Ekológia, Ekologie, Alternatívne zdroje :: Remember, remember, the velvet November


node:	Ekológia, Ekologie, Alternatívne zdroje
template:	3
parent:	Veda a technologie
owner:	budikz
created:	01.11.2006 - 14:43:29
updated:	13.02.2007 - 21:06:26

cwbe coordinatez:
101
63533
2727454

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

ulkas	0
RastaFuck vo...	0
Abbys	0
krvsh	0
jklmn	0
tom_myto	0
rzelnik	0
zlobiva micka	1
Strapataaa	1
DFH	1
toxygen	1
whiteline	1
darshan	1
pht	1
m@rek	1
jonas	1
.LEN.	1
_	1
stanley_ptaaach	1
Q	1
svetielko	1
Barix	1
michal tucny	4
unsane	4
k0zmonAut	6
Lorem ipsum	6
netvor	6
hojso	6
ciernabiela	6
for your ima...	7
ci boha	7
dno	7
Prospero	10
zviera	11
nieni	11
micko6	11
Best boy[Loc...	12
paradigm shift	13
mirex	15
smrtak	16
zdienka	19
mirny	19
batakh	20
mammothica	21
baran	21
asides	21
Kandel	21
~ cosmic lau...	21
admiral	23
latimeria	23
donutella er...	23
Rusty.	24
chutko madada	25
druha lapa duhu	25
IDENTITA	26
TeoHaxtebl	27
maaca	27
wo.hu	27
mardou	27
_____	28
mnagy	28
b00c	32
ode	33
ooo	33
melmoth	34
sae	34
scully_is_go...	34
darmozrac	34
arrow	34
azazel_[Lock...	36
Dunablanca	37
ni	37
dragulievic	43
Metatron	45
mnau	45
vlastos	45
lub0s	47
Golev	47
imnot	47
krokobox gomont	48
his name is ...	48
skurka	54
kstslv	56
haju	57
slivka	57
Smeal	58
e-burger	59
exile.	61
rexus	65
777	70
sono	72
zjujza	83
shumiak	84
palino	84
strkbr	84
egor	84
(baky)	84
ew	85
sad&kvet	87
nana	89
sykorka	92
truehell	94
scarce	96
amanita	98
ma	102
andos	103
Dekster	103
nadia	103
Amber	103
syky	103
Huto	103
AZ	103
janella	103
ztelauletela	105
je te tue	106
neclovek	106
CuPeTo	106
jama	108
greensun	108
maioiam	110
Tia	110
asebest	110
gapa	114
podsmrek	116
mezcala	119
roborg_	119
falosean	119
sibaltar	119
Martini	120
Ty	120
sementex	122
Sidewinder	123
retart	123
lpk	123
martin v	123
kik.	126
bujak	130
Takmersen	131
yaron	133
kvitekmedovy	133
akytaky	134
rita	134
helium	134
Tinky	134
empties	134
.maio	134
Zuzana:M	134
longpigs	136
martyn	136
blazeNA	140
cellardoor	143
m123	143
laykaa	143
nzajacik	144
touch me i\'...	144
rooo	144
Sirecka666	145
chelly	150
Oli	153
~	155
Charliz	156
mlokaoko	156
Glegla	159
maima	164
irma	166
dulb	169
lilien	169
keskusta	169
Rekonoiterer	169
illusionX	170
sujka	171
Tomik	172
mintchi	175
Odi	175
ivu-chacha	175
ybz	175
janeire	175
budikz	177
_	178
lula	193
adam	193
coloman	195
_tsiXe	206
::)radian(::	224
FUGO	224
Brainless	224
Meelloo	230
anCa	230
natz	233
Bici	236
.KaBka.	265
Joker	273
ulrikka	273
1744	279
Toth	305
funko	306
andysun	307
chulito	307
451°f	311
skull	311
tooold	317
Loco del Coco	329
universal	342
king Ak	342
vesnabesna	343
bBaran	367
Lambreta	378
spence	378
landru	390
Sedna	409
kujon	435
edna soledadova	454
blondacisko	463
.:stigma:.	465
mArw	487
robo	502

ekologie

lide si neuvedomuji souvstaznost vztahu v prirode. maji pocit, ze lze redukovat na jednotlive slozky, ktere je mozno exploatovat. tento pristup nas uci uz ve skole - vse se jen donekonecna deli a pojmenovava a rozebira, aniz by se kladl duraz na zpetnou syntezu. na kontext. zivot je ale tvoren prave timto kontextem. neprebernym mnozstvim vztahu. pokud lide budou tomuto rozumnet, nebudou nicit prirodu v takove mire, ze by to ohrozovalo samotnou existenci zivota. a ze to nejde vysvetlit prostym lidem? a co prirodni narody ... Landru

zprávy a servery
Enviroportal.sk
Ekomonitor
příroda
econnect
nové trendy ekologie
ekoservr
ekozahrady
agronavigátor

časopisy
sedmá generace-hnutí duha

Ekologie
lesnická práce
lesnictví
kruh života
ekolist
instituce a sdružení
MVŽP
veronica-ekol.institut v Brně
arnika
Místo pro přírodu
zelený klid

alternativní zdroje LPG www.lpg.cz www.worldlpg.com www.gpl.cz	METHANOL NECAR 5 DMFC
STLACENY VZDUCH www.theaircar.com www.autonavzduch.cz clanek idnes
OSTATNÍ větrná energie domácí biodiesel etanol větrná energie biomasa ropa z odpadků

kyberia kluby
permakultura
recyklácia
Matka zem
Záježová
prečo nie konope

00000101000635330272745409068143

https://index.sme.sk/c/23173633/fotovoltika-ich-stala-tisice-eur-elektrinu-nevyraba.html?ref=njct

Żubr żuł żuchwą żurawinę

0000010100063533027274540906814309068192

ospravedlnujem sa, ale ked citam alebo pocujem slovo "fotovoltika", tak ma az strasie

kto zase toto vymyslel, odjakziva to bola fotovoltaika :)

asi podobny debil co vymyslel "pouzivatel" :(

0000010100063533027274540906814309068168

co som v nejakzch diskusnych skupinach, toto je teraz TOP problem, ktory sa len prehlbuje s tym ako zapajaju viac a viac fotovoltaik. uz aj mne sa to velakrat stalo, ked som odpojil bojler a chcel elektrinu poslat do VB, ze napatie stuplo nad 253 a menic sa vypol na 15min.

000001010006353302727454090681430906816809068259

hm, teraz rozmyslam, ze to je asi ten dovod preco tu len v mojom okoli za posledne 2-3 roky vyrastli do cca 2km dve nove trafo stanice - proste buda 2x2x1m

ako keby kazda vacsia ulica mala mat svoju vlastnu na tieto regulacie... jedna cca 1.5km ulica ma na zaciatku jednu a v strede spravili novu pred rokom. fakt je ze tu uz seriozne asi nie uplne kazdy druhy dom, ale cca 35-40% ma FVE

00000101000635330272745409068143090681680906825909068266

ano je snaha skracovat tie pripojky, lebo ak mas dlhu pripojku, tak musis mat na zaciatku vyssie napatie aby aj ten na konci bol v tolerancii. a ked ma niekto na zaciatku fotovoltaiku, tak nevie dodavat do siete.

000001010006353302727454090681430906816809068174

hybridny menic toto neriesi?

00000101000635330272745409068143090681680906817409068267

riesi to vlastna bateria, ak teda nie je 100% nabita.

00000101000635330272745409068143090681680906817409068209

ale ten vyzaduje fyzicku bateriu ktora sa vecsinou neoplati

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068279

nevyzaduje. hybridny menic mozes mat aj bez baterie. dokonca to niektori preferuju uz teraz, pretoze na zapojenie do siete po instalacii cakas od distribucky aj pol roka, co je vlastne vsetky svetelne mesiace. ale pri hybridnom menici uz mozes vyrabanu elektrinu v ramci domacnosti spotrebuvavat, ale prebytky nejdu do siete a teda nepotrebujes suhlas distribucky. a cena co som mal v ponuke je 1000 vs 1200 eur za hybridny. cize niekomu sa to za tych 200 eur aj oplati necakat pol roka.

000001010006353302727454090681430906816809068174090682090906827909068323

hybridny menic bez baterii tiez musi byt pripojeny do siete, cize rovnako cakas na distribucku.

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068256

preco by sa neoplatila?

my mame 3.8kw system, k tomu 7.5kwh baterku, cena panely 5700e, baterka 5000e, cize lacnejsia

podla statistik ti solary pokryju 33-35% vlastnej spotreby, ked k nim pridas baterku je to 65-70% spotreby, pripadne aj viac podla sposobu a zvyklosti domacich, tipek mi ukazoval zopar domov, kde minuly rok takyto system pokryl az 88% spotreby

ked to teda spocitas, ze baterka nas vysla menej ako solary, tak sa navratnost systemu nijak nemeni, mozno sa aj zlepsi

za tych 14 dni co to mame svieti na elektromere spotreba pod 1kwh co sa obcas tahalo zo siete na vyrovnanie spotreby, a to sa vobec neobmedzujeme rano, vecer, proste ideme ako pred tym, rano ma baterka cca 45-60% podla toho ci sme vecer varili, do 2 hodin sa nabije, pocas par polo-jasnych az zamracenych dni sa dobila az na obed, alebo 1pm

samozrejme, v zime to asi nebude take ruzove, ale stale ma baterka podla mna zmysel, mame v racku miesto este na jeden 3.2kwh modul, mozno ho casom dokupime, uvidme ako to bude mimo leto

000001010006353302727454090681430906816809068174090682090906825609068270

ak ti ongrid pokryje 35% spotreby, tak sa neoplati. ak ti hybrid pokryje 70% spotreby, tak sa tiez neoplati. aspon teda na slovensku, zatial, kym elektrina stoji 15centov.

lebo teda 0.7*3800*0.15 je 400e rocne uspora, cize 26rokov navratnost.

00000101000635330272745409068143090681680906817409068209090682560906827009068280

podla mna si to zle spocital. preco iba 3800? to si napocital, ze za den to vyrobi 3.8kw a este teda prenasobil 70%tami.

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068256090682700906828009068293

tak ti vacsinou opodrucaju dimenzovat fve, tvoju rocnu spotrebu deleno 1000

cize som pocital ze jeho rocna spotreba je 3.8MWh a usetri z toho 70%

000001010006353302727454090681430906816809068174090682090906825609068270090682800906829309068300

ano, rocna je cca 3.8mwh

00000101000635330272745409068143090681680906817409068209090682560906827009068278

1) tu nie su dotovane ceny energii (co je na slovensku ultra hlupost a casovana bomba verejnych financii), cize len silovka stoji 260/mwh, plus distribucia

2) pocitas s tym, ze cena EE nejak v globale neporastie? za 5, 10 rokov? celkovo, aj odhliadnuc od dotacie

3) moj point bol, ze baterka navratnost celeho systemu nejak nezhorsi, moze ju len zlepsit

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068256090682700906827809068299

ja len vravim ze pri cene 150/MWh a pri cene 2E/mesiac za virtualnu bateriu, sa fyzicka neoplati, predlzuje navratvnost.

pri inych cenach to bude inak. do buducna s bateriou pocitam.

000001010006353302727454090681430906816809068174090682090906825609068270090682780906829909068305

tu vsak nikdo virutalnu bateriu neponuka

ked este boli fyzicke elektromery, tak to bolo spravene tak, ze pri dodavanie do siete sa tento proste tocil naspat :)

bol tu z toho potom nejaky skandal, ze to niekto napadol na sude a ten rozhodol, ze to je diskriminacne ci co, plus distribucky samozrejme hovorili, ze z toho nic nemaju, tak sa to muselo zrusit (google terugdraaiende teller)

od minuleho roku tu musi pri pripojeni FVE byt smart meter

no proste ale ked nemas na trhu virtualnu, tak fyzicka bateria navratnost systemu nezhorsuje, pretoze to je proste investicia x2, ale zaroven usetrena energia x2

00000101000635330272745409068143090681680906817409068209090682560906827009068278090682990906830509068312

ano, ak nemas VB a plati ze bez baterky vyuzijes fve na 35% a s bateriou na 70% a bateria stoji menej ako fve, tak navratnost nezhorsuje.

ale tie cisla 35 a 75 sa mozu vyrazne lisit domacnost od domacnosti. my sme mali bez baterie aj bez VB 75%, ale teda s ohrevom vody.

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068256090682700906827809068287

ak su vyrobne naklady 50/mwh, tak je otazka ako velmi sa fixovat na to, kolko kde co stoji.

00000101000635330272745409068143090681680906817409068209090682560906827009068276

diky, toto som si chcel prepocitat ako je to s navratnostou, aspon priblizne

Żubr żuł żuchwą żurawinę

0000010100063533027274540906814309068168090681740906820909068256090682700906827609068320

navratnost fve je priblizne 5 az 25 rokov.
kazda domacnost vyuziva elektrinu inak.
najvacsi vplyv na navratnost ma pomer vyuzivania elektriny noc/den a leto/zima.
niekto ma 2 mrazaky co idu aj v noci a niekto ma klimatizaciu co ide hlavne v lete cez den. niekto elektrinou dokonca v zime kuri. tie navratnosti su diametralne ine.

0000010100063533027274540906814309068144

Fotovoltika ich stála tisíce, elektrinu nevyrába. Distribučka to rieši mesiace
Problém môžu mať aj ďalší.

Súvisiace: Fotovoltika nevyrába I Prepadnutá dotácia I Poistenie domu s panelmi I Ako si vybrať dodávateľa I Bitka o dotácie

Eva Frantová
Reportérka
ODOBERAŤ AUTORA

Ilustračné foto. (Zdroj: SITA - Martin Havran)
Písmo:A-|A+
DISKUSIA
(177)
Jozef Haspra má na svojom rodinnom dome v Šuranoch nainštalovanú fotovoltiku od Západoslovenskej energetiky (ZSE). S nápadom prišiel pred troma rokmi jeho syn Tomáš. Na fotovoltiku dostali štátnu dotáciu, zapojili ju do elektrickej distribučnej sústavy a vlani v decembri prvýkrát zapli.

Plán bol, že nespotrebovanú elektrinu budú prostredníctvom takzvanej virtuálnej batérie, čo je doplnková služba ZSE, posielať do siete, aby si tak znížili mesačné faktúry za elektrinu a investícia vo výške päťtisíc eur sa im čo najskôr vrátila.

SÚVISIACI ČLÁNOK
Milióny na fotovoltiku sa rozchytali za 20 minút. Web sa len točil, hovorí dodávateľ
Čítajte
Keď však Tomáš Haspra vo februári získal prístup do klientskej aplikácie ZSE, všimol si, že niečo nie je v poriadku: „Ako sa predlžovali dni a pribúdalo slnka, panely v istých časoch jednoducho elektrinu nevyrábali.“

Problém riešil s energetickou firmou, no ani po dvoch mesiacoch nedošlo k náprave. Slnečných dní pribúda a Hasprovci prichádzajú o možnosť znižovať si účet za elektrinu. Podľa odborníkov nemusí byť táto situácia ojedinelá a v budúcnosti sa môže vyskytovať čoraz častejšie.

Čo sa v článku dočítate:
Prečo fotovoltika na dome Hasprovcov nefunguje?
Prečo tento problém môžu mať aj iné domácnosti s fotovoltikou?
Čo znefunkčnenie fotovoltiky spôsobuje?
Ako sa dá riešiť?
Pingpong s energetikmi
Keď sa problém objavil, Hasprovci poslali podnet na reklamačné oddelenie ZSE. Prišla odpoveď, že výpadky zariadenia spôsobuje menič, ktorý sa vypne vždy, keď v elektrickej sieti zistí napätie nad 253 voltov. Inými slovami vyššie, ako dovoľujú normy.

To však nie je chyba, ale vlastnosť fotovoltiky, ktorá ju chráni pred poškodením. Dôvody, prečo k tomu dochádza, mali Hasprovci podľa ZSE riešiť so správcom distribučnej siete, teda so Západoslovenskou distribučnou spoločnosťou (ZSD). Čo je, mimochodom, dcérska firma ZSE.

Technik ZSD prišiel do Šurian cez Veľkú noc a nainštaloval merač, ktorý mal jeden týždeň prehodnocovať napätie v sieti. Výsledok bol, že kvalita napätia v distribučnej sústave je dodržaná.

Keď sa potom Hasprovci znova obrátili na ZSE, firma im napísala, aby si zavolali elektrikára, ktorý skontroluje, či zdroj vysokého napätia nevzniká u Hasprovcov doma.

Napokon elektrikára volať nemuseli, lebo o pár dní sa v Šuranoch objavil ďalší technik, tentoraz zo ZSE. Aktualizoval softvér meniča a prekontroloval všetky časti elektrickej sústavy, ktoré by mohli potvrdiť chybovosť na strane Hasprovcov.

Problém v domácnosti však vylúčil a Hasprovcom poradil, aby požiadali ZSD o nainštalovanie analyzátora siete. „Upozornil nás však, že riešenie bude na dlhé lakte,“ opisuje Tomáš Haspra.

Technik s analyzátorom prišiel 23. mája, čo pre INDEX potvrdila aj hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová: „Pristúpili sme k dodatočnému prešetreniu s cieľom zistiť stav elektroinštalácie v samotnej budove.“ Na základe výsledkov potom Hasprovcom odporučia ďalší postup.

Čo radí odborník
ZSE tvrdí, že situácia s fotovoltikou na dome Jozefa Haspru nie je systémová chyba, ale individuálny prípad. Tomáš Haspra si to nemyslí. Fotovoltika od ZSE s virtuálnou batériou podľa neho nevyrába ani susedovi, bývalému elektrikárovi. Ani on problém u seba doma nezistil.

S prípadmi, keď fotovoltika nevyrába z dôvodu napätia nad úrovňou normy v sieti (teda takzvaného prepätia) sa stretáva, hoci len výnimočne, aj Ján Zmrhala, konateľ spoločnosti EasySun, ktorá sa venuje inštalácii fotovoltiky.

Vyriešiť problém však podľa neho nie je v kompetencii zhotoviteľa, ktorý sa pri inštalácii panelov riadi normami, a to aj v prípade prepäťovej ochrany meniča.

„V prvom rade treba poslať reklamáciu na distribúciu. Tá situáciu preverí a znížením napätia ju vie aj vyriešiť,“ hovorí Zmrhala. Ak sa tak nestane, obrátiť sa podľa neho dá aj na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

SÚVISIACI ČLÁNOK
Ako ušetriť na oknách, fotovoltike či streche? Tipy na efektívny dom
Čítajte
Staré káble nestíhajú
Prepätie v sieti nie je normálny jav. Distribučná spoločnosť ho kontroluje vždy, keď domácnosť požiada o pripojenie fotovoltiky. Ak je príliš vysoké, nemala by inštaláciu povoliť.

Distribučky sa zhodujú v tom, že problém vyplýva zo stavu sústavy, ktorá je dimenzovaná na prenos elektriny z centrálnych zdrojov k spotrebiteľom. Inými slovami, na prúdenie elektriny z veľkých elektrární, nie na veľké množstvo menších zdrojov, ktorých výroba sa ťažko ovplyvňuje.

„V súčasnej situácii pôvodná architektúra sústavy už niekedy nepostačuje, pretože charakter toku elektriny mení svoj smer,“ vysvetľuje hovorca Stredoslovenskej distribučnej spoločnosti Miroslav Gejdoš.

Energo analytik Radovan Potočár hovorí, že podobný problém majú aj v Česku. Priaznivé veľkonočné počasie sa tam nedávno podpísalo pod vysokú produkciu fotovoltických elektrární. Spotrebu prevýšila do takej miery, že ohrozila stabilitu sústavy.

„Tamojší prevádzkovateľ prenosovej sústavy musel zatiahnuť záchrannú brzdu a po prvýkrát v histórii odpojil fotovoltické elektrárne s výkonom nad sto kilowattov,“ približuje Potočár.

Išlo o radikálny krok, no prevádzkovateľovi nezabrali štandardné prevádzkové opatrenia pre riadenie sústavy. Stať sa to podľa neho môže aj na Slovensku: „Ak bude pribúdať čoraz viac zdrojov s premenlivou a ťažko predikovateľnou výrobou elektriny, pre prevádzku sietí to bude predstavovať čoraz väčšiu výzvu.“

Riešením sú podľa Potočára investície do sústav, úložísk energie a výrobných zdrojov. Tie by dokázali kompenzovať nižšiu výrobu obnoviteľných zdrojov počas menej priaznivých meteorologických podmienok.

ZSD uvádza, že v tomto roku by na modernizáciu siete malo ísť 130 miliónov eur: „Sme tiež súčasťou európskych projektov na podporu budovania inteligentných sietí, čím sa nám darí získavať aj dodatočné prostriedky na rozvojové aktivity.“

Sľúbili, že vyrobí oveľa viac
Čo však majú robiť ľudia ako Tomáš Haspra? Podľa Michaely Dobošovej v ZSE pracujú na systéme, ktorý bude takýmto anomáliám predchádzať.

Zatiaľ však Hasprovci na investícii do fotovoltiky prerábajú. Podľa merača im do konca apríla vyrobila len niečo nad 270 kilowatthodín elektriny.

ZSE im pritom pri objednávke solárnych panelov sľúbila, že ročne vyrobia viac ako 15-násobok, vďaka čomu by sa investícia mala vrátiť za trinásť rokov.

„Nie som si istý, či je to vôbec možné, keďže väčšinu času sú panely nútene vypnuté,“ uzatvára Tomáš Haspra.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23173633/fotovoltika-ich-stala-tisice-eur-elektrinu-nevyraba.html?ref=njct

Żubr żuł żuchwą żurawinę

00000101000635330272745409066140

Vynikajúca prezentácia o tom čo znamená chrániť klímu na Slovensku do roku 2030.

Energetika v ére dekarbonizácie
Ján Mykhalchyk Hradický, Útvar hodnoty za peniaze, Ministerstvo financií SR

Odporúčam ešte prezentáciu:

Budovanie regionálnych energetických kapacít
Juraj Zamkovský, Slovenská inovačná a energetická agentúra

Všetky prezentácie aj podklady tu: https://www.siea.sk/prezentacie-z-konferencie-regionalna-energetika-sucasnost-a-perspektiva/

00000101000635330272745409050518

Viac vizualizácií: IPCC 6. report, 2023

00000101000635330272745409046016

Čo majú spoločné horúčka 39 °C, fajčenie a klimatický zákon

Slovensko je ako tuhý fajčiar, ktorý doteraz nechcel diskutovať o tom, koľko míňa na cigarety, či dostane rakovinu pľúc a ako sú na tom jeho deti. Podobne pri klimatickom zákone si musíme priznať, že to bude na začiatku ťažké, bolestné, ale nakoniec zdravé.

5825926_1200x.jpeg?rev=2

Využívanie uhlia, ropy a zemného plynu je ako fajčenie. Človek pri cigarete zabudne na stres aj na hlad. Dlhodobo však vedie k rakovine pľúc a je drahé. Klimatický zákon je ako postupný plán pomaly znižovať sedenie v krčme pri cigarete a pridávať ovocie, zeleninu a prechádzky lesom. Podobne by sme mali autá nahrádzať kvalitnými vlakmi a zemný plyn zase tepelnými čerpadlami v zateplených budovách. Slovensko je ako tuhý fajčiar, ktorý doteraz nechcel diskutovať o tom, koľko míňa na cigarety, či dostane rakovinu pľúc a ako sú na tom jeho deti. Podobne pri klimatickom zákone si musíme priznať, že to bude na začiatku ťažké, bolestné, ale nakoniec zdravé.
Rozumiem obavám ľudí – čoraz drahšie potraviny, energie, inflácia. Aktuálne nárasty cien sú vyvolané dvomi krízami – COVID pandémiou a vojnou na Ukrajine. Opomíname však hrozbu ktorá prichádza – klimatická kríza. Snahou Európskej únie je zmierňovať túto krízu tak, aby to čo najmenej pocítili chudobní najzraniteľnejší.

Príklad z dopravy

Minulý rok ceny benzínu a nafty vyleteli z približne 1,5 € za liter na 1,9 € za liter. Aktuálne odhady hovoria o tom, že od roku 2027 by bola klimatická daň okolo 0,1 € za liter. To znamená, že opatrenie na ochranu klímy prináša len 7 % navýšenia oproti celkovej cene. Je to výrazne menej ako reakcia trhu na aktuálnu krízu. A udeje sa to bez ohľadu na to či Slovensko príjme klimatický zákon alebo nie.
Získané peniaze z klimatickej dane krajiny využijú na podporu verejnej dopravy, zatepľovania domov a inú podporu pre sociálne zraniteľné rodiny. Spravodlivosť? No predsa v tom, že šoféri v SUVčkach a športiakoch zaplatia viac, ako ľudia, ktorí šetria a jazdia málo. Kto veľa znečisťuje – veľa zaplatí. Čo ale pracujúci, ktorí jazdia v dodávkach, alebo matky a dôchodcovia, ktorí majú ďaleko na vlak či autobus? Tam je dôležité, aby ministerstvá dobre nastavili príjmy z klimatickej dane pre nich. K tomu by mal slúžiť Sociálno-klimatický fond. Len skutočne hlbokou diskusiou s rôznymi ľuďmi môžeme dobre naplánovať naše ďalšie kroky pri ochrane klímy.

Nemusia zostať peniaze na verejnú dopravu

Čo však v prípade, ak budeme naďalej budovať diaľnice, tunely, obchvaty a neznížime emisie z dopravy či budov? Čaká nás nakupovanie drahých emisných kreditov od iných štátov, ktoré opatrenia začnú zavádzať rýchlejšie ako my. Potom nebudeme hromžiť po krčmách, že nemáme dosť peňazí na prímestskú dopravu či sociálnu pomoc.
Práve klimatický zákon vytvára podmienky, aby na tom ministerstvá začali preventívne pracovať. Od zavedenia Klimatickej rady odborníkov, cez pravidelné prehodnocovanie práce ministerstiev až po súdny prieskum. Možností na kontrolu šetrenia peňazí na ohľaduplné aktivity bude viacero. A sú dobré, to si povedzme otvorene.

Slovenské hospodárstvo je ako tuhý fajčiar

Priznať si závislosť je najnáročnejšou časťou vytriezvenia a liečby. Je však načase prijať realitu – Slovensko je závislé na rope, plyne, uráne a ďalších palivách zo zahraničia. Do minulého roka bolo výhodou, že tie palivá boli relatívne lacné. Ale nemôžeme dlhodobo stavať len na lacnej pracovnej sile a lacných palivách. Najmä vtedy, keď tým zhoršujeme životné vyhliadky našich detí a ich vnúčat. Navyše, Slovensko má jedny z najnižších daní za znečisťovanie ovzdušia. Čiže neplatíme daňami, ale platíme vlastným zdravím.

Predstavte si život s neustálou horúčkou 39°C

Planéta sa má otepliť o približne 3 °C do konca storočia. Netešte sa, že miesto 10 °C, bude 13 °C. Je to, ako keby sme my žili s telesnou teplotou okolo 36 °C a naše deti budú žiť s horúčkou 39 °C. To už nie je taká pohoda.
Extrémy počasia – suchá, záplavy, tornáda môžeme prirovnať k stavu, keď má človek teplotu vyššiu len o 3 °C. Aktuálne je naším cieľom, aby sme zvýšenie teploty ustálili medzi 1,5°C až 2° C. Teda naše deti a ich deti budú žiť „len“ s pocitmi ako pri približne 38 °C horúčke. Znie to desivo, viem.
Mám aj dobrú správu. Všetky tie “vytriezvenia a a liečenia v podobe aktivít na zníženie emisií prinesú výhody. Čistejšie ovzdušie, dostupnejšiu dopravu, kratšie obdobie sucha, lokálna zelenina, viac lesov – aj nižšie účty za elektrinu. Konkrétne to znamená plánovanie dopravy tak, aby sme mali lepšie vlaky namiesto výstavby tunela pre automobily v Bratislave. Alebo štátne dotácie pre zatepľovanie domov, aby naše účty za energie boli nižšie, by neboli komplikované. Pre naše “klimatické zdravie” toho môžeme robiť je veľa. Klimatický zákon vytvára nástroje na to, aby to ministerstvá robili naozaj, odborne a spravodlivo.

Povedzme si to na rovinu. Bude ti chcieť veľa práce, nebude to pohodlné, lenže to nie je ani život s rakovinou pľúc či neustála horúčka 39 °C. To nechce nikto z nás. Tých desať centov za liter benzínu je veľmi malý príspevok k tak dôležitej ochrane zdravia.

Čo majú spoločné horúčka 39 °C, fajčenie a klimatický zákon

00000101000635330272745409040679

Máme konečne šancu spraviť niečo pre klímu.

Historický prvý klimatický zákon musí byť silný a ambiciózny.

Ako organizácie, ktoré sa aktívne zapájali do procesu prípravy zákona, považujeme za nevyhnutné PODPORIŤ dobré návrhy v zákone. V našich pripomienkach chceme aj vylepšiť viaceré časti, najmä tie, ktoré sa týkajú ambicióznosti cieľov, adaptácie, zakomponovania ETS sektoru do celého mechanizmu a ďalších úprav.
Poďme spoločne ukázať, že nám na dobrých riešeniach záleží.

cfb36054030340ebaeba5f190c42033f-og_image_1200x630_2.png?ssl=1

cfb36054030340ebaeba5f190c42033f-og_image_1200x630_2.png?ssl=1

Pridajte svoj hlas za silnú ochranu klímy.

Pripomienky Klimatickej koalície, Priateľov Zeme-CEPA, VIA IURIS, Klíma ťa potrebuje, Budovy pre budúcnosť, Karpatského rozvojového inštitútu, Cyklokoalície, Slovenskej klimatickej iniciatívy a INCIEN (tu).

Viac o Klimatickom zákone sa dozviete tu:
https://www.minzp.sk/klima/zakon-zmene-klimy/
https://silnyklimazakon.sk/
https://klimatickakoalicia.sk/projects/klimaticky-zakon/
Komentár vyvracajúci mýty o KlimaZákone: https://www.postoj.sk/123905/nastroj-na-vysavanie-penazi-pre-neziskovky-a-ine-myty-o-klimatickom-zakone

00000101000635330272745409006957

Dokument: Cesty k energetickej sebestačnosti obcí

Film Cesty k energetickej sebestačnosti obcí ponúka inšpirujúce a prenosné príklady obcí a miest, ktoré sa už vydali touto cestou. Prináša príbehy štyroch samospráv z Česka a Maďarska, ktoré rôznymi spôsobmi začali budovať svoju nezávislosť od externých fosílnych zdrojov energie. Podarilo sa im tak posilniť svoje rozpočty, sprístupniť svojim obyvateľom energiu za priaznivé ceny, optimalizovať ich spotrebu a postupne zvyšovať lokálnu odolnosť voči rastúcej vonkajšej nestabilite.

Pozrite si aj ďalšie online exkurzie a mapu dobrých projektov z dielne Priateľov Zeme-CEPA.

Odbery si môžete nastaviť tu:
Kyberia: https://kyberia.sk/id/6575426/
Youtube - Priatelia Zeme-CEPA
Facebook: PZ-Cepa
Newsletter: https://us7.campaign-archive.com/home/?u=8c424582f56d09b015fec9a3a&id=1885821cc5

00000101000635330272745408999933

dnes ohlasila vlada vyzvu na obnovy starych domov, este neviem detaily ale tldr sa jedna o dotacie na zateplenie, okna, kurenie atd:
https://obnovdom.sk/

00000101000635330272745408994459

Toxikológ: V päťdesiatych rokoch sa DDT sypalo aj deťom do vlasov. Nevedeli sme, že je škodlivé
Bez chémie nemôžeme žiť, hovorí vedec.

Denisa Koleničová
redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA

Ivan Holoubek (Zdroj: Archív I.H. )
Písmo:A-|A+
DISKUSIA
(1)
[ Dostávajte Výber rozhovorov e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
"Úplne bizarná situácia nastala, keď sme testovali systém na odber ovzdušia. Testovanie sme začali na Zlínsku a kontrolnou lokalitou mal byť Buchlov nad Uherským Hradišťom. Mysleli sme si totiž, že je to miesto, ktoré nie je znečistené perzistentnými organickými polutantmi. Opak bol pravda. Ukázalo sa, že Buchlov je najkontaminovanejším miestom na Slovensku aj v Českej republike," hovorí v rozhovore pre SME toxikológ IVAN HOLOUBEK.

"Na hrade Buchlov boli totiž celé drevené konštrukcie hradieb napustené DDT. Rovnako je na tom napríklad aj barokové divadlo v Českom Krumlove. Sú situácie, kde si hovorím, že to už nie je ani možné. Lenže ako sa týchto látok zbaviť, už nie je vedecká otázka, ale otázka peňazí," dodáva.

Holoubek založil a 23 rokov viedol Centrum pre výskum chemických látok v prostredí -RECETOX na Masarykovej univerzite v Brne.

V rozhovore sa dočítate:
Čo sú perzistentné organické polutanty a ako pôsobia na človeka.
Prečo nie je ľahké úplne zakázať DDT a ako môže byť užitočné.
Ako dlho vydrží DDT v pôde.
Aký dosah má PCB na ľudské zdravie.
Prečo majú ľudia z niektorých oblastí Slovenska a Česka vysoké hladiny PCB v tele.
Ako dlho sa môže PCB uskladňovať v tele a koľko trvá, než sa ho zbavíme?
Ako dlho trvá, než tieto látky z prostredia zmiznú.
V čom vidí problém v diskusii o klimatickej kríze.
Prečo elektromobily nemajú šancu zmeniť trh.
V jednom rozhovore pre idnes.cz ste povedali, že sme prírodu zamorili estrogénom a látkami, ktoré ho napodobňujú. Tá nám to vracia neplodnosťou, rakovinou, zmenou pohlavia a IQ. Ako sme to spôsobili?

Estrogén je jedným z dvoch hlavných ženských hormónov. V ľudskom tele ovplyvňuje procesy spojené s hormonálnou rovnováhou.

Používa sa pri výrobe liekov, ktoré ženy užívajú počas menopauzy, je v antikoncepcii aj v rôznych transrodových aplikáciách na posilnenie ženskej funkcie v organizme. Najviac látok do okolitého prostredia sa dostáva pravdepodobne cez antikoncepciu.

Navyše existujú aj ďalšie látky, ktoré majú podobnú štruktúru ako estrogén a tiež pôsobia na naše telo. V češtine (aj v slovenčine, pozn. red.) máme pre ne ozrutný názov, voláme ich endokrinné disruptory. Rozlišujeme prírodné a umelé. Prírodné sa nachádzajú v rozličných potravinách, napríklad sóji, hrachu, mäte či v mliečnych výrobkoch.

Môžu blokovať činnosť hormónov, nahrádzať ich alebo ich účinok zosilňovať. Spektrum ich pôsobenia je pomerne široké.

Mnohé umelé endokrinné disruptory patria aj do skupiny látok nazývaných perzistentné organické polutanty.

Veľa sa o týchto látkach, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, začalo rozprávať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Spájali sa s čistiacimi a kozmetickými prípravkami, do ktorých výrobcovia pridávajú niektoré typy fenolov a parabénov.

V súvislosti s prípravou medzinárodných dohôd o perzistentných organických polutantoch (tieto látky sa označujú aj skratkou POPs, pozn. red.) sa ukázalo, že mnohé tieto látky, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe farieb, pesticídov a transformátorov, majú podobné účinky.

Aké majú perzistentné organické polutanty vlastnosti a ako pôsobia na človeka?

Sú to látky, ktoré sa dlhodobo nerozkladajú a pretrvávajú v prostredí aj desiatky rokov. Už v minimálnych množstvách sú toxické, škodlivo pôsobia na zdravie človeka aj živočíchov.

Dokážu sa hromadiť v tukových tkanivách väčšiny živých organizmov a následne v potravinovom reťazci.

Ak pôsobia ako endokrinné disruptory, narúšajú hormonálnu rovnováhu.

Napríklad, ak je tehotná žena pod vplyvom tejto látky, plod v jej tele je chlapec, môžu sa jeho pohlavné znaky posunúť smerom k ženským. V dospelosti môže mať problémy so spermatogenézou (tvorbou spermií, pozn. red.) alebo u neho nastanú iné malformácie (vrodená vývojová zmena tvaru, pozn. red.).

Dôležité je aj to, že sú schopné prenášať sa na veľké vzdialenosti.

Mnohé perzistentné organické polutanty sa dnes už nevyrábajú, existuje na to dokonca medzinárodný dohovor.

Áno, niektoré sa prestali vyrábať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, ale koncom deväťdesiatych rokov sa začal prerokúvať Štokholmský dohovor o perzistených organických polutantoch (medzinárodný dohovor, ktorého cieľom bolo a dosiaľ aj je zastaviť výrobu a používanie vybraných perzistentných organických látok a eliminovať ich množstvo v prostredí, pozn. red.).

SÚVISIACI ČLÁNOK
Škatuľky z plastu nepatria do mikrovlnky ani do umývačky riadu, upozorňujú vedci
Čítajte
Dodnes to však nie je vyriešený problém, pretože to, že niečo zakážete, neznamená, že to aj zmizne. Vyrobili sme ich obrovské množstvo - milióny ton. Navyše sme ich vyrobili tak, aby boli stabilné.

Ktoré látky to sú?

Perzistentné organické polutanty sa dajú rozdeliť do troch základných skupín:

Prvou skupinou sú poľnohospodárske chemikálie. Sú to toxické látky, ktoré zámerne vnášate do prostredia, pretože chcete zabiť nejaký škodlivý organizmus. Problém však bol v tom, že v čase, keď sme ich používali, sme nevedeli veľa o tom, ako pôsobia napríklad na ľudí.

Typickým príkladom je insekticíd dichlórdifenyltrichlóretán (DDT). Čas jeho zotrvania v pôdnom prostredí je desiatky rokov, a tak aj po stopnutí výroby nám zostala kontaminovaná pôda a sedimenty.

Odstraňovanie PCB látok v areáli Chemko Strážske. (zdroj: TASR/Roman Hanc)
Druhú skupinu tvoria priemyselné chemikálie, teda látky, ktoré sa vo veľkom množstve používali v priemysle. Verejnosť pozná najmä polychlorované bifenyly (PCB). Vyrobili sme ich takmer dva milióny ton a sú stále všade.

Treťou skupinou sú látky, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty niečoho: spaľovania, v chémii, metalurgii, pri likvidácii odpadu či pri výrobe energie. Do tejto skupiny patria napríklad takzvané dioxíny.

Pri prvých dvoch skupinách môžete zakázať ich výrobu aj používanie, ak nájdete vhodnú alternatívu, ktorá by ich mohla nahradiť.

PCB sme nemohli zakázať skôr, než sme vedeli, že do transformátorov môžeme dať niečo iné. Nemôžeme len tak zastaviť rozvádzanie energie, pretože by nastal obrovský kolaps.

Problém týchto dvoch skupín je najmä v predchádzajúcej výrobe a použití. Miesta, kde pôvodná výroba prebiehala, zostali kontaminované, rovnako ako všetko, čo súviselo s ich aplikáciou – sklady nespotrebovaných zásob, odpady kontaminované perzistentnými organickými polutantmi, životné prostredie vrátane živých organizmov.

Problém nastáva pri tretej skupine, pretože vzniká počas výroby.

Napríklad pri spaľovaní odpadu či výrobe ocele. Sú to takzvané "by products" - neželané či vedľajšie produkty výroby.

Musíte preto vymyslieť, ako zlepšením výroby znížite ich produkciu, teda aplikovať princíp takzvanej najlepšej dostupnej techniky, ktorá je potom súčasťou napríklad technológie na spaľovanie niektorého druhu odpadu a zaisťuje zníženie emisií nežiaducich látok do prostredia.

DDT je dnes už pomerne známou látkou. Len čo vyslovíte tieto tri písmená, ľuďom sa v hlavách spúšťajú negatívne asociácie. Bolo ťažké túto látku nahradiť?

DDT majú ľudia zafixované ako niečo veľmi škodlivé. Ja som však chemik. A z pohľadu chémie to bola jedna z najužitočnejších látok, aké boli vyrobené.

DDT má jednu zvláštnosť, o ktorej ľudia často nevedia. Likvidovala a dodnes likviduje prenášača malárie. Takže zachránila veľké množstvo životov.

Na druhej strane má DDT aj škodlivé účinky, o ktorých sme vôbec nevedeli, keď sme ho začali používať. A vyrábali sme ho v obrovskom množstve - takmer dva milióny ton. A používali sme ho bez regulácie.

Ešte začiatkom päťdesiatych rokov, keď dieťa prinieslo zo školy vši, tak mu matka nasypala DDT do vlasov, pretrela ho dlaňou a problém bol vyriešený.

Vedci si vtedy mysleli, že táto látka skvele likviduje hmyz, komáre alebo vši, ale pre vyššie organizmy je neškodná. Jeho vedľajšie účinky sa ukázali až neskôr. Jedným z nich je aj to, že ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu.

Výroba DDT podľa Štokholmského dohovoru nie je dodnes zastavená. Nemáme náhradu proti prenášačovi malárie, ktorá by bola rovnako účinná a lacná.

Čo je DDT
Dichlórdifenyltrichlóretán.
Je jedným z najstarších a najznámejších insekticídov. Kumuluje sa v organizme.
Od druhej svetovej vojny bolo DDT hromadne používané ako prípravok proti škodlivému hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým na likvidáciu komárov a moskytov v tropických krajinách.
Pri akútnom zasiahnutí pôsobí na nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a obrnu dýchania.
V roku 2000 vedci publikovali štúdiu, v ktorej ukázali, že rozpadové DDT pôsobia ako endokrinný disruptor a môžu narušiť funkciu androgénov (hormón, ktorý riadi vývin a udržanie samčích pohlavných znakov u stavcov).
V roku 2005 odborný časopis Environmental Health Perspectives informoval o zvýšení výskytu takzvaných intersexuálnych žiab v dôsledku používania DDT.
O rok neskôr uverejnil Journal of Andrology publikáciu, v ktorej sa píše o znížení pohyblivosti spermií a zvýšení defektných spermií u mužov, ktorí mali v krvi vyššie hladiny metabolitov DDT.
DOI: 10.1289/ehp.1408188 DOI:10.2164/jandrol.05121
Nie sú alternatívou biologické metódy?

Môžeme ich použiť. Napríklad ryby žerú larvy komárov, takže sa nebudú množiť a malária se nebude šíriť tak rýchlo. Avšak biologické metódy nefungujú stopercentne. Máme aj iné chemické látky, ktoré fungujú, ale nie sú rovnako účinné ako DDT.

Ľudia, ktorí sa zaoberajú maláriou, dokonca tvrdili, že keď sme zakázali DDT, tak sme v podstate zabili veľa ľudí.

Tak si vyberte. Hľadanie pravdy je niekedy veľmi ošemetné a uhol pohľadu je veľmi dôležitý. Predstavte si to, ako keby ste sa na svet pozerali cez papierový valček. Z niektorých uhlov môže nejaký predmet vyzerať ako štvorec, z inej ako koliesko.

Aké je v takýchto situáciách podľa vás správne riešenie?

Platí, že ľudia sa chémie boja. Je to prirodzené. Chemické látky považujú za niečo, čo vybuchuje alebo ničí zdravie. Problém je však v tom, že bez chémie nemôžeme žiť. Stále predsa niečo vyrábame. Dôležitá je regulácia. Pri každej látke by sme mali zvážiť jej prínos pre spoločnosť, ale aj jej negatívne dosahy.

Keď sme začali používať DDT, nevedeli sme, že môže byť škodlivé pre človeka a ďalšie organizmy. A to sa týka aj ďalších látok, ktoré sme uviedli do obehu a až neskôr sme zistili, že v prostredí alebo v organizmoch môžu byť škodlivé.

Spomínali ste aj PCB látky. Aký je ich dosah na ľudské zdravie?

Odhady hovoria, že celosvetovo sa ich vyrobilo približne 1,7 milióna ton. Z toho v bývalom Československu asi 25-tisíc ton. Keďže Česi boli odjakživa rafinovaní, najprv sme ich vyrábali na Slovensku, tam došlo k znečisteniu prostredia, a potom sme ho, pre zmenu, používali v Čechách, aby sme si nemali čo vyčítať.

Používali sa v transformátoroch, kondenzátoroch aj vo farbách. V Colorlaku v Uherskom Hradišti sa pridávali do všetkých farieb, tie sa potom používali na natieranie silážnych veží.

Cieľom bolo vyrobiť stabilné látky, ktoré by boli užitočné v elektrotechnike, strojárenstve, a v mnohých ďalších odvetviach. Nechceli sme vyrobiť niečo, čo sa len tak vyparí. V čase, keď sme ich vyrábali, sme nevedeli o tom, že majú nejaké nežiaduce účinky.

V osemdesiatych rokoch sa všetky silážne veže natierali farbami, ktoré obsahovali PCB. Mali vynikajúce adhézne vlastnosti, to znamená, že dobre držali na povrchu. Farba, ktorá sa vyrábala v Colorlaku, bola vďaka PCB veľmi priliehavá, pekne držala na povrchu, neodlupovala sa a dlho vydržala. Preto sa tieto farby používali aj v poľnohospodárstve, čo viedlo k tomu, že sa kontaminovali kravy.

Keď sa začali merať hladiny týchto látok, zistilo sa, že v kravskom mlieku je ich naozaj veľa. Metódy, ktoré sa v tom čase používali na meranie, však neboli veľmi dobré. A tak sa tento problém riešil spôsobom, aký bol za socializmu bežný.

Použili sme techniku, ktorú Nemci volali halb und halb. Spočívala v tom, že látku, ktorej ste mali nad limit, ste zmiešali s takou, ktorá bola pod limitom. Zmiešaním litra nekontaminovaného mlieka a litra kontaminovaného mlieka, mali podľa tejto teórie vzniknúť dva litre nekontaminovaného mlieka.

Problémom bolo, že aj zriedená forma mala na človeka nepriaznivé účinky.

Situáciu nezlepšilo ani to, že v danom období bol veľmi populárny názor, ktorý hovoril, že ak chcete byť silný a zdravý, musíte piť veľa mlieka. To mlieko však bolo kontaminované.

Ako dlho sa môže PCB uskladňovať v našom tele a koľko trvá, než sa ho zbavíme?

Napriek tomu, že PCB u nás zakázali v roku 1984, medzinárodné štúdie, ktoré prebehli od deväťdesiatych rokov, ukázali, že mladé ženy v Česku a na Slovensku majú ešte aj dnes vysoké hodnoty týchto látok v tele.

Hovorilo sa, že žena sa týchto látok zbaví, keď porodí tri až štyri deti. Znamená to, že ich odovzdá svojim potomkom. Ak bola toxickým látkam vystavená iba v deväťdesiatych rokoch, časom by sa ich hladiny v jej tele mali znižovať. Ale určitú ich časť odovzdala deťom.

Ak sa perzistentné organické polutanty dostanú do ženského tela, môžu prejsť placentou do plodu. Zároveň je plod ovplyvnený látkami, ktoré má žena v tele. A po narodení je zase kŕmený materským mliekom, ktoré takisto obsahuje tieto látky.

Čo sú PCB
Polychlorované bifenyly.
Sú to toxické látky.
Vedecké štúdie preukázali mnohostranný škodlivý účinok týchto látok na množstvo orgánov. Navyše sa dlhodobo hromadia v tukovom tkanive.
Príjem PCB vyvoláva rozvoj rakoviny, poškodenie obličiek, nervového systému, kože.
Keď sa PCB dostane do plodu, môže prispieť k rozvoju rôznych malformácií a detskej patológie (oneskorenie vývoja, znížená imunita, poškodenie krvotvorby.
Látky, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty pri spaľovaní, nemôžeme zakázať. Prečo teda nemôžeme zakázať celé spaľovanie? Ako sa dá tento problém riešiť?

Dodnes nemáme technológiu, ktorá by nahradila spaľovanie nebezpečných odpadov. Spaľovne sú obrovské monštrá pre mnohých ľudí. V prípade nebezpečných, toxických odpadov však nevidím inú účinnú cestu, ako sa ich môžeme zbaviť, vzhľadom na množstvo, ktoré potrebujeme zlikvidovať.

Kotol tvorí asi iba 15 percent celej technológie. Zvyšných 85 percent tvoria rôzne odlučovače, čističe, práčky, záchyty a odlivy. Aby na konci dňa spaľovňa odpadu splnila limit, musí mať všetky tieto časti. Vďaka nim môže zamedziť úniku škodlivých vedľajších produktov do vonkajšieho prostredia.

Do tejto skupiny patria napríklad dioxiny (polychlorované dibenzo-p-dioxiny a dibenzofurany – PCDDs/Fs, pozn. red.). Ide o pomerne známe látky, ich najväčším problémom je to, že na rozdiel od všetkých ostatných látok nemajú prakticky žiadne využitie.

Občas hovorím študentom, že ich jediným praktickým využitím je to, že sa s nimi dajú otráviť prezidenti. Dioxíny boli použité na otrávenie Viktora Juščenka, bývalého ukrajinského prezidenta. Známa je jeho fotografia, ktorá dokumentuje, ako veľmi sa mu zmenila tvár.

Mnohé z týchto látok sa zakázali pre tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi. Vidíme už v prostredí ich pokles?

Odpoveď na túto otázku je komplikovaná a závisí aj od toho, o ktorej látke hovoríme.

Ako príklad si môžeme zobrať DDT. Jej polčas rozpadu v pôde je 17 rokov. Takže, ak sme ho doteraz použili tisíc ton, tak o 17 rokov ho bude v pôde ešte 500 ton. Množstvo danej látky klesne za daný čas na polovicu. Polčas rozpadu sa používa na meranie úbytku.

Avšak, čím je látka stabilnejšia, tým je polčas rozpadu dlhší. Ak má látka polčas rozpadu mesiac, z prostredia zmizne za niekoľko mesiacov.

SÚVISIACI ČLÁNOK
Biológ: Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu
Čítajte
Lenže látky, o ktorých sa tu rozprávame, nemajú takýto krátky polčas rozpadu. Perzistentné organické polutanty sa vyrábali tak, aby boli stabilné a vydržali dlho. Napríklad freóny, čo je iná skupina priemyselných polutantov, ktorých hlavným účinkom je rozklad ochrannej ozónovej vrstvy planéty, majú polčas rozpadu až sto rokov. Znamená to, že v životnom prostredí budú ešte ďalších niekoľko stoviek rokov.

Jedným z hlavných problémov perzistentných organických polutantov je aj to, že sa ľahko šíria. Čo to znamená?

Znamená to, že daná látka sa dostane aj na miesta, kde sa nikde nevyrábala, nepoužívala a nepôsobila. Keďže perzistentné organické polutanty sú stabilné látky, ak nastane kontaminácia nejakej oblasti, ľahko sa šíria ovzduším aj tisíce kilometrov.

Klasickým príkladom sú polárne oblasti, kam sa dostali práve vzduchom. Pritom sa v tých regiónoch nikdy nevyrábali ani nepoužívali, no napriek tomu vidíme ich efekt.

Problémom je aj to, že sa ľahko kumulujú v sedimentoch a pôdach. A sú veľmi dobre rozpustné v tukoch.

Ktoré oblasti na Slovensku a v Českej republike sú silne kontaminované?

Napríklad Chemko Strážske, kde bola výroba polychlorovaných bifenylov. Ďalej miesta, kde boli obaľovne na výrobu živočíšnej drviny.

Koncentrácia PCB v okolí Chemko Strážské bola vysoká, látka sa dostávala do vôd, kde kontaminovala ryby, ktoré následnej niekto jedol. Časť látok sa vypúšťala do kanála medzi závodom a Laborcom. Tento kanál je dlhý asi štyri kilometre. Neviem, ako to tam vyzerá v súčasnosti, ale v minulosti bolo do tohto krátkeho úseku vypustených asi 40 ton PCB.

Fabrika Chemko v Strážskom. (zdroj: TASR)
Z Laborca sa potom dostalo do Zemplínskej šíravy, ktorá mala byť rekreačnou oblasťou, asi ako Nové Mlyny v Českej republike - rovnako nepodarenou.

Kontaminovaná však nebola len oblasť, kde sa látka vyrábala, ale celý okres Michalovce. No ich šírenie ovplyvňuje rýchlosť a smer vetra, tiež terén v daných regiónoch. Miesta na sever od Chemka Strážske nevykazovali významnú kontamináciu.

Ukázal to výskum vedcov z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny v Bratislave, ktorí monitorovali množstvo PCB v Michalovciach a vo vodnej nádrži Starina. Ukázalo sa, že Starina už taký veľký problém s PCB nemala.

Úplne bizarná situácia nastala, keď sme testovali systém na odber ovzdušia. Testovanie sme začali na Zlínsku a kontrolnou lokalitou mal byť Buchlov nad Uherským Hradišťom. Mysleli sme si totiž, že je to miesto, ktoré nie je znečistené perzistentnými organickými polutantmi.

Opak bol pravda. Ukázalo sa, že Buchlov je najkontaminovanejším miestom na Slovensku aj v Českej republike. Na hrade Buchlov boli totiž celé drevené konštrukcie hradieb napustené DDT.

Rovnako je na tom napríklad aj barokové divadlo v Českom Krumlove.

Sú situácie, keď si hovorím, že to už nie je ani možné. Lenže ako sa týchto látok zbaviť, už nie je vedecká otázka, ale otázka peňazí. Je to drahé.

Napriek tomu ste v jednom rozhovore povedali, že nemáte rád, keď ľudia príliš nadávajú na znečistenie planéty, pretože je to oveľa lepšie než v minulosti. Aké najvýraznejšie zmeny nastali za posledných 20 rokov?

Myslel som tým najmä aktivity typu Friday for Future. Rozumiem tomu, že sedemnásťroční ľudia nemôžu mať nejaké hlboké znalosti o problematike. A tiež, že je fajn uliať sa v piatok zo školy. Aj ja som to rád robil. Keby som mal sedemnásť, určite by som išiel v piatky radšej niekam demonštrovať, než sedieť v škole.

Zároveň si však myslím, že by mali najprv pochopiť problém, za ktorý demonštrujú. Napríklad chemické látky, o ktorých sme sa rozprávali, sú len jedným z mnohých problémov. Celok je zložitý a nie je ľahké ho vyriešiť.

Okrem Štokholmského dohovoru existujú mnohé ďalšie, ktoré sa zameriavajú na čistotu vôd, biodiverzitu, skleníkový efekt, klimatické zmeny alebo globálne zmeny.

Aj rétorika sa postupne mení. Najprv sme hovorili o globálnom otepľovaní, potom o klimatickej zmene a teraz o globálnej zmene. Vystihuje to, aký je daný problém komplexný.

V čom teda vidíte posun?

Niekedy koncom sedemdesiatych rokov sa začalo upozorňovať na to, že nám hynú lesy. Vtedy sa hovorilo o takzvanej acidifikácii (okyslení) prostredia.

Hlavným dôvodom bolo to, že existovali mnohé výrobne elektrickej a tepelnej energie, ktoré používali vysokosírne uhlie. Tieto elektrárne a teplárne nemali odlučovače, a tak všetka síra išla do ovzdušia v podobe oxidu síričitého, ktorý zoxidoval a po zmiešaní so vzdušnou vlhkosťou vytvoril kyselinu sírovú. To isté sa dialo s kyselinou dusičnou. Všetko, čo dopadalo na zemský povrch, bolo zrazu omnoho kyslejšie, než je prirodzené.

Existuje na to stupnica pH, čo je stupnica kyslosti a zásaditosti. Normálna hodnota pre zrážky je 5,6. Priemerné pH v osemdesiatych rokoch na území Československa od severozápadu k juhovýchodu - niekde ku Komárnu, bolo okolo 4,2. A to hovorím o ročnom priemere. Na úrovni zrážok sme v hodnote pH boli jeden a pol jednotky pod normálom. Pršal nám kyslý dážď.

Ako to ovplyvňovalo organizmy a životné prostredie?

Ovplyvňovalo to najmä život v riekach a jazerách. Väčšina jazerných organizmov je veľmi citlivá na kyslosť. Dlhodobo to ovplyvňovalo kvalitu lesov, takže sme mali v severnej časti vyše 200-tisíc hektárov mŕtveho lesa.

Problému sa začala venovať aj medzinárodná komunita. Prijal sa medzinárodný dohovor, ktorý obmedzoval vstup týchto látok, ktoré prekračujú hranice štátov a znečisťujú ovzdušie. Zistilo sa, že ide o taký veľký problém, že ho nedokáže vyriešiť jeden štát.

Nielenže sme tieto látky vyrábali v severných Čechách, prichádzali k nám aj zo severozápadu: Britských ostrovov, Belgicka, Sliezska, Ostravy alebo z Prahy. Stačilo, aby zafúkal vietor a dostali sa do Krušných hôr.

V roku 1979 sa prijal medzinárodný dohovor, v ktorom sa európske štáty zaviazali obmedzovať vstup týchto látok do ovzdušia. Neskôr sa pripojili aj USA a Kanada.

Boli potrebné šialené investície, aby sme zmenili to, čo spaľujeme, a zároveň, aby z elektrární a teplární nevychádzali kyslé plyny.

Už v deväťdesiatych rokoch však bolo vidieť, že emisie sa znižujú. V tom čase mnohí nevnímali, že existuje klimatická zmena. Ale umierajúce lesy videl každý.

Extrémy boli na severe Čiech, ale aj v okolí Žiaru, najmä Žiarskej kotliny - Žiaru nad Hronom alebo v okolí Hliníka nad Hronom. Na týchto územiach boli zničené celé lesy.

Veľké prostriedky, ktoré sa vrazili do riešenia tohto problému, však naozaj viedli k poklesu.

Všetko, o čom sme sa rozprávali, sa nedá vyriešiť na úrovni jedného štátu. Môžete sa aj zblázniť. Preto sa prijali mnohé dohovory. Zasahujú do toho však dva aspekty.

Ktoré?

V prvom rade je OSN trochu bezzubá inštitúcia, kde sa nehlasuje a celý proces je veľmi zdĺhavý a zložitý. Všetci si uvedomujú, aký máme problém, ale dohodu komplikujú politické, náboženské aj kultúrne záujmy.

Ivan Holoubek
je emeritným profesorom na Masarykovej univerzite.
založil a 23 rokov viedol Centrum pre výskum chemických látok v prostredí - RECETOX, Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
Dlhodobo sa zaoberá problematikou chemického znečistenia prostredia, zameriava sa najmä na perzistentné organické polutanty - ich zdroje, osud chemických látok v prostredí, hodnotenie humánnych a ekologických rizík, monitoringom chemických látok v prostredí, technológia na redukciu chemických látok do prostredia a problematikou chemicky kontaminovaných miest.
Od roku 1991 zastupuje Českú republiku pri príprave a implementácii medzinárodných dohovorov týkajúcich sa chemických látok.
Pôsobí v mnohých expertných skupinách Štokholmského dohovoru a takisto v Centre pre výskum globálnej zmeny.
Druhá vec sa začala prejavovať v Európe, keď sme si vytvorili európske spoločenstvo. Vytýčili sme si určité ciele, ktoré sú však veľmi nerealistické. Napríklad, že do roku 2030 nebudeme spaľovať žiadne uhlie. Jasné, že budeme, lebo nebudeme mať inú alternatívu.

Sú to záväzky, o ktorých mládež ani nevie. Určite majú dobré úmysly, veď nechcú, aby sa spaľovalo uhlie, ktoré je škodlivé.

Ale nikto im nepovie, že všetko má aj druhú stranu, a existuje veľa súvislostí – od technických po právne, ekonomické, sociálne či politické.

Napríklad aj elektromobily sú podobným problémom.

Keď si človek uvedomí, čo všetko ich výroba a používanie zahŕňajú, je jasné, že nemajú šancu zmeniť trh. Mohli by byť užitočné napríklad na rozvážanie potravín po meste či na mestskú dopravu.

Ale nemyslím si, že globálne zmenia trh s automobilmi, a to aj zo sociálnych alebo ekonomických dôvodov. Vôbec si neviem predstaviť využívať elektromobily v doprave s najväčším podielom znečistenia ovzdušia – teda v nákladnej a lodnej.

Sú mnohé veci, ktoré chceme spoločne vyriešiť spoločným úsilím, ale trochu zabúdame na to, že kým ciele a limity splníme, na svete pribudne ďalšia miliarda ľudí. Pravda je taká, že ľudia to ani veľmi nechcú počuť.

Hoci si však Európa dáva veľké záväzky, nie sme na planéte jediní. Ázia na to kašle, má svoje záujmy. A onedlho nám tu pribudne ďalšia miliarda ľudí, ktorá bude potrebovať potraviny, energiu a oblečenie.

Dohovory majú skôr preventívny účinok. Vďaka Štokholmskému dohovoru sme preventívne prestali používať látky ako PCB a DDT. Ale dôležité je, že vždy musíme nájsť nejakú alternatívu.

Zároveň je nezanedbateľný aj spôsobom, akým to ľuďom vysvetľujeme. V súčasnosti po covide, v období vyhrotenej medzinárodnej situácie a narastajúcich ekonomických problémov je veľmi dôležité neriešiť problémy týkajúce sa životného prostredia štýlom "do roku 2030 to bude tak a tak a hotovo".

Tadiaľto cesta nevedie.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22980969/toxikolog-v-patdesiatych-rokoch-sa-ddt-sypalo-aj-detom-do-vlasov-nevedeli-sme-ze-je-skodlive.html?ref=mnt

Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę

0000010100063533027274540899445908994488

moze byt transrodova tema dnesnych dni umocnena okrem ineho aj tymiti chenikaliami, napriklad ze je ovela viacej ludi pozmenenych?

00000101000635330272745408983697

Medzi tým, ako sa vnímajú Slováci v ochrane klímy, a tým, čo sú pre ňu ochotní urobiť, je veľký rozdiel. Ukazujú to výsledky prieskumu Slovenská klíma 2022, ktorý urobili výskumníci z katedry environmentálních studií Masarykovej univerzity v Brne a Institut 2050.

Jeden z dôvodov je ten, že hoci ľudia poznajú základné fakty o zmene klímy a jej prejavoch, tápu v tom, ako sa proti nej bojuje.

Tu sú tri príklady omylov:

* 40 percent ľudí si myslí, že na zastavenie klimatickej zmeny by stačilo vysádzať veľa stromov, hoci je to nezmysel.
* Až tri štvrtiny ľudí si zamieňajú klimatickú krízu s ozónovou dierou, čo je tiež ekologický problém, no jeho príčiny a riešenia sú iné.
* Len každý piaty človek vedel správne odpovedať, že doprava produkuje viac emisií skleníkových plynov než odpad.

„Ľudia nemajú poriadne predstavu, odkiaľ pochádza najviac emisií a ktoré riešenia dokážu niečo efektívne priniesť,“ komentuje výsledky výskumník Tomáš Chabada z Fakulty sociálních studií Masarykovej univerzity.

Výsledky prieskumu však priniesli aj jedno pozitívne zistenie. Väčšina opýtaných sa v ňom vyslovila za to, aby Slovensko znižovalo emisie bez ohľadu na to, ako veľmi sa o to snažia iné krajiny. Opačný názor zastáva len desatina opýtaných.

289101730_10228748717290742_4208453736791849247_n.jpg?ssl=1

289101730_10228748717290742_4208453736791849247_n.jpg?ssl=1

zhŕňajúci článok v Denníku E
Výskum Slovenská klíma 2022

login::		password::
	name:: id::

Energetika v ére dekarbonizácie Ján Mykhalchyk Hradický, Útvar hodnoty za peniaze, Ministerstvo financií SR

Budovanie regionálnych energetických kapacít Juraj Zamkovský, Slovenská inovačná a energetická agentúra