Mnohí rodičia sa tvária, ako keby detské skupiny neexistovali a dieťa bolo svetom samým osebe. Ak sa dieťa necíti dobre, takmer vždy to však má sociálne dôvody v detskej skupine.

Ak zistím, že sa dieťa v detskej partii necíti dobre, môžem mu pomôcť tým, že ho dám na inú školu?

Väčšinou vám to nepomôže. To, že sa dieťa necíti v nejakej detskej skupine dobre, má svoje dôvody a treba ich zistiť. Možno malo dieťa zopár nepríjemných zážitkov a uzavrelo sa do seba. Možno si nenašlo dobrých kamarátov. Možno stačí, aby rodič zavolal zopár spolužiakov k dieťaťu domov, aby mu pomohol nadviazať sociálne vzťahy.

Nikdy nerobte to, že niekam nabehnete a spravíte rozruch. Mágia toho, že sa bude niečo diať, ak zavoláte inému rodičovi a posťažujete sa mu, nech sa postará o svojho Miška, ktorý udrel vášho Jožka, je ilúzia. Niektoré deti nemusia spočiatku zapadnúť, lebo majú zatiaľ slabšie rozvinutý cit pozorovať iné deti.

Prečo sa im taký cit natoľko nerozvinul?

Lebo v ich rodine stačilo len naznačiť a každý skákal. Otec, matka i stará matka sa išli pretrhnúť. No iné deti sa takto nikdy nebudú správať. Potom je dieťa vyvedené z miery, utiahne sa a myslí si, že ostatné deti sú proti nemu.

Keď sa dieťaťu vysmeje súrodenec, dieťa zaplače, príde matka a okríkne staršieho súrodenca slovami „nebuď na Ferka taký zlý“. V detskej skupine sa nič také nestane, nikto ho nebude zachraňovať, a keď sa to pokúsi robiť učiteľka, ešte sa to zhorší. Mnohé deti sú z toho veľmi prekvapené, no zároveň sa aj veľmi rýchlo adaptujú.

Fungujú telesné tresty?

Nie. Fyzický útok vyvolá zväčša psychickú traumu, najmä keď je človek bezmocný, a dieťa je voči dospelému bezmocné. Trauma nespôsobí, že si dieťa lepšie zapamätá, čo má a nemá robiť. Iba vytesní to, čo k traume viedlo. Dieťa možno trestať, ak prekročí nastavené hranice, ale nie fyzicky. Najhorší trest pre dieťa je, ak ho izolujete od ostatných detí.

Čiže dať dieťaťu „zaracha“ funguje?

Deti dnes sedia doma, takže dať „zaracha“ niekomu, kto by bol aj tak doma a hral sa na počítači, nedáva význam. V súčasnosti oveľa lepšie funguje zákaz mobilu a internetu. Keď deti robia niečo spolu, tomu vášmu povedzte: „Nie, ty to robiť nebudeš, lebo si spravil to a ono.“

Dieťa musí vedieť, že aj niečo nedostane. Keď za niečím naťahuje ruku a nedostane to, začne revať. Čo v takej situácii? Stačí, ak si niektoré podnety nebudete všímať. Ak deti nemajú poruchu autistického spektra alebo inú poruchu, sú veľmi vnímavé voči tomu, čo robíte.

Čiže keď naťahuje ruku za sladkosťou a urazene kričí a plače, čo môžem robiť?

Nevšímať si to.

To sa nedá.

Ale dá. Schováte sa do kúta a chvíľu ho necháte. Dieťa zväčša robí divadlo a sleduje vás. Keď dieťa robí scénu a vy vyjdete z jeho zorného poľa, väčšinou prestane. Nebude revať naprázdno, lebo reve pre vás. Keď dieťa zistí, kde ste, začne plakať znovu. Vtedy sa môžete vzďaľovať a odvádzate jeho pozornosť.

Dieťa bude testovať hranice. Keď zistí, že plač je neúčinný, začne uberať z hluku. No ak sa dieťa v minulosti naučilo, že to funguje, bude ťažké, aby si odvyklo, a bude to trvať dlho.

Martin Kanovský (49)

Je sociálny antropológ. Odborník pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem iného sa venuje kognitívnej a evolučnej antropológii či antropológii detstva a vzdelávania. Dlhodobo robí antropologický výskum na Ukrajine a je zapojený do medzinárodných projektov na výskum morálky.

src: https://dennikn.sk/1540510/antropolog-v-skolach-rastie-segregacia-tradicna-rodina-je-iluzia-a-telesne-tresty-nefunguju/?fbclid=IwAR35brqGz-kvZ7_6GefXqH-JD9SLW0Ai74h-DDzFHCf8O4zPYq-rtE6-tLY

0000010100063539048798930865343808654425
asety
 asety      19.08.2019 - 18:08:14 [1K] , level: 2, UP   NEW
najprv som si myslel ze to nikdy nedocitam, ale nakoniec som to docital a ani to netrvalo tak dlho

000001010006353904879893086534380865442508656697
rytier kozmoletu
 rytier kozmoletu      27.08.2019 - 15:25:44 , level: 3, UP   NEW
prislo mi to vtipne, tak som ti chcel dat Kacko a aj som ti ho potom dal

0000010100063539048798930865343808653596
Brahmin
 Brahmin      16.08.2019 - 17:06:44 , level: 2, UP   NEW
Neviem ci som sinto len nevsimol ale chyba mi nejaky napad ako kotivovat samotnych ciganov aby v tej skole zostali a ich rodicov aby im ked tak pomohli ak vidia ze stracaju zaujem. Ten problem nieje len v skolstve, bohatych rodicoch co prepisuju deti inam ale aj doma.

000001010006353904879893086534380865359608653635
jurov
 jurov      16.08.2019 - 20:16:56 , level: 3, UP   NEW
To sa robi vo vyspelych krajinach rovnako ako pri integracii zdravotne a mentalne postihnutych, ze su v triede vychovavatelia ktori pomahaju a odbremenuju ucitela. Ale to bezny Slovak bude asi zavistlivo frflat ze je to nespravodlive voci "normalnym" detom.

000001010006353904879893086534380865359608653602
binary riot
 binary riot      16.08.2019 - 17:27:09 (modif: 16.08.2019 - 17:28:27), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
duh
623.jpg

0000010100063539048798930865343808653481
Mju
 Mju      16.08.2019 - 12:37:30 , level: 2, UP   NEW
<3 Kanovský
Normálne mi začali chýbať jeho semináre po dočítaní :)

Lieb sein.

000001010006353904879893086534380865348108653498
Aroth
 Aroth      16.08.2019 - 13:10:27 (modif: 16.08.2019 - 13:12:11), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
velmi vela a velmi k veci postrehov je v tom rozhovore.

aj by som ich zopar vypichol, ale fakt sa oplati precitat cele.

on inak asi bude celkom vtipny clovek irl. ci?

00000101000635390487989308653438086534810865349808653655
Mju
 Mju      16.08.2019 - 21:11:20 , level: 4, UP   NEW
Ako vidno aj z toho rozhovoru, ma sklon specifickym sposobom hyperbolizovat priklady ad absurdum. Vzdy mi to prislo zabavne :))

Lieb sein.

0000010100063539048798930865343808653454
čo
 čo      16.08.2019 - 11:36:19 , level: 2, UP   NEW
Vela dobrych pointov v tom rozhovore. Na druhej strane ma slovensky skolsky system tolko nedostatkov (aj vzhladom k nadanym detom) ze nedokaze ani motivovat deti zo slabsieho soc. prostredia a rovnako uspesne demotivuje nadane deti, resp. im nedava dostatok podnetov. Kym sa toto nezmeni, budu rodicia deti (ktori maju na to prostriedky) zapisovat deti do sukromnych skol alebo si budu vyberat skoly, v ktorych je mensie zastupenie deti zo so ialne vyluceneho prostredia. Mame velmi zaostale skolstvo

00000101000635390487989308651497
jurov
 jurov      08.08.2019 - 20:18:40 [1K] , level: 1, UP   NEW
https://www.thenation.com/article/svalbard-arctic-open-borders/

When you land in Longyearbyen, the largest settlement in the Norwegian archipelago of Svalbard, you can step off the plane and just walk away. There’s no passport control, no armed guard retracing your steps, no biometric machine scanning your fingers. Svalbard is as close as you can get to a place with open borders: As long as you can support yourself, you can live there visa-free.

00000101000635390487989308649091
naberacka
 naberacka      31.07.2019 - 23:26:40 [21K] , level: 1, UP   NEW
night-trains-europe-map.png

0000010100063539048798930864909108649321
huno
 huno      01.08.2019 - 16:19:16 [1K] , level: 2, UP   NEW
zla mapa
uznava anexiu Krymu