login::  password::




cwbe coordinatez:
809096
1483077

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::689
53 K

show[ 2 | 3] flat


niekt00
bebe0
Scorpic0
ulkas0
leather glov...0
zyn0
brisco0
teflon0
edvard gray0
tom_myto0
_____0
jaRo0
ventYl0
maaca0
diagnoza: av...0
sioux0
darmozrac0
krvsh0
selectriques0
Miyamoto0
gnd0
al-caid0
enemista0
talk0
AZ0
jnsn0
mashina0
Mr. Darcy0
sob0
unsane0
dno0
pht0
kyberbubus0
sosso0
aarin2
weirdo2
didaktikskalica2
your biggest...2
coffee2
lekvarik2
esc2
Malyf2
ananas2
Huto2
3
Trilobite3
_zajo_4
or.lock4
Matwe4
blurec5
total trash7
belo7
kljucevskaya9
borg9
Zlad!9
@OMs10
harso10
DzejAr10
Hawros12
azazel12
aktiff12
pilier15
mifo15
Torrio15
semantic fre...15
no416
xrat16
mirny16
dark matter17
wern17
skurva.18
18
andread18
nin18
techko18
evadka18
anubis18
soc20
wq21
ivik22
darkforce22
lupus yonderboy23
mzpx23
drakh24
bgdny24
hargi24
society's lies24
ageron26
faggotcore27
zrnk☉27
superpussy29
t31
kono31
palino32
StiX32
repelent34
Red RejveN36
Ty37
klepeta38
ode38
Shalko39
stick40
revenant40
knut40
runway40
samoo43
dragulievic44
ovarovekoleno45
Deus45
ach45
fook45
acidrop46
killya52
Trpaslik54
Kiith-Sa54
juraj55
tossi rukinen55
mofo58
The Royal Ca...58
smrtak60
neclovek60
mmad60
b.b.60
whiteline60
ZAP61
bdY64
lily of the ...64
AGDAX64
pyxel64
R@10066
mrkqua66
dusanson67
kcs67
zena v domac...67
Enuma L]X[67
zdienka70
aspirateur72
and.72
kata mach72
oxid73
keskusta74
137878
878
scarce79
PAS-T-ELKY79
bBaran84
sad&kvet84
Martini85
iskra87
yesimka87
rozmarin94
maioiam94
gapa94
kostja94
rob94
jv95
13397
ksyz106
ne109
sunrise113
chory nos113
shulo117
maniac120
skera124
vevericky ho...130
jacobo134
NoC136
sagasta137
dd138
s7140
~142
jian143
triyen144
thx152
k0zmonAut159
Peace is Dead164
ondrish171
polar172
dontbelight173
touch me i\'...175
robo183
Carpathian188
vlastos191
AmIprincess?204
hilda204
exe_bege209
:j4nc0213
miloo216
arius222
C227
maximus227
SouNdbOY d231
tybyk245
249
L_aura*253
chaos walk w...262
batakh268
edna soledadova270
asebest272
Smeal274
yaron278
kujon278
One Man Bukk...278
helium280
ahasver282
smolkop283
Jahman284
muna292
prihoda293
lpk294
džadža294
bira296
súdruh Kilián297
antimon297
PjONi302
Odi303
wsk304
tigeree309
rot[Locked_O...309
empties309
max.g{outKas...310
break!fast310
otex a owad313
coxwain321
druha lapa duhu324
MicE324
medik325
daemonique326
dogfood326
vezir326
Gerronimo327
"."328
ona328
dlhy329
dulb331
1001333
aschenblond334
tony clifton334
kedilek339
And I swallo...366
Dar2372
JoHnY372
chimeque372
slv373
d3nzel378
lula378
pikseliahky386
mystickeprasa386
tramalia396
hmgnc396
bujak405
konec.japonec407
paradigm shift414
Toth415
zayo424
.:stigma:.425
linker427
tomas427
P01431
fisheye_100434
majou439
a439
hroch439
4mood448
calavera448
farebna454
baza454
crowd​ con...455
mr gramma457
binary riot459
Ruza468
1480161477
MARS487
aqwarel492
e_503
mateno510
sniper514
marmite549
solidarity i...555
barzyako582
xtabay601
dorje610
laykaa642
Cicer658
deawoo667
gucci683
vixtor684
Keywords: Copyright, ACTA, DMCA, DRM, Intellectual Property, WIPO, Open Source, GPL, Creative Commons, Software Patents...

Plagiarism is necessary, progress implies it. It closely grasps an authors's sentence, uses his expresions, deletes a false idea, replaces it with a right one. Lautreamont, 1870

Works are of value only if they give rise to better ones. Alexander von Humboldt, 1839

If nature has made any one thing less susceptible than all others of exclusive property, it is the action of the thinking power called an idea.. Thomas Jefferson, 1813 >>

Forum o copyrightoch, spolocnosti, umeni, hnuti copyleft. Patenty, a intelektualne vlastnictvo este len zacinaju ovplyvnovat nasu spolocnost. Myslime si ze negativne, a ze zo zanikom verejnej domeny (public domain) prichadza i zanik verejneho priestoru, verejnej debaty a verejnosti ako navzajom prepojeneho celku.

Co je to:
DMCA - Digital Millenium Copyright Act
DRM - Digital Rights Management
Intellectual Property, Cesky clanok o I.P.
WIPO - World Intellectual Property Organization
TCPA - Trusted Computing Platform Alliance
ACTA - Anti-Counterfeiting Trade Agreement

Alternativa - OPEN CONTENT LICENCES:
GNU GPL "OpenSource" Licencia
Creative Commons Najcastejsie pouzivana "copyleft" alternativa
Creative Commons Slovensko
Free Software Foundation
Electronic Frontier Foundation

Blogy zaoberajuce sa problematikou:
Freedom To Tinker - fundovane info
Patent l 0 - insiders blog o patentoch
bIPlog - Berkeley Intellectual Property Bloq
Managing RM - Fajn blog o DRM
Copyfight - Nazov o vsetkom. Aktualne

!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!Free Content funguje!
Zoznam Netovych Labelov: http://www.phlow.de/netlabels/


Amen Brother Breaks Documentary - culture isn't possible without public domain
Good Copy Bad Copy - a documentary about the current state of copyright and culture
Steal This Film I - WE WANTED TO MAKE A FILM THAT WOULD EXPLORE THIS HUGE POPULAR MOVEMENT (TPB Agitprop)
Steal This Film II - P2P Agitprop


moneymongers rhetorics: (contribute with urs)






RIP WHAT.CD FUCK THE MAN


Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT) fighting for you!




008090960148307708440161
niekt0
 niekt0      05.01.2018 - 12:51:46 [1K] , level: 1, UP   NEW
https://mobile.twitter.com/littlescale/status/949032404206870528

00809096014830770844016108440505
Mr. Darcy
 Mr. Darcy      06.01.2018 - 12:54:13 , level: 2, UP   NEW
Scumbag Merzbow

008090960148307708439838
SYNAPSE CREATOR
 Linkman      04.01.2018 - 16:45:13 , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
Dobry den. Chcem sa spytat ci tento rok maju vojst do platnosti nejake nove EU smernice ohladom autorskych prav. Pytam sa nakolko sa internetom siria spravy specialne medzi strankami .zaoberajucimi sa sci fantasy a pod. vid napr http://shirai.cz/clanek-zobraz/311/zmeny-po-novem-roce/ snazil som sa patrat o co presne ide ale nic som presne nenasiel. Dakujem za pomoc
https://forum.akihabara.cz/index.php?topic=5344 (nutné akihabara přihlášení)
http://ngfailsub.eu/2017/12/04/ac-neradi-tak-musime/

008090960148307708438071
OMinous
 OMinous      30.12.2017 - 15:54:57 , level: 1, UP   NEW
Neviem, ci je to offtopic, ale viete sem niekto hodit toto cele??
https://dennikn.sk/982686/dnes-vecer-zbombarduju-civilov-zakazanymi-zbranami-putovanie-po-oboch-stranach-frontu-v-donbase/
Merci

00809096014830770843807108438080
tom_myto
 tom_myto      30.12.2017 - 16:37:24 (modif: 30.12.2017 - 16:38:06) [9K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Je tam dost fotiek, odporucam kuknut cez tento link, musis zadat email a malo by ti to ukazat cely clanok....
https://dennikn.sk/982686/dnes-vecer-zbombarduju-civilov-zakazanymi-zbranami-putovanie-po-oboch-stranach-frontu-v-donbase/?cst=994f088d3e66d4385be8910bb21955ae73361473

Ak ta zaujima len text, nech sa paci:

Tomáš Forró
Tomáš Forró
piatok 29. decembra 2017 15:05
2
Dnes večer zbombardujú civilov zakázanými zbraňami. Putovanie po oboch stranách frontu v Donbase

Tri cesty do vojnového chaosu východnej Ukrajiny, na ktorú svet zabudol. V noci tu panuje stanné právo a paľba z mínometov, ale beznádej obyvateľov na území nikoho má aj desivejšie podoby.

September 2016,
Doneck, územie separatistov

Tretí deň pobytu v separatistickej „Doneckej ľudovej republike“, ktorej existenciu oficiálne neuznáva ani Rusko. Z hotela obsadeného tajnými som sa presťahoval do súkromného bytu na Univerzitnej ulici, niekde medzi centrom Donecka a zničeným letiskom.

Celou štvrťou otriasa bombardovanie ťažkým delostrelectvom. Výbuchy väčšinou prichádzajú z neďalekého frontu na predmestí Donecka, no občas explodujú v blízkosti nášho ošarpaného sídliska so stovkami obyvateľov.

V Minskej dohode II sa obe strany zaviazali zbrane tohto typu nepoužívať. Minské medzinárodné dohody mali byť cestovnou mapou k mieru a ich dodržiavanie kontrolujú pozorovatelia OBSE. Žijú tu, v Donecku, vo svojom hoteli v centre. Bombardovanie musia teraz počuť rovnako dobre ako ja. OBSE však sleduje dodržiavanie prímeria len do šiestej. O pol siedmej mávajú tlačovku. Bombardovanie sa začína pravidelne po ôsmej. Trvá celú noc, každý deň.

Je pol jedenástej večer, vonku je mŕtvolne prázdno. O tridsať minúť začne platiť zákaz vychádzania, treba si do rána spraviť zásobu liekov, vodky a cigariet.

Záväzné nariadenie tejto neexistujúcej krajiny sa zjavne nevzťahuje na opitého, jednonohého veterána. Má asi tridsať, stojí na ulici pred naším panelákom, kníše sa na barlách a kričí, že poondení velitelia mu vzali život. Okoloidúca hliadka so samopalmi, ktorá môže každého, kto poruší zákaz vychádzania, zavrieť do väzenia, sa tvári, že ho nevidí.

Cestou na donecké letisko od strany separatistov. Foto - Tomáš Forró



Október 2016,
Doneck, územie separatistov

S Červeným krížom ideme rozdávať humanitárnu pomoc do frontových oblastí. Ranný brífing: humanitárna pracovníčka z Bosny mi radí, aby som sa jej držal čo najbližšie.

„Hlavne žiadne hlúposti, chodíš len po asfalte. Nevstupuj na trávu ani na hlinu, civilná zóna je zamorená mínami. Ak musíš na potrebu, vôbec sa pri mne nehanbi. Lepšie, než by som ťa mala zoškrabovať zo zeme, ako toho naposledy.“

„Kto bol ten naposledy?“

„Nejaký miestny alkoholik. V dedine je malý obchodík, každé ráno tam stoja v rade na čerstvý chlieb. Pokúsil sa obísť rad cez park, ale niekto tam musel v noci nastražiť nášľapnú mínu. Zostali z neho len kusy mäsa.“

Október 2016 popoludní,
Styla, územie separatistov

Dedina leží priamo pri fronte, sotva 50 kilometrov od Donecka. Za Sovietskeho zväzu tu bol bohatý kolchoz (roľnícke družstvo). Dnes spadá do kategórie obcí „menej zničených vojnovými aktivitami“. Mladí ľudia utiekli. Pred obecným úradom čakajú na humanitárny konvoj len seniori. Z nákladiaku dostávajú balíčky s potravinovými dávkami a hygienickými potrebami.

Po rozdaní pomoci úradníci zapisujú škody po bombardovaní. Miestna obyvateľka Safira Izákovna (grécko-židovský pôvod, vek 50 rokov) žiada zdokumentovať situáciu svojej rodiny. Pri obhliadke na mieste zisťujeme, že jej rodičia už dve zimy prežívajú v maštali na dvore, bez vody a kanalizácie. Otec (86) pri výbuchu rakety utŕžil ťažké zranenie chrbta.



Hlavná budova ich usadlosti je neobývateľná. Zvonku sa zdá, akoby šrapnel len zľahka poškodil fasádu, no vnútri je vytrhnutá celá časť nosnej steny a priečky sú popraskané. Podľa obhliadajúceho úradníka ČK ide o bežný následok tlakovej vlny po explózii rakiet triedy Grad.

Miestni mi hovoria, že ľudí v uniforme ani iných ozbrojencov tu nikto nevidel už dlhé týždne. Neexistujú tu žiadne vojenské ciele, z ukrajinskej strany na dedinu napriek tomu opakovane útočia pomocou ťažkých mínometov a rakiet.

Október 2016,
donecké letisko, územie separatistov

Letisko je najzničenejšie územie ukrajinskej vojny a jej symbolom. Kontakty z Donecka ma sem odmietali vziať pre bezpečnostné riziká. Všetci, okrem jedného. Francúzsky dobrovoľník Erwan Castel, kedysi príslušník francúzskych špeciálnych jednotiek, tu pomáhal zakladať proruské cudzinecké oddiely na Donbase. Dnes pracuje v Donecku ako provládny novinár. Na moju prosbu len pokrčí plecami a dobrosrdečne sa usmeje. Prečo nie.

Za modernou, no opustenou vlakovou stanicou vchádzame do Zóny. Začína sa v uličkách so záhradami a rodinnými domami. Stále tu žijú ľudia. Ktosi páli trávu, pani zametá pred bránkou a dvaja mladíci ťahajú chlapa veľkého ako brav, spitého na mol. V diaľke sa ozýva nepretržitá streľba z ručných zbraní a mínometov.

Pomník druhej svetovej vojny v doneckej separatistickej oblasti. Prebiehali tu ťažké boje, v ktorých padli aj českí proruskí bojovníci. Foto - Tomáš Forró



Čím sme hlbšie, tým viac je naokolo spálených domov. Steny a ploty sú posiate dierami od guliek a šrapnelu. Francúz tvrdí, že Ukrajinci tu bombardovali bielym fosforom a raketami Grad. Prečo strieľali do civilnej zóny? Erwan pokrčí plecami. Grady občas zlyhajú a vtedy spadnú... chuj vie kde.

Trochu iné vysvetlenie poskytla v roku 2014 úradníčka Joanne Mariner z Amnesty International, podľa ktorej „boli obytné oblasti zasiahnuté ukrajinskými jednotkami páliacimi z letiska, no rebeli sú za to spoluzodpovední, keďže svoje delostrelectvo umiestňovali v obytných zónach a útočili odtiaľ, čo je jasné porušenie medzinárodného vojnového práva“. Úradníčka bola očitým svedkom delostreleckých batérií separatistov umiestnených sotva pár metrov od obývaných panelákov. Rovnaké svedectvá potvrdzujú moji civilní respondenti na území rebelov.

Obytnú zónu sme nechali za sebou, na letisku je úplne mŕtvo. Kráčame zničenou asfaltkou pokrytou prázdnymi nábojnicami. Z oboch strán sú mínové polia a každá budova po ceste je zbombardovaná. Najťažšie boje trvali vyše štyri mesiace. Napokon stojíme sto metrov od letiskovej budovy, teraz dôkladne zničenej a nasiaknutej krvou viac ako tisíc obetí z oboch strán.



V promzóne na území nikoho. V diaľke je umelý banský kopec s protilietadlovým bunkrom separatistov

Zbytky doneckého letiska. Pohľad z ukrajinských zákopov, v pozadí sú prvé budovy Donecka

Po pravej ruke máme Novoignatovský cintorín a ženský Iverský kláštor, kedysi historickú pýchu Donecka. Dnes sú náhrobné kamene rozstrieľané od guliek a z kláštora je ruina. Ďalej sa ísť nedá; už tu sme príliš dobrým terčom pre snajperov a je len otázkou času, kedy nás zamerajú ukrajinské drony.

Erwan ma žiada o láskavosť. Mám mu urobiť fotografiu. „Chcem niečo pekné. Matku mám v nemocnici a chcem jej poslať príjemnú fotku, aby vedela, že sa mám dobre.“ Erwan ukáže na krík divých ruží a napózuje sa k nim. V pozadí kompozície je rozstrieľaný kláštor so zborenou strechou a celá tá šialená deštrukcia naokolo.

„Erwan... Si si istý, že tvoja mama sa poteší takejto fotke?“

Erwanova tvár sa poskladá do priateľských vrások. „Moja matka miluje ruže.“

Nastavujem fotoaparát a stlačím spúšť.

O pár sekúnd nás zamerajú mínometom. Výbuchy sa zastrieľavajú čoraz presnejšie. Utekáme.

Október 2016,
Petrovský rajón, územie separatistov

Do frontovej zóny ma sprevádza ochranca z armády Doneckej republiky. Nikto si nás nevšíma, dorazili sme otrieskanou maršrutkou spolu s civilmi. Bývajú doslova pri prvých bojových zákopoch. Petrovka je vysunuté predmestie Donecka, skôr dedina ako mesto. Je jedným z najhorúcejších bodov frontovej línie.

Putovanie na sever popri frontovej línii. Minibus maršrutka je na Ukrajine hlavným dopravným prostriedkom. Veľa ciest je zničených alebo pretínajú oblasti bojov, preto sa využívajú aj poľné cesty. Foto - Tomáš Forró



Autobusová stanica je poškodená od šrapnelu. Neďaleko je malá večierka obložená vrecami s pieskom. Stojí pred ňou skupinka vojakov v rade na pivo. Každý kupuje dve fľašky – jednu vypijú na stojáka pred obchodom. Druhú si strčia do vrecka, najmladší si vyloží na plece ľahký guľomet a dajú si čelom vzad, do zákopov vzdialených pár sto metrov.

Petrovka je takisto zničená od bombardovania, časť rodinných domov sa premenila na ruiny a ulice sú úplne prázdne. Keď sa blížime k bojovým pozíciám, míňame vchod do starého podzemného bunkra z druhej svetovej vojny. Pred vchodom horí ohník a pri ňom sedí skupinka uzimených stareniek, ktoré si varia polievku. „Chlapci, nemáte trošku zemiakov?“

Pohľad z frontových pozícií separatistov na promzónu a ukrajinskú stranu

V ruksaku mám hektolitre vodky a piva, plus kartón cigariet pre vojakov. Zahanbene pokrútim hlavou. Zemiaky pre civilov mi nenapadli. Babky sa usmejú. No nič, nejako bude. Na tejto ulici majú svoje zničené domy, ktoré museli opustiť pre bombardovanie. Odísť však od nich nechcú, a tak žijú v podzemnom bunkri.

Prevedú nás zatuchnutým podzemím, ktoré stráži vypĺznutá mačka a Stalinov zarámovaný portrét. Namiesto stola a postelí im slúžia staré dosky naukladané vedľa seba. Keď starenky hovoria o svojom živote, majú plač na krajíčku, no nahlas sa nesťažuje ani jedna. Takto sme sa dožili, treba ísť až do konca. Len keby schody na povrch neboli také strmé.

Keď od nich odchádzame, jedna z nich sa pýta, či sú v neďalekej posádke ešte stále ruskí vojaci. Môj uniformovaný spoločník je očividne v rozpakoch, keďže Rusko účasť svojich vojakov na vojne v Donbase naďalej popiera.

„Akí ruskí vojaci, tetuška?“

„No tí, čo tu boli naposledy.“

„Ja o žiadnych neviem, tetuška. Žiadni tu neboli.“

V zahnívajúcom podzemnom bunkri z 2. svetovej vojny žijú starenky, ktoré prišli o domy. Petrovka. Foto - Tomáš Forró



Október 2016 popoludní,
Petrovský rajón, územie separatistov

V bunkri protivzdušnej obrany vládne poriadok, je tu teplo a útulne. Nachádzame sa v areáli zničenej bane na frontových pozíciách armády Doneckej ľudovej republiky. Za jej plotom sa začína územie nikoho, takzvaná promzóna, a potom, pár sto metrov ďalej, mestečko Marinka pod kontrolou ukrajinskej armády. Do bunkra sa vchádza z podchodu. Je v ňom zaparkovaný obrnený transportér – nikto ním nejazdí, no v prípade núdze doň možno naskákať a pod ochranou niekoľkých poschodí prežiť aj to najťažšie bombardovanie.

Obývacia izba bunkra je plná ručných zbraní, o miestnosť ďalej je archív. Ležia tu stovky dokumentov a výkazov z čias, keď baňa ťažila uhlie a živila celé mestečko. Dnes sú na zaprášených účtovných knihách položené bojové prilby a munícia, šesť protilietadlových striel Ihla-2 a odľahčený guľomet PKM. Toľko k našej knižnici, spokojne zamľaská miestny vojak Saša v prepotenom kamuflážovom tielku a otvorí si fľašu vodky Svoboda.

Prvá vlna prichádza po deviatej a podľa sprievodných zvukov smeruje z Marinky, ktorá je pod kontrolou Ukrajincov. Munícia 82- a 120-milimetrových mínometov, ktoré majú dostrel 8 km a podľa Minskej dohody II sa mali nachádzať v minimálnej vzdialenosti 15 km od frontu, vybuchuje od nás vo vzdialenosti okolo 300 metrov, smerom k civilnej časti mesta. Potom mínometníci zamerajú presnejšie a ďalšia vlna začne vybuchovať 100, neskôr okolo 50 metrov od nás.

Práve stojíme v podchode s transportérom a fajčíme. Po prvom výbuchu utekáme do bunkra a zabuchneme dvere. Vzápätí sa ozve výbuch, ktorý otrasie celou budovou. Na stenu a pancierové dvere udrie dážď šrapnelu. Ukrajinský útok je vzápätí opätovaný streľbou z protipancierových zbraní a mínometov zo strany Doneckej republiky. Výbuchy delostrelectva a typické krátke dávky protilietadlového kanóna ZU-23 sa ozývajú až do skorého rána. Spíme obutí a oblečení; každý vojak má vedľa seba na posteli nabitú zbraň.

Ráno je nádvorie bane ešte zničenejšie ako v predošlý večer. Neďaleko vchodu je v zemi zarytá nevybuchnutá 82-milimetrová mína a naokolo sú čerstvé krátery. Civilná časť, ktorá sa začína približne 150 metrov od vojenských inštalácií, dostala v noci takisto svoju dávku. Výbuchmi je poškodených ešte viac rodinných domov a striech. Vojaci odhadujú, že Ukrajina sa snažila zasiahnuť neďaleký transformátor, ktorý stojí medzi civilnou štvrťou a prvými vojenskými jednotkami.

Miesto, kde bývali babky v podzemnom bunkri, dostalo silné zásahy. Čo sa s nimi stalo, neviem. Večer odchádzame do iného sektora.

V zbrojnici v bunkri proruských rebelov: protilietadlová strela Ihla-2

Nevybuchnutá 82-milimetrová mína. Ráno po bombardovaní v Petrovke na strane separatistov

Marec 2017,
Marinka, územie kontrolované Ukrajinou

Je päť mesiacov po mínometnom útoku v Petrovke: stojím pár sto metrov odtiaľ, na ukrajinských bojových pozíciách. Práve odtiaľto na nás v októbri pálili mínometmi. Vo večernej hmle sa v diaľke rysujú umelé kopce hlušiny z bane a niekde pri nich stojí bunker protivzdušnej obrany separatistov v Petrovke, bojovník Saša a banský archív plný zbraní.

Proruskí vojaci vtedy s najväčšou nenávisťou a strachom hovorili o dobrovoľníckych oddieloch ukrajinského Pravého sektora, polovojenskej organizácie, ktorá začala ozbrojený odpor proti proruskej vláde na kyjevskom majdane a dodnes bojuje v zákopoch Donbasu.

Jeden z nich práve teraz stojí pri mne. Bojovník Pravého sektora prebije zásobník kalašnikova a mlčky si odo mňa vezme cigarety. Všetci sme napätí, neďaleko sa ozýva streľba a o pár metrov sa začína mínové pole promzóny, územia nikoho.

Neviem, čo by sa stalo, keby som svojim spoločníkom prezradil, že pred pár mesiacmi som obedoval na druhej strane frontu. S ľuďmi ako oni, s ktorými sa už štvrtý rok snažia navzájom povraždiť. Tamtí boli rodáci z Donecka a boli presvedčení, že proti nim stoja fašisti, ktorí znásilňujú a vraždia ich deti. Vojaci okolo mňa nie sú žiadni fašisti, ale dvaja dvadsaťroční mladíci, bývalý úradník v strednom veku a učiteľ. Všetci sú presvedčení, že tam na druhej strane proti nim stojí ruská armáda.



Ďalší poznatok z návštevy oboch znepriatelených strán rovnakého frontového úseku: proruskí separatisti aj Ukrajina veľmi podobným spôsobom porušujú podmienky Minskej dohody, medzinárodných zmlúv a vojnového práva. Ukrajina systematicky bombarduje civilné územia, separatisti robia to isté a navyše bežne používajú civilné oblasti ako živé štíty na odpaľovanie delostrelectva. Výsledok: tu v Marinke sú rodinné domy a obytné štvrte zničené rovnako, ako som pred pol rokom videl tie v Petrovke.

S každou návštevou Donbasu pritom vidieť, ako sa postupne znižuje počet konfrontácií a delostreleckých útokov. Už tu neprebiehajú žiadne veľké boje, víťazstvá ani prehry. Napriek tomu vojaci zomierajú vinou bezhlavého bombardovania každý deň. Vyšší dôstojníci z oboch strán počas dôverných rozhovorov priznávajú, že tieto útoky sú takmer vždy výsledkom vrtochov lokálnych veliteľov a nie bojovej stratégie či konkrétneho cieľa. Len málokedy sú koordinované s veliteľským štábom.

Ako dodáva lekár z ukrajinskej vojenskej nemocnice, najviac obetí mávajú na štátne sviatky. Bombardovanie je vtedy svojský pozdrav, aký im nepriateľ posiela v podobe mŕtvych a ťažko zranených.

Cestou z Marinky ma ovládne ťaživý smútok a depresia. Najbližších pár dní nedokážem pracovať, vyhýbam sa kontaktom s ľuďmi a odmietam jesť. Vojaci si ťukajú na čelo a šepkajú, že mi šibe.

Vojna medzi Ukrajinou, separatistami a ruskou armádou si vyžiadala už 10-tisíc obetí. Cintorín na frontovej línii. Foto - Tomáš Forró



Marec 2017,
Konstantynovka, územie kontrolované Ukrajinou

Nástojčivo som potreboval odpočinok od vojny. Dnes som sa po týždni konečne dosýta najedol a osprchoval. Konstantynovka sa nachádza osemnásť kilometrov od frontu. Ukrajinskí novinári ju označili za najdepresívnejšie mesto na Ukrajine. Tvorí ho nefunkčná fabrika, železničná stanica a nekonečné rady ošarpaných panelákov.

Hotel sa volá Európa a moja izba – „svadobný apartmán“. Všetko je tu namaľované na bielo, izbe tróni obrovská biela posteľ a nad ňou obraz súložiaceho mladého páru. Na posteli sú dva uteráky zložené do tvaru labutí. Výhľad z okna manželského apartmánu je na smetisko so spustnutými garážami.

Marec 2017,
vojenská základňa v Novohrodivke, územie kontrolované Ukrajinou

Medzi vojakmi na oboch stranách koluje množstvo legiend. Často sú dôkladne sfabrikovaným produktom ich vlastnej propagandy. Legiend proruských vojakov je výrazne viac a sú absurdnejšie ako tie ukrajinské. Príklad: na doneckom letisku mali za Ukrajinu bojovať americkí vojaci a misia OBSE Ukrajincom pomáha navádzať delostrelectvo na ich bojové pozície.

U doneckých i luhanských separatistov je pritom dostupný internet a vojaci aj civili môžu čerpať informácie z kritickejších zdrojov, ako sú ich vlastné médiá ovládané ruskými tajnými službami. Takto to však nefunguje.

Vedomostná priepasť medzi obomi stranami je čoraz hlbšia. Napokon, niet sa čo čudovať: ak dokáže Rusko informačnou vojnou ovplyvniť verejnú mienku na vzdialenom západe, miesta ako Donbas, na ktorom rozpútalo skutočnú vojnu, má ideologicky dokonale pod kontrolou. Dezinformácia a propaganda sa tu konzumuje s každým jedlom a bez reptania.

Donbaské zátišie. Foto - Tomáš Forró



Výsledok: občania okupovaného Donecka a Luhanska môžu vedieť viac, ale sami nechcú. Začnite im hovoriť, že ich vojaci takisto bombardujú a vraždia civilov, a stretnete sa s prázdnymi pohľadmi, agresivitou a napokon nevyhnutne s obvinením, že ste ukrajinský špión.

Na druhej strane, ukrajinská vláda zlyháva na celej čiare v boji o duše a mysle svojich obyvateľov na okupovaných teritóriách. Nijako s nimi nepracuje, neposiela im informácie ani ich nepresviedča, že niekdajšia vlasť na nich nezabudla. Naopak, ruské televízie a rádiá na Ukrajine naladíte ľahko.

Sociálne siete sa paradoxne takisto stali efektívnymi nástrojmi vzájomnej izolácie. Na východe Ukrajiny bola populárna ruská sociálna sieť v Kontakte. U separatistov sa používa naďalej, Ukrajina ju na svojom území zakázala a tak veľa Ukrajincov prešlo na Facebook. To je prvá deliaca línia, tou druhou sú diskusné skupiny oboch strán.

Denne čítam ich príspevky na oboch sieťach. Ich hodnotenia identickej udalosti či bojovej situácie sú väčšinou absolútne nezlučiteľné. Obe strany väzia v dokonale izolovaných sociálnych a informačných bublinách, hoci tu často komentujú ľudia vzdialení od seba zopár kilometrov cez frontovú líniu, neraz bývalí susedia či dokonca rodinní príslušníci. Nestranné vysvetlenie neexistuje. Jedným z bežných sociálnych javov tejto vojny je dezintegrácia manželstiev, strata sociálnych kontaktov, apatia a depresia.

Jednu legendu zo začiatku vojny mi však opakovali vojaci na oboch stranách frontu. Rozprávali, ako občas v noci naladili cez vysielačku nepriateľa a navzájom sa posťažovali na svojich veliteľov a hnusné jedlo. Na to, že oni prechádzajú cez najhoršie svinstvo a skorumpovaní politici na ich utrpení len zarábajú. Potom sa rozlúčili a ľahli si spať. Ráno vstali a celý deň sa vraždili, len aby si mohli večer znovu zavolať.

Inak však predstavy vojakov o tomto konflikte na širší konsenzus nevyzerajú. Istý proruský vojak mi hovoril o svojej bývalej vlasti s obrovským sentimentom a smútkom, napriek tomu dodal, že ak sa Ukrajina nezbaví fašistickej vlády, oni z Doneckej republiky potiahnu na Kyjev a oslobodia ho od amerického imperializmu.

Naopak, ukrajinskí dobrovoľníci tu na základni sú presvedčení, že stačí poraziť militantov a ľuďom vypnúť ruskú propagandu. Civili v Donecku a Luhansku vraj do dvoch týždňov na celú rebéliu zabudnú. Argumentujem, že na desaťtisíc obetí tejto vojny nikto za dva týždne nezabudne. Vojaci mlčia.

Vo vojenskej nemocnici na ukrajinskej strane. Foto - Tomáš Forró



Apríl 2017,
donecké letisko, územie kontrolované Ukrajinou

Dnes som sa dostal až do zákopov na prvej frontovej línii ukrajinskej strany. Ležia na severozápad od letiskovej plochy, podľa mapy sotva 600 metrov od zbombardovaného kláštora na opačnej strane, pri ktorom som na jeseň fotil francúzskeho dobrovoľníka Erwana.

Ukrajinskí vojaci ma nechali loziť si, kam len chcem; fajčili pri bunkri. A tak objavujem frontové chodby a z priezorov pozorujem okolie. Ak na chvíľu vystrčím zo zákopu hlavu s prilbou, onedlho pri mne zasviští guľka. Ak hlavu nevystrkujem, je pokoj. Pod sebou mám pristávaciu plochu s niekoľkými zničenými transportérmi, do tla zbombardované letiskové budovy a v diaľke vidieť panorámu Donecka. Pár metrov odo mňa vojak s rýľom ľahostajne prekopáva zákopovú chodbu.

Práve som si uvedomil, čo ma tu po celý čas znepokojuje: ticho. Za posledné dni nepočujem bombardovanie celé dlhé hodiny. Noci sú tiež takmer pokojné.

September 2017,
stanica Luhanska, územie nikoho

Ubehlo ďalších päť mesiacov, ďalšia cesta na Donbas. Doteraz som dokumentoval vojnu a prehlbujúcu sa dezintegráciu celého regiónu. Tentoraz chcem nájsť styčné plochy, na ktorých sa obe strany prelínajú a v ktorých spoločne prežívajú každodennosť chladnúceho bojového konfliktu.

Od skorého rána cestujem v maršrutke. Stanica Luhanska je jediné miesto, kadiaľ sa dá prejsť z luhanskej separatistickej oblasti na Ukrajinu. A aj to len pešo, cestou dlhou niekoľko kilometrov. Najprv musíte prebrodiť rieku Donec, ktorej zbombardovaný most nahradila vratká pontónová lávka. Potom treba prejsť vojenským blokpostom separatistov, následne oploteným koridorom cez mínové polia a napokon blokpostom ukrajinskej armády.

Slabší ľudia často od únavy odpadnú. Vtedy vyrážajú z lekárskeho stanovišťa v promzóne ošetrovatelia a snažia sa nešťastníkom pomôcť. Keď sem prichádzam ja, je horúci deň a chudá staršia žena s vozíkom plným batožiny dostáva infarkt priamo pred mojimi očami. Oživovanie lekárom neprinieslo žiaden výsledok. Nehybné telo odnášajú na nosidlách.

Civili musia pri prechode cez frontovú líniu prejsť aj s batožinou niekoľko kilometrov pešo. Námahu často nevydržia. Foto - Tomáš Forró



Tých, ktorí prejdú, čaká na konci putovania zbombardovaná autobusová stanica na ukrajinskej strane. Odtiaľ sa dá pokračovať v ceste na Ukrajinu a navštíviť príbuzných, či drankať od ukrajinských úradov penziu a lieky. Každý deň sem prúdia stovky civilov s otlčenými kuframi, niekedy s detskými kočíkmi či na invalidných vozíkoch.

Autobusové nástupište má vyhoreté budovy a jazvy od šrapnelu. Ľudia z našej ambasády mi medzičasom píšu, či som tam nevidel náš zdravotnícky stan, do ktorého prispeli finančnou pomocou. Panuje tu prach, zmätok a beznádej. Stan som nevidel.

Vojaci ma z blokpostu odstrkujú samopalmi. Po niekoľkých darovaných cigaretách sa spriatelím s ich veliteľom. Zaujíma ma, či sa niekedy rozprávajú s vojakmi na druhej strane. Veliteľ sa smutne uškrnie: rozprávajú cez mieridlá kalašnikova. Len pred týždňom vraj stratil dvoch chlapcov.

Veliteľ súhlasí, že ma vezme do promzóny. Sprevádza ma s ďalším vojakom, samopaly majú odistené a pripravené na streľbu. Po pár sto metroch vchádzame do koridoru uprostred mínových polí. V jeho strede sú betónové zátarasy a po oboch stranách prechádzajú davy zúfalých ľudí. Pri pohľade na objektív nahnevane odvracajú hlavy.

September 2017 popoludní,
stanica Luhanska, územie kontrolované Ukrajinou

Zdá sa, že stanica Luhanska je poslednou zastávkou normálneho sveta – chudobnej a smutnej, ale stále slobodnej, farebnej a vášnivej Ukrajiny. Nemilosrdne ju však sprevádza realita vojny. Samotné mestečko neďaleko blokpostu je plné špiny, zbombardovaných ulíc, bunkrov s vrecami piesku a otupených, traumatizovaných prišelcov. Každý z nich nosí príbeh o jednom zlomenom živote.

Pri ruinách rodinných domov stojí Viktor Alexejevič, obyvateľ Luhanskej separatistickej oblasti. Ukrajinu nenávidí. Je vraj plná banderovcov, ktorí mu zničili život. Jeho svet držal pokope Sovietsky zväz a tieto svine si ho vzali a rozobrali, predali za judášskej groše a znesvätili.

Viktor je pôvodom Rus. Ukrajina mu je dobrá akurát na vyplácanie dôchodku, hoci býva na znepriatelenej strane frontu. Okrem toho chodí Viktor na Ukrajinu žobrať a hrať na harmonike. Trasúcimi rukami si odo mňa vezme desať hrivien, vyžehlí ich v dlaniach a uistí sa, že v plastovom hrnčeku nezostalo nič iné.

Viktor ani jeho súkmeňovci sa už s tunajšími nemiešajú, hoci separatistická metropola Luhansk je odtiaľto sotva desať kilometrov. Kedysi sa dedinčania zo stanice živili predajom svojich potravín na trhoch v Luhansku. Dnes na zúbožených prišelcov pozerajú so zmesou opovrhnutia a strachu; oni na nich s nenávisťou.

Na spiatočnej ceste míňam svadobný sprievod. Nevesta je mohutná a ženích šťúply. Pózujú fotografovi pri zničenom kostole. Je spálený do tla, no stromy okolo tvoria príjemné pozadie. Po fotení si nevesta zapáli cigaretu a odpije z fľaše vodky. Po asfaltovej ceste sa vydajú za svojím novomanželským šťastím, k rozpadávajúcej sa sovietskej hviezde na pomníku v diaľke.

Svadba. Stanica Luganska, východná Ukrajina. Foto - Tomáš Forró

Október 2017,
Severodoneck, územie kontrolované Ukrajinou

Luhanská oblasť bola perifériou periférie ešte pred vojnou. Potom separatisti odrezali hlavné prístupové cesty a región začal už celkom žiť vo vlastnom, autistickom svete. Severodoneck sa následne stal metropolou severného územia, ktoré sa Rusku a luhanským separatistom nepodarilo Ukrajine vziať.

Po niekoľkých dňoch tu začína byť zrejmé, že miestni Ukrajinci a tí zo separatistických území majú spoločné oveľa viac ako len krátke kontakty na blokpostoch. Mnoho ľudí tohto regiónu pred piatimi rokmi ani poriadne nevnímalo, či žijú na Ukrajine, alebo v Rusku. Sovietsky zväz sa pre nich nikdy tak naozaj neskončil, hoci jeho formálny pád pred tromi desaťročiami bol aj ich vlastnou životnou katastrofou. V nezávislej, nestabilnej Ukrajine si už novú identitu nenašli, nenaučili sa zodpovednosti za vlastný život bez nalinkovanej kariéry v bani či vo fabrike, a každá nová vláda v Kyjeve ignorovala ich problémy s ľahostajnosťou sebe vlastnou.

Vľavo hore - veľká časť populácie Donbasu žije v rozpadávajúcich sa panelákoch, ktoré majú 50 a viac rokov. Dolu - víkendový trh v Severodonecku na ukrajinskej strane

Vpravo hore - alkoholik Demja podobne ako tisíce ľudí na východe nemá prácu ani životné perspektívy. Dolu - Severodoneck leží na ukrajinskej strane, mentálne je však súčasťou ruského sveta. Všetky reklamy pozývajú obyvateľov na prácu či dovolenku do Moskvy, na okupovaný Krym alebo do Soči

Stretávam ich tu na každom kroku, počúvam ich sťažnosti a prikyvujem na problémy, ktoré moji rodičia riešili v 90. rokoch. Lenže taxikár, ktorý nás vezie do neďalekého Lisičanska, má len 35. Keď padol komunizmus, ledva skončil prvú triedu na základke. Napriek tomu hovorí, že je mu za socializmom ľúto. Od rodičov počúva, že mal zadarmo škôlku, obedy v jedálni aj športové tréningy. Svoje zlaté detstvo si jasne pamätá, akoby to boli tohtoročné prázdniny.

Vojna navyše spôsobila okamžitú krízu a nezamestnanosť, nehovoriac o obetiach a škodách. Časť ľudí ruskú agresiu pochopilo ako Putinovu facku spoločnej histórii a kultúre. Mnohí Ukrajinci naopak podporujú tých na druhej strane a za všetky svoje problémy obviňujú Ukrajinu. Robia to už 30 rokov, odkedy sa vyparilo ich prominentné postavenie v srdci sovietskeho priemyslu, bezplatná lekárska opatera a zájazdy v zotavovniach. Vojna ich pocit krivdy len umocnila: čo je to za krajinu, ktorá nám, svojim občanom, nedokáže zaistiť ani len bezpečnosť?

Albina Valerijevna z miestnej administratívy vysvetľuje, že veľká časť tunajších fabrík až do vojny produkovala naďalej pre ruský priemysel a miestni tam chodili bežne nakupovať, tak ako Bratislavčania do Rakúska. Teraz je odbyt do Ruska nemožný a najväčšia chemická fabrika Azot je odrezaná od generátorov elektrickej energie, ktoré separatisti zničili alebo okupujú. Miestni veria, že keby to tu prevzali Rusi, všetko by sa vrátilo do starých dobrých koľají.

Pustnúce fabriky v Severodonecku. Väčšina z nich kvôli vojne stratila odbyt, elektrickú energiu a infraštruktúru na fungovanie. Foto - Tomáš Forró



Október 2017 popoludní,
Lisičansk, územie kontrolované Ukrajinou

Oblastná nemocnica v Lisičansku má pôdorys kríža a miestni tvrdia, že len vďaka tomu ju piloti počas najhorších bojov nezbombardovali. Riaditeľka Svetlana Pavlovna chce naopak veriť, že ich nezbombardovali z ohľadu na 67 ťažko chorých detí, o ktoré sa tu starali. Ale istá si nie je.

Ešte pred dvomi rokmi bola nemocnica v zúfalom stave. Práve sa sem nasťahovali oni, oddelenie detskej nemocnice pôvodne z Luhanska, odkiaľ ich evakuovali po okupácii mesta ruskou armádou a separatistickými jednotkami. Areál nemocnice bol dovtedy roky nepoužívaný a jeho budovy takmer neobývateľné – s plesnivými stenami a chýbajúcou infraštruktúrou to už horšie ani nemohlo byť. Ale bolo.

Separatisti sa vzápätí objavili aj tu. Nemocnica prežila niekoľko týždňov vo vojenskom obkľúčení, pre detských pacientov nebolo dostatok vody ani jedla. Deti prežili vďaka ukrajinským vojakom, ktorí im sem pašovali vlastné suroviny a tie potom varili na ohni pred nemocnicou.

A keď bolo ich zúfalstvo najväčšie, prišli Slováci. Nie, Svetlana Pavlovna sa nepomýlila. Trvá na svojom. Slováci. Detskému oddeleniu v roku 2016 chýbalo absolútne všetko, od lekárskej techniky až po hygienické potreby, ale najhoršie to bolo s posteľami.

Vtedy sa im ozvala ukrajinská aktivistka Anna Švačka žijúca na Slovensku a jej humanitárna organizácia Ukraine-Slovakia SOS začala horúčkovito vyberať na Slovensku peniaze na pomoc jedinej detskej nemocnici, aká v tom regióne fungovala. Potom Svetlanu Pavlovnu kontaktovali ľudia zo slovenskej ambasády v Kyjeve a tí doložili peniaze a logistickú podporu. A jedného dňa sem dorazil slovenský konvoj s humanitárnou pomocou.

Svetlana Pavlovna si doteraz všetko pamätá a zalamuje rukami: v prvej dodávke bolo 40 vytúžených postelí a 57 kompletov posteľnej bielizne. Vlhké vreckovky, plienky, hygiena. Sofistikovaný röntgen na detskú chirurgiu a špeciálne stetoskopy pre novorodencov. Svetlana jeden z nich nosí na krku. Okrem riaditeľovania v noci pracuje ako šéfka nočnej zmeny a cez deň v pediatrickej ambulancii.

U personálu diskrétne overujem slovenskú stopu, náhodne oslovené sestričky však všetko potvrdzujú: „Boli ste pre nás prvé svetlo v tuneli a v beznádeji tejto vojny.“ Ukazujú mi priestory detskej urológie. Izbičky so slovenskými posteľami a farebnými obliečkami pripomínajú skôr detský tábor.

Po Slovákoch prišla pomoc z Nemecka, Nórska, Izraela či z Talianska. Vďaka tomu teraz prerábajú oddelenie po oddelení a do najzúfalejšieho regiónu Donbasu postupne vlievajú šancu na normálnosť aspoň pre tých najmenších. Sestričky ešte nosia pacientom jedlo cez vestibul zaprataný cementom a lešeniami, ale aj to sa už onedlho zmení.

Zdá sa, že po štyroch rokoch vojny je to pre tento región zatiaľ jediná nádej. Západní politici a médiá na Donbas pomaly zabudli, humanitárne organizácie a dobrovoľníci nie. Ich pomoc silne cítiť v celom Donbase; potvrdzujú to aj vnútorní vysídlenci, ktorí pri úteku pred vojnou skončili v Mariupole na opačnej, južnej strane regiónu. Ľudia tu ešte stále chodia zo zúfalstva loviť ryby do znečisteného prístavu, ale zahraničné nadácie im čoraz efektívnejšie rozdávajú jedlo aj šatstvo a učia ich, ako môžu sami meniť svoje depresívne mesto na čosi pozitívne, čo vleje nádej aj im samým.

Stelesňuje ju David, 16-dňový tvorček vážiaci 1,5 kilogramu, ktorý sa narodil predčasne o sedem týždňov. Leží tu v Lisičansku, v japonskom inkubátore a na slovenskej deke; keby ich nebolo, už dávno by zomrel. O jeho život sa nedokázala postarať skorumpovaná kyjevská administratíva rozkrádajúca štát, a už vôbec nie mafijní separatisti v Luhansku, odkiaľ pochádzajú Davidovi rodičia.

Ľudia v Donecku zatiaľ šepkajú o mieri. Tunajší lekári naopak krútia hlavou. Detských pacientov, ktoré sú obeťami vojenského konfliktu, je stále rovnako veľa. Prímeria sú podľa nich len taktické úskoky a nášľapných mín stále pribúda. Čoraz viac sa navyše stretávajú s prípadmi podvýživy a nedostatku lekárskej starostlivosti vo frontových dedinách.

Len teraz prijali na chirurgiu 13-ročného chlapca, ktorý našiel nevybuchnutú nášľapnú mínu. Ako to už s deťmi býva, musel sa s kladivom presvedčiť, či funguje.

Fungovala. Chlapec má ťažko poškodenú ruku a prišiel o tri prsty. Matka sa bála, že nebude môcť za jeho pobyt platiť, a tak ho priviedla až pár dní po zranení.

„Ale nakoniec ste mu pomohli?“

Lekár sa zasmeje. „Za týždeň podstúpil päť operácií, ale ruku sme mu zachránili. Je to tvrďas z baníckej rodiny. Keď sa zobudil z narkózy, prvé, čo žiadal, boli cigarety.“

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.

0080909601483077084380710843808008438444
ode
 ode      31.12.2017 - 20:38:42 [1K] , level: 3, UP   NEW
ja to nejako nesledujem tú situáciu tam, a toto dlhé sa mi nechce čítať, nejakú zhŕňačku stručnú by sa prosím ťa nedalo, že aktuálna situácia?

008090960148307708438071084380800843844408438636
tom_myto
 tom_myto      01.01.2018 - 18:22:37 [2K] , level: 4, UP   NEW
Novinar bol na ukrajinskej strane, aj na "ruskej", obe strany porusuju primerie, respektive Minske dohody, propaganda funguje na oboch stranach, zli su ti druhi, zem je rozjebana, vsetko zaminovane, ludia picuju striedavo na Ukrajinu a na Rusko, niektori s nostalgiou spominaju na Sovietsky zvaz...A za nejake prachy zo Slovenska sa poadarilo obstarat nejake vybanie pre detsku nemocnicu.

00809096014830770843807108438080084384440843863608438705
randlover
 randlover      01.01.2018 - 23:59:56 , level: 5, UP   NEW
https://www.facebook.com/prectenozavas/

00809096014830770843807108438080084384440843863608438670
ode
 ode      01.01.2018 - 21:00:46 , level: 5, UP   NEW
díky moc

008090960148307708392123
ulkas
 ulkas      08.09.2017 - 08:41:27 , level: 1, UP   NEW
A Council of the European Union document leaked by Statewatch on 30 August reveals that during the summer months, that Estonia (current EU Presidency) has been pushing the other Member States to strengthen indiscriminate internet surveillance, and to follow in the footsteps of China regarding online censorship. Standing firmly behind its belief that filtering the uploads is the way to go, the Presidency has worked hard in order to make the proposal for the new copyright Directive even more harmful than the Commission's original proposal, and pushing it further into the realms of illegality. According to the leaked document, the text suggests two options for each of the two most controversial proposals: the so-called "link tax" or ancillary copyright and the upload filter.
https://edri.org/leaked-document-eu-presidency-calls-for-massive-internet-filtering/
copyright_council.png

00809096014830770839212308392138
mirex
 mirex      08.09.2017 - 09:13:16 , level: 2, UP   NEW
Neviem, či rozumiem tomu čo ten článok hovorí. Hovorí o tom že ISP nasadia monitory, ktoré budú monitorovať traffic a keď monitor zistí že uploadujem {neviemčo} tak za to ISP bude musieť platiť daň? Ale za aký content? Podľa akého kľúča?

Nie je mi to jasné, rozumie niekto?
A zatiaľ je to iba nezverejnený návrh, ktovie čo bude v zverejnenom návrhu.

0080909601483077083921230839213808392177
ulkas
 ulkas      08.09.2017 - 10:17:22 , level: 3, UP   NEW
neviem, do podrobna som to necital. ide tam vseobecne a network monitor a filtering, v principe cinsky firewall, akurat ze u nas v eu na to netlacia politici za protistatne konanie, ale lobuju trolovacie firmy aby sa lepsie ryzovalo. cize preto nie je jasna forma a obsah este.

0080909601483077083921230839213808392150
akira
 akira      08.09.2017 - 09:36:22 , level: 3, UP   NEW
Asi nie na urovni ISP, ale na urovni ako to je na youtube. Ze niekto uploadne Justina Biebera a YT ma dohodu pichne tam reklamu a zaplati.

Problem je ze YT to len zatazuje ale garazovy startup.take peniaze nema a zakape alebo vobec nevznikne.

008090960148307708392123083921380839215008392173
mirex
 mirex      08.09.2017 - 10:00:19 , level: 4, UP   NEW
Garazovy startup si bude musiet preratat ze pri pokuse o biznis bude mat aj vydavky. Rovnako ako je to aj teraz - za licencie by si mal platit aj teraz.

00809096014830770839212308392138083921500839217308392175
akira
 akira      08.09.2017 - 10:07:06 (modif: 08.09.2017 - 10:08:27), level: 5, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Teraz plati safe harbor politika. Musis reagovat iba na staznost nositela prav. Proaktivne vyhladavanie je zlozitejsie.

00809096014830770839212308392126
ulkas
 ulkas      08.09.2017 - 08:43:38 , level: 2, UP   NEW
vyzera to tak, ze publisheri si vydupu nejaku dan z upload trafficu. nieco ako pri predaji nosicov cd alebo hdd, im tam ide vzdy nejake percento z kazdeho kusu. tak tunak to vidim tak, ze nejake percento z kazdeho gigabajtu zaplatia ISP (a na konci uzivatelia) copyright trollom.

008090960148307708378977
Trilobite
 Trilobite      06.08.2017 - 18:08:38 , level: 1, UP   NEW
https://www.wired.com/story/the-star-wars-video-that-baffled-youtubes-copyright-cops?mbid=social_fb

Fans of the YouTube channel Auralnauts, which posted the doctored Star Wars scene in 2014 as a tongue-in-cheek tribute to the emotional power of Williams’ score, loved it for that weirdness. But another set of viewers—those with the rights to the movie’s soundtrack—tuned in to these sounds of silence and heard something else: the ka-ching of a cash register.
That’s what the Auralnauts discovered earlier this summer when they received word that Warner/Chappell—the global music publishing arm of Warner Music Group—had filed a monetization claim on their “Star Wars Minus Williams” video through YouTube's Content ID System. That’s right: The copyright holder was claiming ownership of something that wasn’t there. Under the claim, Warner would receive any future ad revenue the video earns, which has been viewed more than 4 million times. The company’s effort to monetize silence transformed the Auralnauts video: Once just a clever gag, it quickly became a flashpoint in the broader YouTube conflict between freedom of expression and copyright protection.

008090960148307708363462
niekt0
 niekt0      30.06.2017 - 00:14:23 [4K] , level: 1, UP   NEW
https://arstechnica.com/tech-policy/2017/06/scientific-research-piracy-site-hit-with-15-million-fine/

00809096014830770836346208364112
aufhebung
 aufhebung      01.07.2017 - 11:03:38 (modif: 01.07.2017 - 11:14:36), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
https://www.theguardian.com/science/2017/jun/27/profitable-business-scientific-publishing-bad-for-science

The way to make money from a scientific article looks very similar, except that scientific publishers manage to duck most of the actual costs. Scientists create work under their own direction – funded largely by governments – and give it to publishers for free; the publisher pays scientific editors who judge whether the work is worth publishing and check its grammar, but the bulk of the editorial burden – checking the scientific validity and evaluating the experiments, a process known as peer review – is done by working scientists on a volunteer basis. The publishers then sell the product back to government-funded institutional and university libraries, to be read by scientists – who, in a collective sense, created the product in the first place.

Over the next year, however, most libraries backed down and committed to Elsevier’s contracts, and governments largely failed to push an alternative model for disseminating research. In 2012 and 2013, Elsevier posted profit margins of more than 40%. The following year, Aspesi reversed his recommendation to sell. “He listened to us too closely, and he got a bit burned,” David Prosser, the head of Research Libraries UK, and a prominent voice for reforming the publishing industry, told me recently. Elsevier was here to stay.

tu sa krasne ukazuje ako funguje sucasny kapitalizmus stat to cele drzi pokope a vedci sa nechaju cucat ako najvytazenejsi robosi v manchestri

00809096014830770836346208363641
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 11:19:25 , level: 2, UP   NEW
vzdy je uzasne ako sa to hodi na zleho jednotlivca napr shkreli alebo firmu ako tuto ale so systemom nic netreba robit

0080909601483077083634620836364108363719
Thunder Perfect Mind
 Thunder Perfect Mind      30.06.2017 - 13:12:25 [3K] , level: 3, UP   NEW
jj nic sa nerobi
http://www.sciencemag.org/news/2016/05/dramatic-statement-european-leaders-call-immediate-open-access-all-scientific-papers
https://www.openaire.eu/oa-france#law
...

008090960148307708363462083636410836371908363767
dd
 dd      30.06.2017 - 14:06:43 [1K] , level: 4, UP   NEW
DDhBkfoXYAAUZcN.jpg

008090960148307708363462083636410836371908363730
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 13:26:59 , level: 4, UP   NEW
malo

00809096014830770836346208363641083637190836373008363753
mirex
 mirex      30.06.2017 - 13:56:13 , level: 5, UP   NEW
http://www.alltrials.net/petition/

0080909601483077083634620836364108363719083637300836375308363756
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 13:59:15 , level: 6, UP   NEW
ze to ludi serie na roznych urovniach chapem ale chce to markatnejsie upravy ako spomenute
cely ten koncept ako je je bulsit aj s patentami

008090960148307708363462083636410836371908363730083637530836375608363801
mirex
 mirex      30.06.2017 - 14:46:57 , level: 7, UP   NEW
Oh, naozaj? Vdaka ze o tom kecas (ako keby to nebolo jasne) a nic s tym nerobis.

00809096014830770836346208363641083637190836373008363753083637560836380108363803
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 14:49:03 , level: 8, UP   NEW
jakoze nie? piratim co to da

0080909601483077083634620836364108363712
al-caid
 al-caid      30.06.2017 - 12:59:19 , level: 3, UP   NEW
ono su podla mna zodpovedni predovsetkym vedci, ktori svoje diela v takychto vydavatelstvach publikuju; neviem, ci im nejak financuju experimenty (to ako student neprirodzenych vied nemozem pochopit) alebo co, no kto im brani hodit vysledky na academia.edu ci na blog? vlastna nenazranost

008090960148307708363462083636410836371208363769
dd
 dd      30.06.2017 - 14:08:44 [1K] , level: 4, UP   NEW
v akych vydavatelstvach, ako elsevier? nic v zlom, ale to co si napisal je tak out of touch ze nemozem uverit tomu, co citam.

008090960148307708363462083636410836371208363718
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 13:05:04 , level: 4, UP   NEW
hladat zodpovednost na urovni jednotlivca je fail ci uz na jednej alebo druhej strane
vzdelanie sa komodifikuje a takto to potom vyzera

00809096014830770836346208363641083637120836371808363773
dd
 dd      30.06.2017 - 14:10:35 (modif: 30.06.2017 - 14:53:35), level: 5, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
jednak jednotlivci naozaj (spolu-)zodpovedni su, a po druhe presne to, na co sa stazujes, ze so sytemom 'sa nic nerobi' je tiez dosledok rozhodnuti niekolko malo jednotlivcov.

0080909601483077083634620836364108363712083637180836377308363782
aufhebung
 aufhebung      30.06.2017 - 14:18:26 , level: 6, UP   NEW
robia len to co im system umoznuje sledujuc popritom najlepsie svoje zaujmy
jasne ze su na nejakej urovni zodpovedni za svoje ciny ale na inej sa riadia len najlepsimi zaujmami
lepsie je sa na to pozerat ako na systemovu vec a nie ako na to ze nejaki bakani shkrelliovia robia zle