Industrial je voľné označenie rôznych hudobných štýlov, špeciálne, no nie len nutne elektronickej formy. Pojem bol prvýkrát použitý v polovici sedemdesiatych rokov. Tento pojem pôvodne popisoval dovtedy jedinečný zvuk Industrial Records a ľudí napojených na toto vydavateľstvo, no od tých čias ho už použilo množstvo iných vydavateľstiev a hudobníkov ako škatuľku pre svoju tvorbu.
Pionieri industrialu experimentovali najmä s rôznym druhom zvukov, technikou produkcie a čo je dôležité, industriálna tvorba nebola len čisto hudobnou záležitosťou. Do tejto sféry spadali aj rôzne performance, inštalácie a iné formy vizuálneho umenia, ktoré boli ovplyvnené industrialom. Treba si uvedomiť, že industrial nie je len štýl, žáner, ale komplexné hnutie zasahujúce celú dovtedajšiu kultúru. Toto hnutie samozrejme podnietilo vznik množstva subžánrov industrialu.

Pojem industrial bol zavedený jeho tvorcami a užívaný pre hudbu tvorenú novou generáciou ľudí. Predošlá hudba bola viac „agro“. Brutálna, no realistická, občas nehumánna a často úplne dehumanizujúca alebo mechanická atmosféra bola prezentovaná v hudbe a využitie hrubej technológie a techniky, viac ako nejaké konkrétne kompozičné detaily bolo rutinou. Zaujímavé je používanie jednoduchých predmetov, ktoré nás obklopujú, ale ktoré neboli vytvorené priamo pre potrebu umelcov, napr. fľaše či odpadkové koše. Vraví sa, že práve kovový zvuk odpadkových košov mohol spôsobiť rozšírenie pojmu industrial.

Za prvý príklad industriálnej filozofie v modernej hudbe je považované dielo Umenie Hluku od Luigiho Russola (1913). Po Russolovej práci Musica Futurista prichádza Pierre Schaeffer a musique concréte a jej prínos do rozšírenia raného industrialu, ktorý bol tvorený najmä strihaním nahrávacieho média a vkladaním zvukov z analógových elektronických zdrojov.
Dôležitý pre vývoj žánru bol tiež Dadaizmus a neskôr tiež Fluxus a Surrealizmus a tiež hnutie Arts and Crafts.
Edgar Varése bol taktiež pionier elektroniky. Jeho skladba Poéme électronique debutovala na Expo 58 v Bruseli.

Industrial Records
„Industrial Music for Industrial People“ bolo oficiálne heslo Monte Cazazzu ako podtitul pre vydavateľstvo Industrial Records (založené britskými Throbbing Gristle – odnožou performance group COUM Transmissions). CT bola vždy bizarná a excentrická. Členská základňa nikdy nebola stála a počas ôsmich rokov aktívnej existencie sa vždy menila. Jej zakladajúci Členovia boli Genesis P. Orridge a Cosey Fanni Tutti (koniec 60. rokov). Posledné živé vystúpenie sa datuje v roku 1976. Throbbing Gristle vzniká v roku 1975 a pozostáva zo zakladajúcich členov CT + Petera „Sleazy“ Christophersona a Chrisa Cartera. Preklad ich názvu je slangový výraz pre erekciu. S TG prišli na scénu i ďalšie skupiny – Cabaret Voltaire a NON. Prvé nahrávky obsahovali ostré bicie a upravovanie pások, slučky deformované do prenikavého šumu. Vokály sú zriedkavé.
Rané industrial performances často obsahovali provokatívne prvky – mrzačenie a sado-masochistické výjavy či symboly totality myslené ako formu audience abuse – znásilnenia zvukom, hudbou, znásilnenie diváka, obecenstva.

The Leather Nun – Švédska rocková legenda bola prvou kapelou v Industrial Records, ktorá nemala nič spoločné s Throbbing Gristle ani COUM Transmissions. Zaznamenala úspech ich jediným IR EP s názvom Death. Rýchlo sa vyšvihla na špičky alternatívnych britských hitparád.
Vznikli ďalšie kapely ako Severed Heads, Esplendor, Nocturnal Emissions, Geometrico, Whitehouse, Factrix, Autopsia, Test Dept, SPK. Miesením syntetizérov, gitár a raných samplov, tieto kapely vytvorili agresívny a drsný zvuk splývaním prvkov rocku a lyrického obsahu a fašistického imidžu. Na čele týchto kapiel boli Croc Shop a slovinskí Laibach.
IR si svojou kontroverznosťou vyslúžila od spoločnosti nálepku „Krematórium z Auschwitzu“. Ich vplyv badať aj v USA, kde Monte Cazazza spolupracuje s Factrix a ďalšou performance group SRL. Vytvára nový nevľúdny, atonálny zvuk. NON vydáva niekoľko noisových albumov charakteristických kakofóniou slučiek a opakujúcich sa myšlienok. Na Novom Zélande vznikajú experimentálne rockové kapely ako The Skeptics, Hieronymus Bosch, Fetus Productions, Ministry of Compulsory Joy a The Kiwi Animal.
V Taliansku vychádzajú vo veľmi obmedzenom počte audiokazety – Cainus, Venus, Cease To Exist, Velours, Mectpyo Blut a LP Symphony For A Genocide, Menses a Neuro Habitat (koniec 70./začiatok 80.rokov). Tieto sú prácou experimentátora Murizia Bianchiho alias Sacher-Pelza.
Vo Francúzsku cítiť vplyv IR u projektov Vivenza, Art&Technique, Pacific 231, Étant Donnés, Le Syndicat a Die Form.
V Nemecku sa vynárajú Einstürzende Neubauten s odvážnymi vystúpeniami. Miesia prvky metalu - gitary a bicie s nekonvenčnými inštrumentmi - kladivá, zbíjačky. Často idú tak ďaleko, že ohrozujú seba samých a publikum počas svojich vystúpení.

Post-industriálne projekty
V čase na začiatku až do polovice 80. rokov sa post-industriálne hnutie začalo vynárať po celom svete. Coil, jeden z najsilnejších prispievateľov do evolúcie industrialu, založili John Balance a Peter Christopherson po opustení Psychic TV v roku 1982 (How to Destroy Angels vyšlo v 1984.). Coil sa počas svojej kariéry dotkol všetkého od acid house až po drone. Tajomno bolo pri Coil vždy základnou témou a zameraním. Iné kapely ako Skinny Puppy, Front 242 (zakladatelia EBM z Belgicka), austrálsky Foetus boli najmä známe ako druhá vlna, ktorá pomohla spopularizovať a predefinovať žáner z prevažne undergroundovej kultúry a položiť základy novým subžánrom.
V skorých 80. rokoch vzniká Wax Trax!, nasleduje pretláčanie industrialu do viac akceptovateľného „elektro-industrialu“. Na čele stoja Ministry, My Life With The Thrill Kill Kult a Die Warzau v nemecku, podobne ako KMFDM. Vydavateľstvo prináša nový zvuk miesený so štipkou punku a je dodnes jedným z najrešpektovanejších vydavateľstiev žánru.
Koncom 80. rokov sa scéna rozrástla, keď sa hudba dostala na klubové scény. Hudba sa rozšírila do celého sveta a hudobná základňa rapídne narástla. V tomto období prichádza nová krv v podobe Nine Inch Nails. NIN sa pokladajú za jeden z najväčších prínosov v definovaní industriálnej hudby súčasnosti. NIN pomaly lámu bariéru medzi industrialom, súčasným rockom a punkom. NIN spolu s Ministry podnietili vznik ďalších fúzií a subžánrov najmä s rockom a metalom.
V 90. rokoch sa žáner dostal na špicu mainstreamového záujmu prostredníctvom albumov Psalm 69 od Ministry, Broken a The Downward Spiral od NIN, alebo tiež Antichrist Superstar od Marilyna Mansona.

Čoskoro sa vynorilo mnoho industrialom viac či menej ovplyvnených hudobníkov. Pojem industrial sa spopularizoval a začal sa užívať pre týchto umelcov i keď nemajú skoro nič spoločné s pôvodným hnutím. V roku 2001 vznikol taktiež IndustrialnatioN Magazine. Vznikol s cieľom dokumentovať industriálnu kultúru. Pararelne vzniklo množstvo vydavateľstiev ako Pendragon, 21st Circuitiy a Energy Records. Tieto však nemali dlhé obdobie trvania a vačšina z nich neprežila rok 2000 s výnimkou Metropolis Records.

Ak by sa vám tento článok zdal veľmi povedomý, zdrojom preň bola samozrejme wikipedia. Snažil som s o čo najlepší preklad s trochou vlastných postrehov.
vďaka za pozornosť :)