Ked som vosla do jeho sveta na vystave v Gente najprv som sa smiala. Potom som mlcala. Desat minut neskor som dostala klaustrofobicky zachvat a nevedela som najst cestu naspat do hlavnej haly. Napokon sa mi to predsa len podarilo a cela bleda a s trasucimi sa rukami som si objednala silnu kavu. Cele dve hodiny som sedela bez pohnutia a mala chut prepuknut v hystericky placosmiech. Az po dlhom rozhovore s tromi z mojich profesorov som sa odhodlala ist naspat dovnutra, tentokrat nie sama.

http://www.ubu.com/film/mccarthy.html

Tento clovek presne vie, kde to najviac boli, kde je lad najtensi.
Uzasne.

http://d-sites.net/english/mccarthy.htm