login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63529
3814601

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::117
24 K

show[ 2 | 3] flat

ako hodnotíš nový topic a rozšírenie zamerania fóra?
môže byť
 
0%
predtým to bolo lepšie
 
0%
niečo by som zmenil
 
0%
celé zle
 
0%
nezáujem.
 
0%
21 voted

viva0
laila0
IDENTITA0
instantna sv...0
blba zena0
m@rek0
Aroth0
Sona0
zuza0
soviet0
pf0
zviera0
tom_myto0
asety0
opytz0
mattoni0
cReTicek0
simes0
Strapataaa1
tlamer1
mnau1
vrq[Locked_OUT]1
el hombre in...1
ste1
innermostsan...1
barker1
unsane1
k_[uz_vsetko...1
kubriel1
haju1
dan01
cocacoala1
k0zmonAut1
pht1
Bemani1
tp1
al-caid1
mammothica1
Phaceo1
mirex1
ash1
dobso1
hojso1
Cudo1
michal tucny1
send some love1
ea1
kybu2
baNANA2
DoraJerichova2
andread2
jurov2
ulkas3
ID 10853523
dp4
kostas4
up& X4
ynpi4
tybyk4
tulenya4
skurka4
total trash4
rzelnik5
_7
vlastos8
One Man Bukk...8
zanet drapakova8
tramalia8
maioiam8
kata mach8
WooDy10
kimono11
jezek11
Iluviel11
ni11
ormos12
smrtak12
haro13
Kandel14
~ cosmic lau...14
peter_14
kljucevskaya14
ajc16
shady17
Umbrella umr...17
wo.hu18
nabukadnesarov19
egor20
zdienka23
janella23
_____24
Alenie24
and.24
ivik25
mrkqua25
Huto25
niko25
triyen25
sisalara25
yesimka26
janicka26
walterego26
Smeal27
27
jedlovec27
rejden30
súdruh Kilián31
milton31
darmozrac33
lubomier.sk33
his name is ...33
Polo35
giana sundana35
FLESh39
astrud40
blabr40
nvrmnd42
Sante43
marosenko43
ci boha45
pejdza45
Metatron45
Cervesnicka45
Seahorse46
centralni mo...50
mosko50
(baky)61
ode61
174461
muna62
mnemonic63
shereel65
lebov67
zjazdar67
Splashena69
ztelauletela72
Siren72
*sykorka*73
XcomeX73
otep73
dnes nie je ...73
ceruzka73
mlieko75
jurajcok77
svmn77
nela78
filio78
sad&kvet78
doctoor80
asebest80
mauna loa80
mama ma ma rada81
uwe filter82
BRIAN WASHING82
spiralKAT82
_tenaten_83
xF83
Amalka_Nensy83
helium83
~83
.KaBka.84
kostja85
Miyus85
jeviko85
deathangel87
.maio93
zack95
lula95
kevala95
ibn karhal97
merien97
Pieter98
wsk101
robo101
vesnabesna101
Janko33101
Mautinko101
sujka101
mlokaoko101
bBaran103
Brainless103
mintchi103
lilien103
lpk104
ivu-chacha104
Zoltan108
anCa112

ECOKONZUM aneb rozumná spotreba


- Eco-friendly products for daily life, eco-friendly, organic oblecenie, topanky, cistiace prostriedky, kozmetika, nabytok... cokolvek co s ecokonzumom suvisi

Nakupujete / používate eco-výrobky ? S ktorými máte skúsenosť a akú ?



eco cleaning:
ECOVER, SONETT
eco clothes and shoes:
SIMPLESHOES, EL NATURALISTA, SEASALT


Ekoporadne, Živica, Zmerajte si vlastnú ekologickú stopu!; Udržateľná spotreba; Príbeh kozmetiky, Príbeh elektroniky,

Rozumné nakladanie s odpadmi


1. Minimalizujme množstvo vznikajúceho odpadu a jeho škodlivosť


Ako znížim množstvo odpadu :: Miss Kompost :: Ako znížim množstvo plastov Ako znížim množstvo plastov (podruhé) :: Koncepcia smerovania k nulovému odpadu - informačný materiál pre samosprávy (brožúra) :: ODPADY - príručka o znižovaní vzniku a triedenom zbere komunálnych odpadov (brožúra) :: Zdieľaná spotreba :: Ekodomácnosť alebo Boj proti nezodpovednému správaniu :: Príbeh balenej vody

2. Znovu používajme (výrobky, obaly)


Manifest opravovania :: fórum Kupim / predam :: fórum VIRTUALNY BAZAR - vetešníctvo, sekac, vymenny obchod + tipy na dobre sekáče

3. Trieďme odpad pre recykláciu a kompostovanie


fórum RECYKLACIA, Kompostovanie - odkazy, publikácie..

4. Následne energeticky využívajme


5. Skládkovanie využime až ako poslednú možnosť




Príbuzné fóra:


Low-Tech * FAIRTRADE * Zelená architektúra * Ekológia, Ekologie, Alternatívne zdroje * Odpadko_zberné fórum * Recycled Art




00000101000635290381460108524227
Aroth
 Aroth      19.07.2018 - 15:35:39 , level: 1, UP   NEW
Ivana Maleš: Výrobky na jedno použitie treba eliminovať a vyrábať tie, čo sa dajú používať opakovane
Cieľom nie je recyklovať viac odpadu, ale predchádzať jeho vzniku, tvrdí konzultantka z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

IVANA MALEŠ sa narodila v roku 1979 v Novom Sade v Srbsku, vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Pracuje v oblasti odpadového hospodárstva. Spoluzakladala Inštitút cirkulárnej ekonomiky, v ktorom dodnes pôsobí ako konzultantka. Je vydatá, má jedno dieťa, žije v Bratislave. Tento rozhovor bol v skrátenej podobe publikovaný v júnovom čísle pouličného časopisu Nota bene.

Narodili ste sa v Srbsku, od roku 1998 žijete na Slovensku. Čo vás sem priviedlo?

Pochádzam z Báčskeho Petrovca, kde žije veľká komunita Slovákov. Chodila som tam na slovenskú základnú školu aj gymnázium, slovenčina je teda môj materinský jazyk. Vysokú školu som si vybrala na Slovensku, lebo v Srbsku sa bežne študuje šesť aj sedem rokov, čo sa mi zdalo veľa.

Odchod som nikdy neoľutovala, domov sa vraciam vždy na Veľkú noc a na Vianoce, inak sa tam snažím za mamou cestovať každé dva až tri mesiace.

Nechceli ste sa po škole vrátiť a skúsiť kariéru v Srbsku?

Pôvodne áno, ale práve vtedy sa v Srbsku udial atentát na politika Zorana Djindjiča. Bol to zlom, ktorý mi napovedal, že asi by ešte nebolo správne vrátiť sa. Do toho mi prišla ponuka nastúpiť do firmy, ktorá sa zaoberá odpadmi, a už som pri tom ostala. Ponuka bola veľmi zaujímavá, vedela som, že takú príležitosť v Srbsku mať nebudem. Baví ma to dodnes, nemám preto dôvod to meniť.

Kedy ste sa začali zaujímať o to, ako fungovať tak, aby ste po sebe zanechávali čo najmenšie škody na životnom prostredí? Bol to dlhodobý proces, alebo rozhodla konkrétna udalosť? Lebo človek si tým trochu komplikuje život, nie?

Možno na začiatku, neskôr sa mu zásadne zjednoduší. Máme doma oveľa menej vecí a spotrebúvame oveľa menej tovarov a služieb než kedysi. Silný moment prišiel, už keď som bola na základnej škole. Vtedy sa totiž začala vojna v Juhoslávii.

Premýšľala som, čo sa deje, a počúvala historky ľudí, ako k nim niekto prišiel a povedal, aby si zbalili základné veci a utiekli. Zaujímalo ma, čo by som si v takom prípade z toho množstva vecí vzala ja sama. Odvtedy viem, koľko zbytočností, ktoré nepotrebujeme, zhromažďujeme.

V živote totiž stačí mať to, čo si za desať minút zoberieme a prenesieme inam, pričom o nič dôležité neprídeme. Možno aj preto som chcela v živote robiť čosi užitočné, konkrétne veci, ktoré pomáhajú robiť svet lepším.

Na Slovensku ste dvadsať rokov. Urobili sme v oblasti zaobchádzania s odpadmi výrazný pokrok?

Nepochybne, veď pred dvadsiatimi rokmi bola recyklácia zabehnutá možno len v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Dnes je v povedomí ľudí aj u nás.

Ja som začala triediť odpad od začiatku, dokonca, keď sme pred ôsmimi rokmi bývali v Banskej Štiavnici, hneď sme si kúpili aj záhradný kompostér. Videla som, že vďaka nemu produkujeme oveľa menej odpadu, prakticky sme prestali vynášať smeti. K tomu sme potraviny odoberali najmä od lokálnych pestovateľov a chovateľov, pričom sme si k nim nosili vlastné obaly.

Keď som začiatkom 90. rokov pracoval v Nemecku, majiteľ ma upozornil, aby som triedil odpad už v smetných nádobách v kuchyni, inak mu ho smetiari vôbec nevyvezú. Pre mňa to bola novinka, v kuchyni sme doma mali len jeden kôš.

Dnes sa už odpad triedi aj na Slovensku, ale ani zďaleka netriedia všetci. Možnosti pritom majú, len sa im nechce. A možno si vôbec neuvedomujú, že ak odpad netriedia, všetko nakoniec skončí na skládke a raz sa im to vráti cez vyššie poplatky a horšie životné prostredie.

Možno ich demotivuje aj to, že videli, ako smetiari triedený odpad vysypali do jedného auta. V Bratislave sa taký prípad stal. Odvtedy som neraz počul argument, že načo triediť, keď vývozca odpadu na to aj tak kašle.

To bolo už dávno, zberová spoločnosť to nespočetnekrát vysvetľovala. Navyše, jeden prípad neznamená, že sa to deje pri každom zbere. Faktom je, že spracovatelia odpadov by mali lepšie komunikovať a domácnosti motivovať.

Mnohí aj majú snahu triediť, ale nevedia, ako to robiť správne. Slovensko je dnes v triedení odpadu na predposlednom mieste zo všetkých krajín EÚ. Zaviazali sme sa pritom, že do roku 2020 budeme triediť a recyklovať 50 percent našich odpadov.

A kde sme dnes?

Na 12 percentách, čo je málo.

V tomto však musia zohrať rolu aj školy, lebo ľudia bežne netušia, čo všetko sa dá recyklovať. Ja som sa až na vašich stránkach dozvedel, že papier na pečenie môže ísť do kompostu. Generácia našich rodičov a starých rodičov, ktorá desaťročia triediť odpad nemusela, to deti a mládež naučí ťažko.

Malo by to byť súčasťou povinnej výučby v rámci viacerých predmetov. Dnes sa táto téma do škôl dostáva len v rámci projektov, ktoré realizujú neziskové organizácie, čo je málo. V praxi sa deje aj to, že deti vedia, ako triediť odpad, ale rodičia na to nereflektujú, lebo o tom nemajú informácie. A doma rozhodujú dospelí, nie ich potomkovia.

Deti pritom majú záujem – keď sa stredoškolákov, ktorí sa obvykle tvária, že im je ukradnutý celý svet, pýtame, čo je dôležité, sami upozornia na životné prostredie ako na prioritu.

Ako motivovať dospelých?

Argumentmi a finančne. Kto triedi odpad, mal by za odvoz odpadu platiť menej.

Nepomohlo by aj to, o čom som počul v Nemecku? Že ak netriediš, nevyvezieme ti odpad vôbec?

Obávam sa, že u nás by to dopadlo tak, že ľudia by to vyvážali niekam sami. Vznikali by ďalšie čierne skládky. Oveľa lepším systémom je „zaplať toľko, koľko vyhodíš“. Ľudí by to motivovalo produkovať menej odpadov.

Každý by mal nádoby na zmesový komunálny odpad a na triedený zber, pričom by sa zaznamenávalo, koľko ktorého odpadu sa z jednej domácnosti vyvezie. Vývoz zmesového odpadu by bol, samozrejme, najdrahší.

Viem si to predstaviť v rodinných domoch, ale nie v panelákoch, kde rovnaké kontajnery využívajú desiatky rodín naraz. Stačí pár nemotivovaných jednotlivcov a doplatia na to všetci.

Je to o fungovaní komunity a o tom, ako sa ľudia medzi sebou dohodnú. Pred dvomi rokmi sme boli v talianskom Miláne v štvrti, kde žijú len imigranti z iných kultúr. A tak, ako ste vy boli začiatkom 90. rokov prekvapený z triedenia odpadov v Nemecku, tak boli oni prekvapení z povinného triedenia v Taliansku. Faktom je, že si rýchlo zvykli, lebo pochopili, že ich prostredie bude krajšie a vývoz odpadov bude pre nich lacnejší.

Vy ste ešte asi neboli na schôdzi vlastníkov bytov v paneláku. Tam sa ľudia nevedia dohodnúť ani na maličkostiach, nieto na koncepčných veciach.

Práveže som bola, poznám to. Napriek tomu si myslím, že sa dá dohodnúť. Môže to nejaký čas trvať, ale je to možné. Poviem príklad – kedysi sme bývali v bytovke, kde sme mali až tri kontajnery na zmesový komunálny odpad, pričom do termínu vývozu sa nikdy nenaplnili viac ako dva. Jeden sme preto po dohode zrušili, čím sme všetci ušetrili aj peniaze. Jasné, že to nejde hneď, robí sa to pomalými krokmi, ale keď sa chce, všetko ide.

Pôsobíte v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky. Dnes fungujeme v spoločnosti tak, že z vyťažených surovín vyrobíme produkt, ktorý distribuujeme, kúpime a používame, aby nakoniec skončil ako odpad. Vy chcete, aby bol odpad zdrojom ďalších výrobkov, čím sa jednak ušetrí na prírodných surovinách, jednak vznikne menej odpadov. Laicky to pôsobí, že cirkulárna ekonomika je vlastne synonymom recyklácie. V čom je to potom nové?

Je to čosi iné. V rámci cirkulárnej ekonomiky sa dokonca recykluje ešte menej ako dnes. Prioritou je totiž predchádzanie vzniku odpadov. Dnes sa vyťaží surovina a ďalším krokom je tvorba dizajnu výrobkov.

My chceme, aby tie veci boli trvácne, opraviteľné, rozobrateľné, aby sme ich nemuseli nakupovať tak často. Vezmite si, koľko je na trhu jednorazových produktov – použijú sa a o pár sekúnd je z nich odpad. Treba ich eliminovať a vyrábať len produkty, ktoré sa dajú použiť opakovane.

Na to, samozrejme, treba aj uvedomelých spotrebiteľov. Recyklácia v rámci cirkulárnej ekonomiky nastupuje, až keď už nie je iná možnosť. Vtedy sa výrobok rozoberie a jeho jednotlivé komponenty sa využijú na ďalšie spracovanie, prípadne sa upravia na surovinu, ktorú sme pôvodne vzali z prírody.

Výraznou podporou by teda bola takzvaná zdieľaná ekonomika, kde by sme si vzájomne požičiavali to, čo si nechceme kúpiť. Menej nákupov znamená menej odpadu.

Samozrejme. Nemusíme všetko vlastniť, nech tie veci pokojne vlastnia priamo výrobcovia, ktorí budú zodpovední aj za to, ako sa s ich výrobkami nakladá a čo urobia s odpadom. Každý pozná prípady, keď sa zdieľajú napríklad bicykle v rámci „bike sharingu“ – nie každý ich vlastní, ale v prípade potreby si ich vie požičať.

Viem si predstaviť, že by čosi také prevádzkovali priamo mestá. Dnes už fungujú aj takzvané knižnice vecí – málokto potrebuje vŕtačku, stan alebo šijací stroj každý deň. V takom prípade ich nepotrebuje kupovať, stačí si ich na potrebný čas prenajať.

Nie je to však len klamanie samého seba? Ak si potrebujem požičať väčšie veci, pričom po ne musím zájsť autom na druhý koniec mesta, prísť domov, vrátiť ich po použití a opäť prísť domov, znečisťujem životné prostredie splodinami. Má to potom efekt?

Preto tieto služby musia byť bežne dostupné, nie ojedinelé. Dnes sme v tom procese len na začiatku, postupne sa to však bude rozširovať. Aktuálne sú podobné knižnice v Bratislave dve, ale nevidím problém, aby ich mala každá mestská časť, prípadne rôzne komunity ľudí.

Mám kamarátku, ktorá si kúpila dom v radovej zástavbe, kde si všetci susedia kúpili spoločný vertikulátor. Všetci totiž majú trávnik, nie je však dôvod, aby stroj vlastnil každý z nich, jednoducho si ho požičiavajú podľa potreby.

Vždy tu však bude problém s výrobcami produktov. Keď sa mi trebárs rozbilo predné svetlo na aute, stačilo mi vymeniť sklo. Predajca náhradných dielov mi však tvrdil, že samotné sklo sa kúpiť nedá, musel som kúpiť celé svetlo. Dôvodom je biznis – prečo by mi mal výrobca predať niečo za pár centov, keď ma vie donútiť minúť desiatky či stovky eur?

Výrobcovia takto budú postupovať len do chvíle, kým majú lacné suroviny a lacný vývoz a likvidáciu odpadov. Keby tie dve veci boli výraznou nákladovou položkou, museli by zmeniť prístup. Zrazu by pre nich bolo dôležité, aby nadizajnovali svetlo, kde sa dá vymeniť len samotné sklo, len aby mali menej odpadu pri výrobe.

Že raz budú za odpady platiť oveľa viac, je pritom isté. Okrem toho, už dnes sa niektoré veľké firmy snažia zmeniť orientáciu z predaja produktov na prevádzkovanie služieb.

Konkrétne?

Napríklad od istej spoločnosti si môžete prenajať svetlo. Ak máte veľkú administratívnu budovu, nemusíte si do nej kupovať svietidlá. Inštaluje ich tam firma a vy jej platíte len za to, koľko svietite, pričom firma sa stará aj o kompletný servis.

Výrobcu to prinútilo vyvíjať svietidlá, ktoré vydržia čo najdlhšie, lebo kratšia životnosť znamená aj viac nákladov na likvidáciu odpadu. Tomuto systému sa hovorí „product to service“. Podobne sa už začali správať aj niektorí výrobcovia výťahov alebo oblečenia.

Znie to dobre, ale sú to len lastovičky.

Zatiaľ. V Holandsku a Dánsku si takto viete prenajímať aj oblečenie pre malé deti. Tie totiž z vecí, ktoré im kúpite, rýchlo vyrastú. Výsledkom je hromadenie oblečenia, s ktorým sa musíte nejako vysporiadať, hoci ste zaň zaplatili veľa peňazí.

V spomínaných krajinách oblečenie deťom do troch rokov kupovať nemusíte, len si ho prenajmete – vždy, keď dieťa povyrastie, firma vám pošle nové oblečenie, pričom to použité vrátite, aby ho mohli prenajať iným rodinám. V praxi sa teda vyrába menej oblečenia a viac peňazí než v jeho predaji sa točí v službách.

Veľkým problémom stále ostávajú obaly.

Preto EÚ uvažuje, že nerecyklovateľné obaly budú musieť byť oveľa drahšie, aby si ľudia rozmysleli, do čoho nakupujú, a firmy zase premýšľali, či sa im oplatí vyrábať drahé obaly. Budú totiž musieť platiť oveľa vyšší poplatok.

Šesť najväčších výrobcov potravín minulý rok podpísalo dohodu, že do roku 2025 budú mať výhradne recyklovateľné obaly. Môže sa vám tak stať, že prídete do obchodu, kde ten istý džús v recyklovateľnom obale bude stáť jedno euro a v nerecyklovateľnom obale päť eur. Spotrebiteľ si potom dobre rozmyslí, čo si vyberie.

Som skeptik, lebo my sa tu dlhé roky nevieme dohodnúť ani len na tom, aby sa povinne zálohovali plastové fľaše. Lobingu obchodníkov, ktorí tvrdia, že na to nemajú priestory a zvýšia sa im náklady, čo budú musieť premietnuť do cien, sa politici nevedia postaviť.

Poviem vám príbeh, ktorý na našej konferencii spomínal jeden materiálový vedec. Pred tromi rokmi bol v Singapure a tamojším potravinárom ponúkal obaly z bioplastu. Odmietli s tým, že sa má ozvať, až keď ho dokáže vyrobiť v podobnej cene ako obal z obyčajného plastu z ropy.

Nedávno za ním prišli sami. Keď povedal, že cena síce klesla, ale stále nie dostatočne, reagovali, že o cenu im už nejde, že prednosť má ekológia. A že si za ňu jednoducho zaplatia. Trend je teda jasný.

Máte prehľad o tom, čo všetko zbytočne hádžeme do smetí?

Áno, robíme o tom analýzy. V istej obci, v ktorej sú všetci obyvatelia zamestnaní, sme na vzorke 25 domácností zistili, že v každej rodine sa vyhadzuje pečivo. V mnohých prípadoch šlo dokonca o nerozbalené vianočky či chleby, dokonca aj piškóty a mrazené pizze. Časť z tých vecí ani nebola po lehote spotreby.

Je to dôkaz toho, že lacné a ľahko dostupné veci si nevážime. Na vlastnej rodine som si zase všimla, že hoci nakupujeme len kvalitné, a teda drahšie potraviny, nestojí nás to viac, ako kedysi, keď sme nakupovali menej kvalitné veci.

Časť ľudí si myslí, že to, o čo sa snažíte, je len ďalšia módna vlna, ktorá prejde. Majú totiž svoje skúsenosti – kravské mlieko sa považovalo za zdravé, dnes niektorí nariekajú, že zahlieňuje a škodí, špenát bol vraj plný železa, dnes sa to spochybňuje, vajcia sa mali obmedzovať pre cholesterol, dnes to už vraj neplatí, jedni vravia, že biopotraviny sú zdravšie, iní to vyvracajú a označujú za predraženú bublinu. Desaťročia tiež počúvali o tom, že sa čoskoro minú svetové zásoby ropy, pričom stále pokojne a relatívne lacno tankujú, vedci sa dokonca nevedia zhodnúť ani na globálnom otepľovaní. Ako sa majú zorientovať v množstve protichodných informácií a uveriť, že cirkulárna ekonomika je naozaj dôležitá?

Môžem ukázať len svoj vlastný príklad. Mám normálnu rodinu, nie sme ani bio-, ani ekofanatici, len sa snažíme žiť tak, aby sme čo najmenej škodili životnému prostrediu. Nedávno som sa rozprávala s ambasádorkou „zero waste“ Beou Johnson, ktorá propaguje životný štýl bez produkovania odpadov. Spomínala, že keď sa vracia do krajín, v ktorých už raz bola, vidí, ako sa tieto veci posúvajú ďalej, ako si ľudia stále viac uvedomujú dôležitosť ochrany prostredia, v ktorom žijú. Možno sa to teda nezdá, ale ako spoločnosť sa výrazne meníme. Pomaly, ale predsa.

V čom konkrétne sa to prejavuje?

V mnohých veciach. Uvediem príklad – pred rokom sme tu nemali ani jeden bezobalový obchod. Dnes je ich len v Bratislave niekoľko, ďalšie sú v Trenčíne, Piešťanoch, Banskej Štiavnici, chystá sa aj v Banskej Bystrici. Za módny výstrelok to kritici budú považovať len do chvíle, kým zistia, že inak sa fungovať nedá.

Mám kamarátku, ktorá je už 18 rokov vegánka. Spomínala mi, že v začiatkoch si tu okrem tofu nemala čo kúpiť. Dnes je výber vegánskych potravín obrovský, vegánov je mnoho a len v Bratislave sa dvakrát ročne konajú vegánske hody. Je to dôkaz, že spoločnosť sa jednoznačne vyvíja.

V ktorých krajinách funguje cirkulárna ekonomika?

Napríklad v Holandsku, kde sa to celé zrodilo, a kde to pochopili politici, výrobcovia aj spotrebitelia. Solídne je na tom aj Slovinsko, ktoré to dalo do svojej oficiálnej štátnej stratégie. Po roku 2008, keď počas krízy prišlo o veľkú časť priemyslu, si uvedomilo, že to môže byť vhodný spôsob naštartovania ekonomiky. Napríklad mesto Maribor celú infraštruktúru vyvíja výhradne v zmysle požiadaviek cirkulárnej ekonomiky.

Z vašich analýz vyplýva, že slovenské domácnosti by pri správnom triedení mali tvoriť len 13 percent zmesového komunálneho odpadu, ktorý skončí na skládke alebo v spaľovni. V skutočnosti ho tvoríme až 69 percent. Skúste poradiť, čo môžeme okamžite robiť inak.

Napríklad si kúpiť záhradný kompostér a dávať doň všetok biologický odpad. Možnosťou je aj využívanie nádoby na bioodpad, ktorú vám poskytne samospráva. Už toto je obrovský krok, lebo v praxi zistíte, že až polovicu odpadu viete využiť v záhrade.

Triediť treba aj ostatné odpady – papier, sklo, plasty, kovy, nápojové kartóny, textil, nebezpečný odpad. Veľa viete urobiť tým, že na nákupy si budete nosiť vlastnú plátennú tašku, že pečivo ani iné tovary si nebudete vkladať do mikroténových vrecúšok z obchodu, ale prinesiete si vlastné podobne ako obaly na vajíčka.

Nikdy nekupujte viac, ako spotrebujete. Vyhýbajte sa jednorazovým plastovým výrobkom – tanierom, príborom aj slamkám – používajú sa pár sekúnd až minút a stanú sa odpadom. Nakupujte lokálne produkty od výrobcov vo vašom okolí na trhoviskách a u blízkych farmárov, nie výrobky z druhej strany sveta, ktoré sem treba doviezť.

Ak si beriete menu z reštaurácií, prineste si vlastnú nádobu, lebo polystyrénové obaly, do ktorých ich balia, sú nerecyklovateľné. Končia na skládkach, kde sa budú rozkladať tisícky rokov. Ak máte chuť na kávu, nepoužívajte automaty s plastovými pohárikmi, dajte si ju normálne v podniku, prípadne tam, kde ju ponúkajú v klasických šálkach.

Dobrá voľba asi nebude ani domáci kávovar na kapsule.

Ten je síce lacný, ale samotné kapsule sú drahé, navyše sa skladajú z plastu a hliníka, čo v praxi znamení rozklad v stovkách rokov. A káva z nich nie je práve kvalitná, navyše je štvornásobne drahšia.

Roky doma nepoužívate plastovú fóliu. Do čoho doma balíte potraviny na uskladnenie v chladničke, napríklad syr či šunku?

Do voskového papiera, do škatuliek zo zmrzliny, prípadne do akýchkoľvek uzatvárateľných nádob. Plastová fólia znečistená potravinami je nerecyklovateľná.

Dá sa ekologicky vysporiadať aj s drogériou?

Dnes už áno, pribúdajú obchody, kde sa predáva čapovaná drogéria, na ktorú si prinesiete vlastné nádoby. Bude ich pribúdať. S kozmetikou je to náročnejšie, ale existujú výrobcovia, čo ju dávajú do kompostovateľných obalov. A sú aj firmy, ktorým vrátite prázdny obal, napríklad od krému, a ony vám ho znovu naplnia, dokonca sa to dá objednať cez e-shop.

Ivana Maleš. Foto – Alan Hyža
Reflektujú na tieto trendy aj organizátori veľkých akcií?

Niektorí áno. Existujú akcie, kde nie je povolené predávať jedlá a nápoje v jednorazových obaloch. Na hudobnom festivale Pohoda sa naposledy spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu a vznikol z neho kompost. Najlepší prístup má Dobrý trh v Bratislave, kde jednak ľudia majú možnosť priamo triediť odpad, jednak pri označených nádobách stoja dobrovoľníci a učia záujemcov, ako to robiť správne.

Od roku 2016, keď táto akcia vyprodukovala 70 percent zmesového komunálneho odpadu, sa to podarilo znížiť na sedem percent. Myšlienka je postavená na tom, že za svoj odpad si zodpovedá každý návštevník. Vďaka týmto úspechom sa už o tento systém zaujímajú aj iné mestá a obce, ktoré ho chcú aplikovať na svojich podujatiach ako hody, fašiangy, vinobranie, varenie guláša a podobne.

Dosiahnuť nulové množstvo odpadov na skládkach a v spaľovniach je ilúzia. Čo sa dá považovať za realistický cieľ?

Nulové množstvo odpadu je naozaj nedosiahnuteľná hodnota, hoci severské krajiny majú zakázané odpad skládkovať. Spaľujú ho, prípadne ho skládkujú až po špeciálnej biologicko-mechanickej úprave, nie ako my, že odpad pozbierame a bez úpravy vysypeme na kopu na skládku.

Z našich analýz vyplýva, že na skládkach by u nás mohlo končiť len 13 percent odpadu. Zvyšok sa dá skompostovať, vytriediť a recyklovať. To je realistické číslo, ku ktorému sa snažíme smerovať. Najlepší je však odpad, ktorý nám nikdy nevznikne.

src: https://dennikn.sk/1164896/ivana-males-vyrobky-na-jedno-pouzitie-treba-eliminovat-a-vyrabat-tie-co-sa-daju-pouzivat-opakovane/?ref=mpm

00000101000635290381460108523727
SYNAPSE CREATOR
 Aroth      18.07.2018 - 12:32:10 [1K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
V B. Bystrici dnes otvorili bezobalovú predajňu s potravinami priamo v historickom centre mesta. Bezobalový obchod NEBALené nájdete na Dolnej 15. Predajňa je otvorená od dnes, 18. júla každý pracovný deň od 9. do 17. hodiny. Momentálne v tomto obchodíku zákazník nájde niekoľko druhov olejov, múk, orechov, vločiek, cestovín, taktiež strukoviny, koreniny ale aj prírodnú kozmetiku a hygienické a kuchynské pomôcky či koše na bioodpad.

Čítajte viac na: https://bbonline.sk/kratke-spravy/v-banskej-bystrici-dnes-otvorili-prvy-obchodik-kde-nakupite-potraviny-bez-obalu/
Copyright © BBonline.sk

00000101000635290381460108517038
vrq[Locked_OUT]
 vrq[Locked_OUT]      28.06.2018 - 00:09:46 [6K] , level: 1, UP   NEW
Sledovali sme, ako sa traja ľudia snažili žiť ekologickejšie a znížiť množstvo odpadu, ktorý hádžu do koša.

Papierové vreckovky vymenili za textilné, pečivo nakupujú do vlastných vreciek, vyrobili si kompostér, zeleninu a ovocie častejšie nakupujú na trhu… Toto je niekoľko vecí, ktoré sa asi desiatim rodinám podarilo zmeniť.

Nepáčilo sa im, koľko produkujú odpadu, a prihlásili sa do projektu bezobalového mentoringu, ktorý im sľuboval zmenu.

Kurz vedie Žofia Kutlíková Jakubová, ktorá si ovocie a zeleninu objednáva od slovenských farmárov, pije sypaný čaj a kozmetiku si chodí načapovať do bezobalových obchodov. Donedávna nemala ani mobilný telefón s fotoaparátom, nenájdete ju na sociálnych sieťach a notebook jej slúži už desať rokov.

„V spoločnosti to ľudia vnímajú ako askézu, že si niečo odopierame alebo nedoprajeme. Nie je to ale tak. Môžete mať veselý, bohatý a naplnený život, akurát v ňom hľadáte alternatívy bežného konzumu,“ vysvetľuje Žofia. „Dáte si pivo, akurát ho nemáte v plechovke, ale v skle. Máte šunku, ale vo vlastnej nádobe. Máte šampón, ale je tuhý. Knižky tiež nemusíte vlastniť, môžete si ich požičiavať. Darujete kurz lezenia namiesto tridsiatej sviečky. Nie je to tak, že sa neumývame a žijeme len z klíčkov.“

Žofia svoj život zmenila po tom, čo vycestovala do Číny. „Tam sa mi zdalo, že to, čo žijeme, je istým spôsobom prázdne a že sa na všetko pozeráme cez peniaze. Nemyslíme na tých, čo prídu po nás. Náš blahobyt nie je obkolesený nejakým múrom. Je to o nás všetkých, aby nám tu spolu bolo dobre,“ povie Žofia a zasmeje sa, že sa z nej v Číne stala hipisáčka.

Vyštudovala medzinárodné vzťahy vo francúzskom Štrasburgu, no dnes robí niečo iné. Učí angličtinu a francúzštinu, šije a popri tom sa venuje ekológii.

Ako študentka Sokratovho inštitútu vypracovala projekt, v ktorom štyri mesiace učila osem domácností, ako žiť bez odpadu.

Tu sú príbehy dvoch z nich.

Veronika Kohautová a Manu Temmerman-Uyttenbroeck

Veronika je Bratislavčanka, Manu pochádza z Belgicka. Na Slovensko prišiel, keď mal 24 rokov. Ako študent informatiky dostal so spolužiakom ponuku pracovať na Slovensku. „Povedali sme si, že to skúsime, veď sme ešte mladí a potom uvidíme,“ hovorí Manu plynulou slovenčinou.

Zarazilo ho, že tam, kde býval, neboli žiadne kontajnery na sklo alebo papier. „Belgicko v tom bolo veľmi ďaleko, ale tu už sa to rozbehlo tiež.“ Jeho mama ho ako malého posielala po chlieb s vlastným papierovým vreckom. „Vtedy som to ešte celkom nechápal, aj som sa hanbil. Ale teraz to už chápem.“

Dnes má 37 rokov, jeho priateľka Veronika 32 a práve čakajú dieťa. Za najväčšiu výzvu považujú používanie látkových plienok namiesto jednorazových. Oblečenie pre dieťa sa im podarilo zohnať z druhej ruky.

Už keď sa do projektu hlásili, snažili sa triediť odpad, žiť ekologickejšie a svojpomocne si na balkóne vyrobili kompostér. Ten dokáže znížiť množstvo odpadu v domácnosti okamžite o štyridsať až šesťdesiat percent.

Na veľkom balkóne majú množstvo kvetináčov a nádob, v ktorých začínajú rásť rôzne rastlinky. Reďkovky už pojedli, no okrem nich im tu rastie aj petržlenová vňať, špenát, rajčiny, oregano, amarant, baranie rohy, čili papričky, tymián, mäta a citrónovník.
Prečítajte si tiež
Petra sa snaží žiť bez odpadu: Vysypať smeti chodím raz za tri mesiace
Foto N – Tomáš Benedikovič
V supermarkete bez obalu nenakúpime

Občas sa stáva, že im niečo zachutí, no nekúpia si to, pretože to v obchode predávajú len v plastových obaloch. Napríklad syry alebo brokolicu.

„Čo je lepšie? Slovenské rajčiny v plaste alebo španielske bez plastu?“ pýta sa Manu. Žofia hovorí, že sú to veľké dilemy. Stovky kilometrov, ktoré rajčiny putujú z plantáží na juhu Európy až na Slovensko, nie sú pre prírodu to najlepšie. „My sme s mužom vegáni, plus sa snažíme jesť biopotraviny, najlepšie lokálne, sezónne a bez obalu. Niekedy je to veľmi ťažké,“ hovorí Žofia.

Manu aj Veronika sa snažia nakupovať viac na trhoch. Hovoria, že je to drahšie. Do supermarketu si nosia vlastné nádobky a pri pulte s mäsom a syrmi predavačky žiadajú, aby im to navážili do misky. Viackrát sa im už stalo, že odmietli.

„Chápem prečo, vedia si to odôvodniť. Boja sa hygienických noriem,“ vysvetľuje Žofia.

V niektorých supermarketoch alebo menších potravinách jej olivy alebo syry do vlastnej misky naložia. Podľa nej je dobré nákupy plánovať, pretože potom nenakupuje to, na čo má v danej chvíli chuť, ale to, čo naozaj potrebuje. Šetrí to peniaze aj čas, pretože po väčšom nákupe nemusia ísť do obchodu viac dní. „Na nakupovanie máme vyhradený štvrtok, lebo tam, kam chodíme nakupovať, vtedy dostávajú čerstvú zeleninu. Vezmeme si všetky vrecká aj nádoby a vďaka tomu máme aj menej odpadu,“ hovorí Žofia.

„Nové plastové vrecko sme z obchodu nevzali už asi rok, stále používame tie, čo sme si domov doniesli dovtedy,“ hovorí Veronika, ktorá prestala používať aj šampón a začala si vlasy umývať len čistou vodou. Spočiatku sa jej vlasy mastili viac, teraz však hovorí, že jej stačí umyť si ich raz týždenne. Manu sa pridá a hovorí, že sa tiež občas osprchuje len vodou a smeje sa, že zatiaľ sa nikto nesťažoval.

V práci rozvešal uteráky a vynášal papier

Manu bol prekvapený, keď po príchode do novej práce zistil, že vo všetkých kuchynkách používajú len papierové utierky. Vzal teda z domu niekoľko uterákov a rozvešal ich v práci. Každé dva týždne ich zoberie domov oprať. „V robote podľa mňa ani nevedia, od koho sú tie uteráky,“ hovorí Manu.

Najbližšie chce v práci nahradiť malé mliečka do kávy krabicovým mliekom.

V predchádzajúcej práci začal aj s triedením odpadu. Kolegom napísal, do ktorej krabice môžu dávať papier, a po práci to nosil do kontajnera.

Žofia verí, že práve takto by mala zmena v spoločnosti vyzerať. „Mnohí čakajú, že niekto príde a urobí to za nás, ale nie, musí s tým začať jednotlivec. Ak vás niečo v tej robote hnevá, tak to zmeňte.“

Manu aj Veronika chcú takto žiť dlhodobo. Napriek tomu je niekoľko vecí, ktoré meniť nechcú.

„Fajčenia sa zatiaľ nechcem vzdať, ani pivo nechcem prestať piť. A občas si chcem kúpiť grapefruit, ktorý prišiel odneviemkadiaľ,“ hovorí Manu. „Človek pri tom môže ísť do extrému, ale ja si chcem sem-tam kúpiť čipsy alebo si objednať donášku.“

Počas celého obdobia si zapisovali, ako často vynášajú kôš a koľko ich odpad váži. Dnes vynášajú malé igelitové vrecko odpadu každé tri týždne.

Na zozname majú ešte niekoľko výziev, ktoré by chceli splniť. Napríklad viac variť doma, kúpiť sypaný čaj, menej používať papierové vreckovky a nájsť si náhradu za žuvačky.
Lenka Lopatková

Život bez odpadu na internáte? Tam je to trocha zložitejšie a chce to odhodlanie. Lenka Lopatková študuje chémiu a býva na bratislavskom internáte Mladá garda. V malom priestore si nemôže nakúpiť väčšie balenia potravín, varenie je tiež zložitejšie a kompostér neprichádza do úvahy.

Na bioodpad však predsa miesto našla – má ho v mrazničke. Raz za mesiac potom šupy zo zeleniny a ovocia či nedojedené jedlo nosí domov, kde kompost majú.

O odpady sa začala zaujímať, keď si uvedomila, koľko ho zostáva na skládkach a koľko plastov pláva v mori. „Raz som videla, ako korytnačke vyberali slamku z nosa. Také niečo ťa o tom prinúti premýšľať,“ hovorí Lenka. „Predtým som si všímala najmä zloženie výrobku, teraz už aj obaly. Nepoužívam takmer žiadne jednorazové nádoby, poháriky na kávu, slamky.“

Postupne začala meniť aj svoju kozmetiku. Čoraz viac drogérie má v skle, v recyklovateľnom obale alebo vo vratných plastových nádobkách.

„Tie veci sú drahšie. Ale keď som si uvedomila, koľko vecí som predtým kupovala, tak to vyjde zhruba rovnako,“ hovorí Lenka.

Žofia, ktorá sedí blízko nej, len prikývne, že je to tak, ako hovorí jej kamarátka. „Dnes má doma každý desať rôznych šampónov a desať rôznych sprcháčov. Všelijaké kondicionéry, mastičky na pravú pätu a ľavý lakeť, ktoré nám nakoniec vôbec nechýbajú,“ vysvetľuje Žofia. Hlavnú otázku, ktorú by sme si podľa nej mali položiť pri každom nákupe, je: Naozaj to potrebujem?


Jogurt radšej v skle ako v kelímku

Aj Lenka nakupuje pečivo do vlastného látkového vrecka. Ak si ho náhodou zabudne, vezme si v obchode igelitové, no potom ho použije viackrát. Zabalí si doň napríklad desiatu do školy.

V obchode sa najviac potrápi, keď nakupuje mliečne výrobky. Mlieko v skle sa totiž dá kúpiť len v jednej sieti supermarketov a ani tam ho vždy nemajú. A jogurty sa zatiaľ Lenka neodhodlala vyrábať sama, ako to robí Veronika s Manu.

Aj jogurty sa síce dajú kúpiť v skle, ale sú drahšie. Tak ako aj mnohé biopotraviny či kvalitné sirupy. Žofia hovorí, že táto investícia sa ľuďom oplatí a ak vieme, že je nejaká potravina kvalitná, nemali by sme prísne pozerať len na cenu.

„Ľudia sú stále ochotní dať za telefón a auto stovky eur, ale na potravinách šetria. Jedlo je pritom prevencia budúcich možných ochorení. Myslím si, že v deväťdesiatich percentách je tá cena opodstatnená. Ak pijete mlieko a jogurt je hustý, kvalitný, je z dobrého chovu a k tým ovciam sa pekne správajú, je to stále lepšie, než nejaký asexuálny jogurt v kelímku,“ hovorí Žofia.

Ak začneme všetko nakupovať v skle, môžu sa nám doma začať množiť poháriky a fľašky. Žofia hovorí, že do nich množstvo ľudí zavára alebo ich daruje tým, ktorí zavárajú. Sama takto posúva svoje nádoby cez rôzne bazáre.

Počítač nie je ekologickejší než papierový zošit

Ak sa vám niečo podarí, odmeňte sa, radila Žofia ľuďom, ktorí sa zapojili do jej kurzu.

Ako sa však odmeniť, keď je také ťažké niečo si kúpiť? „Ja som si urobila radosť kolobežkou, alebo si robím radosť tým, že si kúpim hrozne veľa ovocia,“ hovorí Lenka.

Priznáva, že aj darčeky pre rodinu či priateľov sa jej teraz kupujú ťažšie. „Našťastie viem odhadnúť, čo ľudia využijú. Prípadne niekedy podarujem vec, o ktorej viem, že ju nevyužijem, alebo im darujem zážitok, niečo, čo ich poteší.“

Lenka by si ako študentka rada kúpila aj pekný zošit alebo iné veci do školy, ale má ich toľko, že vie, že ďalšie nepotrebuje. Do zošitov sa snaží zmestiť viac poznámok, aby zbytočne neplytvala papierom. Hovorí, že z počítača sa nedokáže učiť, a stále používa papierové zošity. Žofia tvrdí, že počítač síce môže znížiť množstvo odpadu, ale pre prírodu to nemusí byť najlepšie riešenie.

„Zošity sa zrecyklujú, to nie je až taký problém. Horšie je, že keď používame stále nové a nové smartfóny a notebooky, myslíme si, že sme ekologickí, no nie sme. V prvom rade, tie kovy, ktoré sa v nich používajú, sa ťažia najmä v Kongu v hrozných podmienkach. Na druhej strane je to ohromný zdroj energie, ktorý sa na ich fungovanie míňa. Existujú obrovské servery, tie sa musia chladiť vo veľkých halách a vôbec to nie je také ekologické.“

Aspoň čiastočným riešením je kupovať si elektroniku z druhej ruky alebo notebooky, ktoré sú repasované.

Žofia urobila niekoľko prednášok o bezodpadovej domácnosti a ľudia z celého Slovenska jej doteraz píšu otázky, čo majú robiť s niektorými druhmi odpadu. „Ľudia o to majú záujem,“ hovorí.

Zároveň však upozorňuje, že ich nadšenie by nemalo prerásť do nakupovania rôznych ekologických vecí, ktoré nepotrebujú. „Nemáme si kupovať nové tričko len preto, lebo je vyrobené z organickej bavlny. Ekológia nie je o tom, že doma máte tri obedáre, ale kúpime si nový, ktorý je eko a dá sa potom skompostovať. Ekologický trh zažíva boom, no v podstate je to tiež konzum. Ekologický prístup je taký, že používam to, čo mám doma.“

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.

0000010100063529038146010851703808517233
kata mach
 kata mach      28.06.2018 - 13:15:48 [13K] , level: 2, UP   NEW
ma fascinuje, ako veľa ľudí naskočivších na módu zero waste žere mäso..

000001010006352903814601085170380851723308517696
stamina
 stamina      29.06.2018 - 11:54:47 [26K] , level: 3, UP   NEW
mna fascinuje vesmir

00000101000635290381460108517038085172330851769608517899
Rohi
 Rohi      29.06.2018 - 21:39:46 , level: 4, UP   NEW
aj mna, v lete s teleskopom na zahrade, co viac si kokot ako ja moze priat.
snad iba fajku.

00000101000635290381460108517038085172330851769608517787
Catherine Morland
 Catherine Morland      29.06.2018 - 14:38:04 [14K] , level: 4, UP   NEW
ma furt napada ten vtip
- si fascinovany
- a ty si pica medena

0000010100063529038146010851703808517233085176960851778708517807
miloxe
 miloxe      29.06.2018 - 16:06:50 , level: 5, UP   NEW
jj, to je klasika :)

000001010006352903814601085170380851723308517509
pesiak
 pesiak      29.06.2018 - 07:32:58 , level: 3, UP   NEW
hmm, cize, ked zerem maso, mam sa vykaslat na triedenie odpadu a kompostovanie?
mam hadzat pouzite baterky do smetiaka, alebo rovno z auta cez okno?
zaujimava logika.

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531
kata mach
 kata mach      29.06.2018 - 09:03:48 [1K] , level: 4, UP   NEW
omfg, hej presne toto som myslela...
ide o tú diskrepanciu posadnutosti absolútne žiadnym odpadom (už som zažila hysterickú scénu za to, že holke dali do drinku slamku) a toho, že v drvivej väčšine prípadov tých ľudí ani nenapadne, že žrať mäso alebo nakupovať kvantá handier v hemáči asi tiež nebude eticky zrovna košer

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517819
Phaceo
 Phaceo      29.06.2018 - 16:36:08 (modif: 29.06.2018 - 16:45:51) [2K] , level: 5, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
vies ono existuje aj stredna cesta

nie kazdy, kto je maso nakupuje ako blazon zbytocne veci, a nie kazdy vegetarian zije zero waste ;)

e: ja som rad za modu zero waste, velmi! ale zaroven si nemyslim ze sa musis kvoli tomu "vratit na stromy" tento sposob zivota to nevylucuje a ano viem ze spotreba masa zvysuje CO2 ale tak isto zvysene mnozstvo pestovania soje nici podu ;)

treba najst rovnovahu a nie sa silou mocou vsetkeho zbavit, to nieje riesenie, to je len presunutie problemu inde, hlavne ked uvazis ako sme na plastoch zavisli min v medicine

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851781908517981
blba zena
 blba zena      30.06.2018 - 08:48:52 , level: 6, UP   NEW
plasty v medicine vs kupovanie pitnej voda v plaste v oblastiach kde ti tecie pitna voda z kohutika je snad jasny rozdiel

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085178190851798108518080
Phaceo
 Phaceo      30.06.2018 - 14:25:23 (modif: 30.06.2018 - 20:58:20), level: 7, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Preto som pisal ze na niektorych plastoch! Neporovnaval som to ale vela ludi ktory su zastanci zero waste nedomyslaju dosledky a su apriori proti vsetkym plastom

E: tak sorry myslel som ale nenapisal niektorych...

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085178190851798108517987
_____
 _____      30.06.2018 - 09:31:55 , level: 7, UP   NEW
Súhlasím len čiastočne.. Plastová fľaša z vody, ak separovaná a bezfarebná, je najjednoduchšie a najlepšie recyklovateľnou. Nie je voda ako voda a tá vodovodná síce stále pitná, sa stáva pekným svinstvom, skrz pesticídy, mikroplasty alebo sinice, ktorých je toľko, že ucpávajú a obchádzajú filtre. Obsah minerálov úplne iný, pre mňa to sú dve neporovnateľné veci, ktoré len na prvý pohľad vyzerajú v pohári rovnako. A zároveň to je niečo ako hovoriť, že nechoď autom alebo MHD pokiaľ máš bicykel alebo nohy a podrobných príkladov by sa dalo nájsť mnoho. Prečo si dnes tí, pre ktorých by bol dostatočný elektromobil kúpia auto so spaľovacím motorom, ktorý zanechá už len skrz fľaše od oleja stopu väčšiu ako celý panelák pijúci vodí z PETiek?

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517819085179810851798708517991
dobso
 dobso      30.06.2018 - 09:43:58 [3K] , level: 8, UP   NEW
Napr v Bratislave je voda cista a bez pesticidov. A mikroplasty aj pesticidy su aj v mineralkach.
Ale faktom je, ze rychlo pribuda miest kde uz voda bud nie je vobec, alebo je plna sraciek z polnohospodarstva. Ci skor pozemneho energetickeho sektoru ci jak to nazvat.

Je to taka ista sranda ako s tymi plastami - 20 rokov sa o tom hovori a ludia to ignoruju az pride bod v ktorom to uvidis vsade. Ked bude o 10-15 rokov kazda druha obec riesit ze ludia nemaju co pit zacneme to riesit.

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851781908517981085179870851799108518672
IDENTITA
 IDENTITA      02.07.2018 - 13:43:32 , level: 9, UP   NEW
pozemný energetický sektor!
to je super výstižný pojem - to si zapamätám :)

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851781908517981085179870851799108518002
_____
 _____      30.06.2018 - 10:34:22 , level: 9, UP   NEW
Jo to BA má veľké šťastie na vodu, ale aj počet odstavených zdrojov sa počas desaťročí pekne zvyšuje.
A vieš ako to chodí, najviac dostanú tí, čo najviac kričia. A zodpovední sú všetci možní iní, len nie my :’)

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517779
Tomáš, to sa vie
 Tomáš, to sa vie      29.06.2018 - 14:14:36 , level: 5, UP   NEW
zhodou okolnosti dnes v daily mash http://www.thedailymash.co.uk/news/environment/woman-who-makes-huge-fking-deal-about-plastic-straws-always-flying-everywhere-20180629174770

zacinam mat pocit, ze rovnako ako v biblii a simpsonovcoch, uz aj v daily mash najdes podobenstvo pre vsetko

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517701
jukebox
 jukebox      29.06.2018 - 12:00:35 , level: 5, UP   NEW
problem by bol uzivit ludstvo bez masa
akoze vsetkych 6a pol miliardy.

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108518000
sj
 sj      30.06.2018 - 10:20:49 , level: 6, UP   NEW
mylis sa.

Chov dobytka je jedno z najnefektivnejsich sposobov ako uzivit ludstvo. Minieme na to obrovske mnozstvo potravy a najma vody, nehovoriac o dodatocnej praci (logistika, masiar, specificky sposob predaja), potreba chladit/mrazit etc.

Pricom z masa nemame nic nenahraditelne. Hlavnym dovodom preco chovame kravy na maso je preto lebo to maso kupujeme. Vo vacsine chudobnych krajin sa hovadzie takmer vobec nekonzumuje, ked jedia maso tak je to vacsinou hydina.

Stacilo by kebyze obmedzime jedenie hovadzieho alebo sa ho naucime vyrabat synteticky za normalnu cenu.


000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517951
ametyst
 ametyst      30.06.2018 - 00:34:01 (modif: 30.06.2018 - 00:35:47), level: 6, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
napr. krava na to aby vyprodukovala 1 liter mlieka musi zozrat asi 10kg potravy - 10kg musi niekde rast a teda je jedno ci tam rastie rovno soja na mlieko alebo palmy s kokosmi na mlieko alebo byliny pre kravu z ktorych ona urobi mlieko.
ja neviem preco hadzes take nicim nepodlozene tvrdenia.
proste biznis so zvieratami je len zvyk ludi a zacarovany kruh ale nie logicke.

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085177010851795108518618
hm
 hm      02.07.2018 - 11:20:13 , level: 7, UP   NEW
dovolim si oponovat.. soja nerastie, soju treba pestovat :)
toto je super kosacka co sa pasie tam kde sa nic pestovat neda:
http://www.minifarma.sk/nase-minizvieratka/miniovecky

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517701085179510851861808518622
ametyst
 ametyst      02.07.2018 - 11:34:07 (modif: 02.07.2018 - 11:39:43), level: 8, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
ja som pisala hlavne o vertikalnych sklenikoch alebo sklenikoch vobec- tie sa daju postavit aj tam kde nic nerastie.
a ok, ovecky a ine zvery mozu spasat krajinu a zit si lepsie ako tie vo velkochovoch ale potom asi cast obyvatelstva zakonite musi byt veganska (vlastne zavisi to od dopytu vsetko - cim viac ludi bude chciet taketo vyrobky tym viac sa moze pestovat nezivocisnych vyrobkov a aj ceny tychto vyrobkov sa dostanu na cenu zivocisnych vyrobkov), lebo nie vsetci mozu pit mlieko a jest syry a pod. od tychto dobre chovanych oviec. ale myslim si ze vsetka velkovyroba masa, syrov, mlieka, vajec by sa mala presunut do takychto minifariem, malo by byt na to nejake nariadenie EU, ale bohuzial v EU nie su moc eko a wellfare ludia, sem tam sa zatvaria so slamkami a tycinkami do usi ale komplexne nic neriesia.

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517951085186180851862208518686
hm
 hm      02.07.2018 - 14:02:28 , level: 9, UP   NEW
ked tam nic nerastie tak su tam asi zbytocne tie skleniky :) a tam kde by aj rastlo daco (medzi vinicnym a sencom) tak tam dzignu sklad nebezpecnych latok.. je to na hlavu trochu

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085177010851795108518618085186220851868608518893
ametyst
 ametyst      02.07.2018 - 23:23:25 , level: 10, UP   NEW
da sa aj zurodnovat poda, vies ako humus zo zelovocarskeho a ineho bio odpadu...
ale vlastne aj tak neviem o com sa bavime

0000010100063529038146010851703808517233085175090851753108517701085179510851861808518622085186860851889308519021
hm
 hm      03.07.2018 - 11:44:51 , level: 11, UP   NEW
ja som len zareagoval na rozdiel medzi 'rastie samo' a 'pestujeme'

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517951085186180851862208518686085188930851902108519029
ametyst
 ametyst      03.07.2018 - 11:57:08 (modif: 03.07.2018 - 11:57:18), level: 12, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
toto chytanie za slovicka, uz s tym prestante, mate tu na kyberii kompletne obsesivno kompulzivnu poruchu na slovicka?

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085177010851795108518618085186220851868608518893085190210851902908519044
hm
 hm      03.07.2018 - 12:12:14 , level: 13, UP   NEW
nemusis my vykat :) ja som si dovolil upozornit ze soja 'nevyrastie', soju treba 'vypestovat'.. toto teda fakt nieje slovickarenie
to je ako povedat ze naco na luke rastie pupava ked tam moze vyrast obilie..

tak teda uznaj ze sa mam pravdu alebo daj nejaky protiarguent, ale ohanat sa nejakou mystifikaciou.. na to nemame cas :)

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517919
pf
 pf      29.06.2018 - 22:29:30 (modif: 29.06.2018 - 22:32:02) [2K] , level: 6, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
bol by problém uživiť ľudí, ak by nebolo treba živiť "hospodárske" zvieratá?

to sú všetko len take naučené frázy bez základu. presne, ako "sója tiež zamoruje". ale to, že sa absolútna väčšina sóje, hlavne tej silne postrekovanej, pestuje práve pre živočíšny priemysel, je často opomenuté.

konkrétne okolo 19 miliárd kuriat, 1,4 miliardy kráv, 1 miliardy oviec a 1 miliardy prasiat.

(simple google query mi vyhodil napríklad tento článok z the economist z roku 2011, ktorý sa odvoláva na údaje z roku 2009. dnešné čísla budú najskôr vyššie.)

00000101000635290381460108517038085172330851750908517531085177010851791908518704
jukebox
 jukebox      02.07.2018 - 14:41:54 , level: 7, UP   NEW
absolutne cisla mnozstvu dobytka mi maju co povedat?

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517775
azazel
 azazel      29.06.2018 - 14:06:45 [5K] , level: 6, UP   NEW
Aky je dovod? Pody by bolo viac na pestovanie potravin pre ludi a co sa tyka rastlinnej stravy sme nevycerpali vsetky moznosti. (Napriklad farmy na riasy na oceane atd ...)

000001010006352903814601085170380851723308517509085175310851770108517774
hm
 hm      29.06.2018 - 14:05:31 , level: 6, UP   NEW
hipik :)