samostatne - nazov (prepis - vyslovnost) - koncove - stredove - zaciatocne

ﺍ - ʾalif (nosic hamzy, dlhe a) - ﺎ
ﺏ - bāʾ (b) - ﺑ ﺒ ﺐ
ﺕ - tāʾ (t) - ﺗ ﺘ ﺖ
ﺙ - thāʾ (th - neprizvucna thita, v Egypte to citaju skor ako ts, þ) - ﺛ ﺜ ﺚ
ﺝ - džīm (dž - v Egypte g) - ﺟ ﺠ ﺞ
ﺡ - Hāʾ (H - hrdelne h) - ﺣ ﺤ ﺢ
ﺥ - chāʾ (ch) - ﺧ ﺨ ﺦ
ﺩ - dāl (d) - ﺪ
ﺫ - dhāl (dh - prizvucna thita, v Egypte skor dz, ð) - ﺬ
ﺭ - rāʾ (r) - ﺮ
ﺯ - zāj (z) - ﺰ
ﺱ - sīn (s) - ﺳ ﺴ ﺲ
ﺵ - šīn (š) - ﺷ ﺸ ﺶ
ﺹ - Sād (S, c - hrdelne s) - ﺻ ﺼ ﺺ
ﺽ - Dād (D - hrdelne d, v Irane nase z) - ﺿ ﻀ ﺾ
ﻁ - Tāʾ (T - hrdelne t) - ﻃ ﻄ ﻂ
ﻅ - Zāʾ (Z - dz, hrdelne z, v juznom Iraku hrdelne v) - ﻇ ﻈ ﻆ
ﻉ - ʿajin (´, ʿ - hrdelny raz, ə) - ﻋ ﻌ ﻊ
ﻍ - ghajin (gh, G - francuzske r) - ﻏ ﻐ ﻎ
ﻑ - fāʾ (f, v) - ﻓ ﻔ ﻒ
ﻕ - qāf (q, Q - hrdelne k, v Irane rovnako ako ghajin) - ﻗ ﻘ ﻖ
ﻙ - kāf (k - nemecke k) - ﻛ ﻜ ﻚ
ﻝ - lām (l) - ﻟ ﻠ ﻞ
ﻡ - mīm (m) - ﻣ ﻤ ﻢ
ﻥ - nūn (n) - ﻧ ﻨ ﻦ
ﻩ - hāʾ (h) - ﻫ ﻬ ﻪ
ﻭ - wāw (w - dlhe u, nosic hamzy) - ﻮ
ﻱ - jāʾ (j, dlhe a, i, nosic hamzy, v Egypte sa pise bez interpunkcie) - ﻳ ﻴ ﻲ
أ ؤ إ ئ - hamza (', ʾ - jednoduchy raz)

ﺡ, ﺹ, ﺽ, ﻁ, ﻅ, ﻉ, ﻍ a ﻕ sa vyslovuju s jazykom na hornom podnebi a korenom co najviac v hrdle (asi ako 'a' v madarcine, no este hlbsie a tazsie ;) ), ﺥ zas trochu ako pri kloktani

raz mozeme pocut ked zaciname slabiku samohlaskou, take slabe cvaknutie v hlasivkach, niekedy sa to znaci ako ә

v perzstine sa vyskytuju este aj tieto spoluhlasky:

ژ - zhe (ž)
چ - che (č)
پ - pe (p)
گ - gāf (g)


http://www.lexilogos.com/clavier/araby.htm