reci :: Something smarter than us is going to emerge


node:	reci
template:	2
parent:	slovnik
owner:	al-caid
created:	12.06.2006 - 13:41:05
updated:	12.07.2018 - 19:07:52

cwbe coordinatez:
4684483
1495370
2449314

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

~ cosmic lau...	0
al-caid	0
donniedarko	0
krokobox gomont	1
kris rubin	1
olaF	1
andread	1
vrq	1
s7	3
_tenaten_	6
paket	9
ivik	9
dulb	9
komi	10

K̥elHä wet̥ei ʕaK̥un kähla
k̥aλai palhʌ-k̥ʌ na wetä
śa da ʔa-k̥ʌ ʔeja ʔälä
ja-k̥o pele t̥uba wete

Язык – это брод через реку времени,
он ведёт нас к жилищу умерших;
но туда не сможет дойти тот,
кто боится глубокой воды.

Иллич-Свитыч

04684483014953700244931408443848

04684483014953700244931408065827

mes kalbame lietuviškai!

detske knihy - http://www.spalvinukai.lt/
etymologicky slovnik - http://etimologija.baltnexus.lt/
prizvukovac - http://donelaitis.vdu.lt/main.php?id=4&nr=9_1
gramatika - http://www.debeselis.net/lessons/lesson/temp/225
sklonovac - http://cooljugator.com/lt/

0468448301495370024493140806582708301383

0468448301495370024493140806582708290087

0468448301495370024493140806582708130304

pribeh o jezkovi-pravakovi, ktory poznal len pravu stranu - nevedel ktora je lava, a tak sa vzdy tocil len doprava; raz sa vsak otocil zle a vzdaloval sa od svojho domu, kym nestretol Policajta Prasiatko, ktory mu vztah lavej a pravej vysvetlil

bez politickych konotacii

Gyveno karta ežiukas, nežinantis, katra pusė yra kairė. Jis žinojo tik dešinę pusę. Kai ežiukas išeidavo iš namų, būdavo labai paprasta, nes reikėdavo sukti dešinėn. Kebliau būdavo grįžti namo, nes jo namas stovėjo kairėje gatvės pusėje. Tada jis darydavo taip: tris kartus pasisukdavo dešinėn ir taip nustatydavo teisingą kryptį namų link.
Bet ežiukui ir skaičiuoti sekėsi sunkiai, ir jis kartais susipainiodavo. O dar tie keisti ir painūs kelio ženklai. Niekaip nesuprasi, ką jie reiškia ir kur gali nuvesti nieko bloga neįtariantį žvėreli.
Kartą grįždamas namo kaip paprastai, ežiukas pasisuko ne tris, o tik du kartus į dešinę. Ir patraukė keliu atgal. Tik gerokai paėjęs suprato, kad tolsta nuo namų. Gerai, kad pačiu laiku sutiko policininką Šerną. Šiš labai nustebo.
- Tu ką tik pro mane praėjai ir sakei, kai eini namo, bet matau, kad darai priešingai.
Ežiukas susigraudimo ir verkšlendamas papasakojo savo baisiąją bėdą:
- Ką man daryti? Aš gerai žinau, kuri pusė yra dešinė, ir visai nenutuokiu, katra kairė.
Policininkas prikiai žinojo, kur yra visas pusės, nes jam dažnai tekdavo gaudyti kokį vagį, o tas, bandydamas pasprukti, gali pasukti nežinia kuria kryptimi.
Policininkas nutaisė labai protingą miną ir paaiškino:
- Jei tu žinai, kur yra dešinė, tai priešingoje pusėje visada (na, beveik visada) bus kairė.

0468448301495370024493140806582708130273

0468448301495370024493140806582708093259

rozpravky - http://rubinaitis.lnb.lt/index.php?614057637

0468448301495370024493140806582708065832

kas reikia narkotikus, kada tu turi Lietuvą?

04684483014953700244931407814765

Etymologický Slovník Kyberie

ǵneh₃dʰis swojom dn̥ǵʰweh₂m!

Tento slovník vysvetľuje pôvod rôznych slov súčasnej slovenčiny a češtiny. Je to niečo ako jazykové múzeum: namiesto vykopávok v ňom máme staršie znenia súčasných slov (v žltom). Tie vychádzajú z pravidelných jazykových zmien a slovotvorných morfém, ktoré sa kedysi používali. Síce v stredobode záujmu tohto slovníka je formálna rekonštrukcia starých indoeurópskych koreňov (inými slovami, ide skôr o študijnú pomôcku než slovník pre širšiu verejnosť), zahŕňa aj (podľa možnosti) zmeny významu a, v niektorých prípadoch, historický kontext, súvisiaci s ním. Slovník je priebežne updatovaný; nové lexémy sa zobrazia cez flat view, v obsahu je abecedný zoznam už analyzovaných slov.

návod na čítanie

flat view
fórum
jazykové zmeny
obsah
skratky
tabuľky znakov
zdroje

0468448301495370024493140781476508658802

- fonologické znenie: /úľ/, v CZ /úl/
- odvodené výrazy: ulica, ulička, uličník, pouličný, ulita (novotvar od Presla)

- zdedené slovo, v PSl: *auli "bútľavina, včelie hniezdo"
- tento význam je zrejme starou, ešte baltosl. inováciou; med sa pôvodne čerpal od divých včiel, Ibn Fadlan však už spomína umelé, včelárske úle postavené z dreva (ulishaj, viď tu) vo svojom opise Slovanov v 10.storočí
- z rovnakého koreňa vychádza aj výraz ulica (<- PSl *aul-ikāˀ); tento vychádza z ešte staršieho významu koreňa, šlo o niečo ako "prechod", podobne ako pri výraze cesta znamenal "zem vyprázdnenú, vyčistenú od prekážok"

- kognáty: RCS оулии "úľ", BG улей "dutá rúrka, otvor", PL ul, RU улей, čak. ũlj "úľ", SL ûlj "bútľavina, úľ", OCz úlí
- (PSl *aul-ikāˀ ->) CZ ulice, BG/RU улица, PL ulica, SC ȕlica
- (PIE *h₂eul-is ->) LI aulỹs, LOT aũlis "úľ", OPr aulis "holeň"; (*h₂eul-os ->) LI aulãs "horná časť čižmy", LAT alvus "brucho, úľ, kýl lode" (-> SAE/SK alveola), CGr aulos (αὐλός) "rúrka", chet. auli- "dutý orgán v krku"

- približný vývoj: PIE *h₂eul-is "rúrka, bútľavina"; uml.laryn.,PSl-konc. -> PSl *auli "bútľavina, včelie hniezdo, úľ"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *úlь (AP b); Havl.z. -> úľ

keywords: úľ, i-osnova, podst.meno; ulica, á-osnova

zdroje: Beekes (170), Derksen (508), Rejzek (728), de Vaan (36)

0468448301495370024493140781476508649898

- fonologické znenie: /čar/, /čari/ v CZ /čáry/
- odvodené výrazy: čarovať, čarovný, čarodejník;čiara, vyčiarknuť, čiarkovaný

- zdedené slovo, v PSl: *čērū "čary"
- Rejzek spomína, že význam slova čiara "línia" je okrem CZ/SK len v luž.srb., význam OCz čára bol "hraničná línia"; v jSl výraz čara označuje "čary"
- výraz čarodej(ník) bol tiež už v PSl (*čēra-dēˀj-u), keďže ho máme aj v OCS чародѣи, BG/RU чародей, PL czarodziej, SC čaròdjej, SL čarodèj
- rovnako pomnožný výraz pre "čary" je aj LI keraĩ, slovo nadobudlo tento význam asi ešte v BSl období

- kognáty: BG чар, PL pl. czary, czarować, RU чары, SC čara "čary", čárati "čarovať", SL čára "čary", UA чарувати
- (PIE *kʷēr-os ->) LI pl. keraĩ "čary"; (PIE *kʷer- ->) LI kere̋ti "čarovať", kùrti "stavať", sans. kṛṇóti (कृणोति) "robiť", OPer kunautiy "robí", wel. peri "spôsobiť", chet. kuerzi, luv. kuwarti "strihať"

- približný vývoj: PIE *kʷēr-os "nákres, plán (?)"; delab.,I.pal.,PSl-konc. -> PSl *čēru, pl. *čērū; uml.pal.,uml.skr. -> CSl *čary (AP c?); Havl.z. -> čary

keywords: čary, o-osnova, podst.meno; čiara, á-osnova, podst.meno

zdroje: Derksen (78), LIV (391), Matasović (178), Rejzek (110)

0468448301495370024493140781476508630027

- fonologické znenie: /ňexať/, CZ /nexat/
- odvodené výrazy: ponechať, prenechať, vynechať, zanechať; nedok. nechávať; čast. nech

- zdedené slovo, utvorené z PSl *xajāˀtēi "usilovať sa"; v jSl jazykoch je koreň dochovaný aj bez predpony záporu ne-

- podľa Rejzka koreň ďalej súvisí s CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", OIrl scíth "unavený", toch.B skai- "snažiť sa", vychádzajúc z PIE koreňa *skēi-
- Kroonen spája kelt. *skīto- (-> OIrl scíth, wel. escud "rýchly") s ARM cʿaw "bolesť" a predovšetkým s ger. *skaþjan "škodiť", doloženom v OHG scado (-> CZ/SK škoda), DE Schade, GOT skaþjan "škoda"; východiskom pre tieto korene je PIE *skeh₁th- "škodiť"
- ďalšie súvislosti sú teda sporné

- kognáty: BG хая "starať sa", PL niechać "nechať, dovoliť", SC hȁjati, 1.os. hȁjēm, SL hájati "starať sa", nêhati "prestať", RU нехай "nech, nechaj", UA нехати "zanechať"
- (PIE *skēi- ->) CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", askēsis (ἄσκησις) "snaha" (-> SAE/SK askéza), myk.GR a(s)keritija "robotníci", toch.B skai- "snažiť sa"

- približný vývoj: PIE (?) *skōi(h)-eh₂- "usilovať sa", laryn.,RUKI,uml./a/,prav.ot.,neg.,inf.konc. -> PSl *ne-xā(ˀ)jā-tēi "neusilovať sa"; monoph.,uml.skr. -> CSl *nexájati (AP a), 1.os. *nexájǫ; kontr.,tilg.,druh.konc. -> nechať, 1.os. nechám

keywords: nechať, dok., sloveso; askéza, škoda

zdroje: Beekes (150), Kroonen (441), LIV (551) Matasović (342), Rejzek (424), Vasmer (III 70)

0468448301495370024493140781476508539941

- /prísni/, CZ /přísní/
- zdedené slovo: PIE *prei-sk-nos "predošlý"; prav.ot.,nom.konc. -> PSl *preisn-u "stály, skutočný"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *prísnъ-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> prísny (v CZ bez rytm.z.,res./rʼ/ -> přísný)

- OCS приснъ "stály, rodný", присно "stále", присность "večnosť", BG присно "naveky", RU присный "skutočný, večný"; OCz přísný "tvrdý", přiesně "tvrdo, správne, stroho"
- LAT prīscus "dávny", prīstinus "dávny, predošlý"
- prísnosť, sprísnieť; kogn. pre-, pri (viď tu)

- rekonštrukcia vychádza z Vasmera, ktorý okrem tohto spomína pokusy odvodiť výraz z *pri-jьstъnъ (vychádzajúc z byť, viď tu) alebo *prī-st- (zo stáť, viď tu); medzi kognátmi však CZ/SK výrazy nespomína

- významový posun z "večný" na "tvrdý, strohý" je doložený len v CZ/SK
- Olander tiež podľa dát z CS/BG/RU rekonštruuje odlišný tón v *prísnъ (AP a)

- LAT prīscus vychádza z prior "predošlý, predstojaci", cez čo súvisí tiež s výrazmi ako prīmus "prvý", prīmātus "prevaha" (-> SAE/SK primát) či prīncipium "počiatok" (-> SAE/SK princíp); podobne ako pri SK prísny, aj tu ide o príd.meno odvodené z PIE predložky prei "pred, pri"

keywords: prísny, príd.meno; primát, princíp
zdroje: Beekes, Cejtlin, Olander, Rejzek, de Vaan, Vasmer

0468448301495370024493140781476508537325

- /puk/
- zdedené slovo: PIE *ponhk-os "puk, výrastok"; uml.laryn.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *panˀk-u; Meil.z.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫkъ (AP c); Havl.z.,denas. -> puk
b) duratív *pn̥hk-eh₁- "vyrastať, pučať"; laryn.,PBS-son.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *punˀčē-tēi; uml.pal.,monoph.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫ́čati (AP a); tilg.,denas.,druh.konc. -> pučať

- OCS пѫчина "šíre more, priepasť", PL pęk "kopa", pękać "praskať", RU пук "kopa", пучина "priepasť", пучить "opuchnúť", SC pȕći "splasnúť", 1.os. pȕknēm
- LAT pānus "výrastok"
- rozpuk, rozpučiť, púčik, púčiť, puknúť, vypuklý, puklina, prepuknúť, puklica; (CSl *pǫ-xъ? viď tu ->) puch, opuchnúť

- SK puk vo význame "hokejový kotúč" je z EN puck, čo je odvodené z poke "strkať" a súvisí ďalej s DE pochen, NL beuken (<- PGer *puk)

keywords: puk, o-osnova, podst.meno; pučať, nedok., sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Kroonen, Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508531305

- /smjeť/, CZ /smít/
- zloženina: (post-)PIE *h₁su- "dobre" + *meh₁- "zmerať"; laryn.,inf.konc. -> PSl *sumēˀ-tēi "dobre uvážiť, odvážiť sa", 1.os. *sumēˀ-jum; monoph.,uml.skr.,nas. -> CSl *sъméti (AP a), 1.os. *sъméjǫ, 1.os.pl. *sъméjemь; Havl.z.,kontr.,dipht. -> smieť, 1.os. smiem
b) PIE čin.príč. *h₁sumeh₁-los "dobre uvážený"; laryn.,nom.konc. -> PSl *sumēˀl-u "odvážny"; urč.konc.,uml.skr. -> CSl *sъmélъ-jь (AP a); tilg.,Havl.z.,kontr. -> smelý (v CZ uml./ě/ -> smělý)

- OCS съмѣти "odvážiť sa, môcť", 1.os. съмѣıѫ, RCS съмѣлъ "smelý", BG смея, PL śmieć, śmiały, RU сметь, 1.os. смею, смелый, SC smjȅti
- osmeliť sa, smelosť; kogn. miera (viď tu), miesto (tu)

- mimo slov. jazykov nie je podobná konštrukcia doložená; niekedy sa to porovnáva s CGr mōmai (μῶμαι) resp. mōtai (μῶται) "snažiť sa, túžiť", ako aj s Ger výrazmi ako DE Mut "odvaha", EN mood "nálada", ONor moðr "hnev" či GOT moþs "odvaha, hnev" (<- PGer *mōda), tieto výrazy však formálne nesedia s koreňom *meh₁-
- Rejzek spomína argument, že prípona *h₁su- sa k nedokonavým slovesám nezvykla pridávať, no význam mohol byť pôvodne odlišný; v BG je trebárs doložený aj v dokonavých konštrukciách (napr. несмея да улезне "neodvážil sa vojsť", tu)

keywords: smieť, dl.akut, nedok., sloveso; smelý, príd.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Harper, Holzer, Olander, Rejzek, Vasmer (III 687), wiktionary

0468448301495370024493140781476508530888

- /smjať/, CZ /smát/
- zdedené slovo: PIE iteratív *smi(h)-eh₂- "smiať sa"; uml.laryn.,inf.konc. -> PSl *smīˀāˀ-tēi (sēn); monoph.,Meil.z.,uml.skr.,nas. -> CSl *smijati sę (AP c); kontr.,denas.,dipht. -> smiať sa

- OCS смиıати сѧ "smiať sa", 1.os. смѣıѫ сѧ, смѣхъ "smiech", BG смея се, PL śmiać się, RU смеяться, 1.os. смеюсь, SC smìjati se, 1.os. smìjēm se
- LOT smiêt "smiať sa", smîdînât "rozosmiať", smaida "úsmev"; sans. smayate (स्मयते) "smiať sa, červenať sa", LAT cōmis "milý" (<- *kom-smis dosl. "spolu sa smejúci"), arch.GR meidiā (μειδιᾷ) "úsmev", filomeidēs (φιλομειδής) "s milým úsmevom (epitet Afrodity)", toch.B smiyäṃ "usmieva sa"; (*smei-ros ->) LAT mīrus "úžasný", mīrāculum "zázrak", admīrāri "obdivovať", OEn smāeran "provokovať"
- posmievať sa, rozosmiať, vysmiať, zasmiať sa, úsmev, usmievať sa; smiech, smiešny, posmešok, výsmech, zosmiešniť

- laryngála v koreni je podľa Derksena PBS inovácia, podľa Beekesa (2010: 920) šlo o dva varianty koreňa (*smeih₁- a *smeid-, čo je napr. v LOT smaida); nebola však vo východisku výrazu smiech, vzhľadom na dĺžku v koreni a tiež tóny v čak. smîh, gen. smīhȁ (<- PSl *smaixu)
- *x v PSl *smaixu (<- PIE abl.o-st. *smoi-) bude zrejme nejaká dobová prípona (podobne ako v slove čuch, viď tu)
- EN smile "úsmev" (-> SAE/SK smajlík) je zrejme tiež kognátom (PIE čin.príč. *smi-los "rozosmiaty" -> PGer *smila- ?), no do EN sa to dostalo zo sev.Ger jazykov (SV smila "úsmev")

keywords: smiať sa, nedok., PIE slov.korene, sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Holzer, LIV (568), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508530003

- /zajtra/, CZ /zítra/
- zdedené slovo: PIE *h₂eus- "brieždiť, rozpáliť sa", trp.príč. *h₂eus-tos, abstr. *h₂eus-t-rom "brieždenie"; uml.laryn.,PBS-konc.,nom.konc. -> PSl *au(s)tr-a "brieždenie", adv. *zāˀ-autrāˀ "ráno, zrána, zajtra"; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *zájьtra (AP a?); Havl.z.,tilg. -> zajtra (v CZ kontr. pred Havl.z.,2.uml.CZ -> zítra)

- OCS оутро "ráno, brieždenie", BG утро "ráno", PL jutro "ráno, zajtra", RU утро "ráno", завтра "zajtra", SC jȕtro, SL jútro "ráno", zâjtro "zajtra"; Bern. Gutro "ráno"
- LI aušrà, LOT àustra "ráno"; sans. usra- (उस्र) "brieždenie", LAT auster "južný vietor", CGr aurion (αὔριον) "ráno", (PGer *austera ->) DE Ost "východ", OEn Ēastre "bohyňa jari", EN Easter "Veľká noc", east "východ", ONor austr "(na) východ"; (*h₂eus- ->) LAT haurīre "čerpať", CGr auō (αὔω) "rozložiť oheň", ONor ausa "čerpať"
- zajtrajší, zajtrajšok, CZ jitro, jitřenka

- *s sa v PSl *autrāˀ "ráno" podľa Derksena stratilo kvôli disimilácii so sibilantom v predložke; z predložky bol prevzatý asi aj akút, doložený tiež v SC jȕtro a BG/RU утро; východiskom je teda zrejme PSl zloženina *zāˀ-autrāˀ

keywords: zajtra, príslovka
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (275), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508528461

- /ľúto/, CZ /líto/
- zdedené slovo: PIE *leu-tos "zašpinený, poškvrnený, zlý"; nom.konc. -> PSl *leut-u "krutý"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *ľútь-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> ľúty (v CZ bez rytm.z., 2.uml.CZ -> lítý)

- OCS лютъ "krutý, hrozný", BG лют "štipľavý, PL luty "divoký, zúrivý", RU лютый "zúrivý, krutý", SC ljût "horký, štipľavý, zúrivý"; polab. Lutici
- (PIE *leu- ->) LI liutýnas "jama na ťažbu hliny", LAT lutum "hlina, špina", lustrum "špinavé miesto", lustrārī "navštevovať bordely" (-> SAE/SK lustrácia), polluō "zašpiniť", CGr lyma (λῦμα) "špina, skazenosť", lythros (λύθρος) "zrazená krv", OIrl loth "špina", AL lum "sliz, blato", ill. Ludrum "mesto v Dalmácii"

- zrejme s tým súvisia aj SK výrazy ľutovať, ľútosť, čo bude zSl inovácia (CZ litovat, PL lutować "smútiť" ale RU лютовать "zúriť"); asi to vychádza z frázy typu *to jestь ľúto "to je kruté", ktorá sa potom upravila do dat. konštrukcie "je mi ľúto", podobne ako v DE es tut mir Leid dosl. "to mi robí žiaľ"
- Rejzek spomína tiež možný súvis s CGr lyō (λύω) "odrezávať", čo súvisí tiež s LAT luō "zaplatiť" či solvō "uvoľniť" (-> SAE/SK solventný), sans. lunāti (लुनाति) "odrezať, zničiť", LI liáuti "zastaviť", toch. A lawas "poslať" a GOT fraliusan "stratiť"; východiskom týchto slov však bol koreň *leuh- (LIV 417), teda s laryngálou, ktorá s dĺžkou v SK ľúty nesedí
- Derksen východisko rekonštruuje ako *leut-o-, čo porovnáva s CGr lyssa (λύσσα) "hnev, besnota"; tento výraz sa spája s *leuk- "svietiť" (napr. sans. ruč-/रुच् "svetlo, krása") alebo s výrazmi pre "vlka" vychádzajúcimi z *ulkʷ- (viď tu), tu by však hypotetické PSl *leuktu viedlo k inému zneniu

keywords: ľúty, príd.meno; ľutovať, solventný
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (414), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508525401

- /vi/
- zdedené slovo: PIE *iuh "vy"; uml.laryn. -> PSl *jūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *(v)y; -> vy
b) PIE obl. *wōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *wās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *vásъ; Havl.z. -> vás

- OCS въı, BG вие, PL wy, RU вы, SC/SL vî
- (*iuh ->) LI/LOT jũs, OPr ioūs "vy"; sans. yūyam (यूयम्), Avest. yūžəm, AL ju, toch.A yas "vy", B yes; (PGer *juz ->) DE ihr, EN you, ONor ér, GOT jūs "vy"
(*wos ->) sans. gen.,dat. a akuz.pl. vaḥ (वः), Avest. vō "vás", LAT nom.pl. vōs "vy"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*iuh(-om)	yūyam (यूयम्)	vōs	hȳmeis (ῡ̔μεῖς)	jūs	sumēs	jũs	*jūˀ	въı	vy
gen.	*wos	vaḥ (वः)/ yuṣmākam (युष्माकम्)	vestrī	hȳmōn (ῡ̔μῶν)	izwara	sumēl	jū́sų	*wās-u	васъ	vás
dat.	*us-mei	vaḥ (वः)/ yuṣmabhyam (युष्मभ्यम्)	vōbīs	hȳmin (ῡ̔μῖν)	izwis	sumās	jùms	*wā(s)-mu	вамъ	vám
akuz.	*us-me	vaḥ (वः)/ yuṣmān (युष्मान्)	vōs	hȳmas (ῡ̔μᾶς)	izwis	sumās	jùs	*wās-u	въı	vás
lok.	*us-mi	yuṣme (युष्मे)	-	-	-	sumās	jumysè	*wās-u	васъ	vás
abl.	*us-med	yuṣmat (युष्मत्)	vōbīs	-	-	sumētaz	-	-	-	-
inst.	*us-moi	yuṣmābhiḥ (युष्माभिः)	-	-	-	-	jumìs	*wā(s)-mi	вами	vami

- /v/ bolo prevzaté asi z obl.kmeňa niekedy po PSl
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa
- sing. ty viď tu; pre ďalšie súvislosti viď tu

keywords: vy, zámeno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Kroonen, Lauffenburger, LIV, Lunt, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522918

- /mi/
- zdedené slovo: post-PIE *mes "my" (<- PIE obl. *n̥s-me "nás"), analog. -> *m-uh "my"; laryn. -> PSl *mūˀ; delab.,uml.skr. -> my
b) post-PIE obl. *nōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *nās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *násъ; Havl.z. -> nás

- OCS мъı, BG ние, PL my, RU мы, SC/SL mî
- (*me-s ->) LI/LOT mẽs, OPr mes "my"; ARM menkʿ (մենք) "my"
(*n̥s- ->) sans. akuz. asmān (अस्मान्), Avest. ahma "nás", LAT nom. nōs, CGr hēmeis (ἡμεῖς), OIrl sní "my", náthar "náš", AL në, toch.A nās "my"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	wei-(om)/ (n̥s)me-s	vayam (वयम्)	nōs	hēmeis (ἡμεῖς)	weis	wēs	mẽs	*mūˀ	мъı	my
gen.	*nos	asmākam (अस्माकम्)	nostrī	hēmōn (ἡμῶν)	unsara	anzēl	mū́sų	*nās-u	насъ	nás
dat.	*n̥s-mei	asmabhyam (अस्मभ्यम्)	nōbīs	hēmin (ἡμῖν)	unsis	anzās	mùms	*nā(s)-mu	намъ	nám
akuz.	*n̥s-me	asmān (अस्मान्)	nōs	hēmos (ἡμᾶς)	uns	anzās	mùs	*nās-u	нъı	nás
lok.	*n̥s-mi	asmāsu (अस्मासु)	-	-	-	anzās	mumysè	*nās-u	насъ	nás
abl.	*n̥s-med	asmat (अस्मत्)	nōbīs	-	-	anzētaz	-	-	-	-
inst.	*n̥s-moi	asmābhiḥ (अस्माभिः)	-	-	-	-	mumìs	*nā(s)-mei	нами	nami

- vývin v PBS vychádzal najskôr z akuzatívu *n̥s-me z ktorého koncovky vznikol najprv nový nom. tvar *me-s (zachovaný okrem balt. ešte v ARM); tento sa neskôr (len v slov.) upravil analogicky podľa koncoviek 2.osoby (pred-PSl *tuh "ty", *iuh "vy" -> *m-uh "my")
- keďže podobný vývoj máme tiež v ARM, koreň *mes bol asi nárečovým javom v ranom post-PIE období; aj v balt.jazykoch, kde koreň *mes vytlačil reflexy *n̥s- úplne, sa rozdiely oproti slov.vývoju ukazujú o dosť skôr než na iných zámenách
- koreň *nōs, prízvukovaný oproti pôvodnému PIE gen. *nos, sa začal asi používať pre akuz. vtedy, keď nom.pl. *wei- bol koreňom *n̥s-me vytlačený
- v CSl pokračovali analógie ďalej; vytvorila sa podľa nej paradigma duálu (okrem nom. *vě; z inst.d. *nama je tiež CZ inst.pl. náma); v jSl bola koncovka CSl nom. *my prevzatá do akuz.pl. (OCS нъı), podľa čoho zas naopak bol vytvorený BG nom.pl. ние "my"
- zrejme pôvodný nom.koreň *wei ostal v sans., chet. a Ger; v iných jazykoch (LAT, CGr, AL, Cel, toch.) v nominatíve prevládol pôvodný obl.koreň *n̥s-; napokon nPer mā (ما) "my" vychádza asi zo zámena 1.os. (viď tu)

keywords: my, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, Lunt, Martirosyan, Rejzek, de Vaan, Vasmer, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522597

- /ti/
- zdedené slovo: PIE nom. *tuh "ty"; uml.laryn. -> PSl *tūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *ty; -> ty
b) PIE obl. *tebʰio "tebe"; druh.lok. *tebʰi-oi; deasp.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *tebai; monoph.,uml.skr. -> CSl *tebě; uml./ě/ -> tebe

- OCS тъı, BG ти, PL ty, RU ты, SC/SL tî
- LI tù, LOT tu, OPr tou "ty"; sans. tvam (त्वम्), Avest. tuuəm, OPer tuvam, nPer tu (تو‎), ARM du (դու), LAT tū, CGr sy (σῠ́), IRL tú, wel. ti, chet. zik (obl.koreň tu-), toch.A tu, B twe "ty"; (PGer *þū ->) DE du, EN thou, ONor þú, GOT þu "ty"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*tuh(-om)	tvam (त्वम्)	tū	sy (σῠ́)	þu	zik	tù	*tūˀ	тъı	ty
gen.	*tewe	tava (तव)	tuī	sou (σοῦ)	þeina	tuēl	tavę̃s	*teb-e(n)	тебе	teba
dat.	*tebʰio	tubhyam (तुभ्य)	tibi	soi (σοί)	þus	tuk	táu	t(e)b-ai/tei	тебѣ	tebe/ti
akuz.	*twe	tvām (त्वाम्)	tē	se (σέ)	þuk	tuk	tavè	teb-e(n)/ten	тѧ	teba/ťa
lok.	*toi	tve (त्वे)	-	-	-	tuk	tavyjè	*t(e)b-ai	тебѣ	tebe
abl.	*twed	tvat (त्वत्)	tē	-	-	tuētaz	-	-	-	-
inst.	*toi	tvayā (त्वया)	-	-	-	-	tavimì	*t(e)b-ai-am	тобоıѫ	tebou

- podľa vzoru zámena 2.os.sing. sa vyvíjalo tiež IE zvratné zámeno; okrem balt. a slov. jazykov je paradigma zachovaná tiež v LAT a CGr, v iných čiastočne, napr. sans. svayam (स्वयम्) "osobne" (viď tiež tu)
- v paradigme 2.os. a pri zvratnom zámene následne prebehli podobné generalizácie ako pri 1.os. (viď tu), ako obl.koreň sa však v slov. jazykoch generalizoval datív *tebʰi-, v balt. asi genitív *tewe
- pl. vy viď tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ty, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, de Vaan, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522107

- /ja/, CZ /já/
- zdedené slovo: PIE nom. *h₁oǵ-om "ja"; laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *āˀz-u; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *jázъ (-> OCz jáz); tilg. -> ja (v CZ bez tilg. -> já)
b) PIE obl. *h₁men "mňa"; druh.lok. -> *h₁mn̥-oi; laryn.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *m(i)nai; monoph.,uml.skr. -> CSl *m(ь)ně; uml./ě/ -> mne

- OCS азъ, BG аз, PL ja, RU/UA я, ORu ıазъ, SC jâ, SL jàz
- (*h₁eǵ- ->) LI àš, OLi eš, LOT es, OPr as "ja"; sans. aham (अहम्), Avest. azəm, OPer adam, ARM es, LAT egō (-> SAE/SK ego, egoizmus, egománia atď.), CGr egōn (ἔγων), chet. uk, toch.A ñäs, B ñaś "ja"; (PGer *eka ->) DE ich, OHG ih, EN I, ONor ek, GOT ik "ja"
(*h₁m- ->) nPer man (من), ARM im (իմ), IRL mé, wel. mi "ja", AL dat./akuz. mua "mňa"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*h₁eǵ-(h)om	aham (अहम्)	egō	egō (ἔγω)	ik	(amm)uk	àš	*āˀz-u	азъ	ja
gen.	*h₁me-ne	mama (मम)	meī	emou (ἐμοῦ)	meina	ammēl	manę̃s	*m(e)n-en	мене	mňa
dat.	*h₁me-ǵʰio	mahyam (मह्यम्)	mihi	emoi (ἐμοί)	mis	ammuk	mán	m(i)n-ai/mei	мьнѣ	mne/mi
akuz.	*h₁me(n?)	mām (माम्)	mē	eme (ἐμέ)	mik	ammuk	manè	m(e)n-en/men	мѧ	mňa/ma
lok.	*h₁mo-i	mayi (मयि)	-	-	-	ammuk	manyjè	*m(i)n-ai	мьнѣ	mne
abl.	*h₁me-d	mat (मत्)	mē	-	-	ammētaz	-	-	-	-
inst.	*h₁mo-i	mayā (मया)	-	-	-	-	manimì	*m(i)n-ai-am	мьноıѫ	mnou

- na zámenách sa veľmi skoro ukazujú prvé rozdiely medzi PIE nárečiami: v pred-PBS oblasti sa ostatné pády upravili podľa akuz./obl. *h₁men (Kloekhorst napr. rekonštruuje pre "jadrové" post-PIE nárečia obl.koreň *h₁mn-) alebo gen. *h₁mene, pôvodný datív bol následne vytlačený druhotným lok. *h₁mn̥-oi
- pôvodný tvar lokatívu sa odráža na krátkom tvare datívu SK mi (OCS ми; <- PSl *mei), má však iný ablaut (<- post-PIE *h₁mei)
- z pôvodného PIE *h₁men (alebo Kloekhorstovho *h₁mn-) vychádza krátky tvar akuzatívu SK ma (OCS мѧ, CZ mě; <- PSl *men); dlhý tvar mňa (RU меня, CZ mene) je z rozšíreného, druhotného tvaru *h₁m(e)n-en
- v CSl období sa tiež začal používať tiež dlhý tvar akuzatívu (asi *mьnę) pre genitív (podobne sa tiež vyvíjajú PL mnie a RU меня, snáď aj CZ mne); v OCS (a jSl vôbec) a UA naopak, gen. мене funguje aj ako dlhý akuzatív

- koreň *h₁me- má paralely aj mimo IE skupiny (napr. HU mi "my", gruz. me/მე "ja"), preto sa u nostratikov odvádza z PN koreňa *mi
- pre zámeno 2.os.sing. ty viď tu; pl. my tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ja, zámeno; ego
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Holzer, Lunt, de Vaan, wiktionary

0468448301495370024493140781476508520275

- /žrep/, CZ /hřep/
- zdedené slovo: PIE *gerbʰ- "škrabať", teda "robiť zárezy, počítať", spodst. *gerbʰ-ios asi "zárez"; deasp.,I.pal.,nom.konc. -> PSl *žerbj-u "palička alebo čiarka na počítanie"; 2.liq.met.,uml.pal.,uml.skr.,jot. -> CSl *žrěbʼь (AP c); Havl.z.,uml./ě/ -> žreb (v CZ ďalej rot./rʼ/,clust. -> hřeb)

- OCS жрѣбии/жрѣбь "lós", BG жребие "klinec", RU жребий "lós, osud", SC ždrȉjeb, SL žrêb "klinec"; OCz hřěbí "klinec"
- LI ger̃bti "uctiť", OPr gērbt "hovoriť", gīrbin "číslo"; CGr graphō (γράφω) "škrabať, písať" (-> SAE/SK graf, grafika, grafológia), grammatikē technē (γραμματική τέχνη) dosl. "umenie písať" (-> SAE/SK gramatika); (PGer *kerban- ->) EN carve "vryť", OEn ceorfan "odrezať, zabiť", NL kerven "vryť"
- žrebovať, CZ hřebík

- pôvodne asi išlo o "zárezy", význam sa posunul na to, čím (resp. na čo) sa robia; v jSl a CZ sa význam posunul ďalej na "klinec", pre "pomôcku na robenie zárezov" sa používal v CSl výraz *písa(d)lo (viď tu)
- SK lós, losovať, je vypožičané z DE Los "údel, žreb" (kogn. OHG liozan "losovať", MHG liezen "čarovať", EN lot "údel, žreb", ONor hljóta "dostať, musieť", ďalej LI kliū́ti "pripevniť", LOT kļũt "uspieť"; <- PIE *kleuh-); podľa Bernoláka asi cez CZ, ako význam udáva ešte "náhoda, šťastie"

keywords: žreb, jo-osnova, podst.meno; graf, gramatika, lós
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (187, 365), Olander, Rejzek

0468448301495370024493140781476508518650

- /kaziť/
- zdedené slovo: (post-)PIE kauz. *kʷoǵ-eie- "zvýrazniť, ukázať"; satem.,Wint.z.,PBS-delab.,PBS-uml.,inf.konc. -> PSl *kāˀzei-tēi "sprzniť, prekliať"; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kaziti (AP c); tilg.,druh.konc. -> kaziť
b) (post-)PIE iter. *kʷōǵ-eh₂- "ukazovať sa"; uml.laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *kāˀzāˀ-tēi; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kázati (AP c?); druh.konc. -> kázať

- OCS казити "kaziť, kastrovať", 1.os. кажѫ, казати "ukazovať, poučovať", 1.os. кажѫ, казнь "trest, príkaz", BG кажа "povedať", PL kazić "kaziť", kazać "kázať", RU казить, 1.os. кажу, казать "ukázať", 1.os. кажу, SC nakazíti "prekliať", kázati "povedať", 1.os. kâžēm
- (*kʷeḱ- ->) sans. kāśyate- (काश्यते) "žiariť, pozerať", čaṣṭe- (चष्टे), Avest. cašman- "pozrieť, ukázať sa", cašte "učiť sa", CGr tekmar (τέκμαρ) "znak"
- kaz, nákaza, nakaziť, pokaziť, prekaziť, prekážka, skaza, skaziť, kazisvet; kázanie, (CSl *káznь ->) kázeň, kazateľ, kazateľnica; dok. dokázať, poukázať, rozkázať, ukázať, druh.nedok. dokazovať, poukazovať, rozkazovať, ukazovať, zakazovať a pod.; dôkaz, poukaz, preukaz, rozkaz, úkaz, ukážka, výkaz, zákaz

- pôvod týchto výrazov je ťažké určiť: IE kognáty poukazujú skôr na koreň *kʷeḱ- než *kʷeǵ-, významové pole je veľmi široké, intonačne sa na CSl výrazoch vykazujú všetky tri varianty (AP a: *káznь, AP b: *kázati, AP c: *kaziti)
- LIV (383) východisko slov. výrazov odvádza z rozšírenia *kʷeḱ-ie-; SK kázať by potom formálne zodpovedalo najviac sans. kāśyate- (<- PIE *kʷōḱ-ie-eh₂-)
- vývoj by potom prebiehal asi nejak nasledovne: PIE lok. *kʷōḱ-ie-eh₂-teh₁i dosl. "byť v stave ukazovania sa", uml.laryn.,satem. -> PBS *kʷōśjāh-tēi, regr.assim.,delab. -> *kōźāh-tēi, PBS-uml.,prízvuk -> PSl *kāzāˀ-tēi, 1.os. kāzāˀ-jum, monoph.,Meil.z.,Dyb.z.,nas. -> CSl *káza-ti (AP b), 1.os. *káz(a)-jǫ, jot. -> *kázati, 1.os. *kážǫ, druh.konc. -> kázať, 1.os. kážem

keywords: kaziť, nedok., kolísanie velár, sloveso; kázať, dl.kles.; prekážka, ukázať, dôkaz, zákaz
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV, Olander, Rejzek, Vasmer

0468448301495370024493140781476508515226

- /pleva/
- zdedené slovo: PIE abst. *pelh₁-w-eh₂ "to odhodené" alebo "to napĺňajúce"; uml.laryn. -> PSl *pelˀwāˀ "pleva"; 2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *pléva (AP a); tilg. -> pleva

- OCS nom.pl. плѣвъı "plevy", BG плява, PL plewa, RU полова, SC pljȅva, SL pléva; Bern. Pľewa
- LI pẽlūs, LOT pęlus, OPr pelwo "plevy"; sans. palāva- (पलावाः), LAT palea "plevy", (*pelh₁- ->) CGr pallō (πάλλω) "vrhnúť", palton (παλτόν) "oštep"
- plevový, plevný; kogn. plný (viď tu)

keywords: pleva, á-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (469), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508514851

- /vr̥x/
- zdedené slovo: PIE *urs-us "kopec, vyvýšenina" (<- *uers- "dvíhať"); RUKI,nom.konc. -> PSl *urx-u "vrchol"; liq.prot.,Dyb.z.,uml.skr.,taut.liq. -> CSl *vr̥xъ (AP b); Havl.z. -> vrch

- OCS врьхъ aj връхъ "vrch, vrchol, temeno", наврьхоу "hore", BG връх "vrchol", PL wierzch "vrch, horná strana", RU верх "vrch, horná strana", SC vr̂h "špic, vrchol"
- LI viršùs "vrch, víťazstvo, kryt", LOT vìrsus "vrch, horná strana"; sans. varṣman- (वर्ष्मन्) "vrchná časť, povrch", LAT verrūca "bradavica", OIrl ferr "lepší"; (*urs-nos "samčí, mužný", dosl. "zdvihnutý" ->) LI ver̃šis "mladý býk", sans. vṛṣan- (वृषन्) "mocný, samčí", vṛṣabha- (वृषभ) "býk, vôl, manžel", Avest. varəšna- "mužný", varšna- "baran", ARM aṙn (առն) "divý baran", LAT verrēs "kanec", CGr arsēn (ἄρσην) "mužský"
- vŕšok, vrchovina, vrchol, povrch, vyvŕšiť sa, zavŕšiť, zvršok, (*urs-nos ->) vrchný

- v OCS sú varianty врьхъ a връхъ takmer rovnako časté (19 ь vs. 18 ъ, pri врьхоу/връхоу 26 vs. 20)

keywords: vrch, u-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (691), Martirosyan, Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508514010

- /modliť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *moldʰ-eie- "oslavne hovoriť, oznamovať"; deasp.,inf.konc. -> PSl *modlei-tēi (sim) "prosiť"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *modliti sę (AP b); druh.konc. -> modliť sa

- OCS молити (сѧ) "prosiť, modliť sa", 1.os. молıѫ (сѧ), молитва "prosba, modlitba", BG моля "prosiť", PL modlić "modliť sa", RU молить "prosiť, modliť sa", 1.os. молю, SC mòliti "pýtať sa, modliť sa", 1.os. mȍlīm; OCz modla "modla"; (PIE *ml̥dʰ-nos asi dosl. "oznam" ->) OCS млънии, BG мълния, RU молния, SC múnja, UA маладня "blesk",
- LI maldýti "klamať, upokojovať", mel̃sti "modliť sa, pýtať", maldà, OPr maddla "modlitba"; ARM małtʿel (մաղթել) "priať", DE melden "oznamovať", OHG melda "žaloba, výrok", chet. māldi- (napr. ma-a-al-ti) "recitovať, prisahať"; (PIE *ml̥dʰ-nos ->) LOT milna "kladivo", OPr mealde "blesk", ONor mjǫllnir "kladivo boha Thora"
- modla, modloslužba, vymodliť, modlitba, modlitebný, modlitebník

- nepravidelná metatéza *moldʰ- -> PSl *modl- prebehla zrejme ako zjednodušenie druhotného slovesa z l-príčastia *moldʰ-l-eh₂ s významom "modlitba, oznam" (-> modla, snáď aj OHG melda), alebo pod vplyvom tohto výrazu

keywords: modliť, nedok., nábož.výraz, sloveso
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kloekhorst, LIV (432), Martirosyan

0468448301495370024493140781476508512440

- /strjehnuť/
- zdedené slovo: PIE *sterg- "starať sa, ľúbiť"; Wint.z.,inf.konc. -> PSl *sterˀg-tēi "strážiť"; monoph.,Meil.z.,2.liq.met.,skup.pal.,uml.skr. -> CSl *strěci (AP c), 1.os. *strěgǫ, dok. strég-nǫti; denas.,glot.,dipht.,druh.konc. -> striehnuť, 1.os. striehnem
b) kol. *storg-ieh₂ "starosť", snáď "láska"; uml.laryn.,Wint.z.,PBS-uml.,I.pal. -> PSl *starˀžjāˀ; Meil.z.,2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *straža (AP c); druh.konc. -> stráž

- OCS стрѣшти "strážiť, sledovať", 1.os. стрѣгѫ, стрѣгъıи "strážnik", стража/стражьда "stráž, hliadka", стражь "strážca", BG страж "stráž", PL strzec "strážiť, 1.os. strzegę, stróż "stráž", RU стеречь "strážiť", 1.os. стерегу, сторож "stráž", SC strâža "stráž", SL stréči "strážiť"; Bern. Stráž
- LI sérgėti "strážiť", LOT sar̂gât "strážiť, OPr apsergĩsnan "ochrana"; CGr stergō (στέργω) "ľúbiť (rodinu)"
- vystríhať sa, nástraha, ostraha; (kauz. *storg-eie ->) strážiť; strážnica, strážnik, strážny

- v koreni je viac nejasností; jednak zánik *t v balt.výrazoch je nepravidelný
- nejasný je tiež prízvuk: v balt.výrazoch bol zrejme pevný (AP 1), RU сторож a SC strâža reflektujú mobilný (AP c), dĺžka v SK výrazoch a RU стеречь zas pevný bez akútu (AP b), čo vzniklo zrejme druhotne

keywords: striehnuť, nedok., dl.kles., sloveso; stráž, i-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (598), Vasmer

0468448301495370024493140781476508511978

- /bes/
- zdedené slovo: PIE *bʰeǵʰ "mimo"; satem.,deasp. -> PSl *bez; -> bez
b) PSl *bez + *sēˀd-āˀ (koreň viď tu) dosl. "posedenie vonku"; regr.assim.,uml.skr. -> CSl *besěda (AP c) "rozhovor, rozprávanie"; uml./ě/ -> beseda

- OCS без "bez", бесѣда "rozhovor, slovo", BG/RU без, ORu безъ, PL/SC bez, UA бесiдувати "hovoriť"
- LI bè, LOT bez, OPr bhe "bez"; sans. bahi- (बहिः) "vonku"
- HU beszéd "slovo", beszélni "rozprávať" (<- CSl)
- besedovať, CZ bezděky

- približovanie významov "mimo" a "bez" máme aj napr. v EN without, čo môže mať oba významy; EN with "s" vychádza z OEn wið "proti, oproti" (<- PIE *h₁ui-tor- "ďalší"; viď tu)
- naopak, veľa jazykov spája významy "u, pri" a privlastňovanie (napr. datív v HU, prípona li- v AR a pod.)

keywords: bez, predložka; beseda, á-osnova, podst.meno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Harper, Rejzek, szókincsháló

0468448301495370024493140781476508511155

- /skočiť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *skok-eie- "rozbehnúť sa"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *skačei-tēi; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *skočiti (AP b); druh.konc. -> skočiť

- OCS 1.os. скачѫ "skáčem, hrám sa", BG скоча "skočiť", скок "vodopád", PL skoczyć, RU скочить, 1.os. скочу, ORu скокъ "skok", SC skòčiti, 1.os. skȍčīm
- LI šókti "tancovať"; OIrl scuichid "odchádza", wel. ysgogi "hýbať, triasť sa"; (PGer *skehan- ->) DE geschehen "stať sa", OHG scehan "prebehnúť, stať sa", OEn scēon "prebehnúť, utiecť", (*skukk- ->) MHG schocken "zatriasť" (-> FR choque, SAE/SK šok)
- nedok. skákať; druh.dok. preskočiť, vyskočiť, zaskočiť, zoskočiť, druh.nedok. preskakovať, vyskakovať, zaskakovať, zoskakovať a pod.; skok, skokan, náskok, úskok, úskočný, zoskok

- LI šókti sa síce tradične s týmto koreňom spája, formálne však nesedí, /š/ vzniklo nepravidelne; tón podľa Matasovića je pravidelný; Derksen ho odvádza z *ḱeh₂k-, čo by malo byť tiež v CGr kēkis (κηκίς) "ponáhľajúci sa" (to je však zas podľa Beekesa substrátové slovo)

keywords: skočiť, dok., podst.meno; skákať, šok
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, Matasović, Olander, Rejzek, Vasmer

0468448301495370024493140781476508510359

- /medᶻa/, CZ /meze/
- zdedené slovo: PIE kol. *medʰ-ieh₂ "stred"; uml.laryn.,deasp. -> PSl *medjāˀ "hranica"; Dyb.z.,uml.skr.,2.assib. -> CSl *medᶻa (AP b); -> medza (clust.,2.uml.CZ -> CZ meze)

- OCS межда "ulička", междоу "medzi", BG межда "medza", между "medzi", PL miedza, między, RU/UA межа, RU между (<- OCS), UA мiж "medzi, SC mèđa "medza", ȉzmeđu "medzi"
- LI mẽdžias, LOT mežs, OPr median "les"; sans. madhya- (मध्य), Avest. maiδiia-, LAT medius, CGr mesos (μέσος) "stredný", MIrl mide "stred", gal. Mediolanum "Miláno"; (PGer *medja- ->) DE Mitte, ONor miðr, GOT midjis "stred"
- HU megye "kraj" (<- CSl)
- medzi

- v SK nárečiach sa viackrát opakovala zmena *ď -> *dᶻ; prvé vzniklo v rámci tzv. prvej asibilácie (1.assib.) zo staršieho *ď, bezprostredného reflexu III., II.pal. a skup.pal.; v SK bolo toto zjednodušené na dnešné /z/ (napr. post-PSl *kuningu "vojvoda" -> SK kňaz; viď tu); táto zmena nezasiahla len PL, preto księdz "kňaz"
- zjednodušenie *dᶻ -> /z/ postupovalo zrejme (okrem PL a MK všetkými) slov. nárečiami z východu na západ, na rozhraní CZ a SK sa potom križovalo s 2.asibiláciou, ktorá menila jotizované skupiny *tj a *dj na dnešné /c/ a /dᶻ/: v SK prebehlo ešte pred touto zmenou, v CZ nárečiach však až po nej; preto v CZ máme meze (viď tiež tu)
- jot. zasiahla okrem CZ, SK a PL zrejme tiež jazyk Kievských listov, a možno aj SL, kde však neprebehla 2.assib. (preto PSl *teudjo -> SK cudzí, ale SL tuj, OCS/Kiev. тоуждь; viď tu); v jSl a vSl sú reflexy skupín *tj a *dj odlišné (OCS a BG шт/жд, SC ć/đ, RU/UA щ/ж)
- tretie /dᶻ/ napokon vzniká v niektorých západných a východných SK nárečiach niekedy po CSl, po fonologizácii rozdielov medzi /d/ a /ď/; zmena zasiahla sSK asi ešte pred touto fonologizáciou, preto sa občas stretávame s výslovnosťou dzeci, dzedzina, jej vplyv nájdeme tiež v PL a BY
- pre prehľad: 1.assib. (po III.,II.,skup.pal.): CZ/SK z, PL dz; 2.assib. (po jot.): CZ z, SK/PL dz; 3.assib. (post-CSl): CZ/sSK/Záh. ď, PL/BY/vSK/časť zSK dz

keywords: medza, já-osnova, podst.meno; medzi
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, DWDS, de Vaan

0468448301495370024493140781476508508870

- /ťjecť/, CZ /téci/
- zdedené slovo: PIE *tekʷ- "bežať, tiecť"; PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *tek-tēi, 2.os. *teč-esji; monoph.,skup.pal.,jot.,uml.skr. -> CSl *teci (AP c; -> CZ téci), 2.os. *tečešь; predl.,druh.konc. -> tiecť, 2.os. tečieš
b) kauz. *tokʷ-eie- "rozbiehať (niečo na vode?)"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *točei-tēi; monoph.,uml.skr. -> CSl *točiti (AP c); druh.konc. -> točiť

- OCS тешти "tiecť", 1.os. текѫ, 2.os. течеши, течение "tok, prúd", BG тека, PL ciec, RU течь, 1.os. теку, SC tèći, 1.os. tèčēm
- LI teke̋ti "bežať, tiecť, vyjsť"; sans. takti (तक्ति) "náhliť sa", Avest. tācaiieti "nechať tiecť", OIrl -teich "utiecť", intech "cesta", AL ndjek "prenasledovať", vdes "umrieť"
- dok. natiecť, utiecť, vytiecť, otočiť, zatočiť, druh.nedok. natekať, utekať, vytekať, zatekať, otáčať, zatáčať; tok, prítok, stoka, útok, útočiť

- niekedy sa za kognát považuje aj DE dienen "slúžiť", ONor þjá "zviazať, zotročiť", GOT þius "sluha (<- PGer *þew-), čo však formálne s PIE koreňom *tekʷ- nesedí

keywords: tiecť, nedok., sloveso; točiť
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kroonen, LIV (620), Rejzek

login::		password::
	name:: id::