Republika Bqlgaria :: alfa plodí alfu, na iné je tu roklina


node:	Republika Bqlgaria
template:	4
parent:	Nature & travel
owner:	xenqa
created:	06.08.2004 - 10:56:01

cwbe coordinatez:
101
63564
63566
1042891

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

mrjn	0
nubilis	0
al-caid	0
-	0
mj	0
krvsh	0
i!	0
dan0	0
christiana	0
Midnight Mis...	0
jolly good	0
dudel	0
andread	0
miloo	0
dixi____	0
bliksa	1
fuz0	1
shereel	1
otep	1
blabr	1
zemo	1
2bk	1
Gavrillo	3
asebest	4
gutta	6
mosko	6
Tomik	6
antimon	6
ππ	9
mya	9
Umbrella umr...	9
gender student	9
janella	9
Miyus	10
Coca - Cola	10
xenqa	12
fook	13
pawuk	13
Faun	18
neon	22
neuron	27
kybu	27
borjazzub	27
gucci	28
blue frequency	28
bali	28

B U L H A R S K O
tarator, mastika, rakia, ruzovy olej, ovci syr, kysle mljeko...

Tento klubik vznikol nakolko tento rok sa dost vela ludi z kyberie chysta do BG na aktivny odpocinok ;) Ownerom fora (ked to tu trochu zcivilizujem ;) bude moja draha polovicka xenqa ktora je polovicna bulharka a hovori plynule bulharsky, takze sa mozete pytat :)

linkz
Oficialna stranka
Informacny server venujuci sa Bulharsku
Dobre napisany clanok o Bulharsku (turizmus)

0000010100063564000635660104289108403425

fit clanok o dejinach Bulharov a Bulharska:
Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-si-stari-bulhari-hladali-novu-vlast#.WddKBY-0Pcs

0000010100063564000635660104289108341546

Човек и добре да живее, умира и друг се ражда.

Naskytla sa možnosť pozrieť si Sofiu s kamarátkou (polo)Bulharkou. Išiel som bez očakávaní, vrátil sa o to viac nadšený.

Bývanie v centre Sofie. V byte, ktorý pripomínal skôr pamätnú izbu. S výhľadom na zarastený dvor a s kladkami, cez ktoré si ľudia priťahujú šnúru na prádlo. Možno poznáte tento pamätník z blízkeho parku, ktorý z času na čas niekto pomaľuje.

Dni začínali raňajkami v Софийска Баница. Domáca banitsa, silná káva a boza - bulharský energeťák zo pšenice, treba ochutnať. Inak strava super, skara bira, rybky caca, pečená paprika. Prekvapili tiež vegáni zo Слънце Луна a ich výborná bob čorba a baničky.

Klekshopy. Obchody, na ktoré som sa nevedel vynadívať. V podstate ide o predaj z pivnice. Aj keď vraj pomaly ubúdajú, sú stále v uliciach vidieť.

Cerkvi, manastiri, synagóga. Cerkva sv. Sofie a katedrála Alexandra Nevskeho sú asi povinná jazda. Oplatí sa tiež okuknúť Židovskú synagógu a Bojanský chrám, ktorý je trochu od ruky. Na foto chrám sv. Nikolaja v rekonštrukcii.

Múzeá. Národné historické múzeum sa nachádza v sídle Todora Živkova. Doteraz nechápem, čo v tých priestoroch zvykol robiť. Každopádne, tú terasu s výhľadom na Vitošu mu závidím.
Oplatí sa prebehúť aj Etnografické múzeum (ok, neskrývam sklamanie, že neboli masky. zato bolo medzinárodné vyšivkárske fórum, ktoré práve prebiehalo). Keď vám na vrátnici povedia, že je zatvorené, choďte rovno hore na prehliadku, je otvorené. Niekedy si vraj treba veci overiť dvakrát ;)

Chceli sme ísť pôvodne lanovkou na Vitošu, ale prebiehala profylaktika (údržba, údajne dosť často používané slovo). Nakoniec sme sa vybrali z Bojanského chrámu do Dragalevski manastir, cez Bojanské jazero. Tu ma zaujala buhlarská navigácia v horách. Miestneho turistu sme sa pýtali, či máme ísť na rázcestí doľava alebo doprava, opýtal sa nás aké doľava-doprava vidíme, ideš buď hore alebo dole :)

Swimming pool odporučil foursquare a odporučil dobre. Priestor pre súčasné umenie, kde môžete stretnúť fajn ľudí a pobehať si po strechách. S 360° výhľadom.
Zaujímavým priestorom je tiež Hambara, bar zašitý v jednej z uličiek. Ako pomôcka pri hľadaní nám pomohlo, že vstup vyzerá ako dvere od dedinského hajzla. Po zaklopaní na dvere vás čaká "stodola" s kamennou dlážkou, osvetlená len sviečkami. Špaky hádžate na zem.

Nočný trh, super vec. Nemali sme drobné, ujo nám podaroval knihy zadarmo (samozrejme na druhý deň sme mu peniaze priniesli). Podobnú skúsenosť mám aj z The Apartment, kde čašníčka nemala vydať, a že leva dáte nabudúce.

Sofia očarila. Či už z mestskej dopravy, ktorá chodí v intervale 0-20 min. od plánovaného odjazdu, alebo zewlovaním po meste (dvíhať nohy! chodníky sú rozbité). Ale fajn je tiež si len tak sadnúť s pivom na lavičku a obzerať bulharky a ich mamy s trvalou na hlave a s igelitkami v rukách. Musím sa tam vrátiť... nevidel som Azisa.

0000010100063564000635660104289108188682

Prinasam par obrazkov a postrehov z tury v druhom najvyssom bulharskom pohori, v Pirine. Zozbierali sme sa ako celkom roznoroda skupina - ja a moja manzelka, jej bratranec Radi so svojou milou Cveti, horska vodkyna Daniela so synom-jaskyniarom Monim, jeho homies Marty a sudca Filip, dvaja japonski penzisti Tsunenobu a jeho manzelka Yasuko, v prve dni aj dalsi vodca Alex, neskor sa k nam pripojila Danielina znama Vili. Inym slovom, od kancelarskych krys po turistov-extremistov.

Hruby nacrt trasy tu - link

Rano vyrazame autobusom zo Sofie do Razlogu, malebneho soc-mestecka na upati Pirinu. Tu nas caka obligatna marsrutka, ktora nas zavezie vysoko, az do pasma ihlicnatych lesov (zhruba 1400 m n.m.). Ja som samozrejme nedockavy, no po stranach cesty su najprv stovky hotelov, a potom rezervacia, tak drzim hubu a krok...

Vystupime na cistinke asi 200 m pod chatou Demjanica, kde nas prekvapia dva GAZy a prastary ZiL. Na chate sa zastavujeme len na chvilu; vsetci ju hatuju. Chatara opustila zena a nejak sa mu nechce o nu starat.

Pokracujeme popri riecke Valjavici cez Prevalski ezera, kde zacneme poriadne stupat k Mozgoviškej porte. Zacinaju skaly (cca 2400 m n.m.), no napriek tomu nam robia spolocnost stada krav. Je tu zivo, aj ked ziadni ludia. Pokracujeme cez priesmyk (portu) az k Tevnemu ezeru (2512 m n.m.), nasej prvej zastavke.

Chatu Tevno ezero prevadzkuje manzelsky par. Zena Valja sa s chatarom Ivanom spoznala na ture, a tak tu rovno ostala. Muz kazdy den ide s par konmi do doliny az k Demjanici, kde nalozi zasoby. V BG je v tejto vyske este vhodna klima pre luky, a tak kone sa popasu, zatial co pomahame chatarovi s vykladanim dobrot. Kjufteta, sopske salaty, rakia, domaci ovci jogurt a ranne mekice (sladke langose) tecu potokom. Chata sa vsak nehrdi len dobrou logistikou. Na streche ma kolektor, pod plesom je vodny generator a dokonca sprcha. Sice ide o najvyssie polozenu chatu z tych, na ktorych sa zastavime, turistov je tu vela - nejaka skupina z Burgasu tu rve piesne hlboko do noci, na druhy den sa dokonca zjavi rodinka Nemcov; v sandaloch.

Na druhy den nas caka prvy konciar: Kamenica (2822 m n.m.; fotka od Moniho), dominanta juzneho Pirinu. Zatial co sa zeny (okrem nezlomnej Yasuko, ktora ide s nami) neuspesne pokusaju zdolat Momin dvor (2714 m n.m.), pod vedenim Alexa tiahneme hore. Od Tevneho ezera ideme na ztec cez Kraledvorsku portu a Malku Kamenicu (2679 m n.m.). Hlavne ta je pre mna, zvyknuteho na vyznackovane a poretazovane tatranske cesticky, dost hardcore. Z Demirkapijskej doliny sa ozyva nadavanie pastiera, ktoremu usli kravy, ako aj mekanie horskych koz (kamzikov), ktorych sa zozbieralo par stoviek metrov pod nami cele stalo. Hore vystupime ja, sudca Filip, Marty, Moni, Alex, Japonci (Tsunenobu foti) a Radi; Moni a Alex samozrejme ako prvi, ja sa s Radim doplazime horko-tazko. Poskytne sa nam krasny vyhlad na okolie, avsak len na chvilu, kedze skoro nas obklopi hmla. Vraciame sa lahsou, no dlhsou cestou cez Begoviški preval a dolinu Belemeto. Vystaveny sa vitazoslavne skerim na pokorenu horu, ktora sa hrozivo skryva v oblakoch.

Dalsi den sa Alex sa poruca do dolin, nas vsak caka presun na dalsiu chatu. Vraciame sa k Mozgoviškej porte, odkial vsak zlezieme na druhu stranu k Čairskym ezeram. Tu zacina zas kosodrevina, napriek tomu aj tu si obcas vybehne dobytok na pasu. Zanechavaju po sebe jednoznacne stopy, ktore napomahaju k diverzifikacii tunajsej flory. Zideme nizsie do oblasti Arnautski grobišta (dosl. "Albanske hroby"), kde sa pokusame najst isteho pastiera Mitka, ktory je znamy svojou pohostinnostou a umom (byvaly ucitel). Najdeme jeho skromnu kolibu, no sam sa neukaze, tak pokracujeme dalej. Od inych pastierov sa k nam pripoji jeden z ich psov, ktory ma prenasleduje takmer az k dalsej chate, teda oficialne "pristresku" Spano pole (2050 m n.m.).

"Pristresok" tvori vacsia budova s jedalnou a niekolko mensich chatiek-gubičiek. Par chlapov-chatarov dovaza zasoby z dolin na autach - konkretne "najlepsi rusky dzip" (slovami chatara) GAZ-69 a "najlepsia Toyota", Land Cruiser LJ73. Dostavame akusi VIP izbu - dvojku, dokonca ani postele nie su poschodove! V jednej z chatiek je tecuca voda, ktora sa da v piecke ohriat. Dobru atmosferu udrzuje Radio Geja so sirokym repertoarom greckych a bulharskych ludoviek.

Stvrty den sa Radi, mladez a Japonci vydavaju na Banderiški čukar, ja vsak tentokrat odmietam. Este predychavam Kamenicu, a navyse pada hmla. Okolo obeda prekonavam lenivost a idem si pozriet Spano pole. Ide o zvlastne miesto: chata je tesne nad hranicou lesa, no na rozdiel od inych miest na Pirine tu nie je kosodrevina. Luky su plne koni a krav; nikde ziadni turisti, stretavam len stareho kovboja na koni. Vyliezam k jednemu plesu pod Banderiškou portou, malebne obkolesenom vysokymi skalami, kym nepadne hmla. Poobede sa k nam pridava Vili; ticha, no velmi inteligentna pani, pod nanosom sofijskeho sarmu sa vsak skryva velmi ostrielana zalesacka.

Piaty den vyrazame zas cez Spano pole, no tentokrat strmo nahor smerom k Sinaniskej porte. Zas pada hmla, no stretavame aj ludi. Od porty k nam zostupi lokalny guru Drago Mateev, dvorny fotograf Pirinu. Spodiela s nami par mudrosti a davam nam pozehnanie k pokracovaniu. Kedze Daniela ma stare kolena, zastavujeme sa kazdych 5 min. Hore v priesmyku nas prekvapi mnozstvo pamatnych tabul; datum umrtia 31.12. vsak napoveda o skutocnej pricine smrti. Ludo mlado.

Zideme na chatu Sinanica (2200 m n.m.) pri malebnom plese, obkolesenom hustou kosodrevinou. Sme na zapadnej strane Pirinu, ktora svojim vapencovym reliefom pripomina Belianske Tatry. Nevidime nic, tak sa zatvarame do chaty, kde nas chyzarka pohosti tolumbami. Sinanicu tiez vedie manzelsky par, zasobuje sa konmi, na rozdiel od Tevneho ezera tu vsak s nimi byva aj asi 10-rocny syn. Chata posobi, ze je v neustalej rekonstrukcii: stary majster tu sice stavia latriny s izolovanymi dvermi a tecucou vodou, na druhej sa im rozpadavaju vchodove dvere. Po obede si s manzelkou dame dochodcovsku prechadzku okolo plesa, zatial co hmla zazracne mizne.

Zrazu je uplne jasno a Radi veli do utoku na vrch Sinanicu (2510 m n.m.). Moni bezi napred: zaumienil si zdolat ju za 30 min (potom tvrdil, ze ju dal za 27, jeho matka vsak zratala 32), pridavaju sa aj Cveti a Japonci. Od chaty nie je vrchol daleko, vedie k nemu vsak velmi strma cesticka; vacsinu casu idem prakticky postvornozky. Vystup je snad aj narocnejsi nez na Kamenicu, kedze skaly tu su hladke a zradne, lahko sa zosuvaju. Pre mna je to adros, zatial co Moni sa nudi, lebo sme pomali, a tak nam ide naproti.

Na vrchole je vsak uzasny vyhlad na cely Pirin: vidime najvyssi vrch pohoria Vichren (2914 m n.m.) aj Kamenicu, na druhej strane mesto Sandanski a na obzore Macedonsko a Grecko. Mame moznost pozorovat roj dravcov zblizka. Ukazuje sa vsak, ze nejde o orlov, ktore by nam prileteli na pozdrav: zlietaju sa nad nami supy. Asi sme fakt posobili moc zmoreni. Skor nez nas zjedia sa vsak dostavi vesela skupina bulharskych turistov-penzistov, ktora dosla z chaty Vichren, a supy sa radsej stiahnu. Ich vodca nas ponukne whisky a zapeje niekolko piesni na slavu Pirinu. Vraciame sa po hrebeni a Sinanišku portu do chaty.

Ubytovani sme v dolnej izbe, teda skor sklade vedla generatora, bez kurenia, okno ani dvere nejde poriadne zavriet. Takze vytahujem Vreme razdelno a citam si v jedalni, kym generator nevypnu (23:30?). S Radim a Cveti si pripijeme domacim vinom na nas velky planinarsky uspech. Dalsi den nas uz caka zostup.

Zideme asi 1000 m nadol k naucnemu centru Peštera, odkial ide uz normalna prasna cesta k chate Zagaza (1410 m n.m.). Byvala horaren komunistickych vodcov, Zagaza je uplny opak spartanskej Sinanice: vsetko nove, kachlicky, skara, zajace, dyne... Celu chatu mame pre seba, ak neratam jednu zildu, co vezie drevo do doliny - tu sme uz na okraji narodneho parku. Nevyhoda Zagazy je len to, ze je daleko odvsadial. Zatial co docitavam Vreme razdelno, Japonci skusia urobit vylet, no rychlo sa obracaju, ked sa po nich rozbehnu ovciarske psy.

Chatar je stary stolar. Nad jeho rujnym vinom, ktore sa hrdi oceneniami, dumeme nad tym, ako odraza lokalne hedonisticke, ak nie rovno dionyzovske idealy. Na rozdiel od planinskych junakov na vyssie polozenych chatach je chatar skor meraklija. Pozitok - kef - nie je prenho kratochvilou, pomocou ktoreho zabudne na nepriazen osudu, na vzdy zly kismet, na ktory sa vacsina ludi tolko vyhovara. Kef je vysledok usilovnej prace, zaujmu, a tiez sikovnosti. Meraklija je clovek, ktory je erbap v robeni kefu.

Posledny den schadzame cerstvo oznacenou cestickou cez vrch Baba (1879 m n.m.) do dediny Vlachi. Spadnute stromy sa netazia, a ak nejaky ohrozuje? Ama, vnimavaj be! Problem je tu len pytliactvo, proti ktoremu vraj bojuju kamerami. Manolovo planinata vi gleda! tu nabera novy vyznam.

Na konci lesa zacina pustina. Je len 10 h rano, no slnce pecie neuprosne. Vo vyludnenej osade Poljana ma byt pramen, no nenachadzame ho. Ideme teda dalej po cesticke, kym sa znacka nestrati uplne; nastastie, blizko je svah, ktory vedie rovno do dediny.

Vlachi maju oficialne 3 obyvatelov, videli sme vsak ovela viac. V dedine sa narodil revolucionar Jane Sandanski, ktoreho fotografia nechyba v ziadnej chate na tejto strane Pirinu. Ide o odbojnu dedinu: burila sa tak proti Turkom, ako aj komunistom. Turisti ju objavuju len postupne - az tento rok prvy obyvatel zacal poskytovat noclah. Polovica domov sa rozpada, druha je obnovovana na vilky; kostol zamknuty, pred dverami mu lezi mrtve vtaca. Premavku tvoria vacsinou len vozidla so stavebnym materialom, ako napr. stara V3S so znakmi cs.armady. Stretavame jednu turistku zo Sinanice, ktora nas upozornuje, ze na dalsi den sa chystaju kvoli Ilindenu hody. Minuly rok vraj doslo 300 ludi a ja sa len divim odkial. Ostat vsak viac nemozme.

V dedine je tiez chovna stanica pre lokalne selmy - momentalne ma dva medvede a dva vlky, okrem toho stado kaloferskych koz a par ozrutnych karakacanskych ovciarok so stenatami. Spravkyna stanice Elena nam tiez ukaze ich naucne centrum, ktore mimo ineho ukazuje rozpriestranenie jednotlivych druhov vlkov, ako aj zvlastne pariacie zvyky rysov. S vlkmi si tiez obcas zavyje: podla odozvy vraj zistuje, kolko mladych sa im v horach narodilo...

Tu napokon nasadame na improvizovanu marsrutku, ktora nas za zvuku pirinskych ludoviek zavezie do Kresny. Ja, moja zena a Vili tu vystupujeme, so spoluputnikmi sa lucime. Ti ostanu este na den v dedine Oštave, kde su mineralne kupele (vraj su mnogo zle). Nabuduce snad. Tu, na hlavnom tahu bulharskym Macedonskom v povodi Strumy, nam asi za 3 minuty dojde autobus do Sofie. Proste kismet.

Na Pirine je mnozstvo dalsich miest, ktore by sme mohli navstivit - Melnik, vrch Vichren ci mesto Sandanski medzi inymi - no treba si nieco nechat aj na buduci rok. Pohorie je v lete prazdne a ciste (kravske lajna su predsa len priroda). Turisti su vacsinou len v skupinach, nerobia kraval a bordel, aj ked vacsina boli mladi pubertaci. Znacenie sa neberie vzdy do uvahy - posledna cesta do Vlachov nebola ani na mojej tri roky starej mape, a raz nas zachranilo len to, ze si sudca Filip vsimol rozpadnutu pyramidku... To vsak nie su problemy, lez vyzvy, ktore cloveka potesia, ked ich vyriesi. Aj moja zena, clovek to skor morsky a pohodovy, hned zacala rozmyslat nad tym, kam by sme do hor mohli ist nabuduce. Je to teda miesto, ktore vie k horam vzbudit lasku.

***

***

До скоро!

000001010006356400063566010428910818868208188826

V3S you say...

000001010006356400063566010428910818868208188763

Paradicka
jak ste mali zabezpečenu cestu tam? - myslím to stúpanie do hôr ako ste išli autom

00000101000635640006356601042891081886820818876308188837

vraj to bol znamy jedneho z ucastnikov, nejaky horar

000001010006356400063566010428910818868208188735

poucenie: ak chces viest horsku chatu potrebujes zenu

000001010006356400063566010428910818868208188683

foto nejdu

00000101000635640006356601042891081886820818868308188689

uz by mali? bol to krasny tyzden bez googlu...

0000010100063564000635660104289108188682081886830818868908188703

mne idu len prve dve, plz fix it

000001010006356400063566010428910818868208188683081886890818870308188708

zmenil som hosting obrazkov, ako teraz?

00000101000635640006356601042891081886820818868308188689081887030818870808188734

too much better

0000010100063564000635660104289108188682081886830818868908188691

uz idu vsetky

0000010100063564000635660104289108131138

Ahojte, potrebovala by som sa spojit s niekym, kto zil v Bulharsku, idealne v Sofii. Zrejme budem mat moznost ist tam pracovat na 2 roky, ale o Bulharsku neviem ani prd, takze by som potrebovala nejake info z prvej ruky. Keby ste boli taki zlati, piste pls do posty. Dakujem.

0000010100063564000635660104289108006385

pre buducich developerov zaujimave, no opustene budovy - https://www.facebook.com/Izostavenata.Bulgaria?fref=nf

11738102_836966716391971_7929399073429006329_n.jpg?oh=f8ee0517575e7b13889b4d294811399c&oe=56961575

11738102_836966716391971_7929399073429006329_n.jpg?oh=f8ee0517575e7b13889b4d294811399c&oe=56961575

0000010100063564000635660104289107971519

clanok o Sofii :
http://cestovanie.sme.sk/c/7938411/sofia-i-cele-bulharsko-sa-menia-k-lepsiemu-tulave-psy-zostavaju.html

0000010100063564000635660104289107971262

do Sme teraz pekne pise jeden clovek o BG

naposledy o Buzludzi - http://cestovanie.sme.sk/c/7940288/ufo-nad-bulharskom-je-ako-titanic.html#storm-igal-5070

0000010100063564000635660104289107793754

Mal som teraz tu cest zavitat do jednej dost provincnej oblasti Bulharska. Nejde o mesto, cele to tu spada do obciny Grmen, co je ledva mestecko. Anticka civilizacia sa tu koncentrovala v doline, kde z Rodop vyteka rieka Mesta; Trajan tu po vitazstve nad Dakmi vystaval mesto, ktore avsak slovanske najazdy vela nenechali. Nova kultura vsak vznikla nad dolinou, pri mineralnych pramenoch.

gC8pM278lqT8NQazccW5jctFkjdRLNXXNPNiyLMu9AU=w640-h480

gC8pM278lqT8NQazccW5jctFkjdRLNXXNPNiyLMu9AU=w640-h480

Dedina Kovacevica je pre dnesnych Bulharov vecou hrdosti. Nie je to pritom Terchova, kulturne centrum na krizovatke turistickych ciest, ani Detva, z ktorej sa stala priemyselna metropola regionu. Lezi v odlahlom kraji juhozapadnych Rodop, zhruba 1000 m nad morom, a sice je to len 200 km od Sofie, dostat sa sem za 4 hodiny je dobry vykon. Na rozdiel od inych cielov narodniarskeho turizmu v Rodopach, ako napriklad Asenovgrad ci Backovo, tu chyba masova vystavba novych, viacpodlaznych penzionov, spravidla dlhodobo neomietnutych a neskolaudovanych. Chybaju nepravidelne marsrutky, diva cestna premavka, a vobec cesty. Vek aut pripomina promo zabery z Kuby, no nie kvoli tomu, ze by tych zhruba 36 stalych obyvatelov na lepsie nemalo.

lIEqZjCpwq3b9f72L5GAGGjc4b7YGfa1PSEhnzq0li8=w266-h199-p-no

lIEqZjCpwq3b9f72L5GAGGjc4b7YGfa1PSEhnzq0li8=w266-h199-p-no

Dedina je pamiatkovo chranena. Cela je postavena v slohu, ktory si mozme dovolit nazyvat balkanskym pragmatizmom: prizemie je v podstate kamennym opevnenim, nad ktorym su vystavene dve-tri podlazia z dreva, obohnane verandou pre dobry rozhlad. Okna su skor mensie, niekedy nechybaju ani strielne. Obyvatelia neboli bezni sedliaci-rolnici, ale skor pastieri a remeselnici. Hospodarstvo tohto typu si vyzadovalo urcitu akumulaciu cenneho materialu (oviec, kovov), co byvalo lakadlom nielen pre hajdukov, lokalnych zbojnikov, ale neraz aj vladne vojska. Kovacevica sa sama nestala znamou hajdukmi, komitadzijmi, vojvodami ci povstalcami, ale tak aspon jeden partizan tu ma rodny dom:

WavAyrFDjmD5WHm2T2tE2U-StMlhn6h8pbLNsMt82ZY=w266-h199-p-no

WavAyrFDjmD5WHm2T2tE2U-StMlhn6h8pbLNsMt82ZY=w266-h199-p-no

Pre znalcov krajiny netreba pripominat, ze ide o jej etnicky najpestrejsi region. Dedina sama sice byvala prevazne bulharska, hned par kilometrov od nej je dedina moslimska Gorno Drjanovo (turecko-pomacko-albanska) a pod nou romska, Kremikovci. Krestanski Bulhari sa sem nasidlili z okolitych dedin vypalenych pocas povstani koncom 17.storocia. Podla povesti sa tu raz stratila zena jedneho kovaca; ludia ju chodili hladat, pricom nasli tu viacero prirodnych pramenov a usadili sa. "Ist za kovackou" bolo metaforou pre unik z doliny a novy zivot v horskej dedine. Samotna Kovacevica je sice znama ako utociste "pravych, krestanskych Bulharov", no aj u tych poslednych 36 zitelov najdeme viac moslimsko-slovanskych Pomakov, nechyba tu ani Holandan a Brit. Folklorne spada dedina paradoxne do oblasti macedonskej; kuchyna je uz ale bulharsky mainstream.

qwKNiwNO_klDYjZ5kxrfIg6Zxp-fGM8j4EbuWyO7Bow=w282-h480-no

qwKNiwNO_klDYjZ5kxrfIg6Zxp-fGM8j4EbuWyO7Bow=w282-h480-no

Kedze dnes ide v podstate o extremnejsiu chatovu osadu, vela spolocenskych budov tu nenajdeme. Krcma Bratjata ("The Pub") je zvnutra vyzdobena v duchu synkrezy militantneho komunizmu a narodnoosloboditelskeho hnutia: Lenin hladi uprene na tenku hajducku pusku, vedla neho cerveno-bielo-modra vlajka s krizom, a nechyba ani velka mapa bulharskej rise v case mocnej dynastie Asenovcov. Radnica zodpoveda skor bulharskemu vyrazu pre nu - kmetstvoto. Budova v zlom stave sluzi skor ako pristresok pre staresinov, co sa pravidelne schadzaju ku kave na prieceli. Z bazara ostala len dalsia krcma zvana Mechana ("krcma"), posta otvorena v sobotu a nedelu (prave v tento vikend ale nebola), a suvenirovy obchod. Ten je zaroven galeriou: vedie ho stary pan, filolog, organizujuci v lete vystavy a performance festivaly.

6BiLVQRw31Sjxf_FPsb-i5XeQvcPaL3y-oBB1lEKEPw=w231-h173-p-no

6BiLVQRw31Sjxf_FPsb-i5XeQvcPaL3y-oBB1lEKEPw=w231-h173-p-no

Prakticky obchod tu zije ruka v ruke s "tazkym", modernym umenim. Z dediny pochadzalo viacero spisovatelov a maliarov, vratane sucasnej sefky bulharskeho kulturneho institutu vo Viedni. Dedina mala dokonca gymnazium, zalozene este za osmanskej nadvlady. Kovacevica pripadla Bulharsku az po prvej balkanskej vojne r.1912; pre dedinu sa tym zacalo obdobie upadku, kedze ludia sa stahovali do vacsich miest. Az od 70.rokov sa zacalo s pamiatkovou ochranou zvysku dediny, prakticke vysledky ako rekonstrukcie ale priniesli az eurofondy.

4zCu4ggO96ZYoCxjaosZKzDpEuv3ygUYLygjlDnAGvk=w640-h480-no

4zCu4ggO96ZYoCxjaosZKzDpEuv3ygUYLygjlDnAGvk=w640-h480-no

Podobny osud stretol aj mensi Lesten, ktory ma este menej trvalych obyvatelov - 11. Ti su ale velmi aktivni. Dedinka lezi na polceste medzi Kremikovcami a Gornym Drjanovom; ma galeriu, krcmu s originalnym nazvom Krcma, a medzi domacimi ako rarita popisovany hlineny dom. Bilba sme v nom nenasli, aby nas pohostil, tak sme uprednostnili Krcmu. V nej na obrovskej plazme bezal Spiderman, varili skvele kjufteta, v pozadi hrala latino hudba, nechybalo wifi, v dialkach sa skvel Pirin; skratka postmoderna idyla.

WLZDb57-aw3ddBIs9CNd3XLSgRGQ5URP7BO5Xe-1Y-k=w640-h480-no

WLZDb57-aw3ddBIs9CNd3XLSgRGQ5URP7BO5Xe-1Y-k=w640-h480-no

prijaten uikend!

0000010100063564000635660104289107722194

Tuto nedelu prebehli parlamentne volby v krajine na juhovychodnom konci EU, o ktorej politickej scene sa v Sk hovori snad len ked su volby, alebo padne vlada. V poslednom roku bolo tych padov niekolko; da sa povedat, ze v prvom rade padol kredit vlady ako takej.

Ustrednou postavou tejto sceny je uz takmer desatrocie Bojko Borisov, byvaly poziarnik, policajt, a napokon sukromny bodyguard, medzi ktoreho chranencov patril aj byvaly komunisticky vodca Todor Zivkov ci ex-car a ex-premier Simeon, ktory si ho napokon zobral do strany. V r.2005 sa stal premierom Sofie a skoro na to zalozil vlastnu, na oko hejeuropsku stranu GERB. Svalnaty macho, karatista a aktivny tretoligovy futbalista si ziskal srdcia mnohych volicov a vo volbach r.2009 drtivo zvitazil, formujuc jednofarebnu vladu s tichou podporou turecko-romskej strany DPS. Svoju moc si poistil skupenim Trudu a 168 casa, najdolezitejsich novin v krajine, prostrednictvom banky svojho sponzora Cvetana Vasilieva, este nedavno vraj az druheho najmocnejsieho muza krajiny, cez ktoreho banku prebiehala vacsina vladnych projektov uz od Simeonovej vlady. V "krizovych rokoch" nadchol analytikov aj politikov EU setrenim, co ale jeho popularitu medzi pospolitym ludom, voci ktoremu sa navyse rad nie prave uctivo vyjadruje oslabilo. Bojko je ale zo starej policajnej rodiny. Pod nanosom hrubych manierov sa ale nachadza strategicky rozmyslajuci mozog s ambiciami na viac, nez len par rokov premierovania.

Rok 2013. V Blagojevgrade, krasne socialistickom meste v bulharskej casti starobylej Macedonie, vyjdu v januari ludia do ulic, paliac ucty za elektrinu, ktore tuha zima vyhnala do vysok neraz presahujucich mesacny prijem. Protesty sa siria po celej krajine, a sice sa Bojkovym mediam chvilu dari zvalovat vinu na CEZ, ktory ich elektricku siet privatizoval, vo februari sa uz protestujuci obracaju proti nemu, kedze napriek referendu odmietne stavbu novej jadrovej elektrarne. Na den smrti Vasila Levskeho sa demonstranti patricne pobili s policiou, a na druhy den Bojko ohlasil zamer rezignovat. Vo volbach v maji 2013 vyrazne straca, a do vlady nastupuje lavicova BSP, delegujuca "odbornika" Plamena Oresarskeho ako premiera.

Bojko sa ale tesi. Stale ma v rukach media, ako opozicia moze volne nadavat a jeho protivnik je slaby a neskuseny. Uz v juni urobi Oresarski prvu hlupost: za sefa tajnej sluzby vymenuje "svojho" medialneho maga Deljana Pejevskeho, sefa TV7, co si mozme predstavit ako geneticky mix Flasika, Kolesika a Pociatka. Pejevski sam je len dalsim z ludi bankara Vasilieva, ktory kedysi vyniesol na vyslnie Bojka. Vymenu vlady v maji 2013 uz nikto nevnima inak ako puhe premalovanie fasady politickej sceny, ktore sa skutocnych drzitelov moci nedotklo. Po krajine vypuknu protesty, "vlada" sa stava synonymom pre "mafiu", a dlho nevydrzi. Etablovane strany si s nimi nevedia dat rady. Mensinova DPS sa desi: Pejevski bol jej poslancom. Volen Siderov, vodca fasistickej Ataky, vidi za protestami Bojka a Sorosa. Situaciu sa napokon pokusi vyriesit centralna banka, ktora v juni zmrazila aktiva Vasilievovej banky, ako aj prokuratura - este stale v rukach Bojkovho nominanta Cacarova - ktora na neho vyda zatykac. Vasiliev sam unika so 105M € v hotovosti, no napokon sa sam vzda srbskej policii. Vlada napokon prebera aj posledny negativny atribut Bojkovho GERBu: servilitu voci EU, prezentovanu pri zruseni projektu South Stream v kontexte ukrajinskej vojny. Oresarski po roku slabej a skandaloznej vlady rezignuje.

Bojko, ktory je ticho, sa len dalej tesi. Stratil sice 10% elektoratu, no BSP tiez: z eurovolieb vychadza ako vitaz, a ako sa zda, aj tie hlavne. "Lavica" pada na uroven mensinovej DPS. Fasisticka Ataka sice strati, no tiez sa zjavil nemenej extremny Patrioticky front, hlasiaci sa k odkazu teroristickej organizacie VMRO. Reformny blok, duchovny nastupca zapalu za demokraciu po 1989, nieco ziska, no nebude mat velky vplyv. Ci ubudlo rozumnych volicov? Zmenila sa nalada, postoj ludu ku vlade? Nepochybne o tom budu plne bulharske noviny, no to nic nezmeni na fakte, ze Bojko si svojim gambitom z februara 2013 svoj mandat nielenze uhajil, ale este aj oslabil svojich superov, resp. konkurentov.

Co to hovori nam? Vidime tu vyuzivanie politickych spojenectiev ako sposobu likvidacie konkurentov - tak stran, ako aj financnych skupin. Fico az taky vplyv ako Borisov v 2012 nema; podobny priebeh vztahov s Pentou ci J&T, ktorym rastu assety mimo dosahu slovenskych organov, je nepredstavitelna. Tazke povedat, ci je to plus pre krajinu. Je im v podstate vydany na milost, mozu kedykolvek skusit vytvorit noveho "Oresarskeho" alebo "Babisa", no tiez nemaju na to, aby si Smer pod fasadou moci politickej neuchovaval aj moc realnu, oligarchicku. Napokon, Fico opoziciu drti este efektivnejsie nez jeho bulharsky kolega: uspesne previedol podobny manever ako Bojko pocas vlady Radicovej. Nad Prochazkom asi moze ohrnat nos ako nad Sulikom, no a znicenie KDH, ako mozneho spojenca, si nechava na dalsie volby. Bojkovi sa oproti tomu este stale nepodarilo socialistov rozbit na taku padrt ako SDKU; Turci z DPS su jednotnejsi nez Madari rozdeleni medzi Most a SMK, a tiez este nevie oslovit fasistov z Ataky tak, ako Fico a Kalinak tych "nasich".

Smutny koniec takto zaznamenalo protestne hnutie v BG. Neponuklo alternativnu politicku silu, nenaslo odozvu ani v jednej z naslednickych vlad februara 2013. Ale tak to byva: ustava moc dava vitaznym stranam a jej sponzorom. Ani keby vypalili narodno sobranie, ako sa o to par krat provokateri pokusali, nezrusili by system, ktory zaprahuje pracu a peniaze milionov ludi a niekolkych mocnych bank. Zaroven ale ponuka moznosti na ich rychle ovladnutie: vladou, parlamentom, prokuraturou. Bojko a Fico predstavuju verziu politiky, ktora je neuprosna a totalna: strana musi ovladnut vsetko, inak bude zmietnuta vlnou pochyb a skandalov. Protivladny anarchizmus a apatia su ich hlavnymi zbranami navonok; a obsadenie klucovych miest statneho aparatu vo vnutri.

0000010100063564000635660104289107662050

0000010100063564000635660104289107654666

dnes krasa: ranna jazda romskych vozov nam pod oknom skosila travu, slniecko nad Vitosou, vegetarianske lahodky v Slnci a Lune, komix Evangelion!

a na zaver jazda marsrutkou vedenou legendarnym bajom Ivanom s pravym bulharskym rockovym radiom...

a padla vlada!

0000010100063564000635660104289107653384

forum o Rumunsku nemame ?
O tyzden idem na roadtrip a hladam po weboch co urcite pozriet...

0000010100063564000635660104289107637007

bulharsky folk s australskymi nastrojmi??
pici na toto 2kombo musim ist
speci pre mna :DD

0000010100063564000635660104289107413432

000001010006356400063566010428910741343207467403

toto ma vzdy fascinovalo

0000010100063564000635660104289107378729

karakulak s damascenskou cepelou a kostenou ruckou budi uznanie adasov aj obdiv chanym

zanjatcij - http://shop.eac-bg.com/nojove/nozh-karakulak-n10002.html

0000010100063564000635660104289107319497

toto nie je Rumunsko, ale Buzludzsky pamatnik nad Sipcenskym prochodom v Starej planine - jedno z najsvatejsich miest bulharskej statnosti ;)

%D0%A0%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%BD%D0%B8_%D0%B4%D0%B5%D0%B9%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%BD%D0%B0_%D0%94%D0%BE%D0%BC-%D0%BF%D0%B0%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%22%D0%91%D1%83%D0%B7%D0%BB%D1%83%D0%B4%D0%B6%D0%B0%22-2.jpg

%D0%A0%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%BD%D0%B8_%D0%B4%D0%B5%D0%B9%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%BD%D0%B0_%D0%94%D0%BE%D0%BC-%D0%BF%D0%B0%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%22%D0%91%D1%83%D0%B7%D0%BB%D1%83%D0%B4%D0%B6%D0%B0%22-2.jpg

este trochu kulturneho pozadia a turistickych informacii:

1.vrch sa vola Hadzi Dimitr (Хаджи Димитър), pomenovany podla hajduka Dimitra Nikolova Asenova, ktory v danej oblasti viedol protiturecky odboj a na danom vrchu zahynul v boji r.1868 ako 28-rocny; agitovanie u pospolneho ludu, prepadavanie uradnikov a podobne, smrtou inspiroval cele hnutie dalsieho desatrocia, Christo Botev mu zlozil slavnu basen

2.Buzludza je turecky nazov vrchu, dnes sa pouziva skor pre pamatnik; ten byval centrom velkych komosskych zjazdov, casom z hlavnej mozaiky zmazali ich prezidenta Zivkova a myslim ze aj jeho dceru; svatost miesta pre robotnicke a narodnooslobodzovacie hnutie nicmenej rozpoznala aj naslednicka bulharskej komunistickej strany, BSP

3.Sipcensky prochod je priesmyk medzi mestami Kazanlukom a Gabrovom cez Staru planinu (Balkan), Hadzi Dimitr je na opacnej strane priesmyku ako Sipka; bola to strategicka cesta od nepamati spajajuca Miziu a Thraciu, pricom pocas rusko-tureckej (po bulh.Oslobodeneckej) vojny 1877-1878 tu prebehli styri velmi krvave bitky (v ktorych, ako pripomenie kazde muzeum, sa zucastnilo vela domacich dobrovolnikov), posledna v podstate vyhrala vojnu

4.v sirsom okoli su viacere podobne vytvory (trebars Beklemeto, Radnevo, Turnovo, trochu dalej Sumen, napokon aj Sipka ma starsi), par starych monastirov (Sokolski, Drjanovo) a skanzeny v Etare a Trjavne; mesto Gabrovo je zname vysokou technological readiness a svojskym zmyslom pre humor; Veliko Turnovo zas hlavne mesto stredovekeho kralovstva (po bulh.Druhe carstvo), kde v 13.-14.storoci bola asi najvacsia skola, kde sa ucilo po starosloviensky

5.je to idealne miesto na roadtrip, najlepsie ak mas Opel Astra G (gen.1998), tie sa nekradnu, lebo ich pouziva policia ;) vsetky hlavne tahy v oblasti su cerstvo zrekonstruovane (vdaka EU fondom)

0000010100063564000635660104289106624762

keby sa niekto chystal v lete do Bulharska a mal chut na trochu basov, mohlo by ho zaujimat:

Jacky Murda & DJ Panik - ~Sofia, June 29
http://www.facebook.com/events/212123462234148/

Once again, Bassheads representing two of the titans of the jungle/dnb field, at a very interesting setting - stay tuned for more info!

Bassheads Massive 2012 - black sea coast, August 01 - 05
http://www.facebook.com/events/213335412114266/

The culmination of our party year, 5 days the bass keeps on banging on an unimaginable, remote beach

Open-air - Aladjata, near Varna, August 17 - 18

A follow-up open-air with some international guests, stay tuned!
http://www.bassheads.org/archives/741

000001010006356400063566010428910662476206632749

Bulgaria ma lakala odjakziva, dikes za tips

0000010100063564000635660104289106620675

tato obstarozna, zabudnuta raspla skopirovala klip Galene??

0000010100063564000635660104289106178433

čaute, neviete náhodou niekto či sa dá dostať loďou odkiaľkoľvek z bulharského pobrežia do istanbulu a späť?

000001010006356400063566010428910617843306204582

skor chodia vlaky, alebo busy
tiez som minuly rok nikde na pobrezi medzi Varnou a Sozopolom nic take nevidel

... Sun Is Shining ...
yeeaaha :P

login::		password::
	name:: id::