login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63564
63566
1042891

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::34
4 K

show[ 2 | 3] flat


mrjn0
nubilis0
al-caid0
-0
mj0
krvsh0
i!0
dan00
christiana0
Midnight Mis...0
jolly good0
dudel0
andread0
miloo0
dixi____0
bliksa1
fuz01
shereel1
otep1
blabr1
zemo1
2bk1
Gavrillo3
asebest4
gutta6
mosko6
Tomik6
antimon6
ππ9
mya9
Umbrella umr...9
gender student9
janella9
Miyus10
Coca - Cola10
xenqa12
fook13
pawuk13
Faun18
neon22
neuron27
kybu27
borjazzub27
gucci28
blue frequency28
bali28

B U L H A R S K O
tarator, mastika, rakia, ruzovy olej, ovci syr, kysle mljeko...


Tento klubik vznikol nakolko tento rok sa dost vela ludi z kyberie chysta do BG na aktivny odpocinok ;) Ownerom fora (ked to tu trochu zcivilizujem ;) bude moja draha polovicka xenqa ktora je polovicna bulharka a hovori plynule bulharsky, takze sa mozete pytat :)

linkz
Oficialna stranka
Informacny server venujuci sa Bulharsku
Dobre napisany clanok o Bulharsku (turizmus)






  • 0000010100063564000635660104289108403425
    nubilis 06.10.2017 - 11:34:56 level: 1 UP New
    fit clanok o dejinach Bulharov a Bulharska:
    Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?
    http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-si-stari-bulhari-hladali-novu-vlast#.WddKBY-0Pcs
  • 0000010100063564000635660104289108341546
    Synapse creator 11.05.2017 - 19:56:53 level: 1 UP [29K] New Hardlink
    Човек и добре да живее, умира и друг се ражда.

    Naskytla sa možnosť pozrieť si Sofiu s kamarátkou (polo)Bulharkou. Išiel som bez očakávaní, vrátil sa o to viac nadšený.

    IMG_20170428_100259


    Bývanie v centre Sofie. V byte, ktorý pripomínal skôr pamätnú izbu. S výhľadom na zarastený dvor a s kladkami, cez ktoré si ľudia priťahujú šnúru na prádlo. Možno poznáte tento pamätník z blízkeho parku, ktorý z času na čas niekto pomaľuje.

    IMG_20170429_105629

    Dni začínali raňajkami v Софийска Баница. Domáca banitsa, silná káva a boza - bulharský energeťák zo pšenice, treba ochutnať. Inak strava super, skara bira, rybky caca, pečená paprika. Prekvapili tiež vegáni zo Слънце Луна a ich výborná bob čorba a baničky.


    IMG_20170428_174117

    Klekshopy. Obchody, na ktoré som sa nevedel vynadívať. V podstate ide o predaj z pivnice. Aj keď vraj pomaly ubúdajú, sú stále v uliciach vidieť.

    IMG_20170427_120434

    Cerkvi, manastiri, synagóga. Cerkva sv. Sofie a katedrála Alexandra Nevskeho sú asi povinná jazda. Oplatí sa tiež okuknúť Židovskú synagógu a Bojanský chrám, ktorý je trochu od ruky. Na foto chrám sv. Nikolaja v rekonštrukcii.

    IMG_20170427_172558_HDR

    Múzeá. Národné historické múzeum sa nachádza v sídle Todora Živkova. Doteraz nechápem, čo v tých priestoroch zvykol robiť. Každopádne, tú terasu s výhľadom na Vitošu mu závidím.
    Oplatí sa prebehúť aj Etnografické múzeum (ok, neskrývam sklamanie, že neboli masky. zato bolo medzinárodné vyšivkárske fórum, ktoré práve prebiehalo). Keď vám na vrátnici povedia, že je zatvorené, choďte rovno hore na prehliadku, je otvorené. Niekedy si vraj treba veci overiť dvakrát ;)

    IMG_20170428_125113

    Chceli sme ísť pôvodne lanovkou na Vitošu, ale prebiehala profylaktika (údržba, údajne dosť často používané slovo). Nakoniec sme sa vybrali z Bojanského chrámu do Dragalevski manastir, cez Bojanské jazero. Tu ma zaujala buhlarská navigácia v horách. Miestneho turistu sme sa pýtali, či máme ísť na rázcestí doľava alebo doprava, opýtal sa nás aké doľava-doprava vidíme, ideš buď hore alebo dole :)

    IMG_20170428_183426

    Swimming pool odporučil foursquare a odporučil dobre. Priestor pre súčasné umenie, kde môžete stretnúť fajn ľudí a pobehať si po strechách. S 360° výhľadom.
    Zaujímavým priestorom je tiež Hambara, bar zašitý v jednej z uličiek. Ako pomôcka pri hľadaní nám pomohlo, že vstup vyzerá ako dvere od dedinského hajzla. Po zaklopaní na dvere vás čaká "stodola" s kamennou dlážkou, osvetlená len sviečkami. Špaky hádžate na zem.

    IMG_20170429_223453

    Nočný trh, super vec. Nemali sme drobné, ujo nám podaroval knihy zadarmo (samozrejme na druhý deň sme mu peniaze priniesli). Podobnú skúsenosť mám aj z The Apartment, kde čašníčka nemala vydať, a že leva dáte nabudúce.

    IMG_20170427_184855

    Sofia očarila. Či už z mestskej dopravy, ktorá chodí v intervale 0-20 min. od plánovaného odjazdu, alebo zewlovaním po meste (dvíhať nohy! chodníky sú rozbité). Ale fajn je tiež si len tak sadnúť s pivom na lavičku a obzerať bulharky a ich mamy s trvalou na hlave a s igelitkami v rukách. Musím sa tam vrátiť... nevidel som Azisa.
    more children: (5)
  • 0000010100063564000635660104289108188682
    al-caid 24.07.2016 - 19:53:06 (modif: 25.07.2016 - 08:56:50) level: 1 UP [17K] New Content changed

    Prinasam par obrazkov a postrehov z tury v druhom najvyssom bulharskom pohori, v Pirine. Zozbierali sme sa ako celkom roznoroda skupina - ja a moja manzelka, jej bratranec Radi so svojou milou Cveti, horska vodkyna Daniela so synom-jaskyniarom Monim, jeho homies Marty a sudca Filip, dvaja japonski penzisti Tsunenobu a jeho manzelka Yasuko, v prve dni aj dalsi vodca Alex, neskor sa k nam pripojila Danielina znama Vili. Inym slovom, od kancelarskych krys po turistov-extremistov.

    Hruby nacrt trasy tu - link

    01_razlog.png

    Rano vyrazame autobusom zo Sofie do Razlogu, malebneho soc-mestecka na upati Pirinu. Tu nas caka obligatna marsrutka, ktora nas zavezie vysoko, az do pasma ihlicnatych lesov (zhruba 1400 m n.m.). Ja som samozrejme nedockavy, no po stranach cesty su najprv stovky hotelov, a potom rezervacia, tak drzim hubu a krok...

    02_demjanica.png

    Vystupime na cistinke asi 200 m pod chatou Demjanica, kde nas prekvapia dva GAZy a prastary ZiL. Na chate sa zastavujeme len na chvilu; vsetci ju hatuju. Chatara opustila zena a nejak sa mu nechce o nu starat.

    03_mozg_porta.png

    Pokracujeme popri riecke Valjavici cez Prevalski ezera, kde zacneme poriadne stupat k Mozgoviškej porte. Zacinaju skaly (cca 2400 m n.m.), no napriek tomu nam robia spolocnost stada krav. Je tu zivo, aj ked ziadni ludia. Pokracujeme cez priesmyk (portu) az k Tevnemu ezeru (2512 m n.m.), nasej prvej zastavke.

    04_tevno.png

    Chatu Tevno ezero prevadzkuje manzelsky par. Zena Valja sa s chatarom Ivanom spoznala na ture, a tak tu rovno ostala. Muz kazdy den ide s par konmi do doliny az k Demjanici, kde nalozi zasoby. V BG je v tejto vyske este vhodna klima pre luky, a tak kone sa popasu, zatial co pomahame chatarovi s vykladanim dobrot. Kjufteta, sopske salaty, rakia, domaci ovci jogurt a ranne mekice (sladke langose) tecu potokom. Chata sa vsak nehrdi len dobrou logistikou. Na streche ma kolektor, pod plesom je vodny generator a dokonca sprcha. Sice ide o najvyssie polozenu chatu z tych, na ktorych sa zastavime, turistov je tu vela - nejaka skupina z Burgasu tu rve piesne hlboko do noci, na druhy den sa dokonca zjavi rodinka Nemcov; v sandaloch.

    05b_kamenica.png

    Na druhy den nas caka prvy konciar: Kamenica (2822 m n.m.; fotka od Moniho), dominanta juzneho Pirinu. Zatial co sa zeny (okrem nezlomnej Yasuko, ktora ide s nami) neuspesne pokusaju zdolat Momin dvor (2714 m n.m.), pod vedenim Alexa tiahneme hore. Od Tevneho ezera ideme na ztec cez Kraledvorsku portu a Malku Kamenicu (2679 m n.m.). Hlavne ta je pre mna, zvyknuteho na vyznackovane a poretazovane tatranske cesticky, dost hardcore. Z Demirkapijskej doliny sa ozyva nadavanie pastiera, ktoremu usli kravy, ako aj mekanie horskych koz (kamzikov), ktorych sa zozbieralo par stoviek metrov pod nami cele stalo. Hore vystupime ja, sudca Filip, Marty, Moni, Alex, Japonci (Tsunenobu foti) a Radi; Moni a Alex samozrejme ako prvi, ja sa s Radim doplazime horko-tazko. Poskytne sa nam krasny vyhlad na okolie, avsak len na chvilu, kedze skoro nas obklopi hmla. Vraciame sa lahsou, no dlhsou cestou cez Begoviški preval a dolinu Belemeto. Vystaveny sa vitazoslavne skerim na pokorenu horu, ktora sa hrozivo skryva v oblakoch.

    07_cairski_ezera.png

    Dalsi den sa Alex sa poruca do dolin, nas vsak caka presun na dalsiu chatu. Vraciame sa k Mozgoviškej porte, odkial vsak zlezieme na druhu stranu k Čairskym ezeram. Tu zacina zas kosodrevina, napriek tomu aj tu si obcas vybehne dobytok na pasu. Zanechavaju po sebe jednoznacne stopy, ktore napomahaju k diverzifikacii tunajsej flory. Zideme nizsie do oblasti Arnautski grobišta (dosl. "Albanske hroby"), kde sa pokusame najst isteho pastiera Mitka, ktory je znamy svojou pohostinnostou a umom (byvaly ucitel). Najdeme jeho skromnu kolibu, no sam sa neukaze, tak pokracujeme dalej. Od inych pastierov sa k nam pripoji jeden z ich psov, ktory ma prenasleduje takmer az k dalsej chate, teda oficialne "pristresku" Spano pole (2050 m n.m.).

    08_spano_gaz.png

    "Pristresok" tvori vacsia budova s jedalnou a niekolko mensich chatiek-gubičiek. Par chlapov-chatarov dovaza zasoby z dolin na autach - konkretne "najlepsi rusky dzip" (slovami chatara) GAZ-69 a "najlepsia Toyota", Land Cruiser LJ73. Dostavame akusi VIP izbu - dvojku, dokonca ani postele nie su poschodove! V jednej z chatiek je tecuca voda, ktora sa da v piecke ohriat. Dobru atmosferu udrzuje Radio Geja so sirokym repertoarom greckych a bulharskych ludoviek.

    09_spano_totem.png
    10_spano_flora.png
    11_spano_jazero.png

    Stvrty den sa Radi, mladez a Japonci vydavaju na Banderiški čukar, ja vsak tentokrat odmietam. Este predychavam Kamenicu, a navyse pada hmla. Okolo obeda prekonavam lenivost a idem si pozriet Spano pole. Ide o zvlastne miesto: chata je tesne nad hranicou lesa, no na rozdiel od inych miest na Pirine tu nie je kosodrevina. Luky su plne koni a krav; nikde ziadni turisti, stretavam len stareho kovboja na koni. Vyliezam k jednemu plesu pod Banderiškou portou, malebne obkolesenom vysokymi skalami, kym nepadne hmla. Poobede sa k nam pridava Vili; ticha, no velmi inteligentna pani, pod nanosom sofijskeho sarmu sa vsak skryva velmi ostrielana zalesacka.

    12_sinan_porta.png

    Piaty den vyrazame zas cez Spano pole, no tentokrat strmo nahor smerom k Sinaniskej porte. Zas pada hmla, no stretavame aj ludi. Od porty k nam zostupi lokalny guru Drago Mateev, dvorny fotograf Pirinu. Spodiela s nami par mudrosti a davam nam pozehnanie k pokracovaniu. Kedze Daniela ma stare kolena, zastavujeme sa kazdych 5 min. Hore v priesmyku nas prekvapi mnozstvo pamatnych tabul; datum umrtia 31.12. vsak napoveda o skutocnej pricine smrti. Ludo mlado.

    13_sinan_hmla.png

    Zideme na chatu Sinanica (2200 m n.m.) pri malebnom plese, obkolesenom hustou kosodrevinou. Sme na zapadnej strane Pirinu, ktora svojim vapencovym reliefom pripomina Belianske Tatry. Nevidime nic, tak sa zatvarame do chaty, kde nas chyzarka pohosti tolumbami. Sinanicu tiez vedie manzelsky par, zasobuje sa konmi, na rozdiel od Tevneho ezera tu vsak s nimi byva aj asi 10-rocny syn. Chata posobi, ze je v neustalej rekonstrukcii: stary majster tu sice stavia latriny s izolovanymi dvermi a tecucou vodou, na druhej sa im rozpadavaju vchodove dvere. Po obede si s manzelkou dame dochodcovsku prechadzku okolo plesa, zatial co hmla zazracne mizne.

    15_sinan_vrchy.png

    Zrazu je uplne jasno a Radi veli do utoku na vrch Sinanicu (2510 m n.m.). Moni bezi napred: zaumienil si zdolat ju za 30 min (potom tvrdil, ze ju dal za 27, jeho matka vsak zratala 32), pridavaju sa aj Cveti a Japonci. Od chaty nie je vrchol daleko, vedie k nemu vsak velmi strma cesticka; vacsinu casu idem prakticky postvornozky. Vystup je snad aj narocnejsi nez na Kamenicu, kedze skaly tu su hladke a zradne, lahko sa zosuvaju. Pre mna je to adros, zatial co Moni sa nudi, lebo sme pomali, a tak nam ide naproti.

    Na vrchole je vsak uzasny vyhlad na cely Pirin: vidime najvyssi vrch pohoria Vichren (2914 m n.m.) aj Kamenicu, na druhej strane mesto Sandanski a na obzore Macedonsko a Grecko. Mame moznost pozorovat roj dravcov zblizka. Ukazuje sa vsak, ze nejde o orlov, ktore by nam prileteli na pozdrav: zlietaju sa nad nami supy. Asi sme fakt posobili moc zmoreni. Skor nez nas zjedia sa vsak dostavi vesela skupina bulharskych turistov-penzistov, ktora dosla z chaty Vichren, a supy sa radsej stiahnu. Ich vodca nas ponukne whisky a zapeje niekolko piesni na slavu Pirinu. Vraciame sa po hrebeni a Sinanišku portu do chaty.

    18_sinan_ekip.png

    Ubytovani sme v dolnej izbe, teda skor sklade vedla generatora, bez kurenia, okno ani dvere nejde poriadne zavriet. Takze vytahujem Vreme razdelno a citam si v jedalni, kym generator nevypnu (23:30?). S Radim a Cveti si pripijeme domacim vinom na nas velky planinarsky uspech. Dalsi den nas uz caka zostup.

    19_zagaza_radi.png
    20_zagaza_kef.png

    Zideme asi 1000 m nadol k naucnemu centru Peštera, odkial ide uz normalna prasna cesta k chate Zagaza (1410 m n.m.). Byvala horaren komunistickych vodcov, Zagaza je uplny opak spartanskej Sinanice: vsetko nove, kachlicky, skara, zajace, dyne... Celu chatu mame pre seba, ak neratam jednu zildu, co vezie drevo do doliny - tu sme uz na okraji narodneho parku. Nevyhoda Zagazy je len to, ze je daleko odvsadial. Zatial co docitavam Vreme razdelno, Japonci skusia urobit vylet, no rychlo sa obracaju, ked sa po nich rozbehnu ovciarske psy.

    Chatar je stary stolar. Nad jeho rujnym vinom, ktore sa hrdi oceneniami, dumeme nad tym, ako odraza lokalne hedonisticke, ak nie rovno dionyzovske idealy. Na rozdiel od planinskych junakov na vyssie polozenych chatach je chatar skor meraklija. Pozitok - kef - nie je prenho kratochvilou, pomocou ktoreho zabudne na nepriazen osudu, na vzdy zly kismet, na ktory sa vacsina ludi tolko vyhovara. Kef je vysledok usilovnej prace, zaujmu, a tiez sikovnosti. Meraklija je clovek, ktory je erbap v robeni kefu.

    21_baba_stromy.png

    Posledny den schadzame cerstvo oznacenou cestickou cez vrch Baba (1879 m n.m.) do dediny Vlachi. Spadnute stromy sa netazia, a ak nejaky ohrozuje? Ama, vnimavaj be! Problem je tu len pytliactvo, proti ktoremu vraj bojuju kamerami. Manolovo planinata vi gleda! tu nabera novy vyznam.

    23_poljana_ruiny.png

    Na konci lesa zacina pustina. Je len 10 h rano, no slnce pecie neuprosne. Vo vyludnenej osade Poljana ma byt pramen, no nenachadzame ho. Ideme teda dalej po cesticke, kym sa znacka nestrati uplne; nastastie, blizko je svah, ktory vedie rovno do dediny.

    24_vlaxi_jane.png

    Vlachi maju oficialne 3 obyvatelov, videli sme vsak ovela viac. V dedine sa narodil revolucionar Jane Sandanski, ktoreho fotografia nechyba v ziadnej chate na tejto strane Pirinu. Ide o odbojnu dedinu: burila sa tak proti Turkom, ako aj komunistom. Turisti ju objavuju len postupne - az tento rok prvy obyvatel zacal poskytovat noclah. Polovica domov sa rozpada, druha je obnovovana na vilky; kostol zamknuty, pred dverami mu lezi mrtve vtaca. Premavku tvoria vacsinou len vozidla so stavebnym materialom, ako napr. stara V3S so znakmi cs.armady. Stretavame jednu turistku zo Sinanice, ktora nas upozornuje, ze na dalsi den sa chystaju kvoli Ilindenu hody. Minuly rok vraj doslo 300 ludi a ja sa len divim odkial. Ostat vsak viac nemozme.

    24b_vlaxi_elena.png

    V dedine je tiez chovna stanica pre lokalne selmy - momentalne ma dva medvede a dva vlky, okrem toho stado kaloferskych koz a par ozrutnych karakacanskych ovciarok so stenatami. Spravkyna stanice Elena nam tiez ukaze ich naucne centrum, ktore mimo ineho ukazuje rozpriestranenie jednotlivych druhov vlkov, ako aj zvlastne pariacie zvyky rysov. S vlkmi si tiez obcas zavyje: podla odozvy vraj zistuje, kolko mladych sa im v horach narodilo...

    Tu napokon nasadame na improvizovanu marsrutku, ktora nas za zvuku pirinskych ludoviek zavezie do Kresny. Ja, moja zena a Vili tu vystupujeme, so spoluputnikmi sa lucime. Ti ostanu este na den v dedine Oštave, kde su mineralne kupele (vraj su mnogo zle). Nabuduce snad. Tu, na hlavnom tahu bulharskym Macedonskom v povodi Strumy, nam asi za 3 minuty dojde autobus do Sofie. Proste kismet.

    27_vlaxi_pirin.png

    Na Pirine je mnozstvo dalsich miest, ktore by sme mohli navstivit - Melnik, vrch Vichren ci mesto Sandanski medzi inymi - no treba si nieco nechat aj na buduci rok. Pohorie je v lete prazdne a ciste (kravske lajna su predsa len priroda). Turisti su vacsinou len v skupinach, nerobia kraval a bordel, aj ked vacsina boli mladi pubertaci. Znacenie sa neberie vzdy do uvahy - posledna cesta do Vlachov nebola ani na mojej tri roky starej mape, a raz nas zachranilo len to, ze si sudca Filip vsimol rozpadnutu pyramidku... To vsak nie su problemy, lez vyzvy, ktore cloveka potesia, ked ich vyriesi. Aj moja zena, clovek to skor morsky a pohodovy, hned zacala rozmyslat nad tym, kam by sme do hor mohli ist nabuduce. Je to teda miesto, ktore vie k horam vzbudit lasku.

    ***



    ***

    До скоро!


    more children: (4)
  • 0000010100063564000635660104289108131138
    Pimpi 13.04.2016 - 13:32:35 level: 1 UP New
    Ahojte, potrebovala by som sa spojit s niekym, kto zil v Bulharsku, idealne v Sofii. Zrejme budem mat moznost ist tam pracovat na 2 roky, ale o Bulharsku neviem ani prd, takze by som potrebovala nejake info z prvej ruky. Keby ste boli taki zlati, piste pls do posty. Dakujem.
  • 0000010100063564000635660104289108006385
    al-caid 28.09.2015 - 13:05:46 level: 1 UP New
    pre buducich developerov zaujimave, no opustene budovy - https://www.facebook.com/Izostavenata.Bulgaria?fref=nf

    11738102_836966716391971_7929399073429006329_n.jpg?oh=f8ee0517575e7b13889b4d294811399c&oe=56961575
  • 0000010100063564000635660104289107971519
  • 0000010100063564000635660104289107971262
    al-caid 31.07.2015 - 10:41:02 level: 1 UP New
    do Sme teraz pekne pise jeden clovek o BG

    naposledy o Buzludzi - http://cestovanie.sme.sk/c/7940288/ufo-nad-bulharskom-je-ako-titanic.html#storm-igal-5070
  • 0000010100063564000635660104289107793754
    Synapse creator 27.12.2014 - 23:23:56 level: 1 UP [16K] New Hardlink
    Mal som teraz tu cest zavitat do jednej dost provincnej oblasti Bulharska. Nejde o mesto, cele to tu spada do obciny Grmen, co je ledva mestecko. Anticka civilizacia sa tu koncentrovala v doline, kde z Rodop vyteka rieka Mesta; Trajan tu po vitazstve nad Dakmi vystaval mesto, ktore avsak slovanske najazdy vela nenechali. Nova kultura vsak vznikla nad dolinou, pri mineralnych pramenoch.

    gC8pM278lqT8NQazccW5jctFkjdRLNXXNPNiyLMu9AU=w640-h480

    Dedina Kovacevica je pre dnesnych Bulharov vecou hrdosti. Nie je to pritom Terchova, kulturne centrum na krizovatke turistickych ciest, ani Detva, z ktorej sa stala priemyselna metropola regionu. Lezi v odlahlom kraji juhozapadnych Rodop, zhruba 1000 m nad morom, a sice je to len 200 km od Sofie, dostat sa sem za 4 hodiny je dobry vykon. Na rozdiel od inych cielov narodniarskeho turizmu v Rodopach, ako napriklad Asenovgrad ci Backovo, tu chyba masova vystavba novych, viacpodlaznych penzionov, spravidla dlhodobo neomietnutych a neskolaudovanych. Chybaju nepravidelne marsrutky, diva cestna premavka, a vobec cesty. Vek aut pripomina promo zabery z Kuby, no nie kvoli tomu, ze by tych zhruba 36 stalych obyvatelov na lepsie nemalo.

    lIEqZjCpwq3b9f72L5GAGGjc4b7YGfa1PSEhnzq0li8=w266-h199-p-no

    Dedina je pamiatkovo chranena. Cela je postavena v slohu, ktory si mozme dovolit nazyvat balkanskym pragmatizmom: prizemie je v podstate kamennym opevnenim, nad ktorym su vystavene dve-tri podlazia z dreva, obohnane verandou pre dobry rozhlad. Okna su skor mensie, niekedy nechybaju ani strielne. Obyvatelia neboli bezni sedliaci-rolnici, ale skor pastieri a remeselnici. Hospodarstvo tohto typu si vyzadovalo urcitu akumulaciu cenneho materialu (oviec, kovov), co byvalo lakadlom nielen pre hajdukov, lokalnych zbojnikov, ale neraz aj vladne vojska. Kovacevica sa sama nestala znamou hajdukmi, komitadzijmi, vojvodami ci povstalcami, ale tak aspon jeden partizan tu ma rodny dom:

    WavAyrFDjmD5WHm2T2tE2U-StMlhn6h8pbLNsMt82ZY=w266-h199-p-no

    Pre znalcov krajiny netreba pripominat, ze ide o jej etnicky najpestrejsi region. Dedina sama sice byvala prevazne bulharska, hned par kilometrov od nej je dedina moslimska Gorno Drjanovo (turecko-pomacko-albanska) a pod nou romska, Kremikovci. Krestanski Bulhari sa sem nasidlili z okolitych dedin vypalenych pocas povstani koncom 17.storocia. Podla povesti sa tu raz stratila zena jedneho kovaca; ludia ju chodili hladat, pricom nasli tu viacero prirodnych pramenov a usadili sa. "Ist za kovackou" bolo metaforou pre unik z doliny a novy zivot v horskej dedine. Samotna Kovacevica je sice znama ako utociste "pravych, krestanskych Bulharov", no aj u tych poslednych 36 zitelov najdeme viac moslimsko-slovanskych Pomakov, nechyba tu ani Holandan a Brit. Folklorne spada dedina paradoxne do oblasti macedonskej; kuchyna je uz ale bulharsky mainstream.

    qwKNiwNO_klDYjZ5kxrfIg6Zxp-fGM8j4EbuWyO7Bow=w282-h480-no

    Kedze dnes ide v podstate o extremnejsiu chatovu osadu, vela spolocenskych budov tu nenajdeme. Krcma Bratjata ("The Pub") je zvnutra vyzdobena v duchu synkrezy militantneho komunizmu a narodnoosloboditelskeho hnutia: Lenin hladi uprene na tenku hajducku pusku, vedla neho cerveno-bielo-modra vlajka s krizom, a nechyba ani velka mapa bulharskej rise v case mocnej dynastie Asenovcov. Radnica zodpoveda skor bulharskemu vyrazu pre nu - kmetstvoto. Budova v zlom stave sluzi skor ako pristresok pre staresinov, co sa pravidelne schadzaju ku kave na prieceli. Z bazara ostala len dalsia krcma zvana Mechana ("krcma"), posta otvorena v sobotu a nedelu (prave v tento vikend ale nebola), a suvenirovy obchod. Ten je zaroven galeriou: vedie ho stary pan, filolog, organizujuci v lete vystavy a performance festivaly.

    6BiLVQRw31Sjxf_FPsb-i5XeQvcPaL3y-oBB1lEKEPw=w231-h173-p-no

    Prakticky obchod tu zije ruka v ruke s "tazkym", modernym umenim. Z dediny pochadzalo viacero spisovatelov a maliarov, vratane sucasnej sefky bulharskeho kulturneho institutu vo Viedni. Dedina mala dokonca gymnazium, zalozene este za osmanskej nadvlady. Kovacevica pripadla Bulharsku az po prvej balkanskej vojne r.1912; pre dedinu sa tym zacalo obdobie upadku, kedze ludia sa stahovali do vacsich miest. Az od 70.rokov sa zacalo s pamiatkovou ochranou zvysku dediny, prakticke vysledky ako rekonstrukcie ale priniesli az eurofondy.

    4zCu4ggO96ZYoCxjaosZKzDpEuv3ygUYLygjlDnAGvk=w640-h480-no

    Podobny osud stretol aj mensi Lesten, ktory ma este menej trvalych obyvatelov - 11. Ti su ale velmi aktivni. Dedinka lezi na polceste medzi Kremikovcami a Gornym Drjanovom; ma galeriu, krcmu s originalnym nazvom Krcma, a medzi domacimi ako rarita popisovany hlineny dom. Bilba sme v nom nenasli, aby nas pohostil, tak sme uprednostnili Krcmu. V nej na obrovskej plazme bezal Spiderman, varili skvele kjufteta, v pozadi hrala latino hudba, nechybalo wifi, v dialkach sa skvel Pirin; skratka postmoderna idyla.

    WLZDb57-aw3ddBIs9CNd3XLSgRGQ5URP7BO5Xe-1Y-k=w640-h480-no

    prijaten uikend!
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289107722194
    Synapse creator 06.10.2014 - 11:58:09 (modif: 06.10.2014 - 12:00:30) level: 1 UP [26K] New Hardlink Content changed


    Tuto nedelu prebehli parlamentne volby v krajine na juhovychodnom konci EU, o ktorej politickej scene sa v Sk hovori snad len ked su volby, alebo padne vlada. V poslednom roku bolo tych padov niekolko; da sa povedat, ze v prvom rade padol kredit vlady ako takej.

    Ustrednou postavou tejto sceny je uz takmer desatrocie Bojko Borisov, byvaly poziarnik, policajt, a napokon sukromny bodyguard, medzi ktoreho chranencov patril aj byvaly komunisticky vodca Todor Zivkov ci ex-car a ex-premier Simeon, ktory si ho napokon zobral do strany. V r.2005 sa stal premierom Sofie a skoro na to zalozil vlastnu, na oko hejeuropsku stranu GERB. Svalnaty macho, karatista a aktivny tretoligovy futbalista si ziskal srdcia mnohych volicov a vo volbach r.2009 drtivo zvitazil, formujuc jednofarebnu vladu s tichou podporou turecko-romskej strany DPS. Svoju moc si poistil skupenim Trudu a 168 casa, najdolezitejsich novin v krajine, prostrednictvom banky svojho sponzora Cvetana Vasilieva, este nedavno vraj az druheho najmocnejsieho muza krajiny, cez ktoreho banku prebiehala vacsina vladnych projektov uz od Simeonovej vlady. V "krizovych rokoch" nadchol analytikov aj politikov EU setrenim, co ale jeho popularitu medzi pospolitym ludom, voci ktoremu sa navyse rad nie prave uctivo vyjadruje oslabilo. Bojko je ale zo starej policajnej rodiny. Pod nanosom hrubych manierov sa ale nachadza strategicky rozmyslajuci mozog s ambiciami na viac, nez len par rokov premierovania.

    Rok 2013. V Blagojevgrade, krasne socialistickom meste v bulharskej casti starobylej Macedonie, vyjdu v januari ludia do ulic, paliac ucty za elektrinu, ktore tuha zima vyhnala do vysok neraz presahujucich mesacny prijem. Protesty sa siria po celej krajine, a sice sa Bojkovym mediam chvilu dari zvalovat vinu na CEZ, ktory ich elektricku siet privatizoval, vo februari sa uz protestujuci obracaju proti nemu, kedze napriek referendu odmietne stavbu novej jadrovej elektrarne. Na den smrti Vasila Levskeho sa demonstranti patricne pobili s policiou, a na druhy den Bojko ohlasil zamer rezignovat. Vo volbach v maji 2013 vyrazne straca, a do vlady nastupuje lavicova BSP, delegujuca "odbornika" Plamena Oresarskeho ako premiera.

    Bojko sa ale tesi. Stale ma v rukach media, ako opozicia moze volne nadavat a jeho protivnik je slaby a neskuseny. Uz v juni urobi Oresarski prvu hlupost: za sefa tajnej sluzby vymenuje "svojho" medialneho maga Deljana Pejevskeho, sefa TV7, co si mozme predstavit ako geneticky mix Flasika, Kolesika a Pociatka. Pejevski sam je len dalsim z ludi bankara Vasilieva, ktory kedysi vyniesol na vyslnie Bojka. Vymenu vlady v maji 2013 uz nikto nevnima inak ako puhe premalovanie fasady politickej sceny, ktore sa skutocnych drzitelov moci nedotklo. Po krajine vypuknu protesty, "vlada" sa stava synonymom pre "mafiu", a dlho nevydrzi. Etablovane strany si s nimi nevedia dat rady. Mensinova DPS sa desi: Pejevski bol jej poslancom. Volen Siderov, vodca fasistickej Ataky, vidi za protestami Bojka a Sorosa. Situaciu sa napokon pokusi vyriesit centralna banka, ktora v juni zmrazila aktiva Vasilievovej banky, ako aj prokuratura - este stale v rukach Bojkovho nominanta Cacarova - ktora na neho vyda zatykac. Vasiliev sam unika so 105M € v hotovosti, no napokon sa sam vzda srbskej policii. Vlada napokon prebera aj posledny negativny atribut Bojkovho GERBu: servilitu voci EU, prezentovanu pri zruseni projektu South Stream v kontexte ukrajinskej vojny. Oresarski po roku slabej a skandaloznej vlady rezignuje.

    Bojko, ktory je ticho, sa len dalej tesi. Stratil sice 10% elektoratu, no BSP tiez: z eurovolieb vychadza ako vitaz, a ako sa zda, aj tie hlavne. "Lavica" pada na uroven mensinovej DPS. Fasisticka Ataka sice strati, no tiez sa zjavil nemenej extremny Patrioticky front, hlasiaci sa k odkazu teroristickej organizacie VMRO. Reformny blok, duchovny nastupca zapalu za demokraciu po 1989, nieco ziska, no nebude mat velky vplyv. Ci ubudlo rozumnych volicov? Zmenila sa nalada, postoj ludu ku vlade? Nepochybne o tom budu plne bulharske noviny, no to nic nezmeni na fakte, ze Bojko si svojim gambitom z februara 2013 svoj mandat nielenze uhajil, ale este aj oslabil svojich superov, resp. konkurentov.

    Co to hovori nam? Vidime tu vyuzivanie politickych spojenectiev ako sposobu likvidacie konkurentov - tak stran, ako aj financnych skupin. Fico az taky vplyv ako Borisov v 2012 nema; podobny priebeh vztahov s Pentou ci J&T, ktorym rastu assety mimo dosahu slovenskych organov, je nepredstavitelna. Tazke povedat, ci je to plus pre krajinu. Je im v podstate vydany na milost, mozu kedykolvek skusit vytvorit noveho "Oresarskeho" alebo "Babisa", no tiez nemaju na to, aby si Smer pod fasadou moci politickej neuchovaval aj moc realnu, oligarchicku. Napokon, Fico opoziciu drti este efektivnejsie nez jeho bulharsky kolega: uspesne previedol podobny manever ako Bojko pocas vlady Radicovej. Nad Prochazkom asi moze ohrnat nos ako nad Sulikom, no a znicenie KDH, ako mozneho spojenca, si nechava na dalsie volby. Bojkovi sa oproti tomu este stale nepodarilo socialistov rozbit na taku padrt ako SDKU; Turci z DPS su jednotnejsi nez Madari rozdeleni medzi Most a SMK, a tiez este nevie oslovit fasistov z Ataky tak, ako Fico a Kalinak tych "nasich".

    Smutny koniec takto zaznamenalo protestne hnutie v BG. Neponuklo alternativnu politicku silu, nenaslo odozvu ani v jednej z naslednickych vlad februara 2013. Ale tak to byva: ustava moc dava vitaznym stranam a jej sponzorom. Ani keby vypalili narodno sobranie, ako sa o to par krat provokateri pokusali, nezrusili by system, ktory zaprahuje pracu a peniaze milionov ludi a niekolkych mocnych bank. Zaroven ale ponuka moznosti na ich rychle ovladnutie: vladou, parlamentom, prokuraturou. Bojko a Fico predstavuju verziu politiky, ktora je neuprosna a totalna: strana musi ovladnut vsetko, inak bude zmietnuta vlnou pochyb a skandalov. Protivladny anarchizmus a apatia su ich hlavnymi zbranami navonok; a obsadenie klucovych miest statneho aparatu vo vnutri.


    more children: (4)
  • 0000010100063564000635660104289107662050
    Synapse creator 31.07.2014 - 18:00:21 level: 1 UP [1K] New Hardlink
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289107654666
    al-caid 23.07.2014 - 21:19:27 (modif: 25.07.2014 - 10:48:12) level: 1 UP New Content changed
    dnes krasa: ranna jazda romskych vozov nam pod oknom skosila travu, slniecko nad Vitosou, vegetarianske lahodky v Slnci a Lune, komix Evangelion!

    a na zaver jazda marsrutkou vedenou legendarnym bajom Ivanom s pravym bulharskym rockovym radiom...



    a padla vlada!
  • 0000010100063564000635660104289107653384
    mj 22.07.2014 - 22:50:07 level: 1 UP New
    forum o Rumunsku nemame ?
    O tyzden idem na roadtrip a hladam po weboch co urcite pozriet...
  • 0000010100063564000635660104289107637007
    Synapse creator 03.07.2014 - 18:11:05 level: 1 UP [1K] New Hardlink
    bulharsky folk s australskymi nastrojmi??
    pici na toto 2kombo musim ist
    speci pre mna :DD

  • 0000010100063564000635660104289107413432
    al-caid 30.11.2013 - 22:42:14 (modif: 30.11.2013 - 22:43:51) level: 1 UP [3K] New Content changed
    KUKER%20VISOK.jpg
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289107378729
    Synapse creator 31.10.2013 - 00:49:46 (modif: 31.10.2013 - 00:51:09) level: 1 UP New Hardlink Content changed
    knife_4305.jpg

    karakulak s damascenskou cepelou a kostenou ruckou budi uznanie adasov aj obdiv chanym

    zanjatcij - http://shop.eac-bg.com/nojove/nozh-karakulak-n10002.html
  • 0000010100063564000635660104289107319497
    Synapse creator 09.09.2013 - 14:20:54 (modif: 09.09.2013 - 16:01:14) level: 1 UP [1K] New Hardlink Content changed
    toto nie je Rumunsko, ale Buzludzsky pamatnik nad Sipcenskym prochodom v Starej planine - jedno z najsvatejsich miest bulharskej statnosti ;)

    %D0%A0%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%BD%D0%B8_%D0%B4%D0%B5%D0%B9%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%BD%D0%B0_%D0%94%D0%BE%D0%BC-%D0%BF%D0%B0%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%22%D0%91%D1%83%D0%B7%D0%BB%D1%83%D0%B4%D0%B6%D0%B0%22-2.jpg

    este trochu kulturneho pozadia a turistickych informacii:

    1.vrch sa vola Hadzi Dimitr (Хаджи Димитър), pomenovany podla hajduka Dimitra Nikolova Asenova, ktory v danej oblasti viedol protiturecky odboj a na danom vrchu zahynul v boji r.1868 ako 28-rocny; agitovanie u pospolneho ludu, prepadavanie uradnikov a podobne, smrtou inspiroval cele hnutie dalsieho desatrocia, Christo Botev mu zlozil slavnu basen

    2.Buzludza je turecky nazov vrchu, dnes sa pouziva skor pre pamatnik; ten byval centrom velkych komosskych zjazdov, casom z hlavnej mozaiky zmazali ich prezidenta Zivkova a myslim ze aj jeho dceru; svatost miesta pre robotnicke a narodnooslobodzovacie hnutie nicmenej rozpoznala aj naslednicka bulharskej komunistickej strany, BSP

    3.Sipcensky prochod je priesmyk medzi mestami Kazanlukom a Gabrovom cez Staru planinu (Balkan), Hadzi Dimitr je na opacnej strane priesmyku ako Sipka; bola to strategicka cesta od nepamati spajajuca Miziu a Thraciu, pricom pocas rusko-tureckej (po bulh.Oslobodeneckej) vojny 1877-1878 tu prebehli styri velmi krvave bitky (v ktorych, ako pripomenie kazde muzeum, sa zucastnilo vela domacich dobrovolnikov), posledna v podstate vyhrala vojnu

    4.v sirsom okoli su viacere podobne vytvory (trebars Beklemeto, Radnevo, Turnovo, trochu dalej Sumen, napokon aj Sipka ma starsi), par starych monastirov (Sokolski, Drjanovo) a skanzeny v Etare a Trjavne; mesto Gabrovo je zname vysokou technological readiness a svojskym zmyslom pre humor; Veliko Turnovo zas hlavne mesto stredovekeho kralovstva (po bulh.Druhe carstvo), kde v 13.-14.storoci bola asi najvacsia skola, kde sa ucilo po starosloviensky

    5.je to idealne miesto na roadtrip, najlepsie ak mas Opel Astra G (gen.1998), tie sa nekradnu, lebo ich pouziva policia ;) vsetky hlavne tahy v oblasti su cerstvo zrekonstruovane (vdaka EU fondom)
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289106624762
    krvsh 27.04.2012 - 10:46:47 level: 1 UP [1K] New
    keby sa niekto chystal v lete do Bulharska a mal chut na trochu basov, mohlo by ho zaujimat:

    Jacky Murda & DJ Panik - ~Sofia, June 29
    http://www.facebook.com/events/212123462234148/

    Once again, Bassheads representing two of the titans of the jungle/dnb field, at a very interesting setting - stay tuned for more info!

    Bassheads Massive 2012 - black sea coast, August 01 - 05
    http://www.facebook.com/events/213335412114266/

    The culmination of our party year, 5 days the bass keeps on banging on an unimaginable, remote beach

    Open-air - Aladjata, near Varna, August 17 - 18

    A follow-up open-air with some international guests, stay tuned!
    http://www.bassheads.org/archives/741
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289106620675
    Synapse creator 24.04.2012 - 23:11:44 level: 1 UP New Hardlink
    tato obstarozna, zabudnuta raspla skopirovala klip Galene??



    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289106178433
    mosko 19.08.2011 - 17:55:17 level: 1 UP New
    čaute, neviete náhodou niekto či sa dá dostať loďou odkiaľkoľvek z bulharského pobrežia do istanbulu a späť?
    more children: (2)
  • 0000010100063564000635660104289106078145
    al-caid 21.06.2011 - 12:54:40 level: 1 UP [7K] New
    1308201630475.jpg
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289105926228
  • 0000010100063564000635660104289105724396
  • 0000010100063564000635660104289105706457
  • 0000010100063564000635660104289105681991
    Midnight Miss Suki 03.12.2010 - 18:05:17 level: 1 UP New
    nejdete niekto prosim v najblizsej dobe do Bulharska? potrebovala by som daco odtial doniest..
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289105669581
    andread 26.11.2010 - 18:57:18 (modif: 26.11.2010 - 19:01:56) level: 1 UP New Content changed
    169841-original-zldkj.jpg
    toto zevraj daky mafossky tato postaval svojim detom :) Brutalny domcek videl som ho par-x a vzdy ma rozrehotal. Najst ho mozete cestou zo sofie hore kopcom do bystrice (coe mala šopská dedinka nad mestom).
    http://www.super.cz/vtipky/19782-snek.html
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289105571960
    andread 28.09.2010 - 15:47:06 (modif: 28.09.2010 - 16:10:53) level: 1 UP [3K] New Content changed
    napisem vam nieco o klube kt ma velmi zaujal a preto sa don ho rad vraciam
    Skoro vzdy ked idem do Sofie ho nastivim lebo tam maju skvele vino moe oblubene piva (ako shumensco kamenitzu alebo dansky tuborg) a aj silnejsiu piatiku a najma prijemnu hudbu kludnu tlmenu atmosferu a chodia tam skutocne fascinujuce typi. Napr 50-60rocni ujo vo fraku s velkym pecatnym prscenom kt poziva vsetko naokolo na čašu (ale najma zeny ;D) O tom panovi som presvedceny ze je ventrue ;D. Vchod je velmi nenapadny (pre mnohych) priam odpudivi alebo taky ze vacinu ani nenapadne ze sa jedna o podnik :) ale o to je to tajuplnejsie ;D
    Hambara_00.jpg

    V klube vacsinou vyhrava kubanska muzika alebo dake prijemne raggae jazz ci dub (ale vacsinou bez slov cize sa da super pokecat). Nieje velmi velky, vnutry je jeden bar pri ktomrom moze sedet cca 10 ludi. Zopar stolov na kraji v strede a priestor pred barom bhodny ked su tam niekedy kapely alebo trsanica. Hore este je jedno poschodie s 3ma stolmi a uplne hore podkrovie kde som este nebol, ale svagor vravel ze vecasinou je lokacia oblubena pre starych turistov kt sa tam jasia so stetkami :D Jedneho skandinavskeho dedka sme tam videli splhat sa (s asi nie jeho vnuckou :D)
    Aj ked nazov aj exterier posobi ako chatrc, interier je dobre hygienicky zabespeceny a hajzle (s tmavo cervenymi stenami a dread obrazmi) su super :D Da sa tam po vyst/rati posediet v kresle pred zrkadlom a tak :D
    Ale cim je hlavne specificky klub je kludna atmoska kopu sviecok a vsade je citit drevo a cigary. Kopa velmo zaujimavych artefaktov figurok a vlastne aj nabytok je take fajne tesarske blazonvstvo (najma ma zaujali tie dve sochy pri bare xD).
    Odporucam podnik na zaciatok kazdej zurky alebo nadranom po tom jak sa nazerete dakeho kebabu, splachnut fajn vinkom ;)
    (ked tam pojdete staci zabuchat zo5x na dvere :D)

    daco na nete o lokaci:
    http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:FENf54fm31MJ:piron.phls.uni-sofia.bg/projects/kulturna-karta-na-sofia/104-2010-01-11-16-05-39+%D1%85%D0%B0%D0%BC%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B0+%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D1%8F&cd=3&hl=bg&ct=clnk&gl=bg
    http://maps.google.bg/maps/place?hl=bg&biw=1272&bih=603&um=1&ie=UTF-8&q=%D1%85%D0%B0%D0%BC%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B0+%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D1%8F&fb=1&gl=bg&hq=%D1%85%D0%B0%D0%BC%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B0&hnear=%D0%A1%D0%BE%D1%84%D0%B8%D1%8F&cid=9535908561700184707
    tu je o dost lepsi popis od dakeho haluzaka http://trustedplaces.com/review/bulgaria/sofia/bar-pub/134au7z/hambara#1m6r67

    приятно прекарване!
  • 0000010100063564000635660104289105485791
    Synapse creator 06.08.2010 - 18:53:21 level: 1 UP [4K] New Hardlink
    Najsamlepšia dovolenka

    Prechod bulharským pohorím Rila a Pirin

    1.deň: Prílet do Burgasu
    2.deň: Vlakom do Kostenca a potom busom do Borovca,smer Musala, Alekovo ezero
    3.deň: Musala (2925m), Malak Bliznak (2777m), Golyam Bliznak (2779m), Yuroushki Chal (2769m), sedlo Dzhanka
    4.deň: Vapa (2528m), sedlo Kanarski preslap, Ribne ezera
    5.deň: nástup na hrebeň Marinkovitsa, Kobilino Branište, Popovokapski preval, traverz Golyama Popova Kapa (2704m), Malomaljovitske ezero
    6.deň: zostup na chatu Maljovitsa (1940m), výstup na vrch Maljovitsa (2729m), Malak Mermer (2526m), Dodov vrah (2661 m), sedlo Razdela, Torenčanak ezero
    7.deň: Túlačky v oblasti Sedemte ezera, sedlo Razdela, Rilský monastýr
    8.deň: presun do Blagoevgradu a na Pirin, chata Javorov, Suchodolske ezero
    9.deň: Razlozki Suchodol(2570 m), hrebeň Koncheto, Vihren (2914 m), Vlahinski preval, Muratovo ezero
    10.deň: Golyam Tipits (2645 m), Prevalski Chukar (2604 m), jazero pred Mozgovishka Porta
    11.deň: sedlo Mozgovishka Porta, Tevnoto ezero, zostup na chatu Pirin
    12.deň: Melnik
    13.deň: Melnicke pyramidy
    14.deň: Ráno presun do Sofie, nočákom do Burgasu
    15.deň: autobusom do Nesebaru na pláž, večer naspať do Burgasu na lietadlo :-)

    viac foto hir

    Ešte teraz si chrochtám :D

    p1070140o.jpg

    p1070565c.jpg

    p1070570.jpg

    p1070574.jpg

    p1070581d.jpg

    p1070590.jpg

    p1070604.jpg

    p1070741q.jpg
    more children: (3)
  • 0000010100063564000635660104289105455265
    - 21.07.2010 - 01:09:01 level: 1 UP New
    este stale je v bulharsku tak hnusne zradlo? rozmyslam totiz nad dovolenkou v nejakom 5 hv. hoteli, ale bolim sa ze celu dovolenku preserem a ze tych 5 hv bude len fikcia.. nejake skusenost?
    more children: (6)
  • 0000010100063564000635660104289105454580
    krvsh 20.07.2010 - 18:39:21 level: 1 UP New
    mozno by mohlo niekoho zaujimat, zeleznice (konecne!) zacali davat zlavy na skupinove a spiatocne listky ... ja som zistoval Brno-Sofia cez Belehrad, vychadza to takto:
    3 ludia : 7156 Kc
    4 : 9007 Kc
    5: 10857 Kc
    -tj.mrte lacnejsie ako autobus, o pohodli ani nehovoriac.

    Inac lehatko by malo stale stat 10 evry na noc - ak idete do Burgasu a Varny, rozhodne odporucam(bezpecnost,bufet,pohodlie...) ... akurat kedze ide vlak z Bratislavy 4:55, mozno sa vam budu pokusat nauctovat dve noci - da sa to poriesit jednoducho tak, ze si lehatka kupite az od Budapesti a ten kusok bud ukecate so sprievodcom alebo holt preckate vedla v kupe.
    Do Sofie zial o ziadnom priamom lehatku neviem.
    more children: (1)
  • 0000010100063564000635660104289104871238
  • 0000010100063564000635660104289104865866
    otep 19.08.2009 - 22:52:01 (modif: 04.10.2009 - 09:22:04) level: 1 UP [11K] New Content changed
    Prinasam popis nasej kratkej cesty po Bulharsku. Pokusim sa donho pridat postupne aj fotky, ked ich upravim.

    Zlozenie vypravy: JA a.k.a. otep, Veronique a.k.a. gutta, Faun a.k.a. monsieur faun a Tinka a.k.a. TcHai

    Fotky su zatial nevytriedene tu - http://petlo.rajce.idnes.cz/Bulgaria_2009/#album
    Ostatni clenovia vypravy maju fotiek viac snad to dame dako dokopy a vybereme reprezentativne

    6.8.2009 – Bratislava > Viedeň > Sofia

    Vyrazili sme ako spravne burzoazne socky strednej triedy skoro rano z viedenskeho letiska aby sme vyskusali letuschopnost krachujucej spolocnosti SkyEurope. Zaciatok vyletu sme ja s V zasadne skomplikovali, kedze sme rano zaspali a tym ohrozili aj zvysok skupiny (F a T), ktorym sa tymto za to este raz velmi ospravedlnujem. Nebolo to naschval, ale zial stalo sa. Lietadlo sa uspesne zvihlo nad najemno pokoseny Schnitzelland a o par hodin nas uz vitala Sofia s inym casovym pasmom. Na letisku sa nas okamzite zmocnili dopravcovia s tou najlepsou ponukou transportu do centra. Zdvorilo sme odmietli a vydali sa hladat najblizsiu PNS, aby sme podporili prevadzku sofijskej MHD. Sofia az privelmi pripominala Bratislavu a mna ako milovnika socialistickej architektury neskutocne fascinovala. Presli sme centrum a zopar ulic a zistili, ze tu niet moc co robit. Sokom boli vysoke ceny, ktore nam pomohli zabudnut na pribehy zname z pred par rokov typu "rozmenis si par tisic Sk vozis sa vsade taxikom a obzieras sa a opijas do nemoty". Bejvavalo, ako sa vravi. Sofia je porovnatelna a dokonca miestami mnohokrat drahsia ako napr. Bratislava alebo ine slovenske mesta. Aj tu uz jazdia ludia a samozrejme aj pipky na jeepoch, aj tu mozete zazriet na ulici Lamborghini a ine ludove vozitka, Casy sa menia a Bulharsko taktiez. Kazdopadne Sofia je mesto, ktore je na putovani po Bulharsko mozne s kludnym srdcom vynechat, neponuka ziadne poriadne atrakcie. Ked tak pre skalnych milovnikov totalitnych sidlisk, ktori tu spoznaju bulharsku “cestu panelaku” (citaj The Way Of The Panelak) a objavia netusene variacie na oblubeny obytny dom, notoricky znamy aj z nasich luhov a hajov. Aj napriek absencii poriadnych atrakcii a la Disneyland a podobne sme sa rozhodli jednu noc ostat u V kamosa Minca, s ktorym prezila fajn casy na Work and travel pobyte v americkom Yeloonstonskom parku. Minco sa za nami dovalil na horskom bicykli a vyklul sa z neho neuveritelny hostitel. Doviedol nas do svojho paneloveho prenajateho bytu a predstavil osadenstvu. Ako to uz tak byva pri bratskom posedeni spriatelenych krajin vychodneho bloku, zvrhlo sa to na statny domaci opijas pri ktorom sa pivo a vino prudom liali a sopske salaty sa zjavovali na stole akoby mavnutim carovneho prutika. Pri prevazne intelektualne zameranych debatach sme sa dozvedeli vela o bulharskych realiach a taktiez zredukovali nasu a la turisticky sprievodca planovanu jazdu napriec Bulgariou. Minco nas sikovne namotal na specialne miesto na konci sveta (citaj pri hraniciach s Rumunskom), kde maju byt udajne ludoprazdne miesta vhodne na kupanie bez siat a nocovanie na plazi. Nechali sme si toto miesto zaznacit do mapy s vedomim, ze rano z nas bude pri nasadenom tempe degustovania parta bezmocnych zombie bez akejkolvek stipky pamati.

    44850003.JPG


    7.8.2009 –Sofia > Veliko Tarnovo

    map2.jpg

    Noc bola dlha a Bulhari uzasne pohostinni. Ani sme sa nenazdali a uz sme rano odprevadzali Minca do vytahu aj s bicyklom, ktorym ako pevne dufam, nesposobil zavazne skody v cestnej premavke a vyrazili sme smer stanica do nasej dalsej zastavky mesta s menom Veliko Tarnovo. Toto mesto je propagovane ako sprievodcom, (zapozicala petrzalska kniznica Vavilovova 26), tak aj samotnymi Bulharmi. Boli sme plni ocakavania a po zjaveni sa na namesti tzv. Novej casti Tarnova okamzite napadnuti bandou poskytovatelou ubytovania v privatnych apartmanoch. Prrdajcovia sa snazili zaujat prevazne uchylnym zjavom a mohli sme si vyberat z pocetneho panoptika. Vrcholom bola babka s hrubou knihou a platinovymi zubami (a la Flawa Flaw pripadne Ol Dirty z Wu tang nech mu je zem lahka). Dalsim lamacom idealov o sockarskej dovolenke bol potetovnay "vrah" s jazvami na tvary a bohatou sadou vazenskych tetovani. Na obohatenie tohto stylingu mal aj sadru na pravej ruke sposobenu pravdepodobne predoslymi stastlivcami z rad bezbrannych turistov. Myslim si, ze toto bol typ, ktoremu radi ponuknete v tmavej ulicke penazenku a poviete pin aby si zavolal z vasho mobilu taxik. Z navrhovanych cien ubytka nam bolo jasne, ze Veliko Tarnovo je Velike okrem svojho vyznamu aj cenami, ktore ponuka. Sen o sockovani sa opat zacal rozplyvat, ale bola tu este sanca. Mincom i Couchsurfermi z Tarnova ospevovany hostel Mostel s prijemnou atmosferou a moznostou stanovania na ich placku s vyuzivanim sluzieb hostela. Plni ocakavania sme sa dotrepali napriec topograficky zaujimavo svazitym Tarnovom k brane hostela Mostela. Zacinala sa ma chytat obava z davov afektovanch Amikov a podobnych zrud obyvajucich tieto typy zariadeni. Banda japoncov vychadzajucich z luxusne vyzerajucej brany obavy este zosilnila. Po zazvoneni na hi tech zvoncek sa objavil skrobeny bulharsky krasavec a cambridgskou anglictinou nas privital. V zapati nam povedal najlepsi vtip celeho vyletu, ktory znel:"Ano. Mame miesta pre stan cena je 16 leva (pre neznalych priblizne 8 eur) na osobu". Za spanie vo vlastnom stane no nekup to! Po dlhom hladani sme sa nakoniec ubytovali v jednon z lacnejsich privatov s neskutocne gycovym zariadenim a na tunajsie pomery nevtiravym majitelom Christosom Christovom.

    8.8.2009 – Veliko Tarnovo

    Tarnovo je pekne mesto, ktore stoji za to vidiet. Rozklada sa na strmych svazitych ubociach nad riekou a svojimi malickymi ulickani a sialenym rastlym urbanizmom pripomina grecke a talianske mestecka. Je to vsak mesto turisticke a tak sa pripravte na bandy supov striehnucich na korist. Ked vsak ukazete, ze nie ste mrsina podliehajuca rozkladu na pusti a ze este stale viete vycerit "drapky" daju vam pokoj. Dominantou mesta je "sialeny" pamatnik na skalnom cipe v zahybe rieky, vedla ktoreho sa nachadza neskutocny hotel pripominajuci stavby Le Corbusiera, ktory udajne toto mesto miloval. Nedivim sa mu, je to mesto, ktore ma svojho genia loci a treba si ho schod za schodikom prejst pesi po oboch brehoch rieky. Z opacneho brehu sa mozete kochat krasou rastleho zoskuepnia domov, z ktorych su niektore doslova "prilepene" nad priepastou. Sokujuci vrchol stareho mesta predstavuje hrad s gigantickym opevnenim, ktory udajne odolaval Turkom 3 mesiace (netusim ci to vtedy bolo vela alebo malo). Cestou k hradu sme zaculi paradnu balkansku hudbu linucu sa z (konecne!!!) normalnej chudobnej stvrti, kde je este mozne najst skutocnych ludi a ich skutocny zivot. Vratme sa k hudbe. Bola neskutocna! Klarinet prave vyhraval psychedelicke balkanske sola a my sme sa ako omameni snazili priblizit k jej zdroju, ktory ako sme mylne predpokladali, mal byt v jednom z domcekov. Klarinet trilkoval a nam stupal tep a predstavivost malovala do nasich hlav svoje vrcholne diela. Pocity pri zisteni, ze hudba pochadza z maleho nakladiaku na kraji cesty a hraju ju zivi hudobnici, by sa dal prirovnat k vselicomu. Pre milovnikov realistickych opisov to zhrniem takto. Na ceste stali traja spevaci, ktorych temperament by sa dal exportovat vo flasiach do menej stastnych krajin (napr. Rakusko es tut mir leid). Podporovani pocetnou skupinou hudobnikov z nakladiaku davali zo seba viac nez dost. Sledovani hlucikom domacich a oslovovani lokalnymi "podnikatelmi" na jeepoch posobili prijemne a autenticky. Vychutnali sme si ich vystupenie do sytosti a vydali sa na impozantny hrad s vyhladom na krasne okolie Tarnova, ktore sme zial vzhladom na nas prisny casovy harmonogram nestihli navstivit.
    44850009.JPG

    9.8.2009 – Veliko Tarnovo > Varna > Balcik > Sabla

    map3.jpg

    Cakali na nas predsa ludoprazdne plaze s delfinmi a tulenmi (vid. "zarucene aktualny" sprievodca z roku 2005). Pred nami lezala cesta tunajsim vlakom, ktory miestami dosahuje rychlost az okolo 50 kmh a pocet jeho stanic by ste hravo spocitali na prstoch povedzme 10tich ruk. Vdaka tymto specifikam je ale vcelku lacny a umozni spoznat mensie mestecka aspon cez okno, ked nie osobne. Dotrepali sme sa vlacikom do Varny, slavneho to primorskeho mesta, ktore maju pochodene aj mnohi z nasich a vasich rodicov a prarodicov. Len sa ich spytajte ako sa vozili na taxikoch a opijali na plazi! Varna nas privitala opat bandou poskytovatelov "najvyhodnejsieho" ubytovania. Vitazom bol dedko so svihackym sakom a usmevom, ktory isiel okolo s bandou tinedzerskych vnucikov, ktori dedkovi radili velmi spravne stylom:"Kasli na nich, podme dalej". Dedko sa vsak nedal a s usmevom,ktory v roku 1940 lamal zenske srdcia na male kusky sa priblizil a siahol pod sako. S ocakavanim najhorsieho sme cakali, co pride. Prisla nastastie len laminovana cedulka s napisom ACOMMODATION, ktoru sme zdvorilo odmietli. Ludia sa v Bulharsku naozaj snazia na kazdom kroku, podojit dojnu kravu s nazvom Turizmus, to sa im neda upriet. Po par podobnych zazitkoch nas zacal zmahat pocit, ze za kazdym rohom caka Bulhar s kartickou Accomodation pod sakom. Tento pocit bolo mozne eliminovat iba jednym sposobom a to okamzitym utekom z Varny na sever do narucia nekonecnych ludoprazdnych plazi. Rozhodli sme sa zodvihnut nielen kotvy, ale aj palce a vyskusat nase stastie pri stopovani. Ako ciel sme si zvolili mestecko Balcik s prekrasnym palacom a udajne dobrou plazou na pripadne prenocovanie. Balcik mal byt udajne "malebne mestecko vyhladavane hlavne umelcami". Stopovanie slo ako po masle, stopol nam prijemny bulharsky pan, ktory nas zobral dokonca vsetkych styroch a predviedol nam, ako sa v Bulharsku jazdi. Pochopili sme vdaka nazornej ukazke, ze tunajsi styl zahrna: 1.rychlost minimalne 130 kmh, 2.predbiehanie na lubovolnych miestach- plne ciary na vozovke tu maju skor dekoracny ucel, 3.vymena opotrebovanych brzd tu musi byt prekvytajuce odvetvie. Kazdopadne do Balcika sme dorazili v rekordnom case. Z malebneho mestecka sa vyklula "ospala diera" neumoznujuca soc na plazi a vstup do arealu palaca bol akcentovany koridorom otrasnych turistickych obchodov a restauracii. Bolo nam jasne, ze musime dalej. Podarilo sa nam splasit neskutocne lacny autobus do Sable, prirodnej rezervacie s jazerami a moznostou prespania na plazi. Sabla vyzerala na prvy pohlad naozaj slubne. Ziadni nadhanaci turistov, ziadne vyhodne ubytovanie, v Sabli nebolo skoro nic. Bude to nas vysnivany raj? Na to aby sme sa to dozvedeli bolo treba prejst pesi z dedinky Sabla do rovnomennej prirodnej rezervacie vzdialenej asi 6km. Po prichode nas cakal sok v podobe obrovskeho campingu plneho Bulharov. Pohlad autora nasho sprievodcu na vysnivany raj sa diametralne odlisoval od nasho a bolo nam jasne, ze sa budeme musiet pobrat este viac na sever do tajomneho Krapecu, ktory nam naznacil Minco v Sofii do mapy.

    10.8.2009 – Sabla > Krapec

    map4.jpg

    Rezervacia Sabla je prijemnym miestom, pritomnost velkehu poctu dovolenkarov v kempoch vsak sposobuje, ze plaze su plne odpadkov a nikto ich ako sa na spravnu rezervaciu patri necisti. Bol to pre nas sok a to sme netusili, ze nebude posledny. Vyzeralo to, akoby Bulhari nechali na plazi vacsinu veci, ktore si priniesli. Ako sme vydedukovali iba strazene plaze su v Bulharsku ciste a to je velka skoda. Snad to v nasom vysnivanom Krapeci bude ine. Krapec navstevujeme nasledujuci den mikrobuso-autobusom, oblubenej to forme dopravy v tychto koncinach. Prve dojmy su skvele, dedinka ma par domov, akurat pred nimi parkuje dako vela jeepov, ktovie co to znaci. Vyrazame s batohmi a exkluzivnymi usmevmi smer plaz, hrdzava spadnuta tabulka camp nam dodava sil, ze tu nic nefunguje a bude klud. Konecne sa pred nami odkryje more lemovane nedostupnymi cervenymi bralami. A potom shock- plaze su plne ludi, je tu bar dokonca aj paradne umiestnena TOI-TOI (pre neznalych do fachu ide o prenosne wc nachadzajuce sa snad na kazdom mieste nasej planety). Co dodat nasa robinzionada konci skor ako zacala. Au revoir prazdne plaze aj tu sme boli konfrontovani s bulharskou realitou plastovych flias a odpadkov. Aj napriek tomu je Krapec prekrasny kut hodny navstevy. Nekonecne plaze lemuju piesocne duny, ako vystrihnute z dokumentu o vylodeni v Normandii a ak mate stastie uvidite vo vlnach pravych neskrotenych divokych delfinov. My sme stastie mali a tak sme delfiny videli a boli sme z toho uplne paff. Dokonca nam silne vlny ponukli moznost studovat delfina podrobnejsie aj vo faze rozkladu. More je v tejto oblasti velmi burlive a kde tu vyvrhne na breh okrem ton cerstvych zelenych rias rias (idealnych na salat) a lastur aj daku tu mrtvolku. Mrtvemu delfinovi robila na dlhociznej plazi spolocnost aj polmetrova raja a neznama cierna ryba. Nie je to veru miesto pre hotelove padavky s oblubou sterilnych bazenov s vyhladom na more. Mnozstvo vyplavenych lastur moze nebezpecne poskodit peelingovane paty natierane vyrobkami prestyznych francuzskych kozmetickych spolocnosti. Nam vsak nanosy lastur a ulit doslova ucarovali. Niektore miesta boli nimi kompletne pokryte a nebolo vidiet ani kusok piesku. Pri rannej prechadzke sme sa ocitli v rozpravkovej krajine perletou sa lesknucich plazi zaliatych odleskami. Snad aspon fotografie dokazu vyjadrit slovami tazko popisatelne.
    44850033.JPG

    11.8.2009 - Krapec

    V Krapeci sme prezili prijemne noci na ludoprazdnej plazi s oblohou plnou hviezd nad hlavou a svetlami rumunskych miest blikajucich v dialke. Nas cas navratu sa blizil a nas cakala nocna mora burzoaznych sociek- popularne primorske letovisko Varna s poctom obyvatelov bliziacim sa Bratislave.

    12.8.2009 Krapec > Varna

    map5.jpg

    Tam sa nam podarilo nakontaktovat sa na Radiho z komunitneho cestovatelskeho serveru Couchsurfing. Som skalnym clenom a podporovatelom tejto komunity a vdaka nej som spoznal vela nezabudnutelnych ludi. Aj Radi z Varny bol nezabudnutnelny. Po cely cas co sme s nim boli, sme z neho nechapali. Radi zije, dycha a kazde rano vstava aby mohol vyrazit na more a jeho rodina s nim. Profesionalny ucitel windsurfingu a nadseny majitel malej lodky bol pre nas suchozemske krysy tvrdym orieskom. Nase odlisne svety do seba narazali ako zemske platne pri alpinskom vrasneni a kazdy rozhovor bol plynuly ako premavka pri dopravnej spicke. Radi nam hned na uvod ponukol fakultativne vylety lodkou s moznostou prespania na sokujucich miestach: 1.opustena plaz na opacnej strane Varnskeho zalivu "Naspat uz dojdete dako pesi", 2.plaz v industrialnej zone bez moznosti navratu, 3. "Ak pojdem campovat s rodinou pojdete so mnou" taktiez nespomenul ako odtial spat. Vzhladom na nutnost nastupu na vlak do Sofie na druhy den, sme museli ponukane navrhy zdvorilo odmietnut a zacat sa obavat o noclah. Nastastie sa nakoniec campovat neslo a my sme boli usetreni od vzrusujuceho nocneho hladanie ubytka v meste plnom plazovych barov a diskotek. Kedze nas knizny sprievodca, ktoremu sme naplno verili, odporucal miestne akvarium, rozhodli sme sa ho navstivit. Malo sa nachadzat v ramci tzv. Morskeho parku, ale najst ho, uz nebolo take lahke. Trikrat sme obisli osarpanu budovu a konstatovali, ze to tu uz asi zavreli. Nakoniec sme zazrakom nadabili na vstup a velmi nizke vstupne davalo tusit, ze to bude lahodka. Bola. Namiesto napisu akvarko by mali dat na budovu “Dom hrozy”. Stara polorozpadnuta budova bola plna malych spinavych akvarii, v ktorych prezivali zubozene rybicky. Tie stastnejsie to uz mali za sebou a plavali mrtve na hladine alebo na dne. Vrcholnou scenou bol maly morsky konik chvostom omotany o svojho mrtveho partnera o ktorom si stale myslel ze zije. Baterii akvarii smelo asistovali dalsie exponaty ako vypchaty tulen a rozne telicka morskych obyvatelov nalozene vo formaldehyde. Myslim, ze na toto miesto len tak nezabudneme. Okrem tohto soku bola Varna nezaujimave mesto, ktore ma zaujalo len mnozstvom secondhandov. Ako velky fanusik a webmaster svetoznamej stranky www.druharuka.eu som to dokazal nalezite ocenit. Secondhandy tu boli v kazdej stvrti a na kazdom kroku. Male, velke, lacne, ale aj znackove so satami renomovanych znaciek. Kto ma rad secondhandy, pride si tu na svoje.
    44860009.JPG

    13.8.2009 - Varna >Sofia

    map5.jpg

    Vo Varne sa nase kratke putovanie Bulharsku koncilo. Nasadli sme tu na nocny vlak, ktorym sme sa tramacali celu noc do Sofie na letisko. Tam sme zazili zanik SkyEuropu a nekonecne dlhe 4 hodiny pri gateoch s vyhladom na lietadlo, do ktoreho sme nemohli nastupit.

    El fin

    Cestopis bol napisany prevazne na mobile vo vlaku z Varny do Sofie, kedy som vdaka pestrej bulharskej strave a citlivemu zaludku nemohol spat.

    -------------------------------------------------------------------------------
    http://www.druharuka.eu _ Sprievodca Krajinou Druhorukych Siat
    more children: (3)
  • 0000010100063564000635660104289104858564
    Synapse creator 14.08.2009 - 22:22:53 level: 1 UP [1K] New Hardlink
    Rozčarovanie na balkánsky spôsob
    Autor: Pavol Magyar, foto: SITA/AP

    Príliš chudobné, príliš skorumpované a príliš prerastené mafiou. Netreba sa ľakať, reč bude tentoraz o Rumunsku a Bulharsku. Brusel im neveril od samotného začiatku predvstupových rokovaní, neveril im pri vstupe a neverí im doteraz. V hodnotiacich správach o pokroku dáva Sofii a Bukurešti uhladeným diplomatickým jazykom čoraz hlasnejšie najavo, že robia prominentnému klubu hanbu. Možno je to omnoho pohodlnejšie, ako vysvetliť, prečo ich napriek množstvu vážnych nedostatkov púšťal do Únie tak skoro.

    Najnovšia správa o pokroku jednoznačne potvrdzuje, že Rumunsko a Bulharsko sa stali členmi Európskej únie priskoro. Politicky motivovaná integrácia týchto dvoch krajín do EÚ znamená, že už nepociťujú nijaký vonkajší tlak na to, aby riešili vážne problémy s korupciou a organizovaným zločinom. Bulharsko a Rumunsko zaostávajú vo vývoji, pretože sa zatiaľ do systému EÚ naozaj nehodia. Svojimi prehnanými ambíciami a členstvom v EÚ potrestali najmä sami seba, uškodili však aj ostatným. Európska únia s nevôľou zisťuje, že európske podniky a spoločnosti nemôžu pristupovať k Rumunom a Bulharom ako k štandardným a rovnocenným partnerom. A nepomohli príliš ani ostatným kandidátskym krajinám balkánskeho regiónu, na ktoré bude Únia odteraz ešte prísnejšia.

    Toľko rakúske Die Presse. S citátom sa určite radi a rýchlo stotožnia aj v blízkom pohraničí, hoci z hľadiska korupcie či prerastania organizovaného zločinu s vysokou politikou sú najmenej traja rakúski susedia civilizačne oveľa bližšie k východnému Balkánu než Západu. Nepodsúvajú však takéto tvrdenia vinu za vzniknutý stav len Sofii a Bukurešti? Nemá svoj výrazný podiel masla na hlave aj Európska komisia?

    Nedôvera od prvej chvíle
    Nedôvera voči dvom balkánskym benjamínom pretrváva prakticky od prvej chvíle predvstupových rokovaní. Niežeby tá „naša“ vlna rozširovania vyrážala dych politickou kultúrou či nebodaj ekonomickou transparentnosťou, ale Rumunsko a Bulharsko je predsa len iná liga. Nielen pre žobravé rumunské gangy, ktoré si pobyt v západoeurópskych metropolách krátili a doteraz krátia krádežami, prepadnutiami a znásilňovaním. Alebo pre pašerákov ľudí, ktorí smutne preslávili obidve balkánske krajiny dávno predtým, než Bukurešť a Sofia poslali oficiálne delegácie slávnostne otvoriť predvstupové rokovania.

    Reč je napríklad aj o najmenej 150 nájomných prominentných mafiánskych vraždách, ktoré sa v Bulharsku uskutočnili v rokoch 2000 až 2007, no za ktoré nebol doteraz nikto potrestaný. O prípadoch obrovského rozkrádania európskych fondov, za ktoré až doteraz trestali len malé ryby. O podozrivých výpalníkoch, proti ktorým museli zastaviť súdny proces, pretože kandidovali ako poslanci v júnových bulharských parlamentných voľbách.

    Prípadne o zažratej rumunskej kultúre podplácania, ktorá sa od drobných provinčných úradníčkov, policajtov, učiteľov a lekárov vinie až k bývalému premiérovi Nastasemu – ani on nevie vierohodne objasniť majetok niekoľko desiatok násobne prevyšujúci jeho oficiálne príjmy. Mimochodom, jedna zo sponzoriek, teta Tamara, mu venovala v prepočte milión eur získaných z predaja vzácnych šperkov. Od dôchodkyne, žijúcej zo skromnej penzie na ošarpanom bukureštskom sídlisku, to bol mimoriadne ušľachtilý a obetavý skutok.

    Vo svetovom rebríčku vnímania korupcie za rok 2008 skončilo Rumunsko na 70. a Bulharsko na 72. mieste, najhoršie z celej EÚ (ČR 45., Maďarsko 47., Slovensko 52., Poľsko 58. miesto). Pridajme aj ďalšie štatistiky – výškou HDP na obyvateľa sa Bulharsko a Rumunsko blížia k 40 % priemeru EÚ 25. Z desiatich najchudobnejších regiónov EÚ je päť bulharských a štyri rumunské (ten zvyšný je poľský).

    Chudoba, pochopiteľne, nemusí byť až takým desivým hendikepom – keď je vôľa, môže sa aj Írsko vyšvihnúť z pozície beznádejného chudobinca a tradičného exportéra vysťahovalectva na jednu z výkladných skríň EÚ. Aj Slovensko už výškou HDP na obyvateľa dýcha na krk Portugalsku, hoci pred piatimi rokmi sme boli na úplne iných poschodiach. Európska komisia však začína nadobúdať pocit, že Rumunom a Bulharom táto vôľa chýba. Navyše, z dôvodov celkom známych a jasne pomenovateľných aj v zjemňujúcom bruselskom eurožargóne.

    Bezpečnostné záruky
    EÚ si ešte pred vstupom týchto dvoch krajín vymyslela bezpečnostnú klauzulu, ktorá jej umožňovala odložiť ich vstup až o rok v prípade, že nestihnú zapracovať reformy súdnictva a zintenzívniť boj proti korupcii. Komisia sa Rumunom a Bulharom dokonca chvíľu oficiálne vyhrážala, že to urobí, nakoniec však v rozhodujúcom hodnotení odporučila prijať obidve krajiny v pôvodne dohodnutom termíne 1. januára 2007. Napriek tomu, že v tých najvážnejších otázkach súvisiacich s korupciou a mafiou neurobili prakticky nič.

    Prečo sa tak Brusel rozhodol? Konšpiračné teórie o tom, že až priveľa vplyvných ľudí investovalo do smiešne lacných nehnuteľností na čiernomorskom pobreží a vstup oboch krajín do EÚ im investície niekoľkonásobne zhodnotí, sú určite pritiahnuté za vlasy. O niečo uveriteľnejší je dôvod, že rumunskí a bulharskí robotníci v montážnych halách majú ešte nižšie nároky než tí slovenskí, poľskí či litovskí. Ale najpravdepodobnejší dôvod bude ten, že v politickom úsilí efektne skompletizovať historický východoeurópsky „big bang“ sa obom balkánskym krajinám nerozvážne sľúbilo, že ich do EÚ prijmú v roku 2007, najneskôr v roku 2008, bez ohľadu na to, či budú plne pripravené.

    Tak sa aj stalo. Rumunsko vstúpilo so štyrmi, Bulharsko so šiestimi „červenými vlajkami“ – kritickými nedostatkami, v ktorých mali čo najskôr dosiahnuť nápravu, ináč im hrozilo uvalenie sankcií. Spomínaná bezpečnostná klauzula sa môže uplatniť do troch rokov po vstupe, čo znamená, že Brusel môže až do roku 2010 strašiť Bukurešť a Sofiu zmrazením európskych fondov či hrozbou neuznávať verdikty rumunských a bulharských súdov v ostatných členských krajinách EÚ.

    Pokrok Bulharska a Rumunska Únia pozorne monitoruje a každých šesť mesiacov vyhodnocuje v špeciálnej správe. Dôležité sú však najmä tie výročné, ktoré sa objavujú v lete. Doteraz všetky konštatovali prakticky to isté – pokrok je minimálny, hoci v každej krajine na iný spôsob. V školskom hodnotení by sa dalo konštatovať, že Rumunsko je na tri mínus, Bulharsko na štvorku, a aj to z milosti, pretože Únia nechce drastickými trestmi hádzať polená pod nohy reformátorom a vlastne všetkým nevinným občanom.

    Nedostatočná pre Bulharsko
    V lete minulého roku však Bulharsko prepadlo a Brusel mu následne v novembri pozastavil vyplácanie 486 miliónov eur z úniových fondov. Zároveň zakázal dvom vládnym agentúram podieľať sa na spravovaní európskych peňazí a krajine jasne naznačil, že musí nanovo prerobiť svoj trestný zákonník. Sofia navyše v novembri nenávratne stratila ďalších 220 miliónov eur zo starého predvstupového programu PHARE, pretože medzitým uplynul záverečný termín na pridelenie európskych peňazí konkrétnym národným projektom. Bulhari sa od tohto momentu stali čistými platcami do spoločnej európskej pokladnice, čo je dosť zaujímavá a rozhodne nie veľmi príjemná situácia pre najchudobnejšiu krajinu z celej európskej dvadsaťsedmičky.

    Vtedy vládnuci bulharskí socialisti spustili na Úniu vlnu kritiky za jej údajný dvojaký meter pri posudzovaní členských štátov a za uvalenie neprimerane tvrdého trestu pre nováčika. Nervozita vo vládnych kruhoch bola pochopiteľná – v rokoch 2007 až 2013 má Bulharsko dostať zo spoločnej európskej pokladnice 9 miliárd eur.

    V radoch občanov však popularita európskych inštitúcií paradoxne stúpla – čoraz väčší počet z nich vidí v Bruseli poslednú, ak nie vôbec jedinú iskierku nádeje, že sa s obrovskou korupciou a rozkrádaním predsa len dá niečo urobiť.
    Tá paralela s nami začína byť až mrazivá. Ak sa Brusel a väčšina členských krajín EÚ oprávnene pýta, čo hľadá Bulharsko a Rumunsko v Únii, po hanebných fraškách s nástenkovým tendrom a predajom emisií si môžu rovnako oprávnene položiť tú istú otázku v súvislosti so Slovenskom. Bratislava si evidentne koleduje o zavedenie podobného monitorovacieho systému, aký musia s veľkou hanbou strpieť jej dvaja balkánski kolegovia.

    Slovensko sa navyše nezmohlo ani na mnohé procedúry a opatrenia, ktoré sa už podarilo prijať Rumunom či Bulharom. Keď sa bývalý rumunský premiér Nastase dostal k lukratívnemu pozemku v centre Bukurešti, za ktorý zaplatil menej než 5 % jeho skutočnej trhovej hodnoty a o niekoľko rokov neskôr na ňom postavil luxusný apartmánový dom, prokuratúra ho – síce po rokoch, ale predsa – obvinila z úplatkárstva a zneužívania postavenia. V jeho vlastnej strane mu vyslovili nedôveru a v roku 2006 musel rezignovať z postu predsedu dolnej komory parlamentu. Nakoniec však zasiahli kamaráti z parlamentu, ktorí odmietli zbaviť ho imunity a vydať na trestné stíhanie, pretože vraj prokuratúra neposkytla dostatok dôkazov.

    Bulhari zas v marci tohto roku prijali nový zákon, podľa ktorého môže polícia skontrolovať každého občana s majetkom nad pol milióna leva (asi štvrť milióna eur/vyše 7 a pol milióna korún), bez ohľadu na to, či má podozrenie, že bol majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom.

    Najnovšia správa
    Ani v tohtoročnej, ešte relatívne čerstvej hodnotiacej správe sa však nič podstatné nezmenilo – Európska komisia konštatovala, že od vlaňajška nedošlo v boji proti korupcii a organizovanému zločinu k takmer nijakému pokroku. Bukurešť a Sofia stále nedokážu zabrániť rozkrádaniu úniových fondov ani reformovať svoje skorumpované a pomalé justičné systémy. Komisia kvituje, že Bulharsko konečne aj oficiálne uznalo prerastanie vrcholnej politiky s organizovaným zločinom, zároveň mu však vyčíta, že nepodniklo nijaký rozumný krok na riešenie tohto stavu. Rumunsku sa na druhej strane ušlo aj niekoľko pochvalných odsekov za preukázanie politickej vôle bojovať proti zločinu a kontrolovať využitie eurofondov. Bulharsko štvorka, Rumunsko si udržalo tri mínus.

    Dodatok k tejto správe vyjde v septembri. Podľa odborníkov sa tentoraz neočakáva ďalšie zmrazenie fondov. Komisia však jednoznačne trvá na pokračovaní monitorovacieho procesu. V správe sa síce nehovorí nič o odložení predpokladaného vstupu oboch krajín do schengenského priestoru, ale šanca, že doň naozaj vstúpia už v roku 2011, sa s každou takouto hodnotiacou správou znižuje.

    Nikdy viac?
    Balkánske rozčarovanie má však aj väčšie regionálne súvislosti – mnohí v Bruseli ho považujú za ukážkový príklad toho, ako sa EÚ nemá rozširovať. Je takmer isté, že už žiadna z ďalších kandidátskych krajín nedostane podobný bianko šek – garanciu prijatia s dôvetkom, že potrebné reformy sa uskutočnia až potom. „V budúcnosti kandidátom oznámime cieľový dátum, povedzme rok 2014, ale bez akýchkoľvek záruk,“ dodal v tejto súvislosti európsky komisár pre rozširovanie Olli Rehn.
    Pre všetkých, ktorým sa už podarilo dostať dnu, je to nepochybne dobrá správa. Vnútri EÚ však znovu ožili kritici, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa spoločné peniaze prehajdákali na podporu skorumpovaných členských štátov. Brusel je sklamaný a nahnevaný, ale prakticky nevie, čo robiť. Na vlastnej koži spoznal pravdivosť varovaní, že ochotu na reformy majú krajiny najmä vtedy, keď nad nimi visí hrozba odmietnutia.

    Rumunsko a Bulharsko so svojou kvalifikovanou a lacnou pracovnou silou a veľkým turistickým potenciálom majú stále šancu stať sa úspešným európskym príbehom. Zatiaľ však robia všetko pre to, aby sa z nich stalo ďalšie južné Taliansko – čierna diera, v ktorej nenávratne miznú európske miliardy a pribúdajú desiatky nových luxusných mercedesov so zatemnenými oknami.

    Zdroje: Financial Times, Economist, novinite.com, romanianewswatch.com, aktualne.cz
    link: http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3292
    more children: (1)