cim se pise v iranu? nejak jsem se dovtipil, ze ruq'a, ale nejde mi do hlavy, co pak pouzivaji pro tisk. ruq'a se pise rukou ne?

Al-Fielm 2009
Přehlídka arabského filmu

kino aero, praha, 20. — 23. 10. 2009
http://www.kinoaero.cz/cz/cykly-festivaly/108/Al-Fielm/163/2009/
..niekolko filmov arabsky

http://www.egypt.com/translator/translate.php

chodi niekto k omarimu alebo poznate ho ?

vzhladom na to, ze buduci semester nemam ziadnu skolu a praca je max. casovo flexibilna, rozhodla som sa vyuzit cas a zase raz sa opat pustit do arabciny :)) lenze to vyzera tak, ze jedina moznost je skrivanek. nemate niekto referencie, na akej urovni to tam je?

viete niekto dobre vyslovit ﻍ ("ghayn")? Nemci a Francuzi podobne vyslovuju "r", u mna to ale vzdy znie strasne chraplavo ;)

vie tu niekto odporucit nejaku dobru ucebnicu? prip. aj nejaky link?

http://fatwa-online.com/downloads/dow002/index.htm

mate nejaky motivacny tip, co robit aby mi cez leto to malo co z arabciny viem nezomrelo??

lebo moja dobra vola sa tomu venovat, bojim sa, bude mat asi rovnaky motivacny ucinok ako pri spanielcine :(

Arabcina ma asi 15 roznych kmenov slovies, podla nich sa da skvele orientovat v slovniku a nachadzat aj nejake tie vyznamove spojnice. Cisla znamenaju radikaly (spoluhlasky korena, dh v 'kataba' by 1 bolo 'k'), 'a' samohlasku (moze ist aj o ine). Priklady su v dokonavom minulom a pritomnom case muzskeho rodu jednotneho cisla.

I.1a2a3a
كتب
kataba - napisal
jaktubu - pise

II.1a22a3a
فكر
fakkara - myslel
jufakkiru - mysli

III.1á2a3a
سابق
sábaqa - predbehol
jusábiqu - predbieha

IV.'a12a3a
اكتب
'aktaba - diktoval
juktibu - diktuje

V.ta1a22a3a
تمرن
tamarrana - cvicil
jatamarranu - cvici

VI.ta1á2a3a
تكاتب
takátaba - odpisal
jatakátabu - odpisuje

VII.in1a2a3a
انفتح
infataHa - otvoril sa
janfatiHu - otvara sa

VIII.i1ta2a3a
استبق
istabaqa - odrbal
jastabiqu - odrbava

IX.i12a33a
اخمر
ichmarra - zacervenal sa
jachmarru - cervena sa

X.ista12a3a
استخبر
istachbara - informoval sa
jastachbiru - informuje sa


a trochu sirsi obkec tu - http://en.allexperts.com/q/Arabic-1635/root-Stems.htm

album od marockej Kachla Crew z Tangeru, TUCNY hip-hop, tazky underground, kupil som napalene cedo viacmenej stastnou nahodou asi za 20 dirhamov (2 euro priblizne)od typka v Tangeri, predvcerom, tesne pred odchodom... teraz mi je velmi velmi luto, ze som sa nezucastnil ich obdoby hip-hop campu v Casablance, ktora pred par dnami prebiehala, o rok toto podujatie jednoznacne navstivim.

zatial rapidshare, keby to niekoho moc vytacalo, tak napisat a skusim to do par dni supnut aj inde

http://rapidshare.com/files/24131943/Kachla-Jib_Le_ez_Wlla_K_hez.rar.html

enjoy

p.s. winrar trochu upravil nazvy pesniciek, namiesto apostrofov a medzier dal podjebniky. keby to niekoho sralo, tak tiez napisat a hodim sem korrektne napisany tracklisting

Arabsky slovnik je zalozeny na zvacsa troj- alebo stvorspoluhlaskovych vyrazoch, ktore nesu semanticku zakladnu, koren, ktory je modifikovatelny rozlozenim samohlasok. Pre aristotelikov, koren je substancia, nesformovana latka slova, pricom samohlasky su jeho urcenim, su jeho forma. Pravidla foriem niesu pevne, ale clovek si pomocou nich vytvori predstavu. Ak ako X mame korenovu spoluhlasku, forma 'XaXaXa' (napr.kataba, 'pisat') oznacuje casto 3.osobu slovesa dokonaveho vidu muzskeho rodu (tvar pouzivany aj namiesto neurcitku), forma 'XiXáX' byva substantivom jednotneho cisla(kitáb, 'kniha').

tu su zakladne kmene, samozrejme, lepsie je najst si poriadnejsi slovnik, pretoze ako v ziadnej reci, ani tu nieje tvorba uplne volna ;) http://wahiduddin.net/words/arabic_glossary.htm

apostrofom sa oznacuje ع , podciarknute pismena predstavuju hrdelne

uz sa mi skoro zdala arabcina lahka, ako nam aj profesor sluboval, kym sme nenarazili na interny plural (napr. صديق Sadíq - priatel, أصدقاء 'aSdaqá' - priatelia) ...pre predstavu, v arabcine samozrejme existuje externy plural, teda pridanim koncovky, avsak je minimalne pouzivany, takze teraz sa budeme musiet ucit skoro s kazdym novym menom aj jeho pluralovu formu

ma to nejake presne pravidla tvorby?

Is it not worth repeating it 10 to 15 times so that you can remember it for the rest of your life? It certainly is! Learning and practicing them for the sake of understanding Qur'an is one of the best worship for which you will be abundantly rewarded by Allah, inshaAllah.

http://www.unet.univie.ac.at/~a0409771/Grammar.pdf

zaklady koranovej (ci qur'ánovej ked mam byt presny ;) ) arabciny v skratke, kedze ide najma o zaklady, mozu pomoct aj pri modernej, kedze predlozky, sklonovanie ci zamena su v podstate dnes rovnake (len niekedy sa inak citaju, ale to aj tak nauci len prax)

feel for yourself the power of Arabic language

BAGDAD 10. novembra (SITA/AFP) - Od začiatku americkej invázie do Iraku v marci 2003 zomrelo v krajine asi 150 tisíc ľudí. Informovalo o tom v piatok iracké ministerstvo zdravotníctva. Ide o číslo trikrát vyššie, ako uvádzalo ministerstvo doposiaľ. "Máme štatistiky a každý deň ich posielame vláde. Taktiež zbierame mesačné a polročné údaje. Priemerne za deň zomrie 75 až 80 ľudí...avšak v niektorých prípadoch je to aj viac," uviedol minister zdravotníctva Alí ak-Šimarí.

Počet obetí americkej invázie v Iraku je kontroverznou témou opakovaných špekulácií. Väčšina odhadov uvádza 50 až 60 tisíc obetí. V októbri uverejnil britský lekársky časopis Lancet správu, ktorej autori odhadli počet obetí až na 650 tisíc. Základ štúdie tvorili rozhovory s ľuďmi, avšak tento údaj iracká vláda označila za prehnaný. Odmietli ho i tlačové agentúry a americká armáda, ktorá však svoje vlastné štatistiky nechce zverejniť. Ministerstvo zdravotníctva je pod vplyvom radikálneho šiitského duchovného Muktadu al-Sadra a americké úrady ho obviňujú zo zverejňovania príliš vysokých čísel.

http://www.sme.sk/c/2993675/Od-zaciatku-invazie-USA-je-v-Iraku-150-tisic-mrtvych.html


neviem, ci ide o dialekt, alebo podivnu transkripciu, ale tento tyzden sme sa ucili, ze urcity clen je vzdy 'al-', aj ked pri urcitych zaciatocnych pismenach slova (tzv.slnecnych, podla 'shams', 'slnko'; konkretne ide myslim o sin, shin, sad, ta, Ta, tha, Za, dal, Dad, dhal, nun, ra a zaj) sa 'l' spodobuje a cita ako zdvojene spolu tymto zaciatocnym (teda الشمس - 'to slnko' citame 'ash-shams', a teda asi aj 'ash-Shimari', 'as-Sadr'); alebo to ma aj vynimky? je 'ak-' nejaka specialna pripona?

len tak cisto zo zvedavosti - ktore pismena ste ucili ako prve?

včera som absolvovala svoju prvú hodinu arabčiny na fif uk
existujú dve skupiny, z ktorých jednu učí slovenka vyštudovaná v egypte a druhú rodený egypťan
zatiaľ nieje problém prechádzať z jednej skupiny do druhej, tak vás poprosím o radu, kam sa zaradiť
existujú výhody pri oboch učiteľoch, na jednej native speaker a na druhej slovenka perfektne ovládajúca tento jazyk so schopnosťou lepšie vysvetliť jednotlivé gramatické úskalia
obaja učia spisovnú arabčinu aj keď obohatenú o egyptský dialekt
takže je lepší egypťan (som mu naklonená, aj keď prvá hodina nebola s ním) alebo slovenka?

u nas v skole sa stal zazrak a fakulta zaradila cinstinu a arabcinu medzi volitelne predmety, hura :)

ako/cim sa da nastavit Opera alebo Explorer vo Windows 95 (resp.system vobec), aby zobrazoval arabske pismo? nemam ale instalacku :/

chodili ste niekto na tie kurzy arabciny, co robi filozoficka?

mam totiz dilemu, ze ci ist zase na palisady alebo vyskusat pre zmenu filozoficku

ولاتقولن لشئ اني فاعل ذلك غدا
الا ان يشاء الله واذكر ربك اذا نسيت وقل عسى ان يهدين ربي لاقرب من هذا رشدا

And do not say of anything: Surely I will do it tomorrow,
Unless Allah pleases; and remember your Lord when you forget and say: Maybe my Lord will guide me to a nearer course to the right than this.


topic update - http://www.quranbrowser.org/

ak mozem pomoct, tak dobra je kniha arab.gram. od Kropacka, ale tazsie sa da zohnat

2.variacia je Karol Sorby- Moderna spisovna arabcina, da sa kupit v BB- dekanat fil. fakulty UMB/cast prva/

kaligrafia

šlabikár

koniec, ja uz tento jazyk ani vidiet nemozem ;p

ja som uz dvakrat skusala zacat
raz skoro cely semester
druhykrat asi pol
ale vzdy mi do toho nieco pride :(

arabcina rulezz
som daval dva semestre
ale uz rok zase hovno, lebo musim cely cas dokazovat ako kokot, ze 2 a 2 je 5... ale snad zase bude dobre

samostatne - nazov (prepis - vyslovnost) - koncove - stredove - zaciatocne

ﺍ - ʾalif (nosic hamzy, dlhe a) - ﺎ
ﺏ - bāʾ (b) - ﺑ ﺒ ﺐ
ﺕ - tāʾ (t) - ﺗ ﺘ ﺖ
ﺙ - thāʾ (th - neprizvucna thita, v Egypte to citaju skor ako ts, þ) - ﺛ ﺜ ﺚ
ﺝ - džīm (dž - v Egypte g) - ﺟ ﺠ ﺞ
ﺡ - Hāʾ (H - hrdelne h) - ﺣ ﺤ ﺢ
ﺥ - chāʾ (ch) - ﺧ ﺨ ﺦ
ﺩ - dāl (d) - ﺪ
ﺫ - dhāl (dh - prizvucna thita, v Egypte skor dz, ð) - ﺬ
ﺭ - rāʾ (r) - ﺮ
ﺯ - zāj (z) - ﺰ
ﺱ - sīn (s) - ﺳ ﺴ ﺲ
ﺵ - šīn (š) - ﺷ ﺸ ﺶ
ﺹ - Sād (S, c - hrdelne s) - ﺻ ﺼ ﺺ
ﺽ - Dād (D - hrdelne d, v Irane nase z) - ﺿ ﻀ ﺾ
ﻁ - Tāʾ (T - hrdelne t) - ﻃ ﻄ ﻂ
ﻅ - Zāʾ (Z - dz, hrdelne z, v juznom Iraku hrdelne v) - ﻇ ﻈ ﻆ
ﻉ - ʿajin (´, ʿ - hrdelny raz, ə) - ﻋ ﻌ ﻊ
ﻍ - ghajin (gh, G - francuzske r) - ﻏ ﻐ ﻎ
ﻑ - fāʾ (f, v) - ﻓ ﻔ ﻒ
ﻕ - qāf (q, Q - hrdelne k, v Irane rovnako ako ghajin) - ﻗ ﻘ ﻖ
ﻙ - kāf (k - nemecke k) - ﻛ ﻜ ﻚ
ﻝ - lām (l) - ﻟ ﻠ ﻞ
ﻡ - mīm (m) - ﻣ ﻤ ﻢ
ﻥ - nūn (n) - ﻧ ﻨ ﻦ
ﻩ - hāʾ (h) - ﻫ ﻬ ﻪ
ﻭ - wāw (w - dlhe u, nosic hamzy) - ﻮ
ﻱ - jāʾ (j, dlhe a, i, nosic hamzy, v Egypte sa pise bez interpunkcie) - ﻳ ﻴ ﻲ
أ ؤ إ ئ - hamza (', ʾ - jednoduchy raz)

ﺡ, ﺹ, ﺽ, ﻁ, ﻅ, ﻉ, ﻍ a ﻕ sa vyslovuju s jazykom na hornom podnebi a korenom co najviac v hrdle (asi ako 'a' v madarcine, no este hlbsie a tazsie ;) ), ﺥ zas trochu ako pri kloktani

raz mozeme pocut ked zaciname slabiku samohlaskou, take slabe cvaknutie v hlasivkach, niekedy sa to znaci ako ә

v perzstine sa vyskytuju este aj tieto spoluhlasky:

ژ - zhe (ž)
چ - che (č)
پ - pe (p)
گ - gāf (g)


http://www.lexilogos.com/clavier/araby.htm