login::  password::




cwbe coordinatez:
4684483
1495370
2449314

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::23
5 K

show[ 2 | 3] flat


~ cosmic lau...0
al-caid0
donniedarko0
krokobox gomont1
kris rubin1
olaF1
andread1
vrq1
s73
_tenaten_6
paket9
ivik9
dulb9
komi10
K̥elHä wet̥ei ʕaK̥un kähla
k̥aλai palhʌ-k̥ʌ na wetä
śa da ʔa-k̥ʌ ʔeja ʔälä
ja-k̥o pele t̥uba wete

Язык – это брод через реку времени,
он ведёт нас к жилищу умерших;
но туда не сможет дойти тот,
кто боится глубокой воды.

Иллич-Свитыч




04684483014953700244931408443848
al-caid
 al-caid      13.01.2018 - 09:44:12 (modif: 13.01.2018 - 10:28:35), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!

04684483014953700244931408065827
al-caid
 al-caid      04.01.2016 - 13:28:44 (modif: 05.05.2016 - 18:10:17), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
mes kalbame lietuviškai!

lietuva-vaikam_la_m_z1.png

detske knihy - http://www.spalvinukai.lt/
etymologicky slovnik - http://etimologija.baltnexus.lt/
prizvukovac - http://donelaitis.vdu.lt/main.php?id=4&nr=9_1
gramatika - http://www.debeselis.net/lessons/lesson/temp/225
sklonovac - http://cooljugator.com/lt/

0468448301495370024493140806582708301383
al-caid
 al-caid      16.02.2017 - 08:31:29 , level: 2, UP   NEW

0468448301495370024493140806582708290087
al-caid
 al-caid      28.01.2017 - 20:47:13 , level: 2, UP   NEW

0468448301495370024493140806582708130304
al-caid
 al-caid      12.04.2016 - 11:32:16 (modif: 12.04.2016 - 11:34:07), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
pribeh o jezkovi-pravakovi, ktory poznal len pravu stranu - nevedel ktora je lava, a tak sa vzdy tocil len doprava; raz sa vsak otocil zle a vzdaloval sa od svojho domu, kym nestretol Policajta Prasiatko, ktory mu vztah lavej a pravej vysvetlil

bez politickych konotacii

Gyveno karta ežiukas, nežinantis, katra pusė yra kairė. Jis žinojo tik dešinę pusę. Kai ežiukas išeidavo iš namų, būdavo labai paprasta, nes reikėdavo sukti dešinėn. Kebliau būdavo grįžti namo, nes jo namas stovėjo kairėje gatvės pusėje. Tada jis darydavo taip: tris kartus pasisukdavo dešinėn ir taip nustatydavo teisingą kryptį namų link.
Bet ežiukui ir skaičiuoti sekėsi sunkiai, ir jis kartais susipainiodavo. O dar tie keisti ir painūs kelio ženklai. Niekaip nesuprasi, ką jie reiškia ir kur gali nuvesti nieko bloga neįtariantį žvėreli.
Kartą grįždamas namo kaip paprastai, ežiukas pasisuko ne tris, o tik du kartus į dešinę. Ir patraukė keliu atgal. Tik gerokai paėjęs suprato, kad tolsta nuo namų. Gerai, kad pačiu laiku sutiko policininką Šerną. Šiš labai nustebo.
- Tu ką tik pro mane praėjai ir sakei, kai eini namo, bet matau, kad darai priešingai.
Ežiukas susigraudimo ir verkšlendamas papasakojo savo baisiąją bėdą:
- Ką man daryti? Aš gerai žinau, kuri pusė yra dešinė, ir visai nenutuokiu, katra kairė.
Policininkas prikiai žinojo, kur yra visas pusės, nes jam dažnai tekdavo gaudyti kokį vagį, o tas, bandydamas pasprukti, gali pasukti nežinia kuria kryptimi.
Policininkas nutaisė labai protingą miną ir paaiškino:
- Jei tu žinai, kur yra dešinė, tai priešingoje pusėje visada (na, beveik visada) bus kairė.

8130304.gif

0468448301495370024493140806582708130273
al-caid
 al-caid      12.04.2016 - 10:56:39 , level: 2, UP   NEW

0468448301495370024493140806582708093259
al-caid
 al-caid      15.02.2016 - 21:22:07 , level: 2, UP   NEW
rozpravky - http://rubinaitis.lnb.lt/index.php?614057637

0468448301495370024493140806582708065832
al-caid
 al-caid      04.01.2016 - 13:35:18 (modif: 04.01.2016 - 13:37:51), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!


kas reikia narkotikus, kada tu turi Lietuvą?

04684483014953700244931407814765
al-caid
 al-caid      20.01.2015 - 09:30:26 (modif: 24.07.2018 - 21:03:20) [17K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!

Etymologický Slovník Kyberie

ǵneh₃dʰis swojom dn̥ǵʰweh₂m!

Tento slovník vysvetľuje pôvod rôznych slov súčasnej slovenčiny a češtiny. Je to niečo ako jazykové múzeum: namiesto vykopávok v ňom máme staršie znenia súčasných slov (v žltom). Tie vychádzajú z pravidelných jazykových zmien a slovotvorných morfém, ktoré sa kedysi používali. Síce v stredobode záujmu tohto slovníka je formálna rekonštrukcia starých indoeurópskych koreňov (inými slovami, ide skôr o študijnú pomôcku než slovník pre širšiu verejnosť), zahŕňa aj (podľa možnosti) zmeny významu a, v niektorých prípadoch, historický kontext, súvisiaci s ním. Slovník je priebežne updatovaný; nové lexémy sa zobrazia cez flat view, v obsahu je abecedný zoznam už analyzovaných slov.

návod na čítanie

flat view
fórum
jazykové zmeny
obsah
skratky
tabuľky znakov
zdroje


0468448301495370024493140781476508658802
al-caid
 al-caid      03.09.2019 - 14:32:18 (modif: 03.09.2019 - 14:57:22) [2K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- fonologické znenie: /úľ/, v CZ /úl/
- odvodené výrazy: ulica, ulička, uličník, pouličný, ulita (novotvar od Presla)

- zdedené slovo, v PSl: *auli "bútľavina, včelie hniezdo"
- tento význam je zrejme starou, ešte baltosl. inováciou; med sa pôvodne čerpal od divých včiel, Ibn Fadlan však už spomína umelé, včelárske úle postavené z dreva (ulishaj, viď tu) vo svojom opise Slovanov v 10.storočí
- z rovnakého koreňa vychádza aj výraz ulica (<- PSl *aul-ikāˀ); tento vychádza z ešte staršieho významu koreňa, šlo o niečo ako "prechod", podobne ako pri výraze cesta znamenal "zem vyprázdnenú, vyčistenú od prekážok"

- kognáty: RCS оулии "úľ", BG улей "dutá rúrka, otvor", PL ul, RU улей, čak. ũlj "úľ", SL ûlj "bútľavina, úľ", OCz úlí
- (PSl *aul-ikāˀ ->) CZ ulice, BG/RU улица, PL ulica, SC ȕlica
- (PIE *h₂eul-is ->) LI aulỹs, LOT aũlis "úľ", OPr aulis "holeň"; (*h₂eul-os ->) LI aulãs "horná časť čižmy", LAT alvus "brucho, úľ, kýl lode" (-> SAE/SK alveola), CGr aulos (αὐλός) "rúrka", chet. auli- "dutý orgán v krku"

- približný vývoj: PIE *h₂eul-is "rúrka, bútľavina"; uml.laryn.,PSl-konc. -> PSl *auli "bútľavina, včelie hniezdo, úľ"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *úlь (AP b); Havl.z. -> úľ

keywords: úľ, i-osnova, podst.meno; ulica, á-osnova

zdroje: Beekes (170), Derksen (508), Rejzek (728), de Vaan (36)

0468448301495370024493140781476508649898
al-caid
 al-caid      04.08.2019 - 09:21:03 (modif: 04.08.2019 - 09:35:52), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- fonologické znenie: /čar/, /čari/ v CZ /čáry/
- odvodené výrazy: čarovať, čarovný, čarodejník;čiara, vyčiarknuť, čiarkovaný

- zdedené slovo, v PSl: *čērū "čary"
- Rejzek spomína, že význam slova čiara "línia" je okrem CZ/SK len v luž.srb., význam OCz čára bol "hraničná línia"; v jSl výraz čara označuje "čary"
- výraz čarodej(ník) bol tiež už v PSl (*čēra-dˀj-u), keďže ho máme aj v OCS чародѣи, BG/RU чародей, PL czarodziej, SC čaròdjej, SL čarodèj
- rovnako pomnožný výraz pre "čary" je aj LI keraĩ, slovo nadobudlo tento význam asi ešte v BSl období

- kognáty: BG чар, PL pl. czary, czarować, RU чары, SC čara "čary", čárati "čarovať", SL čára "čary", UA чарувати
- (PIE *kʷēr-os ->) LI pl. keraĩ "čary"; (PIE *kʷer- ->) LI kere̋ti "čarovať", kùrti "stavať", sans. kṛṇóti (कृणोति) "robiť", OPer kunautiy "robí", wel. peri "spôsobiť", chet. kuerzi, luv. kuwarti "strihať"

- približný vývoj: PIE *kʷēr-os "nákres, plán (?)"; delab.,I.pal.,PSl-konc. -> PSl *čēru, pl. *čērū; uml.pal.,uml.skr. -> CSl *čary (AP c?); Havl.z. -> čary

keywords: čary, o-osnova, podst.meno; čiara, á-osnova, podst.meno

zdroje: Derksen (78), LIV (391), Matasović (178), Rejzek (110)

0468448301495370024493140781476508630027
al-caid
 al-caid      28.05.2019 - 12:23:30 (modif: 04.08.2019 - 08:55:55) [4K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- fonologické znenie: /ňexať/, CZ /nexat/
- odvodené výrazy: ponechať, prenechať, vynechať, zanechať; nedok. nechávať; čast. nech

- zdedené slovo, utvorené z PSl *xajāˀtēi "usilovať sa"; v jSl jazykoch je koreň dochovaný aj bez predpony záporu ne-

- podľa Rejzka koreň ďalej súvisí s CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", OIrl scíth "unavený", toch.B skai- "snažiť sa", vychádzajúc z PIE koreňa *skēi-
- Kroonen spája kelt. *skīto- (-> OIrl scíth, wel. escud "rýchly") s ARM cʿaw "bolesť" a predovšetkým s ger. *skaþjan "škodiť", doloženom v OHG scado (-> CZ/SK škoda), DE Schade, GOT skaþjan "škoda"; východiskom pre tieto korene je PIE *skeh₁th- "škodiť"
- ďalšie súvislosti sú teda sporné


- kognáty: BG хая "starať sa", PL niechać "nechať, dovoliť", SC hȁjati, 1.os. hȁjēm, SL hájati "starať sa", nêhati "prestať", RU нехай "nech, nechaj", UA нехати "zanechať"
- (PIE *skēi- ->) CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", askēsis (ἄσκησις) "snaha" (-> SAE/SK askéza), myk.GR a(s)keritija "robotníci", toch.B skai- "snažiť sa"

- približný vývoj: PIE (?) *skōi(h)-eh₂- "usilovať sa", laryn.,RUKI,uml./a/,prav.ot.,neg.,inf.konc. -> PSl *ne-xā(ˀ)jā-tēi "neusilovať sa"; monoph.,uml.skr. -> CSl *nexájati (AP a), 1.os. *nexájǫ; kontr.,tilg.,druh.konc. -> nechať, 1.os. nechám

keywords: nechať, dok., sloveso; askéza, škoda

zdroje: Beekes (150), Kroonen (441), LIV (551) Matasović (342), Rejzek (424), Vasmer (III 70)

0468448301495370024493140781476508539941
al-caid
 al-caid      02.09.2018 - 09:47:24 (modif: 02.09.2018 - 10:07:17), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /prísni/, CZ /přísní/
- zdedené slovo: PIE *prei-sk-nos "predošlý"; prav.ot.,nom.konc. -> PSl *preisn-u "stály, skutočný"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *prísnъ-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> prísny (v CZ bez rytm.z.,res./rʼ/ -> přísný)

- OCS приснъ "stály, rodný", присно "stále", присность "večnosť", BG присно "naveky", RU присный "skutočný, večný"; OCz přísný "tvrdý", přiesně "tvrdo, správne, stroho"
- LAT prīscus "dávny", prīstinus "dávny, predošlý"
- prísnosť, sprísnieť; kogn. pre-, pri (viď tu)

- rekonštrukcia vychádza z Vasmera, ktorý okrem tohto spomína pokusy odvodiť výraz z *pri-jьstъnъ (vychádzajúc z byť, viď tu) alebo *prī-st- (zo stáť, viď tu); medzi kognátmi však CZ/SK výrazy nespomína

- významový posun z "večný" na "tvrdý, strohý" je doložený len v CZ/SK
- Olander tiež podľa dát z CS/BG/RU rekonštruuje odlišný tón v *prísnъ (AP a)

- LAT prīscus vychádza z prior "predošlý, predstojaci", cez čo súvisí tiež s výrazmi ako prīmus "prvý", prīmātus "prevaha" (-> SAE/SK primát) či prīncipium "počiatok" (-> SAE/SK princíp); podobne ako pri SK prísny, aj tu ide o príd.meno odvodené z PIE predložky prei "pred, pri"

keywords: prísny, príd.meno; primát, princíp
zdroje: Beekes, Cejtlin, Olander, Rejzek, de Vaan, Vasmer

0468448301495370024493140781476508537325
al-caid
 al-caid      24.08.2018 - 11:03:35 (modif: 24.08.2018 - 11:11:15), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
puk
- /puk/
- zdedené slovo: PIE *ponhk-os "puk, výrastok"; uml.laryn.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *panˀk-u; Meil.z.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫkъ (AP c); Havl.z.,denas. -> puk
b) duratív *pn̥hk-eh₁- "vyrastať, pučať"; laryn.,PBS-son.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *punˀčē-tēi; uml.pal.,monoph.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫ́čati (AP a); tilg.,denas.,druh.konc. -> pučať

- OCS пѫчина "šíre more, priepasť", PL pęk "kopa", pękać "praskať", RU пук "kopa", пучина "priepasť", пучить "opuchnúť", SC pȕći "splasnúť", 1.os. pȕknēm
- LAT pānus "výrastok"
- rozpuk, rozpučiť, púčik, púčiť, puknúť, vypuklý, puklina, prepuknúť, puklica; (CSl *pǫ-xъ? viď tu ->) puch, opuchnúť

- SK puk vo význame "hokejový kotúč" je z EN puck, čo je odvodené z poke "strkať" a súvisí ďalej s DE pochen, NL beuken (<- PGer *puk)

keywords: puk, o-osnova, podst.meno; pučať, nedok., sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Kroonen, Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508531305
al-caid
 al-caid      07.08.2018 - 17:39:17 (modif: 07.08.2018 - 18:11:19), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /smjeť/, CZ /smít/
- zloženina: (post-)PIE *h₁su- "dobre" + *meh₁- "zmerať"; laryn.,inf.konc. -> PSl *sumˀ-tēi "dobre uvážiť, odvážiť sa", 1.os. *sumˀ-jum; monoph.,uml.skr.,nas. -> CSl *sъméti (AP a), 1.os. *sъméjǫ, 1.os.pl. *sъméjemь; Havl.z.,kontr.,dipht. -> smieť, 1.os. smiem
b) PIE čin.príč. *h₁sumeh₁-los "dobre uvážený"; laryn.,nom.konc. -> PSl *sumˀl-u "odvážny"; urč.konc.,uml.skr. -> CSl *sъmélъ-jь (AP a); tilg.,Havl.z.,kontr. -> smelý (v CZ uml./ě/ -> smělý)

- OCS съмѣти "odvážiť sa, môcť", 1.os. съмѣıѫ, RCS съмѣлъ "smelý", BG смея, PL śmieć, śmiały, RU сметь, 1.os. смею, смелый, SC smjȅti
- osmeliť sa, smelosť; kogn. miera (viď tu), miesto (tu)

- mimo slov. jazykov nie je podobná konštrukcia doložená; niekedy sa to porovnáva s CGr mōmai (μῶμαι) resp. mōtai (μῶται) "snažiť sa, túžiť", ako aj s Ger výrazmi ako DE Mut "odvaha", EN mood "nálada", ONor moðr "hnev" či GOT moþs "odvaha, hnev" (<- PGer *mōda), tieto výrazy však formálne nesedia s koreňom *meh₁-
- Rejzek spomína argument, že prípona *h₁su- sa k nedokonavým slovesám nezvykla pridávať, no význam mohol byť pôvodne odlišný; v BG je trebárs doložený aj v dokonavých konštrukciách (napr. несмея да улезне "neodvážil sa vojsť", tu)

keywords: smieť, dl.akut, nedok., sloveso; smelý, príd.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Harper, Holzer, Olander, Rejzek, Vasmer (III 687), wiktionary

0468448301495370024493140781476508530888
al-caid
 al-caid      06.08.2018 - 21:00:04 (modif: 06.08.2018 - 21:28:11) [2K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /smjať/, CZ /smát/
- zdedené slovo: PIE iteratív *smi(h)-eh₂- "smiať sa"; uml.laryn.,inf.konc. -> PSl *smīˀˀ-tēi (sēn); monoph.,Meil.z.,uml.skr.,nas. -> CSl *smijati sę (AP c); kontr.,denas.,dipht. -> smiať sa

- OCS смиıати сѧ "smiať sa", 1.os. смѣıѫ сѧ, смѣхъ "smiech", BG смея се, PL śmiać się, RU смеяться, 1.os. смеюсь, SC smìjati se, 1.os. smìjēm se
- LOT smiêt "smiať sa", smîdînât "rozosmiať", smaida "úsmev"; sans. smayate (स्मयते) "smiať sa, červenať sa", LAT cōmis "milý" (<- *kom-smis dosl. "spolu sa smejúci"), arch.GR meidiā (μειδιᾷ) "úsmev", filomeidēs (φιλομειδής) "s milým úsmevom (epitet Afrodity)", toch.B smiyäṃ "usmieva sa"; (*smei-ros ->) LAT mīrus "úžasný", mīrāculum "zázrak", admīrāri "obdivovať", OEn smāeran "provokovať"
- posmievať sa, rozosmiať, vysmiať, zasmiať sa, úsmev, usmievať sa; smiech, smiešny, posmešok, výsmech, zosmiešniť

- laryngála v koreni je podľa Derksena PBS inovácia, podľa Beekesa (2010: 920) šlo o dva varianty koreňa (*smeih₁- a *smeid-, čo je napr. v LOT smaida); nebola však vo východisku výrazu smiech, vzhľadom na dĺžku v koreni a tiež tóny v čak. smîh, gen. smīhȁ (<- PSl *smaixu)
- *x v PSl *smaixu (<- PIE abl.o-st. *smoi-) bude zrejme nejaká dobová prípona (podobne ako v slove čuch, viď tu)
- EN smile "úsmev" (-> SAE/SK smajlík) je zrejme tiež kognátom (PIE čin.príč. *smi-los "rozosmiaty" -> PGer *smila- ?), no do EN sa to dostalo zo sev.Ger jazykov (SV smila "úsmev")

keywords: smiať sa, nedok., PIE slov.korene, sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Holzer, LIV (568), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508530003
al-caid
 al-caid      03.08.2018 - 11:23:49 (modif: 03.08.2018 - 11:49:37), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /zajtra/, CZ /zítra/
- zdedené slovo: PIE *h₂eus- "brieždiť, rozpáliť sa", trp.príč. *h₂eus-tos, abstr. *h₂eus-t-rom "brieždenie"; uml.laryn.,PBS-konc.,nom.konc. -> PSl *au(s)tr-a "brieždenie", adv. *zāˀ-autrāˀ "ráno, zrána, zajtra"; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *zájьtra (AP a?); Havl.z.,tilg. -> zajtra (v CZ kontr. pred Havl.z.,2.uml.CZ -> zítra)

- OCS оутро "ráno, brieždenie", BG утро "ráno", PL jutro "ráno, zajtra", RU утро "ráno", завтра "zajtra", SC jȕtro, SL jútro "ráno", zâjtro "zajtra"; Bern. Gutro "ráno"
- LI aušrà, LOT àustra "ráno"; sans. usra- (उस्र) "brieždenie", LAT auster "južný vietor", CGr aurion (αὔριον) "ráno", (PGer *austera ->) DE Ost "východ", OEn Ēastre "bohyňa jari", EN Easter "Veľká noc", east "východ", ONor austr "(na) východ"; (*h₂eus- ->) LAT haurīre "čerpať", CGr auō (αὔω) "rozložiť oheň", ONor ausa "čerpať"
- zajtrajší, zajtrajšok, CZ jitro, jitřenka

- *s sa v PSl *autrāˀ "ráno" podľa Derksena stratilo kvôli disimilácii so sibilantom v predložke; z predložky bol prevzatý asi aj akút, doložený tiež v SC jȕtro a BG/RU утро; východiskom je teda zrejme PSl zloženina *zāˀ-autrāˀ

keywords: zajtra, príslovka
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (275), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508528461
al-caid
 al-caid      31.07.2018 - 09:14:27 (modif: 31.07.2018 - 10:18:05), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /ľúto/, CZ /líto/
- zdedené slovo: PIE *leu-tos "zašpinený, poškvrnený, zlý"; nom.konc. -> PSl *leut-u "krutý"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *ľútь-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> ľúty (v CZ bez rytm.z., 2.uml.CZ -> lítý)

- OCS лютъ "krutý, hrozný", BG лют "štipľavý, PL luty "divoký, zúrivý", RU лютый "zúrivý, krutý", SC ljût "horký, štipľavý, zúrivý"; polab. Lutici
- (PIE *leu- ->) LI liutýnas "jama na ťažbu hliny", LAT lutum "hlina, špina", lustrum "špinavé miesto", lustrārī "navštevovať bordely" (-> SAE/SK lustrácia), polluō "zašpiniť", CGr lyma (λῦμα) "špina, skazenosť", lythros (λύθρος) "zrazená krv", OIrl loth "špina", AL lum "sliz, blato", ill. Ludrum "mesto v Dalmácii"

- zrejme s tým súvisia aj SK výrazy ľutovať, ľútosť, čo bude zSl inovácia (CZ litovat, PL lutować "smútiť" ale RU лютовать "zúriť"); asi to vychádza z frázy typu *to jestь ľúto "to je kruté", ktorá sa potom upravila do dat. konštrukcie "je mi ľúto", podobne ako v DE es tut mir Leid dosl. "to mi robí žiaľ"
- Rejzek spomína tiež možný súvis s CGr lyō (λύω) "odrezávať", čo súvisí tiež s LAT luō "zaplatiť" či solvō "uvoľniť" (-> SAE/SK solventný), sans. lunāti (लुनाति) "odrezať, zničiť", LI liáuti "zastaviť", toch. A lawas "poslať" a GOT fraliusan "stratiť"; východiskom týchto slov však bol koreň *leuh- (LIV 417), teda s laryngálou, ktorá s dĺžkou v SK ľúty nesedí
- Derksen východisko rekonštruuje ako *leut-o-, čo porovnáva s CGr lyssa (λύσσα) "hnev, besnota"; tento výraz sa spája s *leuk- "svietiť" (napr. sans. ruč-/रुच् "svetlo, krása") alebo s výrazmi pre "vlka" vychádzajúcimi z *ulkʷ- (viď tu), tu by však hypotetické PSl *leuktu viedlo k inému zneniu

keywords: ľúty, príd.meno; ľutovať, solventný
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (414), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508525401
al-caid
 al-caid      23.07.2018 - 11:53:23 (modif: 23.07.2018 - 12:30:04) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
vy
- /vi/
- zdedené slovo: PIE *iuh "vy"; uml.laryn. -> PSl *jūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *(v)y; -> vy
b) PIE obl. *wōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *wās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *vásъ; Havl.z. -> vás

- OCS въı, BG вие, PL wy, RU вы, SC/SL vî
- (*iuh ->) LI/LOT jũs, OPr ioūs "vy"; sans. yūyam (यूयम्), Avest. yūžəm, AL ju, toch.A yas "vy", B yes; (PGer *juz ->) DE ihr, EN you, ONor ér, GOT jūs "vy"
(*wos ->) sans. gen.,dat. a akuz.pl. vaḥ (वः), Avest. vō "vás", LAT nom.pl. vōs "vy"

PIE sans. LAT CGr GOT chet. LI PSl OCS SK
nom. *iuh(-om) yūyam (यूयम्) vōs hȳmeis (ῡ̔μεῖς) jūs sumēs jũs *jūˀ въı vy
gen. *wos vaḥ (वः)/ yuṣmākam (युष्माकम्) vestrī hȳmōn (ῡ̔μῶν) izwara sumēl jū́sų *wās-u васъ vás
dat. *us-mei vaḥ (वः)/ yuṣmabhyam (युष्मभ्यम्) vōbīs hȳmin (ῡ̔μῖν) izwis sumās jùms *wā(s)-mu вамъ vám
akuz. *us-me vaḥ (वः)/ yuṣmān (युष्मान्) vōs hȳmas (ῡ̔μᾶς) izwis sumās jùs *wās-u въı vás
lok. *us-mi yuṣme (युष्मे) - - - sumās jumysè *wās-u васъ vás
abl. *us-med yuṣmat (युष्मत्) vōbīs - - sumētaz - - - -
inst. *us-moi yuṣmābhiḥ (युष्माभिः) - - - - jumìs *wā(s)-mi вами vami


- /v/ bolo prevzaté asi z obl.kmeňa niekedy po PSl
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa
- sing. ty viď tu; pre ďalšie súvislosti viď tu

keywords: vy, zámeno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Kroonen, Lauffenburger, LIV, Lunt, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522918
al-caid
 al-caid      16.07.2018 - 14:41:49 (modif: 23.07.2018 - 12:11:53) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
my
- /mi/
- zdedené slovo: post-PIE *mes "my" (<- PIE obl. *n̥s-me "nás"), analog. -> *m-uh "my"; laryn. -> PSl *mūˀ; delab.,uml.skr. -> my
b) post-PIE obl. *nōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *ns-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *násъ; Havl.z. -> nás

- OCS мъı, BG ние, PL my, RU мы, SC/SL mî
- (*me-s ->) LI/LOT mẽs, OPr mes "my"; ARM menkʿ (մենք) "my"
(*n̥s- ->) sans. akuz. asmān (अस्मान्), Avest. ahma "nás", LAT nom. nōs, CGr hēmeis (ἡμεῖς), OIrl sní "my", náthar "náš", AL , toch.A nās "my"

PIE sans. LAT CGr GOT chet. LI PSl OCS SK
nom. *wei-(om)/ *(n̥s)me-s vayam (वयम्) nōs hēmeis (ἡμεῖς) weis wēs mẽs *mūˀ мъı my
gen. *nos asmākam (अस्माकम्) nostrī hēmōn (ἡμῶν) unsara anzēl mū́sų *nās-u насъ nás
dat. *n̥s-mei asmabhyam (अस्मभ्यम्) nōbīs hēmin (ἡμῖν)unsis anzās mùms *nā(s)-mu намъ nám
akuz. *n̥s-me asmān (अस्मान्) nōs hēmos (ἡμᾶς) uns anzās mùs *nās-u нъı nás
lok. *n̥s-mi asmāsu (अस्मासु) - - - anzās mumysè *nās-u насъ nás
abl. *n̥s-med asmat (अस्मत्) nōbīs - - anzētaz - - - -
inst. *n̥s-moi asmābhiḥ (अस्माभिः) - - - - mumìs *nā(s)-mei нами nami


- vývin v PBS vychádzal najskôr z akuzatívu *n̥s-me z ktorého koncovky vznikol najprv nový nom. tvar *me-s (zachovaný okrem balt. ešte v ARM); tento sa neskôr (len v slov.) upravil analogicky podľa koncoviek 2.osoby (pred-PSl *tuh "ty", *iuh "vy" -> *m-uh "my")
- keďže podobný vývoj máme tiež v ARM, koreň *mes bol asi nárečovým javom v ranom post-PIE období; aj v balt.jazykoch, kde koreň *mes vytlačil reflexy *n̥s- úplne, sa rozdiely oproti slov.vývoju ukazujú o dosť skôr než na iných zámenách
- koreň *nōs, prízvukovaný oproti pôvodnému PIE gen. *nos, sa začal asi používať pre akuz. vtedy, keď nom.pl. *wei- bol koreňom *n̥s-me vytlačený
- v CSl pokračovali analógie ďalej; vytvorila sa podľa nej paradigma duálu (okrem nom. *vě; z inst.d. *nama je tiež CZ inst.pl. náma); v jSl bola koncovka CSl nom. *my prevzatá do akuz.pl. (OCS нъı), podľa čoho zas naopak bol vytvorený BG nom.pl. ние "my"
- zrejme pôvodný nom.koreň *wei ostal v sans., chet. a Ger; v iných jazykoch (LAT, CGr, AL, Cel, toch.) v nominatíve prevládol pôvodný obl.koreň *n̥s-; napokon nPer mā (ما) "my" vychádza asi zo zámena 1.os. (viď tu)

keywords: my, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, Lunt, Martirosyan, Rejzek, de Vaan, Vasmer, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522597
al-caid
 al-caid      14.07.2018 - 19:30:25 (modif: 23.07.2018 - 12:20:34) [2K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
ty
- /ti/
- zdedené slovo: PIE nom. *tuh "ty"; uml.laryn. -> PSl *tūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *ty; -> ty
b) PIE obl. *tebʰio "tebe"; druh.lok. *tebʰi-oi; deasp.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *tebai; monoph.,uml.skr. -> CSl *tebě; uml./ě/ -> tebe

- OCS тъı, BG ти, PL ty, RU ты, SC/SL tî
- LI , LOT tu, OPr tou "ty"; sans. tvam (त्वम्), Avest. tuuəm, OPer tuvam, nPer tu (تو‎), ARM du (դու), LAT tū, CGr sy (σῠ́), IRL , wel. ti, chet. zik (obl.koreň tu-), toch.A tu, B twe "ty"; (PGer *þū ->) DE du, EN thou, ONor þú, GOT þu "ty"

PIE sans. LAT CGr GOT chet. LI PSl OCS SK
nom. *tuh(-om) tvam (त्वम्) tū sy (σῠ́) þu zik *tūˀ тъı ty
gen. *tewe tava (तव) tuī sou (σοῦ) þeina tuēl tavę̃s *teb-e(n) тебе teba
dat. *tebʰio tubhyam (तुभ्य) tibi soi (σοί)þus tuk táu *t(e)b-ai/*tei тебѣ tebe/ti
akuz. *twe tvām (त्वाम्) se (σέ) þuk tuk tavè *teb-e(n)/*ten тѧ teba/ťa
lok. *toi tve (त्वे) - - - tuk tavyjè *t(e)b-ai тебѣ tebe
abl. *twed tvat (त्वत्) - - tuētaz - - - -
inst. *toi tvayā (त्वया) - - - - tavimì *t(e)b-ai-am тобоıѫ tebou


- podľa vzoru zámena 2.os.sing. sa vyvíjalo tiež IE zvratné zámeno; okrem balt. a slov. jazykov je paradigma zachovaná tiež v LAT a CGr, v iných čiastočne, napr. sans. svayam (स्वयम्) "osobne" (viď tiež tu)
- v paradigme 2.os. a pri zvratnom zámene následne prebehli podobné generalizácie ako pri 1.os. (viď tu), ako obl.koreň sa však v slov. jazykoch generalizoval datív *tebʰi-, v balt. asi genitív *tewe
- pl. vy viď tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ty, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, de Vaan, wiktionary

0468448301495370024493140781476508522107
al-caid
 al-caid      13.07.2018 - 09:37:20 (modif: 23.07.2018 - 12:21:06) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
ja
- /ja/, CZ /já/
- zdedené slovo: PIE nom. *h₁oǵ-om "ja"; laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *āˀz-u; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *jázъ (-> OCz jáz); tilg. -> ja (v CZ bez tilg. -> )
b) PIE obl. *h₁men "mňa"; druh.lok. -> *h₁mn̥-oi; laryn.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *m(i)nai; monoph.,uml.skr. -> CSl *m(ь)ně; uml./ě/ -> mne

- OCS азъ, BG аз, PL ja, RU/UA я, ORu ıазъ, SC jâ, SL jàz
- (*h₁eǵ- ->) LI àš, OLi , LOT es, OPr as "ja"; sans. aham (अहम्), Avest. azəm, OPer adam, ARM es, LAT egō (-> SAE/SK ego, egoizmus, egománia atď.), CGr egōn (ἔγων), chet. uk, toch.A ñäs, B ñaś "ja"; (PGer *eka ->) DE ich, OHG ih, EN I, ONor ek, GOT ik "ja"
(*h₁m- ->) nPer man (من), ARM im (իմ), IRL , wel. mi "ja", AL dat./akuz. mua "mňa"

PIE sans. LAT CGr GOT chet. LI PSl OCS SK
nom. *h₁eǵ-(h)om aham (अहम्) egō egō (ἔγω) ik (amm)uk àš *āˀz-u азъ ja
gen. *h₁me-ne mama (मम) meī emou (ἐμοῦ) meina ammēl manę̃s *m(e)n-en мене mňa
dat. *h₁me-ǵʰio mahyam (मह्यम्) mihi emoi (ἐμοί) mis ammuk mán *m(i)n-ai/*mei мьнѣ mne/mi
akuz. *h₁me(n?) mām (माम्) eme (ἐμέ) mik ammuk manè *m(e)n-en/*men мѧ mňa/ma
lok. *h₁mo-i mayi (मयि) - - - ammuk manyjè *m(i)n-ai мьнѣ mne
abl. *h₁me-d mat (मत्) - - ammētaz - - - -
inst. *h₁mo-i mayā (मया) - - - - manimì *m(i)n-ai-am мьноıѫ mnou


- na zámenách sa veľmi skoro ukazujú prvé rozdiely medzi PIE nárečiami: v pred-PBS oblasti sa ostatné pády upravili podľa akuz./obl. *h₁men (Kloekhorst napr. rekonštruuje pre "jadrové" post-PIE nárečia obl.koreň *h₁mn-) alebo gen. *h₁mene, pôvodný datív bol následne vytlačený druhotným lok. *h₁mn̥-oi
- pôvodný tvar lokatívu sa odráža na krátkom tvare datívu SK mi (OCS ми; <- PSl *mei), má však iný ablaut (<- post-PIE *h₁mei)
- z pôvodného PIE *h₁men (alebo Kloekhorstovho *h₁mn-) vychádza krátky tvar akuzatívu SK ma (OCS мѧ, CZ ; <- PSl *men); dlhý tvar mňa (RU меня, CZ mene) je z rozšíreného, druhotného tvaru *h₁m(e)n-en
- v CSl období sa tiež začal používať tiež dlhý tvar akuzatívu (asi *mьnę) pre genitív (podobne sa tiež vyvíjajú PL mnie a RU меня, snáď aj CZ mne); v OCS (a jSl vôbec) a UA naopak, gen. мене funguje aj ako dlhý akuzatív

- koreň *h₁me- má paralely aj mimo IE skupiny (napr. HU mi "my", gruz. me/მე "ja"), preto sa u nostratikov odvádza z PN koreňa *mi
- pre zámeno 2.os.sing. ty viď tu; pl. my tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ja, zámeno; ego
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Holzer, Lunt, de Vaan, wiktionary

0468448301495370024493140781476508520275
al-caid
 al-caid      07.07.2018 - 15:51:15 (modif: 07.07.2018 - 16:11:57), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /žrep/, CZ /hřep/
- zdedené slovo: PIE *gerbʰ- "škrabať", teda "robiť zárezy, počítať", spodst. *gerbʰ-ios asi "zárez"; deasp.,I.pal.,nom.konc. -> PSl *žerbj-u "palička alebo čiarka na počítanie"; 2.liq.met.,uml.pal.,uml.skr.,jot. -> CSl *žrěbʼь (AP c); Havl.z.,uml./ě/ -> žreb (v CZ ďalej rot./rʼ/,clust. -> hřeb)

- OCS жрѣбии/жрѣбь "lós", BG жребие "klinec", RU жребий "lós, osud", SC ždrȉjeb, SL žrêb "klinec"; OCz hřěbí "klinec"
- LI ger̃bti "uctiť", OPr gērbt "hovoriť", gīrbin "číslo"; CGr graphō (γράφω) "škrabať, písať" (-> SAE/SK graf, grafika, grafológia), grammatikē technē (γραμματική τέχνη) dosl. "umenie písať" (-> SAE/SK gramatika); (PGer *kerban- ->) EN carve "vryť", OEn ceorfan "odrezať, zabiť", NL kerven "vryť"
- žrebovať, CZ hřebík

- pôvodne asi išlo o "zárezy", význam sa posunul na to, čím (resp. na čo) sa robia; v jSl a CZ sa význam posunul ďalej na "klinec", pre "pomôcku na robenie zárezov" sa používal v CSl výraz *písa(d)lo (viď tu)
- SK lós, losovať, je vypožičané z DE Los "údel, žreb" (kogn. OHG liozan "losovať", MHG liezen "čarovať", EN lot "údel, žreb", ONor hljóta "dostať, musieť", ďalej LI kliū́ti "pripevniť", LOT kļũt "uspieť"; <- PIE *kleuh-); podľa Bernoláka asi cez CZ, ako význam udáva ešte "náhoda, šťastie"

keywords: žreb, jo-osnova, podst.meno; graf, gramatika, lós
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (187, 365), Olander, Rejzek

0468448301495370024493140781476508518650
al-caid
 al-caid      02.07.2018 - 12:59:54 (modif: 07.07.2018 - 15:07:45), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /kaziť/
- zdedené slovo: (post-)PIE kauz. *kʷoǵ-eie- "zvýrazniť, ukázať"; satem.,Wint.z.,PBS-delab.,PBS-uml.,inf.konc. -> PSl *kāˀzei-tēi "sprzniť, prekliať"; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kaziti (AP c); tilg.,druh.konc. -> kaziť
b) (post-)PIE iter. *kʷōǵ-eh₂- "ukazovať sa"; uml.laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *kāˀzˀ-tēi; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kázati (AP c?); druh.konc. -> kázať

- OCS казити "kaziť, kastrovať", 1.os. кажѫ, казати "ukazovať, poučovať", 1.os. кажѫ, казнь "trest, príkaz", BG кажа "povedať", PL kazić "kaziť", kazać "kázať", RU казить, 1.os. кажу, казать "ukázať", 1.os. кажу, SC nakazíti "prekliať", kázati "povedať", 1.os. kâžēm
- (*kʷeḱ- ->) sans. kāśyate- (काश्यते) "žiariť, pozerať", čaṣṭe- (चष्टे), Avest. cašman- "pozrieť, ukázať sa", cašte "učiť sa", CGr tekmar (τέκμαρ) "znak"
- kaz, nákaza, nakaziť, pokaziť, prekaziť, prekážka, skaza, skaziť, kazisvet; kázanie, (CSl *káznь ->) kázeň, kazateľ, kazateľnica; dok. dokázať, poukázať, rozkázať, ukázať, druh.nedok. dokazovať, poukazovať, rozkazovať, ukazovať, zakazovať a pod.; dôkaz, poukaz, preukaz, rozkaz, úkaz, ukážka, výkaz, zákaz

- pôvod týchto výrazov je ťažké určiť: IE kognáty poukazujú skôr na koreň *kʷeḱ- než *kʷeǵ-, významové pole je veľmi široké, intonačne sa na CSl výrazoch vykazujú všetky tri varianty (AP a: *káznь, AP b: *kázati, AP c: *kaziti)
- LIV (383) východisko slov. výrazov odvádza z rozšírenia *kʷeḱ-ie-; SK kázať by potom formálne zodpovedalo najviac sans. kāśyate- (<- PIE *kʷōḱ-ie-eh₂-)
- vývoj by potom prebiehal asi nejak nasledovne: PIE lok. *kʷōḱ-ie-eh₂-teh₁i dosl. "byť v stave ukazovania sa", uml.laryn.,satem. -> PBS *kʷōśjāh-tēi, regr.assim.,delab. -> *kōźāh-tēi, PBS-uml.,prízvuk -> PSl *kzāˀ-tēi, 1.os. kzāˀ-jum, monoph.,Meil.z.,Dyb.z.,nas. -> CSl *káza-ti (AP b), 1.os. *káz(a)-jǫ, jot. -> *kázati, 1.os. *kážǫ, druh.konc. -> kázať, 1.os. kážem

keywords: kaziť, nedok., kolísanie velár, sloveso; kázať, dl.kles.; prekážka, ukázať, dôkaz, zákaz
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV, Olander, Rejzek, Vasmer

0468448301495370024493140781476508515226
al-caid
 al-caid      23.06.2018 - 15:30:20 (modif: 07.07.2018 - 15:08:39), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /pleva/
- zdedené slovo: PIE abst. *pelh₁-w-eh₂ "to odhodené" alebo "to napĺňajúce"; uml.laryn. -> PSl *pelˀwāˀ "pleva"; 2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *pléva (AP a); tilg. -> pleva

- OCS nom.pl. плѣвъı "plevy", BG плява, PL plewa, RU полова, SC pljȅva, SL pléva; Bern. Pľewa
- LI pẽlūs, LOT pęlus, OPr pelwo "plevy"; sans. palāva- (पलावाः), LAT palea "plevy", (*pelh₁- ->) CGr pallō (πάλλω) "vrhnúť", palton (παλτόν) "oštep"
- plevový, plevný; kogn. plný (viď tu)

keywords: pleva, á-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (469), Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508514851
al-caid
 al-caid      22.06.2018 - 12:46:58 (modif: 07.07.2018 - 15:10:02), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /vr̥x/
- zdedené slovo: PIE *urs-us "kopec, vyvýšenina" (<- *uers- "dvíhať"); RUKI,nom.konc. -> PSl *urx-u "vrchol"; liq.prot.,Dyb.z.,uml.skr.,taut.liq. -> CSl *vr̥xъ (AP b); Havl.z. -> vrch

- OCS врьхъ aj връхъ "vrch, vrchol, temeno", наврьхоу "hore", BG връх "vrchol", PL wierzch "vrch, horná strana", RU верх "vrch, horná strana", SC vr̂h "špic, vrchol"
- LI viršùs "vrch, víťazstvo, kryt", LOT vìrsus "vrch, horná strana"; sans. varṣman- (वर्ष्मन्) "vrchná časť, povrch", LAT verrūca "bradavica", OIrl ferr "lepší"; (*urs-nos "samčí, mužný", dosl. "zdvihnutý" ->) LI ver̃šis "mladý býk", sans. vṛṣan- (वृषन्) "mocný, samčí", vṛṣabha- (वृषभ) "býk, vôl, manžel", Avest. varəšna- "mužný", varšna- "baran", ARM aṙn (առն) "divý baran", LAT verrēs "kanec", CGr arsēn (ἄρσην) "mužský"
- vŕšok, vrchovina, vrchol, povrch, vyvŕšiť sa, zavŕšiť, zvršok, (*urs-nos ->) vrchný

- v OCS sú varianty врьхъ a връхъ takmer rovnako časté (19 ь vs. 18 ъ, pri врьхоу/връхоу 26 vs. 20)

keywords: vrch, u-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (691), Martirosyan, Rejzek, de Vaan

0468448301495370024493140781476508514010
al-caid
 al-caid      20.06.2018 - 14:41:40 (modif: 07.07.2018 - 15:08:08), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /modliť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *moldʰ-eie- "oslavne hovoriť, oznamovať"; deasp.,inf.konc. -> PSl *modlei-tēi (sim) "prosiť"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *modliti sę (AP b); druh.konc. -> modliť sa

- OCS молити (сѧ) "prosiť, modliť sa", 1.os. молıѫ (сѧ), молитва "prosba, modlitba", BG моля "prosiť", PL modlić "modliť sa", RU молить "prosiť, modliť sa", 1.os. молю, SC mòliti "pýtať sa, modliť sa", 1.os. mȍlīm; OCz modla "modla"; (PIE *ml̥dʰ-nos asi dosl. "oznam" ->) OCS млънии, BG мълния, RU молния, SC múnja, UA маладня "blesk",
- LI maldýti "klamať, upokojovať", mel̃sti "modliť sa, pýtať", maldà, OPr maddla "modlitba"; ARM małtʿel (մաղթել) "priať", DE melden "oznamovať", OHG melda "žaloba, výrok", chet. māldi- (napr. ma-a-al-ti) "recitovať, prisahať"; (PIE *ml̥dʰ-nos ->) LOT milna "kladivo", OPr mealde "blesk", ONor mjǫllnir "kladivo boha Thora"
- modla, modloslužba, vymodliť, modlitba, modlitebný, modlitebník

- nepravidelná metatéza *moldʰ- -> PSl *modl- prebehla zrejme ako zjednodušenie druhotného slovesa z l-príčastia *moldʰ-l-eh₂ s významom "modlitba, oznam" (-> modla, snáď aj OHG melda), alebo pod vplyvom tohto výrazu

keywords: modliť, nedok., nábož.výraz, sloveso
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kloekhorst, LIV (432), Martirosyan

0468448301495370024493140781476508512440
al-caid
 al-caid      16.06.2018 - 11:07:57 (modif: 07.07.2018 - 15:09:21) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /strjehnuť/
- zdedené slovo: PIE *sterg- "starať sa, ľúbiť"; Wint.z.,inf.konc. -> PSl *sterˀg-tēi "strážiť"; monoph.,Meil.z.,2.liq.met.,skup.pal.,uml.skr. -> CSl *strěci (AP c), 1.os. *strěgǫ, dok. strég-nǫti; denas.,glot.,dipht.,druh.konc. -> striehnuť, 1.os. striehnem
b) kol. *storg-ieh₂ "starosť", snáď "láska"; uml.laryn.,Wint.z.,PBS-uml.,I.pal. -> PSl *starˀžjāˀ; Meil.z.,2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *straža (AP c); druh.konc. -> stráž

- OCS стрѣшти "strážiť, sledovať", 1.os. стрѣгѫ, стрѣгъıи "strážnik", стража/стражьда "stráž, hliadka", стражь "strážca", BG страж "stráž", PL strzec "strážiť, 1.os. strzegę, stróż "stráž", RU стеречь "strážiť", 1.os. стерегу, сторож "stráž", SC strâža "stráž", SL stréči "strážiť"; Bern. Stráž
- LI sérgėti "strážiť", LOT sar̂gât "strážiť, OPr apsergĩsnan "ochrana"; CGr stergō (στέργω) "ľúbiť (rodinu)"
- vystríhať sa, nástraha, ostraha; (kauz. *storg-eie ->) strážiť; strážnica, strážnik, strážny

- v koreni je viac nejasností; jednak zánik *t v balt.výrazoch je nepravidelný
- nejasný je tiež prízvuk: v balt.výrazoch bol zrejme pevný (AP 1), RU сторож a SC strâža reflektujú mobilný (AP c), dĺžka v SK výrazoch a RU стеречь zas pevný bez akútu (AP b), čo vzniklo zrejme druhotne

keywords: striehnuť, nedok., dl.kles., sloveso; stráž, i-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (598), Vasmer

0468448301495370024493140781476508511978
al-caid
 al-caid      15.06.2018 - 10:34:59 (modif: 15.06.2018 - 10:39:34), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
bez
- /bes/
- zdedené slovo: PIE *bʰeǵʰ "mimo"; satem.,deasp. -> PSl *bez; -> bez
b) PSl *bez + *sēˀd-āˀ (koreň viď tu) dosl. "posedenie vonku"; regr.assim.,uml.skr. -> CSl *besěda (AP c) "rozhovor, rozprávanie"; uml./ě/ -> beseda

- OCS без "bez", бесѣда "rozhovor, slovo", BG/RU без, ORu безъ, PL/SC bez, UA бесiдувати "hovoriť"
- LI bè, LOT bez, OPr bhe "bez"; sans. bahi- (बहिः) "vonku"
- HU beszéd "slovo", beszélni "rozprávať" (<- CSl)
- besedovať, CZ bezděky

- približovanie významov "mimo" a "bez" máme aj napr. v EN without, čo môže mať oba významy; EN with "s" vychádza z OEn wið "proti, oproti" (<- PIE *h₁ui-tor- "ďalší"; viď tu)
- naopak, veľa jazykov spája významy "u, pri" a privlastňovanie (napr. datív v HU, prípona li- v AR a pod.)

keywords: bez, predložka; beseda, á-osnova, podst.meno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Harper, Rejzek, szókincsháló

0468448301495370024493140781476508511155
al-caid
 al-caid      13.06.2018 - 11:20:23 (modif: 15.06.2018 - 09:12:30), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /skočiť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *skok-eie- "rozbehnúť sa"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *skačei-tēi; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *skočiti (AP b); druh.konc. -> skočiť

- OCS 1.os. скачѫ "skáčem, hrám sa", BG скоча "skočiť", скок "vodopád", PL skoczyć, RU скочить, 1.os. скочу, ORu скокъ "skok", SC skòčiti, 1.os. skȍčīm
- LI šókti "tancovať"; OIrl scuichid "odchádza", wel. ysgogi "hýbať, triasť sa"; (PGer *skehan- ->) DE geschehen "stať sa", OHG scehan "prebehnúť, stať sa", OEn scēon "prebehnúť, utiecť", (*skukk- ->) MHG schocken "zatriasť" (-> FR choque, SAE/SK šok)
- nedok. skákať; druh.dok. preskočiť, vyskočiť, zaskočiť, zoskočiť, druh.nedok. preskakovať, vyskakovať, zaskakovať, zoskakovať a pod.; skok, skokan, náskok, úskok, úskočný, zoskok

- LI šókti sa síce tradične s týmto koreňom spája, formálne však nesedí, /š/ vzniklo nepravidelne; tón podľa Matasovića je pravidelný; Derksen ho odvádza z *ḱeh₂k-, čo by malo byť tiež v CGr kēkis (κηκίς) "ponáhľajúci sa" (to je však zas podľa Beekesa substrátové slovo)

keywords: skočiť, dok., podst.meno; skákať, šok
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, Matasović, Olander, Rejzek, Vasmer

0468448301495370024493140781476508510359
al-caid
 al-caid      11.06.2018 - 12:36:55 (modif: 19.06.2018 - 08:29:56), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /medᶻa/, CZ /meze/
- zdedené slovo: PIE kol. *medʰ-ieh₂ "stred"; uml.laryn.,deasp. -> PSl *medjāˀ "hranica"; Dyb.z.,uml.skr.,2.assib. -> CSl *medᶻa (AP b); -> medza (clust.,2.uml.CZ -> CZ meze)

- OCS межда "ulička", междоу "medzi", BG межда "medza", между "medzi", PL miedza, między, RU/UA межа, RU между (<- OCS), UA мiж "medzi, SC mèđa "medza", ȉzmeđu "medzi"
- LI mẽdžias, LOT mežs, OPr median "les"; sans. madhya- (मध्य), Avest. maiδiia-, LAT medius, CGr mesos (μέσος) "stredný", MIrl mide "stred", gal. Mediolanum "Miláno"; (PGer *medja- ->) DE Mitte, ONor miðr, GOT midjis "stred"
- HU megye "kraj" (<- CSl)
- medzi

- v SK nárečiach sa viackrát opakovala zmena *ď -> *dᶻ; prvé vzniklo v rámci tzv. prvej asibilácie (1.assib.) zo staršieho *ď, bezprostredného reflexu III., II.pal. a skup.pal.; v SK bolo toto zjednodušené na dnešné /z/ (napr. post-PSl *kuningu "vojvoda" -> SK kňaz; viď tu); táto zmena nezasiahla len PL, preto księdz "kňaz"
- zjednodušenie *dᶻ -> /z/ postupovalo zrejme (okrem PL a MK všetkými) slov. nárečiami z východu na západ, na rozhraní CZ a SK sa potom križovalo s 2.asibiláciou, ktorá menila jotizované skupiny *tj a *dj na dnešné /c/ a /dᶻ/: v SK prebehlo ešte pred touto zmenou, v CZ nárečiach však až po nej; preto v CZ máme meze (viď tiež tu)
- jot. zasiahla okrem CZ, SK a PL zrejme tiež jazyk Kievských listov, a možno aj SL, kde však neprebehla 2.assib. (preto PSl *teudjo -> SK cudzí, ale SL tuj, OCS/Kiev. тоуждь; viď tu); v jSl a vSl sú reflexy skupín *tj a *dj odlišné (OCS a BG шт/жд, SC ć/đ, RU/UA щ/ж)
- tretie /dᶻ/ napokon vzniká v niektorých západných a východných SK nárečiach niekedy po CSl, po fonologizácii rozdielov medzi /d/ a /ď/; zmena zasiahla sSK asi ešte pred touto fonologizáciou, preto sa občas stretávame s výslovnosťou dzeci, dzedzina, jej vplyv nájdeme tiež v PL a BY
- pre prehľad: 1.assib. (po III.,II.,skup.pal.): CZ/SK z, PL dz; 2.assib. (po jot.): CZ z, SK/PL dz; 3.assib. (post-CSl): CZ/sSK/Záh. ď, PL/BY/vSK/časť zSK dz

keywords: medza, já-osnova, podst.meno; medzi
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, DWDS, de Vaan

0468448301495370024493140781476508508870
al-caid
 al-caid      07.06.2018 - 15:37:50 (modif: 07.07.2018 - 15:09:35), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
- /ťjecť/, CZ /téci/
- zdedené slovo: PIE *tekʷ- "bežať, tiecť"; PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *tek-tēi, 2.os. *teč-esji; monoph.,skup.pal.,jot.,uml.skr. -> CSl *teci (AP c; -> CZ téci), 2.os. *tečešь; predl.,druh.konc. -> tiecť, 2.os. tečieš
b) kauz. *tokʷ-eie- "rozbiehať (niečo na vode?)"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *točei-tēi; monoph.,uml.skr. -> CSl *točiti (AP c); druh.konc. -> točiť

- OCS тешти "tiecť", 1.os. текѫ, 2.os. течеши, течение "tok, prúd", BG тека, PL ciec, RU течь, 1.os. теку, SC tèći, 1.os. tèčēm
- LI teke̋ti "bežať, tiecť, vyjsť"; sans. takti (तक्ति) "náhliť sa", Avest. tācaiieti "nechať tiecť", OIrl -teich "utiecť", intech "cesta", AL ndjek "prenasledovať", vdes "umrieť"
- dok. natiecť, utiecť, vytiecť, otočiť, zatočiť, druh.nedok. natekať, utekať, vytekať, zatekať, otáčať, zatáčať; tok, prítok, stoka, útok, útočiť

- niekedy sa za kognát považuje aj DE dienen "slúžiť", ONor þjá "zviazať, zotročiť", GOT þius "sluha (<- PGer *þew-), čo však formálne s PIE koreňom *tekʷ- nesedí

keywords: tiecť, nedok., sloveso; točiť
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kroonen, LIV (620), Rejzek